Svet detí je fascinujúci, plný objavov, radosti, ale aj výziev. Porozumieť tomu, čo sa odohráva v ich mysliach a srdciach, je kľúčom k ich zdravému vývinu a šťastnému detstvu. Práve tu vstupuje do hry psychológia detí, vedná disciplína, ktorá nám pomáha nahliadnuť do komplexného vnútorného sveta najmenších. Tento článok vám poskytne základné informácie o detskej psychológii, kedy vyhľadať odbornú pomoc a ako rozlíšiť medzi psychológom a psychiatrom. Mnohí ľudia riešia dilemu, či navštíviť psychológa alebo psychiatra, pričom niekedy stigma spojená s niečím neznámym nám bráni vyhľadať nakoniec akúkoľvek pomoc. Je dôležité si uvedomiť, že vyhľadanie odbornej pomoci nie je prejavom zlyhania, ale zodpovedným krokom a prejavom starostlivosti o blaho vášho dieťaťa.
Detská psychológia: Kľúč k porozumeniu vývinu dieťaťa
Detská psychológia je odvetvie psychológie, ktoré sa zameriava na štúdium psychického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho vývinu človeka od narodenia až po adolescenciu. Porozumenie princípom detskej psychológie je nesmierne dôležité pre rodičov, opatrovateľov, učiteľov a všetkých, ktorí s deťmi pracujú alebo prichádzajú do kontaktu.
Prečo je dôležité rozumieť detskej psychológii?
Rozumieť detskej psychológii je kľúčové z viacerých dôvodov. Pomáha nám lepšie chápať správanie detí, napríklad prečo sa dieťa v určitom veku správa špecificky. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím vlastným tempom. Zároveň podporuje zdravý vývin dieťaťa, ktorý prebieha v niekoľkých oblastiach:
- Kognitívny (poznávací) vývin: Týka sa rozvoja myslenia, učenia, pamäti, pozornosti, riešenia problémov a jazyka.
- Emocionálny vývin: Zahŕňa schopnosť rozpoznávať, chápať, vyjadrovať a regulovať vlastné emócie, ako aj chápať emócie druhých.
- Sociálny vývin: Zameriava sa na to, ako si dieťa vytvára vzťahy s ostatnými (rodičmi, rovesníkmi), učí sa sociálnym pravidlám, spolupráci, komunikácii a rozvíja svoje sociálne zručnosti.
Každé vývinové obdobie prináša svoje typické míľniky, ale aj výzvy. Môže ísť napríklad o obdobie vzdoru v batoľacom veku, nástup do škôlky alebo školy spojený so separáciou, nadväzovanie rovesníckych vzťahov, zvládanie školských povinností či búrlivé obdobie dospievania.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc? Varovné signály, kedy spozornieť
Niekedy môžu rodičia spozorovať signály, ktoré naznačujú, že dieťa môže prežívať výraznejšie ťažkosti alebo stres. Pamätajte, že vyhľadanie odbornej pomoci nie je prejavom zlyhania, ale zodpovedným krokom a prejavom starostlivosti o blaho vášho dieťaťa. Je dôležité zdôrazniť, že len kvalifikovaný odborník môže posúdiť situáciu a stanoviť prípadnú diagnózu. Autor článku Mgr. Dobrý deň konštatuje, že záleží od toho, k akému psychológovi idete, a že postup sa môže líšiť. Avšak, všeobecne platí, že ak máme akékoľvek obavy, pochybnosti alebo nezodpovedané otázky, mali by sme konzultovať so psychológom.
Konkrétne varovné signály
Medzi varovné signály, pri ktorých by rodičia mali zbystriť pozornosť a zvážiť konzultáciu s odborníkom, patria:
- Výrazné a pretrvávajúce zmeny v správaní dieťaťa: Častý plač na prvý pohľad bez jasného dôvodu, alebo keď sa dieťa zrazu správa inak ako zvyklo. Môže sa strániť kamarátov, odmietať chodiť do škôlky či do školy, nechce s vami komunikovať alebo vás naopak vyhľadáva prehnane. Zmeny správania alebo prežívania môžu súvisieť s nejakými ťažkosťami, ktorými si dieťa vnútorne prechádza.
- Neprimerané reakcie na vek: Vzdor, jedovanie sa či hádzanie sa o zem je u dvojročného dieťaťa celkom bežné, u desaťročného už podobné prejavy v poriadku nie sú. Ak vaše dieťa v školskom veku reaguje neprimerane, môže to byť vyvolané úzkosťou. Prehnané reakcie sú spôsobom, ako vyjadruje svoje skryté pocity: cíti vnútorné nepohodlie, čo vedie k strate kontroly nad mnohými situáciami.
- Častý hnev a strata kontroly: To, že dieťa určité problémy rozhodia viac, než je potrebné, nie je ničím výnimočným. Rodičia malých detí vedia, že sa musia vysporiadať s kňučaním a kopaním, ak však ide o správanie, ku ktorému sa dieťa uchyľuje väčšinu času, musíte zasiahnuť. Častý hnev totiž môže signalizovať príznaky úzkosti alebo dokonca poruchy hyperaktivity s deficitom pozornosti (ADHD). Malé deti sa zvyknú po rodičovskom „chlácholení“ upokojiť a keď sa to nedarí, nie je to v poriadku.
- Ťažkosti v sociálnych vzťahoch: Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Ak sa dieťa stáva úzkostnejšie, uzavreté, málovravné, môže to naznačovať problémy.
- Nadmerná samota: Občas každé dieťa potrebuje čas pre seba strávený v tichosti bez ostatných. Ale do akej miery je táto aktivita preň preferenciou? Normálne je to, že deti majú neustálu potrebu stretávať sa s kamarátmi, rozprávať sa o tom, čo prežili, vyzvedať od vás a neustále sa vám tmoliť pod nohami. Samozrejme, sú aj deti, ktoré uprednostňujú samotu. Ak má dieťa tendenciu byť smutné z problémov, o ktorých nevieme alebo rýchlo znervóznia, treba sa snažiť hľadať pôvodcu tohto správania.
- Zmeny nálady a nezáujem: Neustály smútok, strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým zbožňovalo, izolácia a nechutenstvo vstať z postele môžu byť príznakmi depresívnej poruchy. Na odborníka sa treba obrátiť, ak dieťa trpí nadmernými úzkosťami, alebo má dlhodobo zlú náladu, ktorú sprevádza nechutenstvo či myšlienky na smrť.
- Zhoršenie školských výsledkov: Zhoršenie známok, resp. horšie hodnotenie za prácu v škole, je dôvodom na obavy. Prechod dieťaťa z ročníka do ročníka bez výrazných výkyvov odráža jeho emocionálnu stabilitu, najmä u menších detí. Ak to tak nie je, zbystrite pozornosť. Môže to byť dôsledok šikanovania, ale aj iných problémov, s ktorými sa dieťa stretáva, napríklad reči agresorov šikanovania, ktoré viedli k ďalšiemu ubližovaniu.
- Problémy so spánkom: Je nevyhnutné, aby sme deťom pomáhali pri vytváraní zdravých spánkových návykov. Nepravidelný režim je často spojený s problémami so správaním. Kľúčový je vzťah medzi fyzickým a emocionálnym vývinom a kvalitou spánku. Nedostatočný spánok v ranom veku môže ovplyvniť vývoj mozgu a spolu s tým aj denné činnosti dieťaťa. Zlý spánok, resp. nespánok, zlá adaptácia a plač pri zmenách, niekedy strata pohľadu, zasnívanie, nepočúvanie, opakované desivé sny sú tiež varovné signály.
- Problémy s jedením: Nejedenie môže byť príznakom rôznych problémov. U niektorých detí môže ísť o poruchu príjmu potravy.
- Ťažkosti so sústredením a učením: Dieťa by v určitom veku malo byť schopné sústrediť sa na to, čo robí. Či už ide o domáce úlohy, kreslenie obrázkov, skladanie kociek. Ak sa nedokáže na nič skoncentrovať, neustále pobehuje, nevníma, čo od neho chcete, veľmi ľahko sa rozptyľuje alebo má ťažkosti s učením sa, môže trpieť niektorou z rozšírených porúch, ako sú dyslexia či ADHD a treba navštíviť odborníka.
- Riskantné správanie: Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania. Sem patria aj myšlienky na smrť.
- Nerešpektovanie autorít a agresia: V prípade, že dieťa nerešpektuje autority (rodičov, učiteľov), vynecháva školskú dochádzku alebo sa správa agresívne, je tiež vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Násilné správanie voči niekomu, kto sa nedokáže sám brániť, je vážny problém.
- Zmenené vnímanie reality: Počutie hlasov alebo videnie vecí, ktoré neexistujú (halucinácie, bludy).
Ak sa ako rodičia dostanete do stavu, že sa trápite a obávate, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku, psychológ by mohol byť nápomocný. Môže vás sprevádzať, navigovať a byť oporou. Ak dieťa príde s tým, že ho bolí bruško, hlava a podobne, môžu to byť psychosomatické prejavy vnútorného nepohodlia. Dôležité je komunikovať. Ak sa ani po tom nič nezmení, dôležitá je návšteva odborníka.
Psychológ vs. Psychoterapeut vs. Psychiater: Ako rozlíšiť?
Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že sú tieto pojmy rovnaké, v skutočnosti ide o rozdielne profesie. To, čo ich spája, je starostlivosť o ľudskú dušu a prácu s pocitmi a problémami.
Psychológ
Termínom psychológ alebo psychologička sa označuje odborník, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie v jednoodborovej psychológii. Už počas štúdia naberá praktické zručnosti. Cesta tu nekončí - iba začína. Po ukončení základného 5-ročného vzdelávacieho programu môže ďalej pokračovať vo vedecko-výskumnej činnosti, alebo v špecializácii na konkrétnu oblasť psychológie (klinická, poradenská, dopravná, pracovno-organizačná, atď.). Psychológ alebo psychologička (všeobecne) pracuje ako štátny, alebo súkromný zamestnanec. Klinický alebo klinická psychológ/ička pracuje vo svojom alebo inom zdravotníckom zariadení (ambulancii) a spolupracuje so zdravotnými poisťovňami.
Čo robí psychológ?
Psychológ sa venuje pacientom formou rozhovoru. Učí ich, ako pracovať s myšlienkami, rôzne techniky na zvládanie určitých situácií. Venuje sa diagnostike pacienta pomocou rôznych škál a testov. Dôležité je, že nemôže predpisovať lieky, lebo nemá medicínske vzdelanie.
Psychológovia sa špecializujú na duševné zdravie detí a dospievajúcich. Zvyčajne sa ich práca zameriava na porozumenie emóciám a problémom dieťaťa. Ich práca je zvyčajne konzultačná a zameriava sa na porozumenie problému. Psychológ prehovorí s dieťaťom samotným, podporuje a pomáha mu porozumieť vlastným emóciám a správaniu.
Ako sa dostať ku psychológovi?
- Uvedomenie si potreby: Krokom je uvedomiť si, že moja duša potrebuje pomôcť, poradiť, vypočuť, pohladiť.
- Kontaktovanie odborníka: Krokom je kontaktovanie psychológa alebo psychologičky, s ktorým/ktorou sa dohaduje na ďalšom postupe. V niektorých prípadoch si ťažkosť vyžaduje pomoc iného odborníka (napríklad psychiatra, neurológa a pod.), nemusíte sa ale báť - psychológ alebo psychologička vás vie nasmerovať a informovať o možných formách pomoci a prípadných riešeniach. Po vyčerpaní informácií sa priestor na rozhodnutie prenecháva kontaktujúcemu. Po zvážení možností a s prihliadaním na kontext sa spoločne hľadá (pre daného človeka) najlepšie možné riešenie.
- Dohodnutie stretnutia: Krokom, ak prv nie je potrebná pomoc iného špecialistu, je dohodnutie sa na najbližšom možnom stretnutí.
Na psychológa sa môžeme obrátiť, keď my rodičia potrebujeme podporu pre seba, alebo sa chceme poradiť ohľadom svojich detí. Keď si neviete rady s niečím vo výchove svojho dieťaťa alebo máte dojem, že nič nefunguje, rezervujte si termín u psychológa. Na konzultáciu so psychológom idete (alebo sa pripojíte, pokiaľ ju máte online) bez dieťaťa. Máte tak možnosť povedať všetko, čo vám robí starosti. Po konzultácii budete lepšie rozumieť reakciám a správaniu svojho syna alebo svojej dcéry a budete vedieť, čo od vás potrebuje.
Niekedy nás, rodičov premôžu silné pocity, ktorým nerozumieme. Sme podráždenejší, úzkostlivejší, výbušnejší a občas strácame kontrolu nad sebou. Vtedy sa nám mohli aktivovať naše nevyriešené nevedomé záležitosti z detstva. Pre pokoj a nadhľad navrhujem aspoň jednu návštevu odborníka na duševné zdravie. Mimochodom, rodičovstvo, akokoľvek sme po ňom túžili, môže byť veľmi náročné. V určitej fáze nášho života môžeme potrebovať viac podpory, ako nám môžu poskytnúť naši najbližší. Neostávajte, prosím, nikdy so svojimi pocitmi sami.
Psychoterapeut
Psychoterapeut takisto dosiahol vysokoškolské vzdelanie - najčastejšie v odbore psychológia. Psychoterapeutom alebo psychoterapeutkou sa však môže stať aj človek, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie v inom odbore, napríklad v odbore špeciálna pedagogika, liečebná pedagogika, sociálna práca, či medicína - psychoterapeutom alebo psychoterapeutkou môže byť aj psychiater alebo psychologička. Typ vzdelania môže predstavovať jednu zo vstupných podmienok psychoterapeutického výcviku. Absolvovanie akreditovaného (niekoľkoročného) psychoterapeutického výcviku je jednou zo základných podmienok začatia psychoterapeutickej činnosti. To, aký výcvik si „budúci“ psychoterapeut alebo psychoterapeutka zvolí, je jeho/jej slobodnou voľbou, pričom zohľadňuje viacero faktorov (napríklad preferencie, osobnosť, záujmy, dostupnosť, časové a finančné možnosti, atď.). Každý výcvik odráža určitý psychoterapeutický prístup a každý prístup pri práci s klientom/pacientom využíva svoje metódy.
Základom psychoterapie je kontrakt („dohoda“ medzi psychoterapeutom a klientom/pacientom), najdôležitejším je však terapeutický vzťah, ktorý má uzdravujúcu funkciu - preto sa o psychoterapii hovorí, že je to liečba vzťahom. Psychoterapia má (v porovnaní s poradenskou psychologickou činnosťou) zväčša dlhodobejší charakter. Dĺžka psychoterapeutického stretnutia je zväčša 50 minút.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Z pohľadu vývinovej psychológie pre deti do 10 rokov je najvhodnejšou a efektívnou psychologickou pomocou práve terapia hrou. Terapiu hrou môžete so svojím dieťaťom robiť aj vy, počas kurzu rodičovských zručností (poznáte to pod názvom „filiálna terapia“).
Psychiater
Psychiater alebo psychiatrička je odborníkom, ktorý študoval všeobecné lekárstvo a po ukončení základného 6-ročného programu sa špecializoval na oblasť psychiatrie. Taktiež môže absolvovať psychoterapeutický výcvik, ktorý je pri práci s pacientmi veľmi užitočný. Pracuje v štátnom zdravotníckom (nemocnica) alebo súkromnom zariadení (ambulancia). Vo svojej práci sa zaoberá prevenciou, epidemiológiou, diagnostikou, liečbou, prognózou duševných porúch. Venovať sa môže taktiež konziliárnej, posudkovej a výskumnej činnosti so zameraním na duševné poruchy. Pri liečbe využíva rôzne spôsoby podľa potrieb svojich pacientov.
Čo robí psychiater?
Psychiater má možnosť liečiť pomocou liekov. V rámci diagnostiky používa diagnostické kritériá podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. Jeden zo spôsobov liečby je medikamentózna liečba, ktorá je nápomocná pri náprave narušenej rovnováhy neuro-chemických procesov v mozgu.
Pri prvom vyšetrení sa najprv pýta na anamnézu pacienta. To znamená, že ho zaujímajú jeho telesné ochorenia, aké lieky užíva, aké má alergie, vzdelanie, zamestnanie, rodinné prostredie, aké má vzťahy s najbližšou rodinou. Postupne rieši terajšie ochorenie, to znamená, aké má momentálne ťažkosti, kedy začali, čo ich mohlo spustiť, ako sa prejavujú. Potrebné je vedieť aj o prípadných psychiatrických ochoreniach v rodine. Psychiater si to všetko spíše, opíše svoj nález, čo zistil u pacienta, aby videl zmeny pri ďalšej kontrole. Dohodne s pacientom ďalší postup, navrhne liečbu, jej formu, prípadne odporučí psychologické vyšetrenie.
Kedy navštíviť psychiatra?
Návštevu psychiatra by ste mali zvážiť, ak máte podozrenie na psychiatrické ťažkosti u pacienta. Ak sú tieto situácie také, že máte pocit, že už ich nezvládate, nedokážete ovplyvniť tieto myšlienky, psychiater môže v prípade vážnych problémov predpísať lieky. Na prvom vyšetrení ku psychiatrovi pacienta môže poslať jeho obvodný lekár, prípadne iný odborný lekár, ktorý má podozrenie na psychiatrické ťažkosti u pacienta.
U detí sa na psychiatra obraciame v prípade, ak sa objavia výrazné a pretrvávajúce zmeny v správaní, vážne problémy so spánkom, zmenené vnímanie reality (halucinácie, bludy), alebo ak dieťa prejavuje myšlienky na samovraždu či sebapoškodzovanie.
Ako prebieha návšteva u detského psychológa alebo psychiatra?
Priebeh návštevy u detského psychológa sa zvyčajne líši od návštevy psychológa pre dospelých, rovnako aj u psychiatra je postup prispôsobený veku dieťaťa.
Návšteva u detského psychológa
Ako uvádza Mgr. Dobrý deň, prvé stretnutie prebieha spravidla len s rodičom, na ktorom by ste psychológovi mali poskytnúť čo najviac informácií o vašej rodine, jej histórii, o škôlke, správaní v rôznych situáciách a prostrediach, o vašej výchove. Prejavy sú dôležité, ale psychológovi/psychologičke postačí niekoľko príkladov, situácií na to, aby si vytvorili obraz o stave.
Následné stretnutia, zvyčajne dve, by mali byť len so synom a trvajú zhruba hodinu každé. Spočíva v rozprávaní sa, použití rôznych kresebných a slovných projektívnych techník, práci s pieskom, kartami atď. Dieťa nie je do ničoho nútené. Nie je to diagnostika, skôr mapovanie emocionálneho stavu dieťaťa. O diagnóze hovoríme vtedy, keď sa daný stav nachádza v Medzinárodnej klasifikácii chorôb.
V tomto prípade zrejme nepôjde o diagnózu ako takú, skôr o následok nejakého zážitku, ktorý nedokázal spracovať, o následok straty, traumy, zmeny, niečoho vo výchove, nejakej nenaplnenej potreby. Avšak, môže ísť samozrejme aj o diagnózu. Vtedy vás môžu odporučiť ďalej, k špecialistovi na danú diagnózu. Psychologická diagnostika detí sa skladá z veľmi podrobného rozboru vývinu dieťaťa formou rozhovoru s rodičmi. Používajú sa aj rôzne škály a dotazníky pre rodičov na posúdenie vývinu dieťaťa. Väčšina škôlkarov a školáci zvládnu psychologickú diagnostiku (rozhovor, metódy využívajúce hru a kreslenie, úlohy zamerané na posúdenie schopností a zručností dieťaťa) aj samé, nakoľko sú zvyknuté spolupracovať s dospelými. Odporúčanie dostanete aj po konzultácii (bez diagnostiky) so psychológom.
Ako vysvetliť dieťaťu poradenstvo | Michal Goldstein | Prvé stretnutie
Návšteva u detského psychiatra
Pri návšteve detského psychiatra je postup podobný ako u dospelých, avšak s prihliadnutím na špecifiká detského veku. Lekár sa pýta na anamnézu dieťaťa, jeho vývin, správanie v škôlke či škole, vzťahy s rovesníkmi a rodinou. Súčasťou vyšetrenia môže byť aj psychologická diagnostika. Cieľom je stanoviť presnú diagnózu a navrhnúť vhodnú liečbu, ktorá môže zahŕňať psychoterapiu, medikamentóznu liečbu, alebo ich kombináciu.
V prípade vážnych problémov môže byť odporučená hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. Hospitalizáciu na oddelení môže odporučiť ošetrujúci psychiater daného pacienta, prípadne aj jeho obvodný lekár. Samozrejme, existujú aj akútne príjmy, kedy sa pacienti dostávajú do nemocnice v akútne zhoršenom stave, ktorý nie je možné riešiť ambulantne. Postupne, ako si pacient zvykne na oddelení, je zapájaný do rôznych aktivít, ktoré dané oddelenie ponúka a sú prínosné pre jeho liečbu. Podľa odporúčania sa môže zúčastňovať individuálnej a skupinovej psychoterapie.
Špecifické duševné poruchy u detí
Psychológovia a psychiatri, ktorí sa špecializujú na duševné zdravie detí a dospievajúcich, môžu pomôcť pri rôznych problémoch, ako sú:
- Úzkostné poruchy: Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
- Poruchy príjmu potravy: Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty.
- Depresívne poruchy: To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Neustály smútok, strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým zbožňovalo, izolácia a nechutenstvo vstať z postele môžu byť príznakmi depresívnej poruchy.
- Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP): Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia.
- Zneužívanie návykových látok: Ak dieťa začína užívať drogy alebo nejaké návykové látky, je mimoriadne dôležité vyhľadať pomoc predtým, ako bude neskoro.
Ako začať hľadať pomoc?
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa potrebuje odbornú pomoc, prvým krokom je konzultácia s pediatrom. Pediatrička môže dať prvé odporúčania a vylúčiť fyzické príčiny problémov. Následne vyhľadajte odborníka: detského psychológa alebo psychiatra. V Bratislave je napríklad centrum Calma (súkromné), kde sa venujú diagnostike.
Autorka článku Silvia Nováková, vyštudovaná psychologička, poradkyňa a lektorka filiálnej terapie, sama sa poradí s odborníkmi ohľadom výživy, spánku, chorôb, reči aj psychomotorického vývinu. To podčiarkuje dôležitosť odborných konzultácií. Vyhľadať psychológa v žiadnom prípade neznamená to, že ste niečo pokazili alebo ste zlyhali. Znamená to, že vám záleží na vašom dieťati a chcete pre neho to najlepšie. V zahraničí a pomaly konečne už aj u nás (najmä vo väčších mestách, kde je väčšia anonymita) je dnes celkom bežné chodiť ku psychológovi, na terapie, vedenia, sedenia, poradenstvo.
Úloha pedagógov a ďalších centier
Niekedy rodič samotný u svojho dieťaťa ťažkosť vôbec nepozoruje. O to dôležitejšie je preto primeranými slovami a empaticky rodičovi popísať ťažkosti u jeho dieťaťa, ako sa prejavujú v škole, aký majú dopad na jeho školské výsledky, na jeho osobnostné prežívanie, kamarátske vzťahy a pod. Je dobré vysvetliť rodičovi (ak to nevie), že psychológ nie je psychiater. Psychiater je lekár, ktorý skončil lekársku fakultu a môže predpisovať lieky. Psychológ nemá lekárske vzdelanie a jeho hlavným pracovným nástrojom je slovo - rozhovor, nenásilná komunikácia.
V prípade najmenších detí sa odporúčajú Centrá včasnej intervencie (napríklad v Bratislave, Trnave, Žiline, Košiciach), nakoľko majú tím odborníkov a odborníčok (psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, logopéd, fyzioterapeut) „pod jednou strechou“ a postarajú sa o deti až do 7. veku. Dokážu včas zachytiť aj mierne odchýlky vo vývine a podporia správny vývin dieťaťa. Tým sa znižuje riziko neskorších komplikácií. Plamienok n.o. je vhodné vyhľadať vtedy, keď sa staráte o nevyliečiteľne choré deti.
Podpora pre rodičov
Ak už aj sami pociťujete únavu a vyčerpanie, neviete si poradiť so situáciou, ktorú v rodine prežívate, neváhajte sa obrátiť na psychológa. Mnoho rodičov sa obáva, že návšteva psychológa naznačuje, že v niečom ako rodičia zlyhali. To však nie je niečo, za čo by ste sa mali hanbiť, práve naopak. Je to znakom snahy danú situáciu zvládnuť a vyriešiť problém, ako to napríklad už s dcérkou zvládli na diaľku, keď riešili reči agresorov šikanovania. Psychológ vie byť pomocou aj pre rodičov detí, ktoré prechádzajú ťažkým obdobím. Online konzultácie, napríklad prostredníctvom platformy Mojra, môžu pomôcť vám a vášmu dieťaťu.
Je dobré si to odkomunikovať so svojimi najbližšími, ktorí vám pomôžu nadobudnúť pocit bezpečia a kľudu. Ak sú tieto situácie také, že máte pocit, že už ich nezvládate, nedokážete ovplyvniť tieto myšlienky, zvážte návštevu psychiatra.
Duševné zdravie po pôrode
Duševné zdravie po pôrode je často spojené s témami depresie a úzkosti. Ako s tým pracovať? Ako s tým pracovať vás veľmi dobre naučí psychológ a psychiater. Máte možnosť psychoterapie, prípadne možnosť užívať lieky. Neznamená to, že tieto lieky budete užívať do konca života, pokiaľ sa váš stav zlepší a je istý čas stabilný, je možné zvážiť postupné zníženie až úplné vysadenie liekov. Pravdaže sú ľudia, ktorí zažili len jednu epizódu depresie a dostali sa z toho aj natrvalo. Pre pokoj a nadhľad navrhujem aspoň jednu návštevu odborníka na duševné zdravie. Rodičovstvo, akokoľvek sme po ňom túžili, môže byť veľmi náročné. V určitej fáze nášho života môžeme potrebovať viac podpory, ako nám môžu poskytnúť naši najbližší.
tags: #ako #zistit #ci #dieta #potrebuje #psychologa