Alchýmia, fascinujúca zmes chémie, filozofie, mystiky a umenia, po stáročia priťahovala pozornosť učencov a hľadačov. Každý vie, že Alchýmia je spojením starovekej chémie a mágie. Po celé veky sa alchymisti pokúšali vyrobiť zlato z menejcenných kovov, napríklad z olova, a namiešať elixír - liek na všetky choroby - nápoj nesmrteľnosti. Za hlavný cieľ alchymistov bolo považované vytvorenie kameňa mudrcov, látky s legendárnymi schopnosťami - premeny obyčajných kovov na zlato a poskytnutia elixíru života. Slovu alchýmia sa pripisuje arabský pôvod, zo slova al-kimia, z ktorého pochádza aj slovo chémia. Táto predstava, hlboko zakorenená v histórii a kultúre, pretrváva dodnes a inšpiruje umelcov, spisovateľov a hľadačov poznania. Alchýmia je protovedecká a filozofická disciplína, ktorá kombinuje prvky chémie, metalurgie, fyziky, medicíny, astrológie, simiotiky, mystiky a umenia. Alchýmiu praktizovali v starovekom Egypte, Indii, Číne, starovekom Grécku, Ríme, islamskej ríši a nakoniec v Európe do konca 19. storočia v sieti škôl a filozofických systémov starých aspoň 2500 rokov.
Nicolas Flamel: Osobnosť Opradená Legendami o Premene
Medzi najznámejšie postavy spojené s alchýmiou patrí Nicolas Flamel, francúzsky pisár a obchodník zo 14. storočia. Narodil sa okolo roku 1330 pri Paríži a vyskúšal si niekoľko povolaní. Bol maliarom, básnikom, verejným pisárom - pokiaľ ho nezaujala astrológia. Presnejší dátum jeho narodenia známy nie je a nie je to jediný tajomný údaj z Flamelovho života, rovnako ako detaily z jeho detstva. V dospelosti Nicolas Flamel pôsobil ako pisár a kopista a vlastnil dva obchody. V roku 1368, niektoré zdroje uvádzajú rok 1355, sa oženil s Perenellou, ktorá mala za sebou už dve manželstvá. Údajne boli spolu šťastní, no potomkov nemali. Bola to zachovalá zámožná staršia vdova, vlastnila niekoľko nehnuteľností a finančne prispela na stavby niekoľkých kostolov a sôch. Flamelovci boli celkovo známi ako filantropi. Jeden z ich domov dodnes stojí v Paríži na Rue de Montmorency, je to najstarší kamenný dom francúzskej metropoly a na jeho prízemí sa momentálne nachádza reštaurácia. Manželia v ňom svojho času zriadili útulok pre chudobných. Hoci neexistuje skutočný dôkaz, že by sa Nicolas Flamel počas svojho života venoval alchýmii, farmácii a medicíne, jeho život je doslova opradený legendami.
Legenda hovorí, že sa Flamelovi vo sne zjavil anjel a ukázal mu čudnú knihu s hieroglyfmi. „Dobre si ju prezri, ničomu z nej nerozumieš, ale príde deň, keď v nej uvidíš to, čo nikto iný,“ povedal mu nebeský posol a rozplynul sa. Časom Nicolas Flamel na zvláštny sen zabudol. Až po rokoch sa v jeho obchode objavil cudzí muž, ktorý mu ponúkal na predaj pozlátený 21-stránkový rukopis so zvláštnymi znakmi vyrytými do listov z brezovej kôry. Flamel ho od neho kúpil za dva floriny, spoznal totiž tajomnú knihu zo svojho sna. Bol na nej nápis, že ju napísal Žid Abraham, no ďalším znakom nerozumel, pretože nešlo o písmená latinskej abecedy. Napokon mu vraj napadlo, že ide o umenie premeny kovov a po viac než dvadsiatich rokoch pokusov usúdil, že knihu by možno dokázal rozlúštiť nejaký Žid. V roku 1378 sa preto pripojil k pútnikom, ktorí mali namierené do Santiaga de Compostela, aby sa v tamojších synagógach pokúsil nájsť lúštiteľa. Na spiatočnej ceste sa sprostredkovane zoznámil s mužom menom Maitre Cynches a ten v knihe spoznal Eš mezaref rabiho Abrahama. Vydali sa spolu do Paríža, no spomínaný muž cestou zomrel.
O tri roky Flamel konečne dosiahol úspech; spolu s Perenellou sa mu podarilo vyrobiť biely prášok, pomocou ktorého premenil olovo a neskôr aj ortuť na zlato. On sám popisuje Kameň mudrcov ako krvavočervený po síre páchnuci. Zatiaľ jediný človek, ktorému sa podarilo vyrobiť Kameň, je vyššie uvedený Flamel. Za hlavné mesto alchýmie sa považuje Česká Praha. Kedysi si tam dvaja cisári najali popredných Alchymistov z celého sveta, aby pre nich pracovali a pokúšali sa vytvoriť zlato. Keď sa to však jednému francúzskemu alchymistovi, Nicolasovi Flamelovi, podarilo, vykázali ho z krajiny.
Flamelova manželka Perenella zomrela v roku 1397, samozrejme, opäť sa udávajú aj iné letopočty, pochovali ju na parížskom Cintoríne neviniatok. Svojmu manželovi zanechala pomerne vysokú sumu. Vdovec si v roku 1410, osem rokov pred smrťou, sám navrhol náhrobný kameň s vyobrazením Krista a svätých Petra a Pavla, ktorý môžete vidieť v parížskom Musée de Cluny. Keď Nicolas Flamel 22. marca 1418 zomrel, opäť niektoré zdroje udávajú aj iné dátumy, pochovali ho v zadnej časti lode Kostola Saint-Jacques-de-la-Boucherie. Vo svojej poslednej vôli venoval svoj majetok na založenie štrnástich špitálov, vybudovanie troch kaplniek a na podporu siedmich kostolov.
Tajomný príbeh Nicolasa Flamela však jeho smrťou ani náhodou nekončí. „Vstal z mŕtvych“ začiatkom sedemnásteho storočia, keď v Paríži uzrela svetlo sveta alchymistická kniha Livre des figures hiéroglyphiques, ktorej autorstvo bolo pripisované práve jemu. Či ju naozaj napísal on, dnes už zrejme nikto nedokáže. Sú ľudia, ktorí to hodnoverne tvrdia, no priamy dôkaz akosi chýba. Iní oponujú, že je to fikcia, pretože v sedemnástom storočí začala byť alchýmia hitom a alchymistické knihy sa stali bestsellermi. A aj neskôr sa meno Nicolasa Flamela zjavovalo akoby vo vlnách. V 19. storočí ho oživil Victor Hugo vo svojom románe Chrám Matky Božej v Paríži, o pár rokov neskôr zasa Alexander Dumas st. v diele Gróf Monte Christo, z novších sme spomenuli prvý diel Harryho Pottera a môžeme pridať aj film Indiana Jones. Diel, v ktorých domnelý alchymista „žije“, je pomerne dosť. Niektorí, a nebolo ich málo, začali tvrdiť, a zrejme tomu aj verili, že Flamel vôbec nezomrel, pretože vďaka svojmu elixíru mladosti dosiahol nesmrteľnosť. Dokonca boli aj takí, ktorí tvrdili, že Flamelovcov stretli. Legenda o Nicolasovi Flamelovi s úspechom prežíva dodnes. Nadšenci pátrajú po jeho stopách, i keď od jeho smrti uplynulo takmer šesťsto rokov a stopy dokonale zahladil čas. No ktovie, možno jeho kameň a zároveň aj elixír mladosti naozaj existuje, ako skalopevne tvrdia milovníci konšpiračných príbehov.
Podstata Kameňa Mudrcov: Lapis Philosophorum a Jeho Atribúty
Kameň mudrcov, latinsky lapis philosophorum, bol pre alchymistov viac než len prostriedok na premenu kovov. Bol symbolom dokonalosti, osvietenia a duchovnej premeny. Išlo o hypotetickú látku s predpokladanou schopnosťou zmeniť obyčajný kov na ušľachtilý, najčastejšie na zlato, ktorej získanie bolo jedným z cieľov skúmania alchymistov. Alchymisti verili, že hmotná substancia, báza či jadro, takzvaná kvintesencia kameňa mudrcov, má schopnosť transmutácie (premeny) a pripisovali mu aj univerzálnu liečivú silu, často označovaný ako elixír života alebo mladosti, panacea. Viera v existenciu zázračného prášku, ktorý zmení kov na zlato, bola prítomná už v ptolemaiovskom období v starovekom Egypte. Grécki alchymisti ho nazývali xérion (prášok), arabskí alchymisti al-iksír a tento názov bol neskôr latinizovaný na elixír. Kameň mudrcov býva niekedy stotožňovaný s grálom.
Spoznanie jeho prípravy bolo považované za prejav Božej milosti, preto záznamy o ňom boli šifrované a uchovávané v tajnosti. Stredoveký anonymný alchymistický autor Pseudo-Geber v spise Summa perfectionis magisterii, pravdepodobne z konca 13. storočia, rozlišoval prvú, najnižšiu formu kameňa mudrcov spôsobujúcu len prechodnú premenu, druhú formu meniacu len vlastnosti východiskového kovu, ako sú hustota, farba, tvárnosť, a tretiu, najvyššiu formu, ktorá dokonalým spôsobom dáva kovu novú kvalitu, a tak spôsobuje jeho trvalú premenu na zlato.
Na vyobrazení kameňa mudrcov z alchymistickej knihy Splendor Solis zo 16. storočia vidíme v pozlátenom výklenku dieťa s fénixom, ktorý stelesňuje znovuzrodenie a dlhovekosť. Nad nimi sedí človek vo voze ťahanom dvomi mýtickými bytosťami. Okolité scény ukazujú život na vidieku: mužov naberajúcich vodu zo studne, činenie kože či oranie. V diaľke vpravo hore je znázornenie popravy, na ľavej strane pohrebný sprievod. Obe scény sú v rozpore s kameňom večného života. Nižšie vľavo dáva muž peniaze dvom zmrzačeným žobrákom. Legendárny kameň mudrcov bol dôležitým aspektom alchýmie v 16. storočí. Mal fungovať ako katalyzátor v procese premeny kovov na zlato a ako elixír mladosti. Niektorí, vrátane Nicolasa Flamela, verili, že človek vďaka nemu môže dosiahnuť nesmrteľnosť.
Filozofické a Teoretické Základy Alchymistického Diela
Alchýmia vychádzala z presvedčenia, že všetky látky sa skladajú zo štyroch základných prvkov - zeme, vetra, ohňa a vody. Základy alchýmie však boli jednoduché. Teória sa zakladala na tom, že všetky kovy sú kombináciou síry a ortute. Čím je kov žltší, tým viac síry obsahuje. Takže správna kombinácia by mala vytvoriť zlato. Tieto jednoduché metódy však sklamali, lebo nefungovali. Začali hľadať nejakú čarovnú prísadu a nazvali ju Kameň mudrcov.
Niektorí stredovekí autori vychádzali z aristotelovskej predstavy, že všetky predmety sa skladajú z prvotnej pralátky (lat. materia prima) a z formy, ktorá je pre jednotlivé substancie špecifická. Podľa alchymistickej interpretácie tejto predstavy má kameň mudrcov schopnosť meniť formu, napríklad formu olova na formu zlata. V stredovekých spisoch sa často objavuje aj myšlienka vyslobodenia a vykúpenia kovov z ich nedokonalého surového stavu pomocou pôsobenia kameňa mudrcov, ktorá viedla k paralele s Kristom Vykupiteľom. Predstava rastu poukazuje na fakt, že človek nemôže urobiť strom, ale môže sa podieľať na jeho pestovaní. Alchymisti nepoužívali vedeckú metódu. Všetky ich „poznatky“ neskôr materialistická veda označila za banálne, obmedzené, nesprávne alebo aspoň nezmyselné.
Alchymistické Metódy a Operácie: Laboratórne Procesy a Duchovné Cesty
Alchymisti vyvinuli rôzne procesy a techniky, ako napríklad destiláciu, sublimáciu a kalcináciu, ktoré používali pri svojich experimentoch. Geber, arabský alchymista z 8. storočia, zdôrazňoval, že alchymistove hlavné prednosti by mali byť trpezlivosť a vytrvalosť, a zároveň by mal zachovávať mýtus, že kľúč k premene spočíva v kombinácii ortute a síry. Napriek ťažkostiam a mnohým zlým výkladom, alchymisti zaznamenali veľký pokrok v porozumení prirodzeného sveta. Základným alchymistickým dielom je kniha Mutus Liber z druhej polovice 17. storočia, so symbolickým návodom na zhotovenie kameňa mudrcov pozostávajúcim z 15 ilustrácií bez textu, ktorá bola vydaná vo Francúzsku a je pripisovaná Isaacovi Baulotovi.
Okrem fyzickej premeny kovov sa alchýmia snažila aj o premenu "seba." Alchymisti verili, že proces premeny základných kovov na ušľachtilé je metaforou procesu duchovnej premeny, v ktorej sa jednotlivec snaží očistiť a pozdvihnúť svoju dušu. Zosimos z Panapoly, alchymista z 3./4. storočia, veril, že na získanie zlata je potrebná magická ingrediencia, a zároveň zdôrazňoval paralelu medzi úsilím vyrobiť zlato a duchovným rastom alchymistu. Niektorí alchymisti vnímali kameň mudrcov ako hmotnú substanciu, zatiaľ čo iní ho považovali za symbol duchovného rastu a premeny. Carl Gustav Jung, známy psychológ, sa počas posledných tridsiatich rokov svojho života zaoberal alchýmiou a stala sa jeho inšpiráciou v oblasti skúmania hlbinnej psychológie.
Duchovná alchýmia prechádza niekoľkými fázami, ktoré symbolizujú proces transformácie:
- Kalcinácia (čierna fáza): Spálenie všetkých vecí, ktoré nám už neslúžia, očistenie ohňom a zničenie mŕtvych častí nás samých.
- Rozpustenie: Rozpustenie popola vo vode, symbolizujúce nevedomie a skryté časti nás samých, ktorých sa bojíme.
- Separácia: Oddelenie našich autentických myšlienok a emócií od myšlienok, ktoré sme v sebe mali naučené a zakorenené.
- Konjunkcia: Kombinovanie prvkov z predchádzajúcich troch etáp, aby sme vytvorili svoje autentické ja.
- Fermentácia: Úpadok svojho starého ja a znovuzrodenie svojho pravého ja.
- Destilácia: Odstránenie všetkých nečistôt a ponechanie iba esencie, integrácia akýchkoľvek tieňových aspektov s našim rýdzim "ja."
- Koagulácia: Proces tuhnutia, pri ktorom sa bytostné ja stáva celistvým, zjednotenie polarít: ducha a hmoty, tela a duše, mužského a ženského, aby vytvorili jeden celok.
Rosenkruciánska Perspektíva: Premena Skrz Dýchací Proces
Niektorí alchymisti, ako napríklad rosenkruciáni, verili, že k príprave kameňa mudrcov sa dospieva cvičením dýchacieho procesu v určitom rytme a s úplne určitými myšlienkovými formami. Tým sa má zmeniť dýchací proces a vypestovať orgán, ktorý bude môcť sám pretvárať uhlík na kyslík, podobne ako to robí rastlina. K štvrtému stupňu, k príprave kameňa mudrcov, dospieva človek cvičením dýchacieho procesu, bližšieho len od človeka k človeku, v určitom rytme a s úplne určitými myšlienkovými formami. Tým sa jeho dýchací proces premení. To si môžete predstaviť, len keď beriete ohľad na výrok: často kvapka aj kameň prerazí, takže sa celý vnútorný proces nepretvorí z dneška na zajtrajšok, keď sa dýcha rosenkruciánskym spôsobom. Vo vlastnom orgáne, v orgáne o ktorom fyziológia a anatómia ešte nič nevie, ktorý sa však vyvíja, vykoná zmenu sám. Človek má premeniť svoje vlastné telo pomocou uhlíka, ktorý musel predtým odovzdávať rastline.
Ide o vytvorenie štruktúry, ktorá bude štruktúrou budúceho ľudského tela, na uhlíkovej štruktúre. Ak človek dýcha tak, ako mu prírodný dej predpisuje, potom k dýchaniu potrebuje rastliny, pretože rastlina nám dodáva kyslík a asimiluje uhlík, ktorý sami vydychujeme. Rastlina prijíma uhlík a vracia nám kyslík, takže rastlinný svet stále obnovuje kyslík pre človeka. Ľudstvo by nemohlo existovať, keby sme odstránili rastlinný svet, vymrelo by. Človek má špeciálne upraveným dýchacím procesom vypestovať orgán, ktorý v ňom bude môcť sám pretvárať uhlík na kyslík. To, čo dnes robí rastlina vo vonkajšej prírode, to bude raz konať orgán, ktorý v sebe človek pestuje už teraz. Človek sa má stať podobnou rastline - dnes je bytosťou nerastnou. Má si pretvoriť vlastné telo. Preto jeho telo bude neskôr podobnejšie rastline. Potom sa bude môcť zblížiť s kopijou posvätnej lásky, keď sa povznesie do vyšších svetov. Má pretvoriť ľudskú substanciu v substanciu, ktorej základom je uhlík. Človek má pretvárať svoje vlastné telo podobne ako dnes rastlina. Základom je uhlie, pretvárané dýchacím procesom.
Globálne Rozšírenie Alchýmie: Od Východu na Západ
Alchýmia, protovedecká a filozofická disciplína, ktorá kombinuje prvky chémie, metalurgie, fyziky, medicíny, astrológie, simiotiky, mystiky a umenia, sa vyvíjala v najmenej dvoch hlavných smeroch, ktoré boli prevažne nezávislé, hlavne v ich začiatkoch. Prvou bola čínska alchýmia, centralizovaná v Číne a v zóne jej kultúrneho vplyvu. Druhou bola západná alchýmia, ktorej centrom bol Egypt, Grécko a Rím, islamské krajiny a nakoniec Európa. Je naďalej otvorenou otázkou, či tieto dva hlavné prúdy mali spoločný alebo odlišný pôvod, alebo či ovplyvnili jeden druhého.
Čínska alchýmia bola úzko spojená s Taoizmom, zatiaľ čo západná alchýmia sa rozvinula do vlastného filozofického systému s iba povrchnými spojeniami s hlavnými západnými náboženstvami. Zatiaľ čo západná alchýmia sa koncentrovala na premenu základných kovov na zlato alebo striebro, čínska alchýmia mala iný cieľ - medicínu. Čierny prach bol dôležitým objavom alchymistov. Bol opísaný v 9. storočí a použitý v ohňostrojoch v 10. storočí. V delách sa začal používať okolo roku 1290. Použitie prachu sa z Číny rozšírilo do Japonska, Mongolska, arabského sveta a nakoniec do Európy. Čierny prach bol najpravdepodobnejšie vynájdený na Strednom východe Číny. Liadok (dusičnan draselný), kritická oxidačná zložka, sa ťažila v Indii a pozdĺž obchodných ciest na Strednom východe. Čínska alchýmia bola úzko prepojená s taoistickou formou medicíny, akupunktúrou a niektorými bojovými umeniami.
How And Why Was Gunpowder Invented?
Kvôli silnému spojeniu s gréckou a rímskou kultúrou alchýmia začala byť ľahšie akceptovaná v kresťanskej filozofii a stredovekí európski alchymisti značne prijali islamské vedomosti. Gerbert z Aurillacu bol medzi prvými, ktorý priniesli islamskú vedu do Európy zo Španielska. Neskôr muži ako Adelard z Bathu priniesli ďalšie učenie. Alchýmia ostala nažive vďaka mužom ako bol Nicolas Flamel, ktorý bol pozoruhodný hlavne preto, že ako jeden z mála alchymistov písali z týchto nepokojných časov. Flamel žil v rokoch 1330 až 1417 a neskôr žil ako vzor pre nasledujúce generácie alchymikov a fázy alchýmie. Nebol náboženský odborník ako mnoho jeho predchodcov, jeho celý záujem v tomto predmete sa krútil okolo snahy vynájsť kameň mudrcov, ktorý ho preslávil, pretože sa predpokladá, že ho aj vytvoril. Jeho práca opisuje ohromný čas strávený nad experimentami a reakciami, ale nikdy v skutočnosti nedal vzorec pre vytvorenie kameňa. Počas stredoveku sa alchymisti ako Flamel koncentrovali na hľadanie kameňa mudrcov a elixíru mladosti, vo viere, že sú to dve odlišné veci. Európska alchýmia pokračovala v tejto ceste aj počas renesancie. Éra taktiež ukázala kvitnúci nárast podvodníkov, ktorí používali chemické triky a šikovnosť ruky na demonštrovanie premeny obyčajného kovu na zlato, alebo tvrdili, že vlastnia nejaké vedomosti, ktoré ich za malú počiatočnú investíciu nasmerujú na správny cieľ zmeny kovu na zlato.
Alchýmia v Sieti Vied a Filozofických Systémov
Alchymistov zvyčajne považujeme za chamtivých, prefíkaných, posadnutých túžbou po bohatstve a nesmrteľnosti. Niektorí ľudia však hovoria, že sú zakladateľmi modernej chémie a dôležitých vedných ciest v oblasti magických elixírov. Veľa slávnych čarodejníkov študovalo aj alchýmiu. Napriek tomu, nemožno zabudnúť na hlavný dôvod, prečo sa alchymisti stáročia tešili takej obľube a podpore. Nebol to mysticizmus a filozofické premýšľanie, ale ich svetské príspevky pre dobový „chemický“ priemysel. Alchymisti boli všeobecne vnímaní ako podvodníci, blázni a šarlatáni, ktorí sa snažili zmeniť olovo na zlato, a ktorí verili, že vesmír sa skladá zo štyroch základných prvkov - zeme, vetra, ohňa a vody. Trávili väčšinu svojho času vytváraním zázračných liekov, jedov a magických elixírov. Napriek ťažkostiam a mnohým zlým výkladom, alchymisti zaznamenali veľký pokrok v porozumení prirodzeného sveta.
Ich praktické príspevky pre dobový „chemický“ priemysel zahŕňali testovanie a rafináciu rudy, spracovanie kovov, tvorbu atramentu, farieb, kozmetiky, pokrok pri výrobe keramiky a v sklenárstve, výťažkov z rastlín, nápojov a podobne. Mnohé techniky a prístroje používané v moderných chemických laboratóriách majú svoje korene v alchýmii. Alchymisti vyvinuli procesy destilácie, sublimácie a kalcinácie, ktoré sa dodnes používajú v chemickom priemysle. Alchymisti prispeli k objaveniu dôležitých látok a chemických procesov, ktoré vydláždili cestu pre modernú chémiu a nesú stále hlavnú oporu pre dnešnú chémiu a metalurgické procesy.
Na začiatku 18. storočia bola alchýmia považovaná za serióznu vedu. Isaac Newton strávil podstatne väčšiu časť svojho života skúmaním a opisovaním alchýmie než venovaním sa optike alebo fyzike. Iní vynikajúci alchymisti západného sveta boli napríklad Roger Bacon, Saint Thomas Aquinas, Tycho Brahe, Thomas Browne a Parmigianino. Zánik západnej alchýmie bol spôsobený vzostupom vedy a dôrazom na prísne kvantitatívne experimenty a ich „stredovekým učením.“ I keď zárodok sa objavil už v 17. storočí, alchýmia stále prosperovala ešte niekoľko sto rokov a za jej vyvrcholenie možno považovať 18. storočie. V prvej polovici 19. storočia jeden uznávaný chemik, barón Carl Reichenbach, skúmal nápady podobné tým v starej alchýmii, napríklad Ódickú silu. Jeho výskum však nepodstúpil do hlavného prúdu vedeckej diskusie. Alchýmiu obklopuje niekoľko filozofických tradícií, preklenutých niekoľkými stovkami rokov a troma kontinentami. Tieto tradície majú záľubu v tajuplných symboloch, ktoré robia jazyk alchymistov ešte viac zložitejší.
Moderná "Alchýmia": Transmutácia v Laboratóriu
V modernej dobe, bol učinený pokrok k dosiahnutiu cieľov, ktoré by alchýmia nazvala skôr vedecké ako alchymistické. Tieto vývojové trendy môžu byť pomenované ako „alchýmia“ pre niekoľko dôvodov. V roku 1919 Ernest Rutherford použil reakciu umelého rozbitia látky na premenu dusíka a kyslíka. Tento proces bombardovania atómových jadier s vysoko energetickými časticami bola metóda, ktorá bola vpred pred klasickými časticovými akcelerátormi, kde základy premeny boli všeobecné. Objavil vraj kameň mudrcov, ktorý mení kovy na zlato a povráva sa, že vďaka elixíru mladosti žije dodnes.
V roku 1980 Glenn Seaborg transmutoval olovo na zlato, aj keď za použitia obrovského množstva energie. V roku 1964 George Oksana a Michoi Kushi, založenej na základoch Loisa Kervrana, prezentovali úspešnú premenu sodíka a kyslíka na železo. V roku 1994 Sundaresan a Bockris oznámili, že pozorovali syntézu jadier v elektricky nabitých batériách medzi uhlíkovými tyčami ponorenými vo vode. Tieto experimenty predstavujú súčasné úsilie o pochopenie a realizáciu premeny prvkov, čím moderná veda nevedomky nadväzuje na dávne sny alchymistov.
tags: #ako #vyrobit #kamen #mudrcov #alchymia #hovorim