Demografická kríza na Slovensku, spojená s narastajúcim počtom párov, ktoré majú problémy s prirodzeným počatím dieťaťa, vedie mnohé manželské páry do centier asistovanej reprodukcie. Táto túžba po vlastnom dieťati je hlboko ľudská a oprávnená, no zároveň otvára komplexné etické a morálne otázky, na ktoré Katolícka cirkev konzistentne reaguje už od vzniku týchto technológií. Hoci medicína v posledných desaťročiach obdivuhodným spôsobom rozvinula poznanie o ľudskom živote v počiatočných štádiách jeho existencie, umožňujúc tak lepšie poznanie biologických štruktúr človeka v procese jeho zrodu, Cirkev pripomína, že etická hodnota biomedicínskej vedy sa meria tak vzhľadom na bezpodmienečný rešpekt, ktorý patrí každej ľudskej bytosti v každom okamihu jej existencie, ako aj vzhľadom na ochranu špecifickosti osobných skutkov, ktorými sa odovzdáva život.
Pre páry, ktoré zápasia s neplodnosťou alebo dedičnými chorobami, je dôležité, aby mali pevnú predstavu o tom, ako mimotelové oplodnenie (IVF) funguje, aké sú jeho morálne dôsledky a aké možnosti majú kresťania k dispozícii. Katolícka cirkev k týmto otázkam pristupuje citlivo, no otvorene, pričom zdôrazňuje, že manželská neplodnosť je bolestivým úderom. Zároveň však odmieta umelé oplodnenie, považujúc ho za obídenie neplodnosti, a namiesto toho ponúka jasné smernice a podporuje eticky prijateľné alternatívy.
Osobné príbehy a bolestivé dilemy v kontexte asistovanej reprodukcie
Túžba po dieťati je jednou z najhlbších ľudských túžob, no cesta k nej môže byť pre mnohých párov plná prekážok a etických dilem, najmä v súvislosti s asistovanou reprodukciou. Príbehy ľudí, ktorí prešli procesom umelého oplodnenia, často odhaľujú nielen radosť z narodenia dieťaťa, ale aj hlbokú vnútornú bolesť a morálne otázky, ktoré pretrvávajú.
Anna, katolíčka, ktorá podstúpila IVF, hovorí: „Spravila som veľkú chybu, že som sa dala na IVF. Túžba po vlastnom dieťati u mňa nakoniec zvíťazila.“ Počas stimulácie hormonálne dávky zvyšovali, výsledkom bolo 21 odobratých vajíčok a 10 embryí „jednotkovej kvality“. Tehotenstvo vyšlo na prvý pokus a dnes sa tešia z niekoľkotýždňového zdravého bábätka. Napriek veľkej radosti zo syna však vo vnútri prežíva bolesť. „Najhoršie je, že nám vzniklo toľko embryí. Takto sme to nechceli a nechceme zlikvidovať žiadne z nich. Pre nás je to život. Cítim sa previnilo, často večer plačem, nemôžem spávať, som depresívna,“ opisuje svoje rozpoloženie. Anna má 35 rokov a je si vedomá toho, že nemôže použiť všetky embryá. „Zlikvidovať ich nemôžem a darovať ich z môjho pohľadu takisto nie je cesta. Nemôžem žiť s pocitom, že niekde vyrastá moje dieťa, o ktorom nikdy nič nebudem vedieť,“ vysvetľuje. Ženy, ktoré ťažko spracovávajú fakt, že majú zmrazených embryí viac, ako môžu vynosiť, zakladajú na diskusných fórach skupiny, v ktorých sa potrebujú o svojom trápení vyrozprávať. Tieto ženy často čelia nepochopeniu, podceňovaniu svojho rozpoloženia a tvrdeniam o zhluku buniek. Mnohé z nich však už majú doma dieťa počaté touto metódou, čo je dôvod, prečo sa na embryá, ktoré zostali v centre, nedokážu pozerať ako na „prebytočný“ vedľajší produkt.
Ďalším príkladom je kamarátka (vo veku okolo 20 rokov), ktorá bola vytvorená prostredníctvom IVF, a ktorá má stále niekoľko súrodencov v ľade. Stála pred ťažkým rozhodnutím, keď sa jej matka spýtala, či chce svojich súrodencov vynosiť, aby im dala šancu na život. Nakoniec sa rozhodla proti tejto možnosti. Iná priateľka, tiež vo veku okolo 20 rokov, rozpráva príbeh svojho vlastného počatia. Jej rodičia použili umelé oplodnenie, aby sa vyhli deťom s určitým dedičným a oslabujúcim genetickým ochorením.
Pre jednoduchšie pochopenie kontextu týchto problémov v praxi môžeme použiť fiktívny manželský pár - Adama a Evu. Adam a Eva sú manželmi viac ako desať rokov a túžia po bábätku, no nedarí sa im otehotnieť prirodzeným spôsobom. Gynekológ ich pošle na štandardné vyšetrenia, ktoré však ukazujú, že všetko je v poriadku. Lekár im teda navrhne najbežnejšiu formu umelého oplodnenia - homogénne oplodnenie, pri ktorom sa odoberú vajíčka Eve a spermie Adamovi a v laboratóriu sa umelo spoja. Niekoľko z nich sa začne ďalej deliť - vznikne v nich život. V niekoľkých ďalších žiadne delenie neprebehne, prípadne budú vyhodnotené ako nekvalitné a nepoužiteľné, lebo sa budú zdať slabé, a preto budú považované za biologický odpad. Následný telefonát z reprodukčného centra môže znieť: „Gratulujeme, máte tri embryá, koľko vložíme do maternice?“ Adam a Eva sa rozhodli, že zatiaľ chcú vložiť do maternice jedno embryo a ostatné si zmraziť „na neskôr“. Jedno vložia, to sa uchytí, narodí sa im zdravé dieťa. Adam a Eva sú šťastní, lekári sa potľapkávajú po pleciach, akú dobrú prácu odviedli, a život ide ďalej. Problém vyriešený. V tomto prípade sa k páru pristupuje spôsobom zákazník - produkt.
Pri vyšetreniach sa mohlo ukázať, že Adam má slabé spermie, nízky počet, skrátka, zlý „genetický materiál“, prípadne až žiadny. Lekár ponúkne manželom alternatívu - použije vajíčko Evy a spermiu od neznámeho darcu. Dieťa tak bude mať 50 % genetického materiálu od Evy a bude s ňou biologicky spríbuznené. Obdobný zdravotný problém môže nastať u matky - v našom prípade u Evy. Má nekvalitné vajíčka, nič sa s tým nedá robiť. Ale lekári opäť ponúkajú riešenie - darovanie vajíčok inej ženy, ktoré oplodnia manželovými, v tomto prípade Adamovými spermiami. Tu však nastáva ešte zložitejší problém - Eva bude nosiť dieťa, ktoré geneticky nebude jej, ale jej telo bude mať na jeho vývoj špecifický vplyv.
Pri Adamovi a Eve však lekári mohli natrafiť ešte na ďalší problém - hoci majú obaja zdravé pohlavné bunky, Eva ich dieťa nedokáže vynosiť. Navrhnú im teda, aby si našli náhradnú matku. Hoci surogátne materstvo nie je v našich končinách povolené, sú známe prípady, keď sú páry ochotné vycestovať za touto „službou“ do krajín, kde to dovolené je (napríklad do USA, Indie alebo na Ukrajinu). Funguje to skutočne komplikovane - alebo si pár nájde náhradnú matku, ktorá to spraví pro bono, respektíve iba za uhradené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, alebo si nájde matku, ktorej za túto službu zaplatí. Niekedy embryo vznikne z vajíčka darovaného anonymnou darkyňou a zo spermie darovanej anonymným darcom.
Príbehy žien ako Wendy a Janet Normanové, ktoré si pre nákup spermií zvolili darcu č. 9623, alebo Alexa a Jon, pre ktorých vynosila dieťa Alexina priateľka Merrill, znova poukazujú na zložitosť a rozmanitosť ciest, ktoré ľudia volia v snahe stať sa rodičmi, a na mnohé etické výzvy, ktoré z toho vyplývajú.
Veda a techniky asistovanej reprodukcie: Čo je umelé oplodnenie (IVF)?
Mimotelové oplodnenie (z angl. In vitro fertilization, skratka IVF) je pojem zaužívaný na označenie umelého oplodnenia, čo je lekársky postup, pri ktorom sa v laboratórnych podmienkach spájajú spermie a vajíčko. To umožňuje neplodným párom počať dieťa mimo pohlavného styku. Prvé „dieťa zo skúmavky“, Louise Brownová, sa narodilo 25. júla 1978. Odvtedy sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako osem miliónov detí, pričom toto číslo stúpa, s odhadom viac ako pol milióna detí ročne. Na Slovensko sa tento trend dostal v roku 1991, keď sa narodilo prvé dieťa „zo skúmavky“. Denník Pravda tento týždeň napísal, že vlani sa na Slovensku narodilo po umelom oplodnení 654 detí, čo je len nepatrný podiel z celkového počtu novorodencov.
Pri získavaní ženských vajíčok na IVF sa lekári často spoliehajú na silné hormonálne lieky, ktoré stimulujú ženské telo, aby vytvorilo až 35 vajíčok - oveľa viac ako jedno vajíčko, ktoré ženské telo prirodzene vytvorí každý mesiac. Tento proces sa nazýva hyperovulácia. V priemere približne z 80 % vajíčok, ktoré lekári umiestnia ku spermiám, vznikne embryo, ktoré je samostatnou, jedinečnou a živou ľudskou osobou. Lekári vytvoria v priemere 15 embryí v jednom kole IVF. Žiaľ, len 3-7 % všetkých vytvorených embryí vedie k narodeniu živého dieťaťa.
Okrem samotného IVF existuje viacero príbuzných techník asistovanej reprodukcie:
- Vnútromaternicová inseminácia (IUI): Pri tejto metóde sa manželovi odoberú spermie a pomocou rôznych metód sa umiestnia do ženy, priamo do maternice.
- Prenos gamét do vajíčkovodu (GIFT): Ide ešte o krok ďalej, odoberá vajíčka aj spermie. Lekári umiestnia vajíčka a spermie oddelené vzduchovou bublinou do katétra a potom ich vstreknú do vajíčkovodov ženy.
- Oplodnenie in vitro (IVF) a prenos zygoty do vajíčkovodu (ZIFT): Tieto sú podobné postupy, pri ktorých spermie oplodnia vajíčko v petriho miske. Proces vytvárania a manipulácie s embryami je rovnaký; jediná odlišnosť spočíva v tom, kam sa pri jednotlivých metódach embryo umiestni.
- ICSI (intracytoplazmatická injekcia spermie): Ide o techniku, keď sa pomocou injekcie vpraví najkvalitnejšia spermia do cytoplazmy vajíčka.
Kliniky často dokonca vytvárajú prebytok embryí, aby mohli testovať a vyberať tie s „najlepším“ genetickým profilom pomocou predimplantačnej genetickej diagnostiky (PGD). Hoci zákony v Kanade obmedzujú používanie PGD, tá istá technológia môže lekárom umožniť určiť pohlavie, fyzické vlastnosti alebo intelektuálne schopnosti dieťaťa. Na základe toho sa rodičia a lekári rozhodnú, ktoré embryá implantovať, ktoré embryá zmraziť na neskoršie použitie a ktoré (ak vôbec nejaké) embryá zničiť. Hoci sa môže zdať samozrejmé, že rodičia chcú implantovať embryá, ktoré vytvorili, odvetvie plodnosti má iný cieľ: implantovať správny druh embryí s najvyššou šancou na úspech. Kliniky zamerané na liečbu neplodnosti v mnohých prípadoch praktizujú IVF s eugenickým predpokladom, že niektoré embryonálne deti si zaslúžia život viac ako iné.
Hoci asistovaná reprodukcia je medicínsky pokrok, jej výsledky nie sú neutrálne. Deti narodené prostredníctvom IVF majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu rakoviny, autizmu, menšieho rázštepu podnebia alebo vrodenej srdcovej vady. Bioetik Oliver O’Donovan tvrdí, že „je veľký rozdiel medzi akceptovaním rizika postihnutého dieťaťa (ak nám toto riziko ukladá príroda) a tým, keď si toto riziko ukladáme sami v snahe dosiahnuť vlastné ciele“.
Etické a morálne výzvy z pohľadu Cirkvi: Prečo je umelé oplodnenie morálne neprípustné?
Katolícka cirkev od svojho vzniku konzistentne odmieta umelé oplodnenie, pričom svoje stanovisko zakladá na hlbokých princípoch kresťanskej antropológie a úcte k ľudskému životu a dôstojnosti. Magistérium Cirkvi sa už viackrát vyjadrilo s cieľom ujasniť a riešiť morálne problémy týkajúce sa tejto oblasti.
Dôstojnosť ľudského života od počatia
Základným princípom, ktorý vyjadruje veľké „áno“ ľudskému životu, je dôstojnosť osoby, ktorá patrí každej ľudskej bytosti od počatia až po prirodzenú smrť. Tento princíp treba postaviť ako stredobod etickej reflexie o biomedicínskom bádaní. Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete. Aj Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae (čl. 2) hovorí, že „napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone, vpísanom do srdca, spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo.“
Preto si ľudský plod už od prvého okamihu svojej existencie, teda od okamihu vzniku zygoty, vyžaduje bezpodmienečný rešpekt, aký morálne patrí ľudskej bytosti v jej telesnej a duchovnej celistvosti. Cirkev už aj tieto zárodky považuje za ľudské. Skutočnosť ľudského bytia v priebehu celého jeho života, pred narodením i po ňom, nepotvrdzuje ani zmenu jeho prirodzenosti, ani gradualitu jeho morálnej hodnoty. Vlastní totiž plnú antropologickú a etickú kvalifikáciu. Z tohto pohľadu je umelé oplodnenie morálne neprípustné.
Ničenie a selekcia embryí
Jedným z najvážnejších morálnych problémov spojených s IVF je vytváranie a následné ničenie embryí. Katolícki biskupi upozornili na to, že nie všetky embryá po umelom oplodnení sa prenesú do tela ženy, niektoré sa zničia. „Človek má právo, aby bol počatý v láske muža a ženy v manželstve a nie nedôstojne v skúmavke. Preto umelé oplodnenie je morálne neprípustné.“ Inštrukcia Donum vitae už upozornila na skutočnosť, že oplodnenie in vitro často so sebou prináša aj elimináciu embryí. Odborníci na techniky oplodnenia in vitro akceptujú tieto straty ako cenu, ktorú treba zaplatiť, aby sa dosiahol pozitívny výsledok. Niektoré embryá, vytvárané in vitro, na ktorých sa prejavujú isté poruchy, sú okamžite odstránené.
Kliniky často poskytujú rodičom vopred stanovené balíky, ktorých cieľom je vytvoriť čo najviac embryí, otestovať a vybrať tie najzdravšie a zničiť embryá, ktoré sú nechcené alebo sa považujú za nedostatočne dobré. Takéto úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením, ktoré sa už pripomenulo v súvislosti s umelým potratom. Morálny problém je jasný - dochádza k cielenej eugenickej selekcii a následnému zničeniu ľudských embryí, teda k zabíjaniu. Toto je „veľké zlo v celom procese,“ ako uviedol morálny teológ Ján Viglaš, ktorý dodáva, že „celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro.“
Zmrazovanie embryí a etické dilemy
Okrem obáv o to, ako sa s embryami zaobchádza, je tu aj pretrvávajúca otázka, čo by mali rodičia robiť so zvyšnými embryami. Nanešťastie, dostupné možnosti môžu rýchlo vyústiť do dystopie. Väčšia časť nepoužitých embryí zostane „sirotami“. Ich rodičia si ich nežiadajú a niekedy sa ich stopa úplne stráca. Po tom, čo Najvyšší súd v americkom štáte Alabama rozhodol, že embryá vytvorené umelým oplodnením sú ľudské bytosti, vyvstali ďalšie otázky týkajúce sa ich osudu.
V súvislosti s počtom už existujúcich zmrazených embryí vyvstáva otázka: Čo s nimi robiť? Ako vysvetľuje Ján Viglaš, problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. Lebo aj keď s tým zdanlivo nerobíme nič, ženy, ktoré majú takto zamrazené embryá, tak minimálne každý rok alebo polrok obnovujú svoje rozhodnutie, keď posielajú platby za ďalšie predĺženie uskladnenia. Viacerí teológovia sa tak prikláňajú k tomu, že najmenej zlým riešením sa javí nechať tie embryá v pokoji zomrieť. Cirkev to v inštrukcii Dignitas personae z roku 2008 uzavrela tým, že treba zastaviť takúto produkciu ľudských embryí, lebo nemáme morálne dovolené riešenie ich osudu.
Oddelenie prokreácie od manželského aktu
Katolícke učenie považuje za nemorálne najmä to, že sa pri umelom oplodnení oddeľuje zjednocujúci a plodivý účel manželského aktu. Spočiva v tom, že lekári v laboratóriu spoja pohlavné gaméty a neskôr umiestnia plod do matkinho lona. Paul VI. vo svojej encyklike Humanae vitae zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu. Katolícki biskupi kritizovali umelé oplodnenie a Vatikán sa už tradične stavia za prirodzené počatie a sexuálnu zdržanlivosť dvojíc pred vstupom do manželstva. Odmieta tiež umelé potraty, antikoncepciu a eutanáziu.
Etika reprodukčných technológií
Umelé oplodnenie svojou povahou vytvára aj ničí ľudské životy. Navyše, umelé oplodnenie robí sex zbytočným. Aby vzniklo dieťa z IVF, muž masturbuje, žena má vajíčka, ktoré získa vedec a v laboratóriu dá dokopy jednotlivé časti, ako nejakú stavebnicu. Dieťa sa môže dočasne zmraziť, než sa prenesie do tela matky. Takže to všetko je o oddelení a rozdelení ľudského vzťahu a spojenia. Problém je v tom, že ľudská osoba nevzniká ako plod sexuálnej intimity medzi manželom a manželkou. Ján Viglaš dodáva: „Človek je oveľa viac než len spojenie dvoch buniek a ľudské plodenie je oveľa viac ako len biologická reprodukcia, hoci medicína to takto nazýva.“
Dieťa ako dar, nie právo
Cirkev zdôrazňuje, že túžbu po dieťati nemožno uprednostňovať pred dôstojnosťou každého ľudského života až do tej miery, aby o ňom rozhodovala. „Ľudská osoba je dar, nie právo. V skutočnosti nemáme právo na deti.“ Dobrý cieľ (mať dieťa) nemôže byť ospravedlnením každej metódy, ako sa k nemu dopracovať. Extrémnym príkladom by bol únos. Hoci túžba po dieťati je dobrá, spôsob jeho získania únosom je zlý. Podľa inštrukcie Donum Vitae Kongregácie pre vieroučné otázky z roku 1987: „Každá osoba si zaslúži bezpodmienečnú úctu a nikdy nemôže byť zredukovaná na užitočný predmet: to platí od okamihu počatia až po smrť.“ Zaobchádzanie so vzniknutým životom nie ako s človekom, ale ako s objektom, prístup k žene ako k surovine, plodenie sa redukuje na výrobu a biznis.
Zapojenie tretej strany
V prípade, keď je genetický materiál manžela alebo manželky nepostačujúci alebo chýba, môžu lekári navrhnúť darcovstvo spermií alebo vajíčok. Techniky heterológneho umelého oplodnenia sú vylúčené, pretože porušujú manželskú výlučnosť tým, že do procesu plodenia vstupuje tretí človek - darca, čo môže mať negatívny vplyv i na samotné manželstvo a samotné počaté dieťa. Biblické učenie o výlučnosti manželstva (ktoré sa vzťahuje aj na sex a plodenie) je dvojnásobne porušené tým, že do aktu plodenia vnáša genetický materiál tretej osoby a intímne používanie jej tela.
Podobne, náhradné materstvo (surogátne materstvo) je objektívnym popretím záväzkov, ktoré vyplývajú z materskej lásky, manželskej vernosti a zodpovedného materstva. Uráža dôstojnosť a právo dieťaťa, aby bolo počaté, nosené v matkinom lone, prinesené na svet a vychovávané vlastnými rodičmi. Charta práv rodiny, ktorú vydala Svätá stolica, opäť zdôraznila: „Ľudský život treba rešpektovať a chrániť absolútnym spôsobom od okamihu oplodnenia.“ V kontexte širších medicínskych debát sa objavujú aj otázky o krížení ľudských pohlavných buniek so zvieracími, či o priamom zasahovaní v embryu do ľudského genómu, čo posúva hranice etickej prípustnosti.
Legislatívna realita a "Fertility Tourism" na Slovensku
Slovenská republika čelí demografickej kríze, pričom narastá počet párov, ktoré majú problémy s prirodzeným počatím dieťaťa. Táto túžba vedie mnohé páry do centier umelej reprodukcie. Napriek rýchlemu vývoju v oblasti asistovanej reprodukcie ostáva právna regulácia reprodukčnej medicíny u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie.
Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, zmrazenie embryí a podobne, vôbec nepočíta. V tom čase sa tieto praktiky ešte nerobili. Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku.
Pre zahraničnú klientelu sme atraktívni nielen vďaka už spomínanej možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že sme v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejší. Napríklad podľa údajov portálu fertilitymapper.com, ktorý mapuje ceny IVF vo Veľkej Británii, žena, ktorá je samoplatcom, zaplatí za jeden cyklus plus základné doplnkové služby ako ICSI, ďalej za vstupné vyšetrenia a hormonálne lieky v prepočte viac ako 11-tisíc eur. Porovnali sme to s cenníkom, ktorý má Reprofit Bratislava zverejnený na svojej webovej stránke. Žena, ktorá tu pôjde na IVF ako samoplatca a rozhodne sa napríklad pre balík IVF Premium, v ktorom je už zahrnutá konzultácia, liečebný plán, monitoring, odber oocytov, spermiogram a príprava spermií, ICSI, predĺžená kultivácia, asistovaný hatching plus genetické vyšetrenia embrya a zmazenie dvoch embryí, zaplatí 3450 eur.
Okrem toho, že z optiky klientov z niektorých západných krajín sú naše centrá cenovo dostupnejšie, poskytujeme jednoduchší prístup k IVF aj z iných hľadísk. Nemáme totiž zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie, vekový limit je len pri uhrádzaní úkonov zdravotnými poisťovňami. Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži aj u nás, aj keď to nie je zákonom explicitne povolené.
| Služba | Veľká Británia (fertilitymapper.com) | Slovensko (Reprofit Bratislava, IVF Premium) |
|---|---|---|
| Jeden cyklus IVF + ICSI, vyšetrenia, lieky | ~ 11 000 EUR | 3 450 EUR (balík IVF Premium) |
| Mrazenie nadbytočných embryí | ~ 1 000 EUR | Max. 500 EUR (ak viac ako 2 embryá) |
| Kryoembryotransfer (KET) | ~ 2 500 EUR | 450 EUR |
| Lieky (pre samoplatcov) | Zahrnuté v prvom cykle | ~ 900 EUR |
| Celková cena (s KET) | ~ 14 500 EUR | ~ 5 650 EUR |
Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií, napriek tomu dlhé roky po svojom legislatívnom schválení neexistoval. Zistili sme, že ho spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022.
Čo sa týka počtu zmrazených embryí, Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) tieto údaje nespracováva. Jedinú relevantnú odpoveď sme dostali z centra Repromedica so sídlom v Bratislave. „Za posledných päť rokov má naša klinika zamrazených cca dvetisíc embryí. Lehota zamrazených embryí je neobmedzená, ale pacientky do päť rokov embryá použijú alebo ich dávajú likvidovať, alebo darujú,“ povedala pre Postoj vedúca embryologička centra Ingrid Straszer. Deväťdesiatosem percent z nich dáva embryá likvidovať a dve percentá embryá darujú inému páru. Keby hypoteticky každé centrum malo porovnateľný počet, hovoríme už o takmer tridsiatich tisícoch zamrazených embryí za posledných päť rokov.
Komerčný trh so spermiami bude mať do roku 2027 hodnotu päť miliárd dolárov. Niekedy sú spermie a vajíčka gametami manžela a manželky, ktorí majú problémy s prirodzeným počatím a požiadajú o pomoc vedu, aby dosiahli oplodnenie v laboratóriu. Avšak, ľudská omylnosť prináša aj riziká. V roku 2019 sa kalifornskému páru narodilo cudzie dieťa po tom, ako im klinika pre liečbu neplodnosti počas oplodnenia in vitro (IVF) poskytla nesprávne embryo, uvádza sa v žalobe. Pár tvrdí, že v septembri 2019 sa im narodilo dievčatko, ktoré sa im vôbec nepodobalo. Po teste DNA našli pár, ktorý donosil ich dcéru, a spoločne sa rozhodli dievčatá vymeniť.
Katolícke a eticky prijateľné cesty k rodičovstvu
Cirkev uznáva oprávnenosť túžby po dieťati a chápe utrpenie manželov postihnutých problémom neplodnosti. Túto túžbu však nemožno uprednostňovať pred dôstojnosťou každého ľudského života. Diagnóza alebo obdobie neplodnosti neznamená, že pár nikdy nebude mať deti; len si to môže vyžadovať viac práce a času, než pôvodne očakávali. Cirkev nebráni manželom mať deti a ani nikdy nebránila. Ba naopak, vždy zdôrazňovala - a i dnes, keď to nie je práve populárny názor, zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter. Plodivý v zmysle toho, že sa nebráni umelými metódami (prezervatív, antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko) potenciálnemu počatiu života, a spojivý v zmysle úplný (muž vždy vyvrcholí v pošve ženy).
Restoratívna reprodukčná medicína
Namiesto obchádzania problému neplodnosti umelým oplodnením, páry by mali investovať do restoratívnej reprodukčnej medicíny, aby identifikovali a vyliečili základné príčiny neplodnosti. U žien sa tieto príčiny pohybujú v rozmedzí niekoľkých problémov vrátane endometriózy, myómov maternice, syndrómu polycystických vaječníkov, intersticiálnej cystitídy a adenomyózy. U mužov sa tieto príčiny môžu týkať nízkeho počtu spermií alebo nízkej pohyblivosti spermií alebo faktorov životného štýlu, ako je ich strava, výživa a cvičenie.
NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť - neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Berúc do úvahy všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa, je miera úspešnosti 50 % v najlepších európskych NaPro centrách. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 - 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov. CrMS (Creighton Model) vznikol v 70. rokoch na univerzite v Creightone, USA. Cieľom bolo vyvinúť spoľahlivú, vedecky dokázanú prirodzenú metódu s ohľadom na ženskú individualitu. Takto sa vytvoril jednotný medzinárodný jazyk značenia ženského cyklu. Ide o systém značenia ženskej plodnosti. Pár takýmto spôsobom dostane informáciu o plodných a neplodných dňoch v cykle.
Ján Viglaš zdôrazňuje, že „akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je v poriadku. Čokoľvek, čo nahrádza manželský akt, je neprípustné.“ Teda ak sa medicína snaží odstrániť príčiny neplodnosti u muža alebo u ženy, alebo u oboch, aby mohli prirodzene počať, je to nielen v poriadku, ale to treba aj oceniť.
Adopcia a "vločkové bábätká"
Aby sa vyšlo v ústrety túžbe mnohých sterilných párov mať dieťa, bolo by žiaduce povzbudzovať a za pomoci príslušných legislatívnych opatrení podporovať proces adopcie mnohých sirôt, ktoré potrebujú na svoj primeraný vývoj rodinné prostredie. Katy Faustová, obhajkyňa práv detí, výstižne argumentovala, že niekto sa musí obetovať na náročnej ceste neplodnosti a reprodukčných technológií.
Etika reprodukčných technológií
„Vločkové bábätká“ (snowflake babies) sú zmrazené embryá, ktorých sa rodičia rozhodli vzdať, no zároveň si neprajú, aby boli venované na výskum, alebo zničené. Manželom, ktorí nemajú zdravé pohlavné bunky, ponúkajú lekári túto možnosť často ako poslednú. Po celom svete sa nachádzajú tisícky zmrazených detí čakajúcich na svojich adoptívnych rodičov. Adoptovať si embryo je možné vtedy, keď je matka schopná vynosiť dieťa. Neexistuje však k tomu oficiálne právne stanovisko, keďže v náleze Ústavného súdu SR je zakotvené, že nasciturus (t. j. počaté, ale nie narodené dieťa) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život, môže sa ním však stať pod podmienkou, že sa narodí živý. V prípade Slovenskej republiky bol stanovený moment viability plodu na 24. týždeň tehotenstva. Nejde teda o „klasickú adopciu“ a znamená to, že dieťa sa nikdy nedozvie, kto boli jeho biologickí rodičia. Rovnako neexistuje k tejto otázke (zatiaľ) ani oficiálna inštrukcia od Kongregácie pre vieroučné otázky alebo oficiálne morálne stanovisko.
Prijateľné medicínske intervencie a „prirodzené IVF“
Istotne sú dovolené zásahy zamerané na odstránenie prekážok prirodzenej plodnosti, ako napríklad hormonálna terapia neplodnosti pohlavných žliaz, chirurgický zákrok odstraňujúci endometriózu, spriechodnenie trubíc alebo ich mikrochirurgické reštaurovanie. Všetky tieto techniky možno považovať za autentické terapie, takže po vyriešení problému spôsobujúceho neplodnosť môže pár konať manželské úkony s prokreatívnym účinkom bez toho, že by lekár musel priamo zasahovať do samotného úkonu. Žiadna z týchto techník nenahrádza manželský úkon, ktorý jediný je hoden skutočne zodpovedného plodenia. Lekár je v službách človeka a odovzdávania ľudského života: nemá poverenie disponovať nimi, ani o nich rozhodovať.
Vzhľadom na mnohé etické a morálne problémy spojené s IVF sa mnoho párov obrátilo na alternatívny spôsob liečby známy ako „prirodzené IVF“ alebo minimálna stimulácia. Pri prirodzenom IVF lekári vytvárajú vždy len jedno embryo, vyhýbajú sa používaniu silných hormónov a pracujú v rámci prirodzeného cyklu ženy, aby implantovali embryo, keď je prirodzene plodná. Mnohí sa vyhýbajú testovaniu embryí na genetické alebo fyzické vlastnosti a embryá nemrazia ani neničia. Takéto metódy, ktoré napomáhajú manželskému úkonu a jeho plodnosti, sú prijateľné.
Čo sa týka vnútromaternicovej inseminácie (IUI), pri ktorej sa spermie odoberú z pohlavných orgánov muža, technologicky vytriedia a opäť vložia do ženy, teraz už nie pohlavným stykom, ale cez katéter priamo do maternice, morálna odpoveď závisí od spôsobu získania spermií. Ak tam bol pohlavný akt, tak sa táto technika javí ako jeho napomáhanie. Lenže táto technika ten akt v zásade nepotrebuje, spermie môže získať aj masturbáciou muža - či už manžela, alebo darcu - alebo po ich rozmrazení. V takom prípade je tá odpoveď úplne jasná, že ide evidentne o náhradu pohlavného aktu, a je úplne neprijateľná. Ani spôsob, pri ktorom je zachované spojenie muža a ženy, nemá explicitné odporúčania zo strany Cirkvi, len ho otvorene nezamietla. Problémom totiž môže byť, že hoci sa inseminácia používa v prípadoch, keď je problém na strane muža, zvyčajne sa stimulujú aj vaječníky ženy, aby dozrelo viac vajíčok a zvýšila sa tak šanca na otehotnenie.
Pohľad iných kresťanských denominácií a výzvy pre Cirkev
Postoj Katolíckej cirkvi k umelému oplodneniu je konzistentný, avšak názory v rámci širšieho kresťanského spoločenstva sa môžu líšiť, a to vedie k rôznym prístupom a interpretáciám.
Evanjelická cirkev a jej prístup
Na rozdiel od katolíckej, evanjelická cirkev nevydáva striktné centrálne nariadenia platné na celom svete. Evanjelická cirkev nemá voči asistovanému oplodneniu vyslovene negatívny postoj. „Ak ide o manželov, ktorí nemôžu mať dieťa pre neplodnosť, nie sme proti asistovanému oplodneniu. Sme proti, ak je spermia od anonymného darcu, alebo k nemu pristúpi slobodná mamička. Na celej čiare odmietame klonovanie či ovplyvňovanie pohlavia,“ pokračuje ďalej Hargaš. Asistovaná reprodukcia je pre evanjelikov pozitívom v prípade, keď pomôže vzniku a zachovaniu života, ktorý je prioritou, a tiež zachovaniu manželstva. „Práve neschopnosť počať dieťa vedie neraz k rozpadnutiu manželstva. Prieskumy hovoria, že manželstvo takmer všetkých slovenských párov, ktoré počali asistovane, bolo aj vďaka príchodu dieťaťa zachránené. Takto počaté deti sú doslova vymodlené. Ich rodičia podstúpia ťažké chvíle, obetujú veľa pre to, aby prišli na svet,“ hovorí Hargaš. Ako sa však pozerá na tvrdenia, že pri asistovanom počatí dochádza k usmrteniu nových životov? „Ak chceme vidieť vraždu, vidíme ju. No musíme v prvom rade vidieť nový život, ktorý by za iných okolností nevznikol. Sám by som bol radšej, ak by doktori oplodnili len jedno embryo.“
Širšia kresťanská reflexia a kritika komercializácie
Mimotelové oplodnenie (IVF) sa v Biblii nespomína. Niektorí kresťania dospeli k záveru, že to znamená, že Biblia je agnostická voči IVF. Iní však zastávajú názor, že Biblia predstavuje „balíček“ manželstva, sexu a plodenia tak, že použitie mimotelového oplodnenia, ktoré obchádza neplodnosť aj sex, vo svojej podstate porušuje Božiu víziu plodenia. V každom biblickom príklade, kde sa medzi tieto tri odlišné a zjednotené úkony pridávajú stupne oddelenia, vstupuje do hry hriech. Stručne povedané, každý ďalší krok pridáva ďalšie prekážky medzi balíček manželstva, sexu a plodenia.
„Účel nesvätí prostriedky.“ Dobrý cieľ (mať dieťa) nemôže byť ospravedlnením každej metódy, ako sa k nemu dopracovať. Keď Ježiš v chráme peňazomencom prevracia stoly a predavačom holubov stolice, čo im vyčítal? Napísané je: „Môj dom sa bude volať domom modlitby. A vy z neho robíte lotrovský pelech.“ Čo tým chcel povedať? To, že chrám má svoj veľmi špecifický účel. Ľudské telo je chrámom Ducha Svätého. Čo z neho robí IVF? Robí z neho tovar. Boh stvoril sex ako nevyhnutný spôsob rozmnožovania spojený s radosťou, avšak IVF robí sex zbytočným. Toto všetko je o oddelení a rozdelení ľudského vzťahu a spojenia. To, čo je technicky možné, ešte neznamená, že je tým už aj prípustné z morálneho hľadiska.
Biskupi Spojených štátov amerických (USCCB) sa ohradili proti plánom na zvýšenie dostupnosti umelého oplodnenia. „Dôrazne odmietame propagáciu postupov ako umelé oplodnenie in vitro, ktoré vedú k zmrazovaniu alebo ničeniu vzácnych ľudských bytostí a zaobchádzajú s nimi ako s majetkom,“ uviedli biskupi. Biskup Michael Burbidge z Arlingtonu vo Virgínii dodal: „Umelé oplodnenie svojou povahou vytvára aj ničí ľudské životy.“
Výzvy pre Cirkev a nádej pre neplodných
Vysvetľuje Cirkev dostatočne, prečo podľa nej nie je umelé oplodnenie riešením neplodnosti? Ján Viglaš sa domnieva, že asi nielen v tejto oblasti by sa dalo urobiť viac, no zároveň si nemyslí, že by vysvetlení zo strany Cirkvi i kresťanských médií bolo málo. Problémom je, že ak sa tento problém ľudí nedotýka priamo, tak postoj Cirkvi nezaregistrujú. Niekedy sa zase, naopak, ozývajú hlasy, prečo sa Cirkev „vŕta“ aj v tejto oblasti. Avšak, keď sa ich to nejakým spôsobom začalo dotýkať a keď zistili, koľko je s tým spojených rizík a ďalších problémov, tak tí istí ľudia zrazu reagovali, prečo o tom Cirkev nehovorí viac.
Lekári pracujúci v centrách asistovanej reprodukcie sa v médiách viackrát vyjadrili, že oni život netvoria, aj keď spoja to najkvalitnejšie vajíčko s najkvalitnejšou spermiou, nemusí sa to podariť, je tam potrebná „vyššia sila“. Samozrejme, že potom menia rétoriku, aj preto, že veľa žien, ktorým takýmto spôsobom vzniklo viacero embryí a majú ich zamrazené, sa neskôr trápi, čo s nimi. A potom aj preto, že aj v odborných medicínskych článkoch, keď sa hovorí o etických otázkach a legislatívnych limitoch, sa neraz objavuje argument, že sa hráme na Boha. Títo lekári tvrdia, že Cirkev ide proti modernej medicíne, a keď je asistovaná reprodukcia zlá, tak nech neliečime ani rakovinu. Ján Viglaš na to reaguje, že pokiaľ vieme pomôcť bezdetným manželom liečbou, tak s tým predsa nemáme žiadny problém. Lenže techniky asistovanej reprodukcie nie sú skutočnosti liečbou neplodnosti, hoci ich medicína tak nazýva, ale jej obídením.
Kresťania, aj tí, ktorí prechádzajú neplodnosťou, by mali byť naplnení nádejou. Ich príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu. Niektorí kresťania môžu urobiť čiaru pred IVF, zatiaľ čo iní môžu pripustiť obmedzené používanie takejto technológie. Takéto páry veria, že môžu zostať pevne v rámci Božej vízie manželstva, sexu a plodenia tým, že budú obmedzene používať reprodukčnú technológiu v rámci manželstva muža a ženy s pevným zákazom testovania, výberu alebo ničenia ľudského života.
tags: #cirkev #dovoluje #umele #oplodnenie