Prvé roky života dieťaťa sú nesmierne dôležitým obdobím, v ktorom sa formujú základné motorické, kognitívne a emocionálne zručnosti. Správny vývoj, vrátane schopnosti uvoľnene a cielene manipulovať s predmetmi, je kľúčový pre úspešné zvládnutie rôznych etáp života, od hry v ranom veku až po školské povinnosti, ako je písanie a kreslenie. Niekedy sa však u detí objaví kŕčovité držanie vecí, či už v podobe zaťatých pästičiek u novorodenca, spastického úchopu ceruzky u školáka, alebo iných prejavov vnútorného napätia. Takéto prejavy môžu signalizovať rôzne problémy, od vývojových oneskorení v motorike, cez svalové nerovnováhy, až po psychosomatické ťažkosti. Porozumenie príčinám a dôsledkom kŕčovitého držania je pre rodičov a pedagógov nevyhnutné na včasné rozpoznanie a adekvátnu podporu dieťaťa.
Raný vývoj uchopovania a jemnej motoriky
Cesta k správnemu a uvoľnenému držaniu predmetov sa začína už v prvých dňoch života. Po dlhých deviatich mesiacoch čakania sa dieťa narodí a jeho telíčko sa musí nastaviť na iný režim, než na aký bolo zvyknuté v maminom brušku. Novorodenec, ktorý je v prvých 28 dňoch života titulovaný právom, trávi väčšinu času v skrčenej polohe, akú malo v brušku. Typické je, že dlane drží zovreté a ručičky má väčšinou zaťaté v päsť s palčekom schovaným. Je dôležité, aby pästičky neboli držané kŕčovito a bábätko dokázalo päsť z času na čas krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť. Schopnosť spontánne uvoľniť päsť je dôležitým indikátorom normálneho neurologického vývoja.
Ihneď po pôrode na svet novorodenec rozoznáva podľa hlasu matku aj ostatné blízke osoby. Vníma farby aj tvary, pričom najlepšie vidí na vzdialenosť 18 - 40 cm. Aj keď jeho videnie ešte nie je úplne prispôsobené a mozog sa len učí otáčať veci a predmety, ktoré dieťa vidí, nervové bunky sa po pôrode rozrastajú a vytvárajú nové spojenia, ktoré vnímajú a riadia pohyb.
V prvom mesiaci života môže mať dieťa obrátený deň s nocou, ale zväčša väčšinu dňa prespí. Počas krátkych časových úsekov bdenia je potrebné uspokojovať jeho biologické potreby, ako je kŕmenie, prebaľovanie a hygiena. Prísun vhodných a primeraných podnetov je závislý na rodičovi, ktorý je v tomto ranom období predovšetkým zdrojom stimulácie. Využívanie času starostlivosti ako priestoru na poskytovanie zrakových, sluchových, hmatových a emocionálnych podnetov napomáha k vzájomnej interakcii a postupnému rozumejú si.
Novorodenecké reflexy a ich význam pre uchopovanie
Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov, ktoré mu umožňujú prežitie, ako je dýchanie, srdcová činnosť, ale aj vyhľadanie potravy a najedenie sa. Niektoré z týchto reflexov sú kľúčové pre vývoj uchopovacích schopností. Pediatri pri pravidelných prehliadkach, prípadne neurológovia, hodnotia reflexy novorodenca. Medzi dôležité reflexy, ktoré si môžu rodičia otestovať sami, patria:
- Automatická chôdza: Tento reflex je prítomný do 4. až 6. mesiaca. Dieťa, pevne uchopené za telíčko a postavené na podložku, pri kontakte jednej nôžky o stôl vzoprie nôžku a druhá urobí nákrok.
- Úchopový reflex: Prejavuje sa vložením prsta do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby sa dotkol dlane bábätka, na čo dieťa reflexne zovrie prst v päsť. Tento reflex je prítomný do 5. mesiaca veku.
- Babinského reflex: Položením prsta na roztvorenú nožičku dieťaťa, aby sa dotkol hornej časti nožičky, vyvolá reakciu. Jeho výbavnosť pretrváva až do 9. mesiaca.
- Hľadací reflex: Jemným dotykom tváričky dieťaťa. Prítomný je do 3. mesiaca.
- Sací reflex: Vložením prsta do úst dieťaťa.
Postupný rozvoj uchopovacích zručností (3. až 12. mesiac)
Vývoj rúk je dynamický a prechádza niekoľkými fázami:
- 3. až 4. mesiac: Dieťatko už pozná svoje ruky, oblizuje si ich a strká do úst. V štvrtom mesiaci sa začína rozvíjať uchopovanie zo strany. Rodičia môžu tento vývoj podporiť podávaním malých ľahkých hračiek zo strany, nie priamo do rúk. Je prirodzené, že dieťatko hračky dáva do úst, netreba mu to zakazovať. V tomto veku ešte nie je možné určiť, či bude dieťatko pravák alebo ľavák, a bočný úchop by malo zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Ak zvládne úchop jednou rukou, najneskôr do 14 dní by to malo zvládnuť aj druhou.
- 4. až 5. mesiac: Dieťatko by malo byť schopné zvládnuť úchop pred strednou líniou tela a postupne si hračku prekladať z ruky do ruky. Podávať hračku zo strán a postupne prechádzať do strednej línie tela dieťatka podporuje túto schopnosť. Na konci tohto obdobia by dieťatko malo začať uchopovať hračky aj na brušku. Táto schopnosť by mala byť opäť symetrická pre obe ruky.
- 5. mesiac: Dieťatko už vie zobrať hračku do ruky z každej strany a prekladať ju. Rodičia môžu podporiť tento rozvoj podávaním hračiek z rôznych strán a motivovaním dieťaťa k otáčaniu na bok. Vhodné sú ľahké hračky, s ktorými sa dieťatku ľahko manipuluje. Hračku by si už nemalo len vkladať do úst, ale aj obzerať. Na chrbátiku je schopné si hračku prekladať z ruky do ruky.
- 6. mesiac: Bábätko sa najviac zaujíma o svoje nohy, dáva si dole ponožky a vkladá si nohy do úst. Na brušku sa otáča do oboch strán a berie si hračky z podložky.
- 7. až 12. mesiac: V siedmom mesiaci sa bábätko najviac zaujíma o veci vo výške, za ktorými sa naťahuje. Je schopné pinzetového úchopu, čo znamená, že zbiera omrvinky zo zeme a dokáže udržať v rukách aj veľmi malý predmet. Rozvíja sa mu jemná motorika, preto by ste mali dieťatku ponúkať predmety rôzneho tvaru, materiálu a veľkosti. Opäť musí byť vývoj oboch rúk symetrický. V tomto období sa tiež zdokonaľuje žuvanie a tvorenie prvých slabík.
V siedmom mesiaci by malo bábätko udržať os tela v rovine tak, aby os hlavičky, krku, tela a nôh bola v jednej priamke. Hlavička by teda nemala byť naklonená, ramienka by mala byť rovnako vysoko, bruško a hrudníček by mali smerovať priamo k stropu bez akejkoľvek rotácie a nožičky by malo dieťa zvládať držať priamo nad bruškom či hrudníkom a hlavičkou. Táto schopnosť, či dieťa dokáže alebo nedokáže udržať os symetrickú, sa prejavuje najviac u novo vznikajúcich zručností.
V ôsmom mesiaci už bábätko netrávi veľa času v ľahu na chrbte alebo na brušku. Vďaka možnosti oprieť sa o natiahnuté ruky a zručnosti uvoľniť jednu ručičku pre hračku, začína pracovať so svojím ťažiskom. Osvojuje si takzvaný "šikmý sed", ktorý je pre neho veľmi stabilný. Ručičky dieťaťa sú už natoľko šikovné, že dokážu uchopiť aj drobný predmet len palcom a ukazovákom, prípadne aj prostredníkom. Tým, že dieťa dospieva k jednotlivým zručnostiam samo, dochádza aj k spevneniu kostí, zosilneniu svalov a väzov.
Asymetria a svalové napätie v ranom veku
Pre rodičov je dôležité sledovať psychomotorický vývoj dieťaťa a všímať si prípadné asymetrie. Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou, a preto je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy. Pri hodnotení, napríklad pri prebaľovaní, sa sleduje, v akých častiach tela sa dieťa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky. Hodnotí sa aj, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu, či uprednostňuje jednu zo strán a je častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. Asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca, kedy môže byť hlavička otočená tvárou doprava, bruško tiež natočené na túto stranu, hlavička mierne v záklone a úklone a panva akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu.
Torticollis: jednostranná porucha svalu kývača hlavy
Ak sa zdá, že dieťa stále drží hlavičku naklonenú a vytočenú nabok, môže ísť o torticollis. Torticollis je označenie pre jednostrannú poruchu svalu nazývaného m. sternocleidomastoideus (kývač hlavy). Pri torticollis nie je napätie v pravom svale rovnaké ako v ľavom, čo môže viesť k skráteniu napätejšieho svalu. Takáto nerovnováha vplýva aj na svaly šije, kde dochádza k obmedzeniu pohyblivosti krčnej chrbtice, čoho výsledkom je natočená hlavička v úklone sprevádzaná bolesťou. Hoci u novorodencov je bežné, že uprednostňujú jednu stranu, vo veku okolo 6 týždňov by už bábätko malo začať otáčať hlavičku na obe strany.
Príčiny torticollis u najmenších detí:
- Asymetricky uložená hlavička ešte vo vnútri maternice.
- Krvácanie do kývača počas pôrodu, ktoré sa môže objaviť po 2-4 týždňoch.
- Postupný vznik do 3. mesiaca veku u detí so slabším šijovým svalstvom, ktoré si často ukladajú hlavičku nabok a nevládzu ju dvíhať, často s podkladovým zdravotným problémom ako anémia či rachitída.
Torticollis u dojčiat a starších detí:
- Problémy so stavcami, často spôsobené úrazom, niekedy aj nevýznamným pádom.
- Chybné držanie tela a poruchy zakrivenia chrbtice už u malých detí.
- Po prekonaní respiračných infekcií kvôli dráždeniu a bolestivosti kývača hlavy.
- Vážne príčiny ako nádory nervovej sústavy, retrofaryngeálny absces či krvácanie v oblasti mozgu a jeho obalov.
- Jednostranná porucha sluchu alebo zraku, kedy sa dieťa snaží podnety zachytiť zdravou stranou.
- Nesprávne návyky a zlozvyky, ako je vykrivený žiak píšuci si úlohy alebo asymetricky sklonený nad mobilom.
- Benígna paroxyzmálna torticollis, kedy sa objavujú obdobia torticollis bez zistenej príčiny, striedajúce sa s obdobiami bez ťažkostí.
Následky torticollis:Ak sa porucha nevšimne alebo podcení, nesprávne napätie sa prenáša na ďalšie svaly. Kývač hlavy sa po čase skráti, zaťaženie je asymetrické, čo môže viesť napríklad k oplošteniu záhlavia, obmedzeniu rastu ucha a celkovo asymetrickému vývoju.
Liečba torticollis:Lekári vždy najprv zisťujú príčinu, aby sa za torticollis neskrývala vážna porucha. Liečba sa líši podľa príčiny a často zahŕňa vhodnú rehabilitáciu, polohovanie a užívanie liekov proti bolesti a na podporu uvoľnenia svalov.
Prevencia torticollis:Vrodenej torticollis nie je možné zabrániť, no niektorým prípadom získanej torticollis áno. Dôležité je dbať na správne držanie tela, posilňovať hlboké svaly chrbta a vyhnúť sa asymetrickému strnulému držaniu tela, napríklad pri práci. Je potrebné dbať na dostatok priestoru pri počítači, aby nebolo nutné sedieť v neprirodzenej polohe.
Bezpečná manipulácia s dieťaťom a prevencia zranení
Premýšľali ste niekedy nad tým, že potiahnutie za ruky alebo hra, pri ktorej dieťa točíte okolo seba držaním za ruky, môže byť nebezpečná? Správna a bezpečná manipulácia, najmä s menšími deťmi, je na mieste. Môže sa stať skutočne čokoľvek, od nesprávneho psychomotorického vývoja dieťaťa až po úraz. Je dôležité vedieť, že dieťa do 5 rokov by sa nemalo dvíhať do vzduchu alebo s ním točiť potiahnutím za ruky.
Krehkosť detského lakťa a riziká nesprávnej manipulácie
Lakeť dieťaťa je krehký. Akékoľvek náhle ťahanie, trhanie, kývanie či dvíhanie dieťaťa za jeho ruky môže spôsobiť poranenie, ktoré poškodí väzivo v lakti alebo ďalšie zdravotné problémy. Zdravotnícky záchranár Peter Lakomý potvrdil, že neprirodzený pohyb, ako je neprimerane silné ťahanie za ruku, môže dieťaťu spôsobiť rôzne poškodenia, či už podvrtnutie alebo luxáciu kĺbu, poškodenie väzív alebo aj natrhnutie svalu. Každý pohyb je preto potrebné robiť s určitou dávkou opatrnosti. V lakti sa nachádzajú väzivá, ktoré u detí nie sú ešte plne vyvinuté, keďže kosť stále rastie. Ľahko sa môže stať, že lakťová kosť vykĺzne zo svojho miesta v tele a väzivo poškodí. Tento stav je mimoriadne bolestivý a vyžaduje okamžitú návštevu lekára.
Čo s dieťaťom nerobiť:Odborníci odporúčajú v prvom rade s dieťaťom hýbať opatrne a nepoužívať náhle trhané pohyby ani pri hre. Zranenie lakťa sa môže ľahko stať napríklad pri situáciách, keď dvíhate malé dieťa do vzduchu iba za ruky, vy a vaše dieťa sa pohybujete opačným smerom, zatiaľ čo sa držíte za ruky, dvíhate dieťa do vzduchu za jednu ruku, točíte malé dieťa okolo seba za ruky alebo potiahnete dieťa za rukáv. Prevencia je mimoriadne dôležitá.
Príznaky poškodenia v lakti:Či už ide o zlomeninu lakťovej kosti, vykĺbenie alebo natrhnutie väziva, vždy je to pre dieťa mimoriadne bolestivé. Ďalšie symptómy, že sa dieťaťu s rúčkou niečo stalo, zahŕňajú náhlu prudkú bolesť, opuch lakťa a poruchy hybnosti, ako je neotáčanie rukou, nehýbanie ňou alebo jej voľné visenie popri tele. Po odsledovaní týchto príznakov je potrebné okamžite navštíviť lekára, ortopéda, ktorý po RTG začne liečbu. Väčšinou sa robí takzvaná repozícia lakťového kĺbu, čo je návrat všetkých štruktúr lakťového kĺbu na pôvodné miesto, často v celkovej anestézii.
Ako teda dieťa správne dvíhať?Je dôležité si uvedomiť, že ruky detí by sa nemali používať na ich dvíhanie či hranie sa s nimi. Minimálne do 5. roku života dieťaťa by sa tieto pohyby mali obmedziť. Na zdvíhanie dieťaťa na ruky používajte detské horné ramená alebo podpazušie. Tak dieťa ľahko a bezpečne uchopíte bez toho, aby ste sa museli báť, že krehkému telíčku niečo spôsobíte. Upovedomte o tom aj starých rodičov, strýkov, tety či ostatné deti.
Správne držanie písacích potrieb a jeho dlhodobé dôsledky
V prvých rokoch v škole sa deti učia písať a kresliť, a správne držanie ceruzky je základom pre úspešné zvládnutie týchto zručností. Nesprávny úchop môže viesť k rôznym problémom, ako je únava, bolesť a dokonca aj psychosomatické ťažkosti. Ak si to neuvedomujeme, za mnohými problémami s písaním stojí zlý úchop, ktorý sme si vypestovali v detstve. Písanie rozvíja grafomotoriku a aktivuje až 500 svalov, ktorých súčinnosť oživuje centrum mozgu, čím dochádza k lepšej fixácii pamäti a tiež k väčšej sústredenosti.
Malý test pre rodičov a správny úchop ceruzky
Zhruba v treťom roku života by malo dieťa držať kresliaci nástroj takzvaným štipkovitým úchopom. Ceruzka leží na poslednom článku prostredníka a zhora ju pridržiava bruško palca a ukazováka. Ruka aj prsty sú uvoľnené, nezvierajú ceruzku kŕčovito a ukazovák nie je prehnutý. Ceruzka by mala presahovať kožnú riasu medzi palcom a ukazovákom. Uvoľnenosť ruky významnou mierou ovplyvňuje grafický výkon dieťaťa, jeho chuť kresliť a písať. Nadmerný tlak zvyčajne neumožňuje plynulosť pohybu ruky a tým aj plynulosť vedenia čiary.
Pedagogička Světlana Drábová poukazuje na dôsledky vyplývajúce z chybného úchopu pera alebo ceruzky: "Chybný úchop môže zapríčiniť značnú bolestivosť ruky a jej rýchlu únavu. To má za následok chybovosť písania, potenie, stres, a teda aj veľmi nepríjemné pocity detí pri písaní a kreslení." Pokiaľ sa deti nebudú cítiť už v skorom veku s perom v ruke pohodlne, môže to u nich vyvolať nechuť ku kresleniu a písaniu.
Ako je správne držanie pera:
- Celá ruka by mala byť uvoľnená vrátane prstov.
- Ceruzka alebo pero by mali ležať na poslednom článku prostredníka a zhora si ich pridržiavame bruškami palca a ukazováka.
- Ceruzka alebo pero smeruje k papieru šikmo, nie kolmo, pretože leží v priehlbine medzi palcom a ukazovákom.
- Prsty by mali byť asi 2 až 3 cm od hrotu písacieho náčinia.
- Obidva lakte sú položené na doske stola.
- Zošit spravidla natáčame súbežne s predlaktím (praváci s pravým, ľaváci s ľavým).
Dôsledky nesprávneho držania písadla
Správne zvládnutie kreslenia a neskôr aj písania je jedným zo základných predpokladov pre úspešné absolvovanie školskej dochádzky. Nedostatočne rozvinutá hrubá a následne aj jemná motorika a nesprávne držanie písadla môžu pri nácviku písania v prvom ročníku ZŠ spôsobiť celý rad problémov. Podľa PaedDr. Yvety Heyrovskej 60 - 80% práce detí v škole je o písaní.
Pokiaľ dieťa drží ceruzku (a neskôr aj pero) iným úchopom (napríklad bruškami všetkých prstov, opretú o prostredník a zvrchu intenzívne tlačiac prostredníkom a ukazovákom), pravdepodobne to bude jeho ruku veľmi vysilovať. Okrem zvýšenej námahy, ktorou je ruka zaťažovaná, hrozí aj to, že bude pomalšia a neskôr dieťa môže mať problém napríklad pri písaní diktátu, lebo jeho ruka „nebude stíhať“.
Dr. Heyrovská uvádza aj ďalšie dôsledky, s ktorými sa stretáva vo svojej praxi: nepekný rukopis, ťažkopádne písmo, nechuť k maľovaniu, výbavnosť písmen (neschopnosť vizuálnej predstavy písmenka), a psychosomatické problémy v dôsledku zlého držania pera, ako sú bolesti hlavy, pálenie očí a problémy s chrbticou.
"Ak dieťa zle drží ceruzku, má spastický - kŕčovitý, úchop, prehnutý ukazovák, spôsobí to, že keď mu stuhnú prsty pri písaní, stuhne mu aj rečové ústrojenstvo. Spomalia sa aj myšlienkové pochody, aj očné pohyby a stuhne celé telo." Preto dieťa, ktoré kŕčovito drží pero, môže mať napríklad aj problémy pri čítaní. S kŕčovitým úchopom a zlým sedením dieťaťa sa môžu dokonca spájať aj bolesti hlavy, pretože ako dieťa zle sedí, skracujú sa mu šijové svaly aj hlavný chrbtový sval a často tam vznikajú skoliózy, lordózy (zakrivenie chrbtice v driekovej alebo krčnej oblasti).
Ergonomické pomôcky a správne sedenie
K osvojeniu správneho držania napomáhajú aj ergonomické pomôcky - trojhranné ceruzky, špeciálne ceruzky a perá, ktoré majú vytvarované zóny pre postavenie prstov. Správnej ergonómii písania by sa deti mali venovať už v materskej škole, mali by sa učiť správne držanie farbičiek a vhodné je, pokiaľ aj v škôlke majú správne pomôcky. Ako rodičia môžete overiť a spýtať sa na to pani učiteľky. Doma môžete zvážiť tiež kúpu sady takýchto farbičiek a porovnať si ten rozdiel. Najmä u prváčikov môže správne návyky pri písaní ovplyvniť voľba vhodného pera alebo ceruzky. Pero by preto malo zodpovedať schopnostiam dieťaťa a podporovať správny úchop. Medzi ovplyvňujúce faktory patrí hmotnosť a dĺžka pera, jeho obvod, úchopová zóna, povrch a dizajn. Veľmi dôležitý je aj tvar pera vo verzii pre pravákov alebo ľavákov. Pokiaľ pero ľahko kĺže po papieri, dieťa si pri písaní ľahšie uvoľní ruku a línia ťahu bude plynulá.
Aby sa predišlo zlému úchopu a mnohým problémom s tým spojeným, deti by mali už od troch rokov vedieť, ako správne držať ceruzku v ruke. To je dnes možné aj vďaka školským pomôckam, ktoré majú ergonomický tvar. Ten sám nabáda deti na správny úchop. Trojhranný ergonomický dizajn ideálne zapadne do detskej ruky a priehlbinky prirodzene vedú prsty k správnemu držaniu. Vďaka nim dieťa nebude farbičku v ruke otáčať a všemožne ohýbať, ale naučí sa základy správneho držania. Ešte pred prvým kontaktom s písacími potrebami môžete precvičovať zručnosť prstov dieťaťa navliekaním korálikov, hraním s rôznymi stavebnicami či maľovaním prstovými farbami.
Správny sed je alfou a omegou. Doma pri kreslení či písaní a neskôr aj v škole za lavicou bežne vidieť deti, ktoré pri písaní doslova ležia na lavici, alebo sedia bez opory nôh, krčia si ich pod seba alebo obtáčajú okolo nôh stoličky. Ak dieťa leží na stole alebo si počas písania podopiera hlavu, nedokáže sa sústrediť, treba ho upozorniť. Špeciálna pedagogička Světlana Drábová hovorí: „V okamihu, keď deti musia mať zvýšenú pozornosť počas hodiny, napríklad majú písať, je dôležité, aby správne sedeli. Základom je zafixovať nohy, to znamená nohy musia byť celou plochou položené na podložke. Zohnutie v kolenách nesmie byť menej ako 90 stupňov, päty by mali byť na zemi kolmo pod kolenami. Kolená by mali byť od seba asi na vzdialenosť dvoch pästí. Ruky by mali byť opreté na stole, ruka, ktorá nepíše, by mala pridržiavať zošit.“
Na dieťa môže mať vplyv aj miesto v triede. Ak má dieťa očnú chybu a sedí ďalej od tabule, môže sa rýchlejšie unaviť. Deti, ktoré nosia okuliare, by mali sedieť vpredu, najďalej v tretej lavici, pokiaľ možno v prostrednom rade. Ak má dieťa poruchu priestorovej orientácie a v jednej triede sedí napravo, v inej naľavo a tabuľa je vždy na inom mieste, dieťa môže mať narušenú pozornosť počas hodín. Niekedy môže prekážať aj to, s kým sedí. Aj miesto v lavici má svoj význam. Ak má žiak slabšiu pravú ruku, môže mu prekážať, ak sedí naľavo. Ľavák by mal sedieť v lavici na ľavej strane, aby sa nedrgali, pravák na pravej strane.
Vplyv psychického stavu na fyzické prejavy a kŕčovité napätie
Kŕčovité držanie vecí alebo iné formy fyzického napätia u detí nemusia mať vždy len motorickú alebo fyziologickú príčinu. Často sú spojené aj s psychickým a emocionálnym stavom dieťaťa. Pojem psychická porucha môže byť mätúci, ale vo všeobecnosti zahŕňa rôzne emocionálne, behaviorálne alebo kognitívne ťažkosti, ktoré vedú k významnému narušeniu fungovania dieťaťa a môžu ovplyvňovať jeho správanie a emocionálny stav.
Rozdiely medzi detskými a dospelými psychickými poruchami
Psychické poruchy u detí majú svoje špecifiká a líšia sa od psychického zdravia dospelých. Symptómy nemusia byť tak zreteľné ako u dospelých alebo sa môžu vyvíjať neočakávanými spôsobmi. Deti často nevedia komunikovať svoje pocity priamo, a tak sa problémy môžu prejavovať cez fyzické ťažkosti, ako sú bolesti hlavy alebo brucha, zmeny v spánkových alebo stravovacích návykoch, alebo zmenami vo výkone v škole. Medzi varovné signály psychickej poruchy u detí patria extrémne zmeny nálad a emócií. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy. Náhla strata radosti z činností, ktoré predtým bavili, uzavretosť do seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou môže byť varovným signálom úzkosti alebo depresie.
Až 20 % detí môže počas vývoja trpieť úzkosťou alebo depresiou. Príznaky úzkosti zahŕňajú obavy, triašku, búšenie srdca. Depresia sa môže prejavovať smútkom, stratou záujmu, zmenami v apetíte. Dôležité je všímať si nezvyčajné zmeny v správaní dieťaťa. Fyzické príznaky, ako sú časté bolesti hlavy alebo brucha, môžu byť znakom psychosomatických porúch, ktoré spôsobujú veľké ťažkosti. Deti, ktoré majú psychické problémy, majú často horšie známky v škole, môžu sa cítiť osamelé a ich sebavedomie býva nízke.
Neurózy u detí: Prejavy vnútorného napätia
Neuróza je najčastejšie sa vyskytujúca duševná porucha, pri ktorej sa nezistia organické narušenia nervovej sústavy ani žiadnych iných telesných orgánov, pričom človek je chorý a aj sa tak cíti. Vznik neurotických problémov u detí najčastejšie úzko súvisí s atmosférou v rodine alebo so situáciou v škole a postavením dieťaťa v škole. V živote vzniká mnoho stresových situácií, avšak k tomu, aby sa u dieťaťa vyvinula neuróza, je potrebná určitá predispozícia. Kŕčovité prejavy môžu byť manifestáciou vnútorného napätia.
1. Obhrýzanie nechtovTento jav vzniká najčastejšie v predškolskom veku, ale i skôr, a trvá väčšinou do puberty, no niekedy môže pretrvávať až do dospelosti. Nechty si obhrýza asi 30 percent detí a rodičia tomuto javu zvyčajne nepripisujú nejaký zvláštny význam, riešia skôr estetiku rúk ako dôvod vzniku. Obhrýzanie nechtov je vo svojej podstate ľahká neuróza, ktorá je vonkajším prejavom vnútorného napätia - dieťa sa dačoho bojí, prežíva nepríjemné situácie, nemá uspokojenú potrebu istoty a bezpečia, nahrádza si tak napríklad aj satie z prsníka alebo z fľaše. Keďže má ohrýzanie nechtov často psychologický podklad, je dobré najprv pátrať po príčine. Rodičia by si mali všímať, v akých situáciách si dieťa nechty obhrýza alebo obtrháva kožu okolo nechtov. Najčastejším podkladom býva vnútorné napätie prameniace najčastejšie z konfliktov v materskej škole alebo zo zlých citových vzťahov v rodine. Okrem samotnej neurotickej podstaty tohto javu treba mať na pamäti aj to, že obhrýzanie nechtov zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobiálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov.
Ako pomôcť: Vždy je dobré rôznymi spôsobmi zamestnať ruky tak, aby dieťa nemalo potrebu hrať sa s kožou okolo nechtov alebo si ich dávať do úst. Dieťa za obhrýzanie nechtov nekarhajte a nestrašte ho. Oveľa prospešnejšie je dieťa motivovať, pochváliť, keď si nechty neobhrýza. Ak to nepomáha, je dobré kontaktovať detského psychológa.
2. Cmúľanie palca alebo prstov na rukeU malých bábätiek je satie palčekov veľmi prirodzené a bežné. Používajú ho na upokojenie, utíšenie. Niekedy si deti začnú cmúľať palce po ukončení dojčenia. V prvom roku života dieťaťa cmúľanie palca alebo prstov vyplýva z prirodzenej potreby sať, ale vo vyššom veku to môžete považovať za neurotický návyk. Osvojujú si ho väčšinou veľmi tiché deti ako náhradný podnet pri nedostatku inej stimulácie. U starších detí je cmúľanie palca vnímané ako zlozvyk alebo ako dôsledok nejakého emocionálneho problému (strach, úzkosť). Môže sa objaviť v období, keď začne chodiť do škôlky, spojené s ťažkým prežívaním odlúčenia od mamy, pričom palček pôsobí upokojujúco. Môže sa objaviť aj vtedy, keď je dieťa vystrašené, niečoho sa bojí, a palček je jeho bezpečnosť a istota. Cmúľanie môže niekedy ovplyvniť nesprávny rast chrupu.
Ako pomôcť: Je to veľmi individuálne. Ak je dieťa už staršie, je potrebné mu to stále pripomínať a vysvetľovať, ale bez posmievania a strašenia. V niektorých rodinách funguje systém odmeny. Trávte s dieťaťom veľa času, hrajte sa, hovorte spolu, veľa ho objímajte. Doprajte dieťaťu radosť z vecí, ktoré ho bavia.
3. Tiky u detíTiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Charakterizujú ich napríklad rýchle bezúčelné pohyby, žmurkanie, potrhávanie hlavou, trhavé pohyby končatinami, pokašlávanie a podobne. Základná príčina tikov zostáva neznáma, hoci dnes sa už nepovažujú len za symptóm neurózy.
Typy tikových porúch:
- Prechodná tiková porucha: objavujú sa jednoduché, motorické tiky, väčšinou v oblasti mimického svalstva, zriedkavo aj hlasové, ale nevyskytujú sa súčasne.
- Chronická motorická alebo hlasová tiková porucha: vyskytujú sa jednoduché i komplexné motorické i hlasové tiky (nie súčasne), priebeh je chronický, intenzita tikov sa nemení celé týždne či mesiace.
- Tourettov syndróm: mnohopočetné väčšinou komplexné motorické i hlasové tiky, ktoré sa vyskytujú aspoň v niektorých obdobiach súčasne, majú premenlivú intenzitu, častý výskyt koprolálií (vyslovovanie urážlivých slov a viet), echolálií (opakovanie po druhých), echopraxií (kopírovanie konania inej osoby). Porucha začína obvykle v detstve okolo 7. roku života.
Okrem už spomenutých prejavov, sa u detí môžete stretnúť aj s pomočovaním, námesačnosťou, nočným desom, poruchami reči, zajakavosťou, s nechutenstvom, ale aj s rôznymi problémami v správaní. Odborníci sa zhodujú v tom, že základnou podstatou odstránenia problémov je to, aby dieťa malo v rodine pocit bezpečia a pochopenia pre svoje starosti. Rodina by mala byť tým miestom, kam sa dieťa môže vrátiť a bezpečne zdieľať svoje zážitky, poznanie, radosti a aj obavy.
Diagnostika a podpora pri problémoch s úchopom a napätím
Včasná diagnostika je kľúčovým faktorom pre zlepšenie kvality života dieťaťa trpiaceho problémami s úchopom, svalovým napätím alebo psychosomatickými prejavmi. Čím rýchlejšie rodičia zareagujú, tým lepšie môžu zmeniť budúcnosť svojich detí a zabezpečiť im starostlivosť, ktorú potrebujú.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc a varovné signály
Máte doma prváčika? Teraz je ten správny čas odsledovať, ako mu ide písanie prvých čiar a písmeniek, a ak by sa vyskytol problém, čo najrýchlejšie ho vyriešiť, a vyhnúť sa tak problémom na celý život. Varovnými príznakmi pre rodičov, že niečo nie je v poriadku, môžu byť:
- Dieťa nechce písať.
- Vysoká chybovosť pri písaní.
- Dieťa zle číta.
- Príliš dlho si píše úlohy.
- Často chodí počas robenia úloh na záchod alebo si robí prestávky na čokoľvek, len aby sa nemuselo venovať písaniu - môže to byť zlý úchop, ale aj iné príčiny, napríklad dysgrafia, dyskalkúlia, dysortografia - v tej chvíli by mal nastúpiť špeciálny pedagóg.
- Hryzenie pasteliek, trhanie si vlasov, obhrýzanie nechtov - signály nahromadeného vnútorného napätia.
- Hojdanie na stoličke - môže znamenať nepozornosť, nudu, ale aj problém, keď dieťa nestíha písať a nevie, čo s tým.
Pri psychických problémoch u detí je dôležité neváhať a vyhľadať odbornú pomoc. Kľúčová je včasná diagnostika. Psychológ, psychiater, špeciálny pedagóg či laktačná poradkyňa - každý má svoju dôležitú úlohu.
Ako prebieha diagnostika a liečba:Diagnostika sa začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom. Po ňom môžu nasledovať testy. Lekár zhromažďuje množstvo informácií, vrátane rodinnej anamnézy a výsledkov testov, aby určil vhodný spôsob liečby, ktorý môže zahŕňať kombináciu liekov a terapie. Liečba je proces, dieťa sa nezmení cez noc, preto je potrebná trpezlivosť a pravidelná kontrola u odborníka.
Úloha rodiny, školy a odborníkov
Rodina, učitelia a škola by mali dieťa podporovať a povzbudzovať. Rodičia by sa mali naučiť rozpoznávať varovné signály. V niektorých prípadoch je potrebná terapia a v určitých aj lieky. Terapia učí deti o ich psychickom zdraví, ako riešiť problémy a ako sa vyrovnávať so stresom, aby sa cítili lepšie a boli silnejšími. Dôležité sú podporné vzťahy v rodine. Deti, ktoré žijú v harmonickej rodine, sú odolnejšie voči stresu. Naopak, napäté domáce prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa. V takýchto prípadoch je nevyhnutné riešiť rodinné problémy, napríklad prostredníctvom rodinnej terapie a otvorenej komunikácie.
Tipy pre rodiny:
- Doprajte si spoločne strávený čas.
- Komunikujte otvorene.
- Prejavujte lásku a pocit bezpečia. Deti, ktoré sa cítia milované, sú vnútorne silné.
- Rodičia by mali poznať možnosti a schopnosti svojich detí a svoje nároky prispôsobiť dieťaťu.
Motivácia a podpora správnych návykov
Ak vidíte, že dieťa drží ceruzku nesprávne, upozornite ho na chybu a opravte ho. Prehnutý ukazovák znamená príliš veľký tlak na písaciu potrebu. Takýto spôsob písania môže vyústiť až do bolestivosti prsta a kŕču. Dieťaťu môžete jednoducho vysvetliť správne držanie preňho zrozumiteľnou, hravou formou: prostredník je postieľkou pre ceruzku, ukazovák vankúšikom a palec perinkou, ktorou sa ceruzka prikryje. Pretože ak ležíme v posteli, vankúš aj perinka sú mäkké a nikde nás to netlačí. Ak by dieťa počas písania znovu stiahlo prostredník vedľa ukazováka a držalo ceruzku nesprávne, nekarhajte ho, ale upozornite, že ceruzka zase spadla zo postieľky. Ak dieťa tlačí pri písaní na ukazovák, povedzte mu: „Ten vankúš ale tlačí!“ Tak bude mať dieťa pocit, že nie je nešikovné, a hravou formou si osvojí správne držanie ceruzky a neskôr pera.
tags: #batola #krcovito #drzi #veci