Každá ľudská činnosť, ktorá má byť účelná, musí byť opatrená vopred stanoveným cieľom, orientovaná na cieľ, cielená, cieľavedomá. V činnostiach ako je edukácia to platí ešte výraznejšie. Proces stanovovania edukačných cieľov je kľúčový pre efektívne plánovanie, realizáciu a hodnotenie výučby, pričom sa neobmedzuje len na získavanie vedomostí, ale zahŕňa aj formovanie postojov a rozvoj praktických zručností. Tento komplexný prístup je obzvlášť dôležitý v počiatočnej edukácii, kde sa kladú základy pre celoživotné učenie a rozvoj osobnosti. Ide o systematickú prácu, ktorá rešpektuje vývojové špecifiká dieťaťa a snaží sa ho pripraviť na život v neustále sa meniacom svete.
Materská škola ako základný pilier počiatočnej edukácie
Materská škola je inštitúcia, v ktorej prebieha zámerná, cielená a cieľavedomá socializácia jedinca i skupín. Tiež je v nej profesionálne a odborne zabezpečovaný proces edukácie. Táto inštitúcia je určená pre deti od narodenia (v našich podmienkach od dvoch rokov veku) až po vstup do základnej školy. Je teda prvou školou, ktorú dieťa navštevuje a vzhľadom na to je v tomto prípade vhodné hovoriť o počiatočnej edukácii (Kostrub, 2002). Počiatočnú edukáciu dieťaťa chápeme ako učenie sa a vyučovanie, ktoré je sociálno-afektívne - výchova, kognitívne - vzdelávanie a perceptuálno-motorické - výcvik. Učiteľstvo materských škôl hľadá prepojenie, ktoré je založené na edukačných princípoch medzi tým, čo má, čo by malo a čo by mohlo dieťa vedieť, poznať a byť spôsobilé robiť, respektíve urobiť samé, vo dvojici, v skupine a podobne.
Materská škola nenahrádza rodinnú výchovu a ani ju nedopĺňa. Realizuje to, čo nikdy nebude z personálneho, odborného, kvalifikačného, technického a technologického hľadiska v spôsobilosti rodiny. Základnou charakteristikou a cieľom počiatočnej edukácie je rozvíjať osobnosť dieťaťa tak, aby každý jedinec bol schopný adekvátne nažívať v konkrétnom sociálnom prostredí. Postmoderná koncepcia materskej školy akceptuje dieťa ako aktívny subjekt svojho rozvoja. Je chápaná ako životné miesto dieťaťa a prostredie na získavanie edukačne hodnotných skúseností, pričom pripisuje materskej škole dynamickú rolu, kreativitu, neustálu kontrolu svojich aktivít, skúmanie a vytváranie nových pedagogických a kurikulárnych projektov (Cinguetti, Pimazzoni, 1993).
Primárnymi funkciami materskej školy sú edukačná a socializačná. V súčasnosti sa uplatňujú štyri funkcie, ktoré plní materská škola:
- Edukačná funkcia - zabezpečovanie výchovy, vzdelávania, výcviku, učenia, rozvoja osobnosti dieťaťa a procesu výučby na odbornej a profesionálnej úrovni. To zahŕňa rozvíjanie kognitívnych schopností, afektívneho prežívania a psychomotorických zručností.
- Kultúrna funkcia - koordinovanie kultúrnych aktivít danej spoločnosti. Pomáha deťom pochopiť a prijať kultúrne hodnoty a normy.
- Kompenzačná funkcia - korigovanie rozdielov, sociokultúrnych nevýhod a individuálnych diferencí (handicapov). Materská škola sa snaží minimalizovať nerovnosti a poskytnúť rovnaké príležitosti všetkým deťom.
- Preventívna funkcia - rešpektovanie nespôsobilosti a psychických ťažkostí dieťaťa (Kostrub, 2003). Včasná identifikácia a podpora detí so špecifickými potrebami je kľúčová pre ich ďalší rozvoj.
Edukačné ciele materskej školy by mali vychádzať z reálnych potrieb dieťaťa, ktoré sú zabezpečované kurikulom materskej školy, zo sociokultúrneho a historického kontextu, z rekvalifikovania vzťahov medzi materskou školou a inými inštitúciami, kde je potrebné zabezpečovať edukačnú kontinuitu a z úsilia predchádzať nežiadúcim situáciám (Kostrub, 2003).
Význam a podstata edukačných cieľov v didaktike
Problematika cieľov materskej školy vychádza z demokratických a humanistických princípov. Demokracia nám umožňuje byť slobodnými, ale zároveň musíme byť zodpovední za svoje zámery, myšlienky, činy a podobne. Aj jedinci, ktorí navštevujú materskú školu, budú v blízkej budúcnosti nútení niesť takúto zodpovednosť, preto je potrebné ich na túto celospoločenskú úlohu riadne pripravovať už počas počiatočnej edukácie (Kostrub, 2002). Vedný odbor, ktorý sa touto problematikou zaoberá, sa nazýva teleológia. Skúma ju tiež pedagogika, didaktika a metodika (Kostrub, 2002).
Kľúčovým momentom v edukačnom procese je konkretizácia cieľa, pretože výsledky tohto procesu sú merané v súvislosti s vytýčeným cieľom. Na základe konkretizácie cieľa môže učiteľ vypracovať metodológiu a metodiku viažucu sa na detské uvažovanie a aktuálnu úroveň rozvoja detí. Pri konkretizácii cieľa si učiteľ musí položiť otázky o tom, ako bude vyučovať, teda koho, o čom, kvôli čomu, čím, ako, s akým zámerom, kedy a kde bude vyučovať (Kostrub, 2002). Tieto otázky pomáhajú učiteľovi premyslieť si každý aspekt edukačného procesu a zabezpečiť jeho účelnosť.
Didaktika, ako náuka o učiteľstve, sa zameriava na oblasť plánovania, projektovania, programovania a výučby a je interakciou vyučovania a učenia sa, kde je dôležitý edukačný obsah (Kostrub, 2002). Jej úlohou je poskytnúť učiteľom nástroje a poznatky pre efektívne stanovovanie a dosahovanie cieľov, ktoré sú v súlade s potrebami detí a požiadavkami spoločnosti. Učebné ciele z didaktického hľadiska usmerňujú a podporujú dieťa v učení, v organizovaní a komplexnejšom integrovaní nových poznatkov. Prepájajú kapacity dieťaťa s konkrétnym učebným obsahom. Sú vytvorené pre každý obsah edukácie, didaktickú jednotku i pre pedagogicko-didaktickú aktivitu. Sú obsiahnuté v jednotlivých kurikulárnych projektoch. Učebný obsah je tvorený sociokultúrnymi systémami, ako sú jazyk/reč, komunikatívne prostriedky, veda a umenie.
Hierarchia a typológia edukačných cieľov v počiatočnej edukácii
Pri stanovovaní edukačných cieľov je dôležité rozlišovať medzi rôznymi úrovňami ich všeobecnosti a špecifickosti. Didaktika rozlišuje tri hlavné skupiny cieľov počiatočnej edukácie, ktoré tvoria logicky usporiadaný systém, pričom sa riadia princípom podriadenosti nižších cieľov vyšším. Tento hierarchický prístup zabezpečuje komplexnosť a súdržnosť celého edukačného procesu.
Všeobecné ciele - predstavujú hlavné, prioritné ciele, ktoré má dieťa dosiahnuť v edukačnom procese. Sú prítomné v celom školovaní dieťaťa v materskej škole. Ich dosiahnutie je požiadavkou výstupu školovania dieťaťa, sú prítomné vo výstupoch jednotlivých kurikulárnych projektov v upravenej - redukovanej podobe a môžu slúžiť tiež ako hodnotiace kritérium v jednotlivých etapách školovania v materskej škole. Štruktúra a charakter týchto cieľov sú integrované. Všeobecné ciele sa dosahujú nepriamo. Tieto ciele formulujeme ako sloveso v neurčitku, nakoľko sa majú postupne dosiahnuť (Kostrub, 2002). Príkladom môže byť cieľ rozvíjať kognitívne schopnosti dieťaťa alebo podporovať sociálno-emocionálny rozvoj. Ide o široké ideály a všeobecné požiadavky na osobnosť dieťaťa.
Špecifické ciele - sú presnejšie špecifikované definície a formulácie, ktoré sú vytvorené priamym rozkladom všeobecných cieľov na menšie položky. Umožňujú postupné dosahovanie všeobecných cieľov prostredníctvom pedagogicko-didaktických aktivít. Ich charakter je otvorený a štruktúra multilaterálna (mnohostranná) a viacvrstvová. Tieto ciele sú dosahované nepriamo. Špecifické ciele formulujeme pomocou slovesných podstatných mien, pretože ide o priebežné, opakujúce sa, postupné - longitudiálne dosahovanie cieľov. Špecifický cieľ má definovať stav, ktorý sa má dosiahnuť a má byť kontrolovateľný a merateľný (Kostrub, 2002). Napríklad, ak je všeobecným cieľom rozvíjať komunikačné schopnosti, špecifickým cieľom môže byť rozvíjanie schopnosti porozumenia reči prírody a ľudstva alebo rozvíjanie kapacity komunikovania s osobami a objektmi. Sú to ciele prispôsobené konkrétnemu študijnému či učebnému odboru alebo kurikulárnej oblasti.
Čiastkové ciele - sú odrazom všeobecných a špecifických cieľov. Dosahujú sa prostredníctvom akcií a činov detí v pedagogicko-didaktických aktivitách. Sú dosahované priamo a majú uzavretý charakter. Tieto ciele sú veľmi konkrétne a pozorovateľné, často sa týkajú jednej aktivity alebo úlohy. Príkladom čiastkového cieľa by mohlo byť dieťa správne pomenuje tri farby alebo dieťa postaví vežu z piatich kociek.
Všetky uvedené ciele tvoria spolu komplexný systém edukačných cieľov, ktoré sú základom pre plánovanie a realizáciu edukačného procesu.
Kognitívna, afektívna a psychomotorická doména: Komplexný rozvoj osobnosti
Pri formulovaní edukačných cieľov je nevyhnutné brať do úvahy všetky tri domény ľudskej psychiky: kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú. Tieto domény predstavujú rôzne aspekty učenia a rozvoja a ich integrované pôsobenie je nevyhnutné pre holistický rozvoj osobnosti dieťaťa. Pochopenie a implementácia cieľov v týchto doménach umožňuje učiteľom materských škôl vytvárať bohaté a stimulujúce vzdelávacie prostredie, ktoré presahuje len memorovanie faktov.
Kognitívna doména: Rozvoj myslenia a poznávania
Kognitívna doména sa zameriava na rozvoj intelektuálnych schopností a vedomostí. Edukačné ciele v tejto oblasti vyžadujú, aby si deti zapamätali a dokázali spomenúť na určité informácie, respektíve súvislosti s predchádzajúcimi poznatkami. Od jednoduchého zapamätania si všeobecne prijímanej správnej odpovede na určitú otázku, až po komplexné myslenie a riešenie problémov. V rámci počiatočnej edukácie sa zameriavame na postupné rozvíjanie týchto schopností.
Na nižších úrovniach kognitívnej domény sú ciele zamerané na:
- Zapamätanie a vybavenie si: To zahŕňa schopnosť identifikovať a spomenúť si na informácie, ako sú mená, dátumy, pojmy. Napríklad, dieťa je schopné pomenovať zvieratá na obrázku alebo farby.
- Porozumenie: Ciele tu vyžadujú, aby dieťa dokázalo interpretovať, vysvetľovať alebo prekladať informácie do vlastných slov. Napríklad, dieťa porozumie krátkemu príbehu a dokáže ho prerozprávať alebo vysvetliť, prečo sa niečo stalo.
Na vyšších úrovniach kognitívnej domény sa ciele stávajú komplexnejšími a zahŕňajú:
- Aplikácia: Schopnosť použiť získané vedomosti a pravidlá v konkrétnych situáciách. Napríklad, dieťa dokáže použiť naučené tvary na vytvorenie obrázku alebo aplikovať pravidlá slušného správania v rôznych sociálnych kontextoch.
- Analýza: Rozkladanie informácií na menšie časti a identifikovanie vzťahov medzi nimi, napríklad pochopenie, ako funguje hračka alebo prečo sú určité pravidlá dôležité. To tiež zahŕňa schopnosť čítať obklopujúce prostredie ako systém, teda vnímať súvislosti a interakcie medzi prvkami.
- Syntéza/Tvorivosť: Spájanie rôznych prvkov do nového celku alebo vytváranie originálnych myšlienok a produktov. Napríklad, dieťa generuje (vytvorí) novú hru, vymyslí príbeh alebo nakreslí originálny obrázok. Táto úroveň je často spojená s expresívnou kompetenciou - kapacitou prekladu a projektívnym (zobrazovacím) cieľom, čo je kapacita hovoriť cez expresívne kanály neverbálnej komunikácie, ako je napríklad výtvarný prejav. Aktívne slovesá ako "generovať" sú tu kľúčové (Turek, 2005, s. 22-24).
- Hodnotenie: Schopnosť posudzovať hodnotu myšlienok, riešení alebo materiálov na základe určitých kritérií. Hoci je u detí v materskej škole v plienkach, prejavuje sa napríklad v preferenciách pri výbere hračiek alebo aktivít.
Kognitívna kompetencia sa prejavuje aj v poznaní a porozumení možnostiam a funkciám vlastného tela, čo je základ pre celkový rozvoj. Edukačný cieľ by mal zahŕňať aj schopnosť čítať obklopujúce prostredie ako systém, čo vedie k hlbšiemu pochopeniu sveta okolo nás.
Afektívna doména: Formovanie postojov a hodnôt
Afektívna doména sa týka emócií, postojov, preferencií, hodnôt a záujmov. Predstavuje učenie sa procesom. Ciele v tejto oblasti sú zamerané na rozvoj vnútornej regulácie správania, empatie a sociálnej interakcie. Napríklad, správanie, ktoré očakávajú a považujú za štandardné, ako je zdieľanie, pomoc iným, rešpektovanie odlišností. Afektívne ciele sú kľúčové pre socializáciu a pre schopnosť dieťaťa adekvátne nažívať v konkrétnom sociálnom prostredí.
Úrovne afektívnej domény zahŕňajú:
- Prijímanie/vnímanie: Základná úroveň, kde si dieťa uvedomuje existenciu určitých javov, pocitov alebo hodnôt. Napríklad, dieťa si všimne, že niekto je smutný, alebo si uvedomuje pravidlá v triede.
- Reagovanie: Dieťa aktívne reaguje na podnety. Môže to byť dobrovoľná účasť na aktivite, reagovanie na pokyny učiteľa alebo vyjadrenie súhlasu/nesúhlasu. Napríklad, dieťa sa pripojí k skupine hrajúcich sa detí.
- Oceňovanie: Dieťa pripisuje hodnotu určitým javom, osobám alebo správaniu. Prejavuje sa v postojoch, preferenciách a hodnotách. Napríklad, dieťa oceňuje priateľstvo, prejavuje starostlivosť o rastlinku alebo vyjadruje radosť z hudby.
- Organizovanie: Integrovanie viacerých hodnôt do koherentného systému, usporiadanie hodnôt podľa dôležitosti. V materskej škole sa to prejavuje v schopnosti dieťaťa prispôsobiť sa pravidlám skupiny a pochopiť, prečo sú dôležité.
- Charakterizácia hodnotami: Hodnoty sú internalizované a ovplyvňujú celkové správanie a životný štýl dieťaťa. Napríklad, dieťa prirodzene prejavuje empatiu a rešpekt voči iným bez ohľadu na etnický pôvod, čo súvisí s komunikatívnou kompetenciou - schopnosťou komunikovať so spolužiakmi z iných etnických skupín, respektíve spôsobom, ktorý rešpektuje ich odlišnosti.
Ako pomôcť deťom regulovať emócie
Psychomotorická doména: Rozvoj zručností a koordinácie
Psychomotorická doména sa zameriava na rozvoj fyzických zručností, koordinácie a manipulácie s predmetmi. Tieto ciele sa týkajú perceptuálno-motorického výcviku a sú nevyhnutné pre každodenné fungovanie a interakciu so svetom. V počiatočnej edukácii sú kľúčové pre rozvoj hrubej aj jemnej motoriky.
Úrovne psychomotorickej domény zahŕňajú:
- Imitácia: Dieťa napodobňuje pozorované činnosti. To je základnou formou učenia sa v ranom detstve a je spojené s expresívnou kompetenciou - transformovaním imitatívnej funkcie. Napríklad, dieťa napodobňuje dospelého pri kreslení alebo pri športovej aktivite.
- Manipulácia: Dieťa vykonáva činnosti podľa pokynov alebo z pamäti. Napríklad, dieťa vie, ako držať ceruzku alebo ako skladať kocky podľa predlohy.
- Precízne vykonávanie: Dieťa vykonáva činnosti presne a bez pomoci. Napríklad, dieťa vie vystrihnúť jednoduchý tvar nožnicami alebo samostatne sa obliecť.
- Artikulácia: Dieťa dokáže kombinovať a prispôsobovať rôzne zručnosti na vykonanie zložitejších úloh. Napríklad, dieťa dokáže skočiť cez prekážku a potom chytiť loptu.
- Naturalizácia: Zručnosti sú plne internalizované a vykonávané automaticky a efektívne, s minimálnym úsilím a vysokou úrovňou koordinácie. Napríklad, dieťa sa dokáže plynule a s radosťou pohybovať pri tanci alebo bez zaváhania manipulovať s malými predmetmi.
Rozvoj psychomotorických zručností je často prepojený s kognitívnou kompetenciou, ktorá zahŕňa poznanie a porozumenie možnostiam a funkciám vlastného tela. Edukácia v tejto oblasti zabezpečuje, že dieťa získa potrebné nástroje pre fyzickú samostatnosť a aktívnu účasť na rôznych činnostiach.
Obsah počiatočnej edukácie a jeho prepojenie s cieľmi
Učebný obsah je tvorený sociokultúrnymi systémami, ako sú jazyk/reč, komunikatívne prostriedky, veda a umenie. Obsah počiatočnej edukácie je široký a zahŕňa rôzne aspekty ľudskej činnosti a potrieb, ktoré sú podľa Šveca (In: Kostrub, 2005) kľúčové pre komplexný rozvoj dieťaťa. Tieto činnosti a potreby korelujú so vzdelávacím obsahom a poskytujú rámec pre stanovovanie cieľov vo všetkých troch doménach.
Ľudské činnosti, v ktorých predmetnej náplni je zahrnutý obsah sociokultúry aj korelujúci vzdelávací obsah:
- Poznávanie (gnozeologický komponent obsahu): Týka sa získavania vedomostí a pochopenia sveta. Ciele v tejto oblasti sú primárne kognitívne.
- Hodnotenie (axiologický komponent obsahu): Zameriava sa na formovanie postojov a hodnôt. Ciele sú prevažne afektívne.
- Konanie (praxiologický komponent obsahu): Súvisí s praktickými zručnosťami a činnosťami. Ciele sú primárne psychomotorické a kognitívne (aplikácia).
- Dorozumievanie sa (semiologický komponent obsahu): Zahŕňa komunikačné schopnosti, verbálne aj neverbálne. Ciele sú kognitívne (porozumenie reči), afektívne (empatická komunikácia) a psychomotorické (rečový prejav).
- Bytie (ontologický komponent obsahu sociokultúry): Týka sa sebauvedomenia, identity a miesta vo svete. Ciele sú hlboko afektívne a kognitívne (sebareflexia).
Ľudské potreby, na podklade ktorých sa uskutočňuje učenie, sú podľa Šveca (In: Kostrub, 2005) prepojené s filozofickými oblasťami:
- Poznávať (myslieť, vysvetľovať, predvídať) - filozofia poznávania a poznatkov: epistemológia, gnozeológia.
- Hodnotiť (rozhodovať, vyberať, voliť) - filozofia hodnotenia a hodnôt: axiológia.
- Konať (utvárať, pretvárať) - filozofia konania a výkonov: praxológia.
- Dorozumievať sa - filozofia dorozumievania sa a znakov: semiológia.
- Byť - filozofia bytia: ontológia.
Z týchto potrieb vyplývajú aj činnosti, na podklade ktorých sa uskutočňuje učenie:
- Učenie sa poznávaním.
- Učenie sa hodnotením.
- Učenie sa konaním (a pôsobením).
- Učenie sa komunikovaním.
- Učenie sa byť bytím.
Okrem zámerného učenia sa v materskej škole, dieťa získava skúsenosti priamo, nezámerne, prevažne prostredníctvom situačného učenia sa v oblastiach detských mimoškolských životných skúseností (Kostrub, 2005, s. 24). V týchto oblastiach sa uskutočňuje a rozvíja učenie sa a osobnostný rozvoj, pričom všetky podliehajú integratívnemu hľadisku, kde sú v konaní subjektov navzájom neodčleniteľné (Kostrub, 2005, s. 24). To znamená, že aj keď rozdeľujeme ciele do domén, v reálnom živote dieťaťa sa tieto oblasti prelínajú a navzájom ovplyvňujú.
Organizácia obsahu počiatočnej edukácie cez oblasti detskej edukačnej skúsenosti si vyžaduje plánovanie jednotlivých pedagogicko-didaktických aktivít tak, aby každá obsahovala komplex vzájomne prepojených cieľov. Samotná realizácia pedagogicko-didaktických aktivít by mala stimulovať všetky kapacity dieťaťa a rozširovať jeho kompetencie, poznatky, hodnoty a postoje. Ucelený systém pedagogicko-didaktických aktivít vytvára kurikulum, ktoré je živým dokumentom, neustále sa prispôsobujúcim potrebám detí a meniacej sa spoločnosti.
Proces počiatočnej edukácie: Interakcia a aktívna participácia
Pre organizáciu edukácie v materskej škole je podstatné, aby sa kládol dôraz na kompetencie učiteľa viesť tento proces ako vzájomnú interakciu medzi jej účastníkmi. Proces výučby je zložený z procesu vyučovania a procesu učenia sa, ktoré sa navzájom dopĺňajú a viažu sa na učiaci sa subjekt. Zo strany učiteľa predstavuje príprava na edukačný proces zložitú činnosť, ktorá zahŕňa nielen plánovanie obsahu a cieľov, ale aj premýšľanie o metodách a formách práce, ktoré budú rešpektovať individuálne potreby a tempo každého dieťaťa.
Sedenie/diskusia je základnou organizačnou formou procesu výučby, ktorý sa realizuje kontinuálne. Deti si počas sedenia v diskusnej skupine privykajú na otvorený dialóg a nachádzajú riešenia problémov a otázok v triede. Učiteľ počúva interpretácie a návrhy detí a na základe porozumenia detských myšlienok môže vypracovať metodológiu korešpondujúcu s detským myslením. Takýto prístup podporuje rozvoj komunikatívnej kompetencie - porozumenia reči prírody a ľudstva, ako aj expresívnej kompetencie - kapacity komunikovania s osobami a objektmi.
Deťom je potrebné umožniť aktívne vstupovať do pedagogicko-didaktických aktivít, čo im umožní byť autonómnymi aktívnymi subjektami, ktoré si uplatňujú právo na sebarealizáciu, sebaaktualizáciu, sebavyjadrovanie a podobne (Kostrub, 2003). Napriek tomu, že deti sa zúčastňujú rozhodovacieho procesu, jeho celková organizácia je v plnej réžii učiteľa. Výsledkom spoločnej činnosti detí a učiteľa pri tvorbe systémov na podporu rozhodovania je optimálne a zmysluplne uskutočnený proces výučby. Do tohto procesu učiteľ pridáva pedagogicko-didaktickú hodnotu a deti majú možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní (Kostrub, 2003). To vytvára prostredie, kde sa deti cítia rešpektované a motivované k učeniu.
Sedenie/diskusná skupina slúži na uskutočnenie cieľa a plní nielen didaktickú funkciu, ale aj špecifickú funkciu v komplexe pedagogicko-didaktických cieľov. Túto organizačnú formu výučby chápeme ako organizačný model, ktorý garantuje kontinuitu pomerov medzi dospelými a deťmi a tiež medzi deťmi navzájom. Je to vonkajšie usporiadanie procesu výučby a podmienok, v ktorých sa realizuje obsah edukácie (Kostrub, 2003).
Na podporu a obohatenie tohto procesu sa využívajú aj moderné technológie. Počítač, resp. zariadenia s pripojením na internet, projektor, prípadne kamery a podobne, môžu slúžiť ako cenné nástroje pre vizualizáciu učiva, interaktívne hry alebo dokumentáciu pokroku detí. Je však dôležité, aby ich využitie bolo vždy v súlade s edukačnými cieľmi a podporovalo aktívnu účasť detí, a nie pasívnu konzumáciu obsahu.
V konečnom dôsledku, úspešné stanovovanie cieľov vo výučbe v materskej škole, ktoré integruje kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú doménu, nie je len záležitosťou metodiky, ale aj filozofie. Je to proces, ktorý rešpektuje dieťa ako celistvú bytosť s vlastným potenciálom, potrebami a právom na sebarealizáciu. Vytváraním prostredia, ktoré podporuje zvedavosť, kreativitu, empatiu a aktívne učenie, materská škola pripravuje deti nielen na vstup do základnej školy, ale aj na plnohodnotný život v spoločnosti. Rozsah a dôležitosť týchto cieľov v materskej škole, ako aj v iných predmetoch, sú rozsiahle, pričom vytvárajú pevné základy pre celoživotné vzdelávanie a osobný rast.
tags: #ako #stanovujeme #ciele #vo #vyucovani #kognityvny