Cisársky rez je medicínsky zákrok, ktorý žena podstúpi v prípade, ak nie je možný pôrod prirodzenou cestou. Je to jedna z najstarších pôrodníckych operácií, ktorej korene siahajú hlboko do antiky. Hoci dnes patrí k bežným a často život zachraňujúcim výkonom, jeho história je opradená legendami, faktami a postupným vývojom medicínskych poznatkov. Názov cisársky rez je dobre známy, každý hneď vie, o čo ide, ale o jeho názve v minulosti kolovali rôzne fámy. Nie každá mamička si príchod svojho vytúženého dieťatka predstavuje práve touto cestou, no v určitých prípadoch a pri viacerých diagnózach je tento zákrok nevyhnutný. Cisársky rez - odborne nazývaný sectio caesarea (skrátene „sekcia“) - znamená vybratie plodu z maternice nie cez pošvu, ale brušnou cestou. Znamená to, že je potrebné rozrezať brušnú stenu a dieťa vybrať z maternice manuálne.
Pôvod názvu "Cisársky rez": Od mýtu o Cézarovi k latinskej etymológii
Prečo je vlastne cisársky? Najčastejšie sa pôvod názvu "cisársky rez" spája s legendou, že rímsky cisár Gaius Iulius Caesar sa narodil práve týmto spôsobom. Táto teória je však historicky nepodložená a ide skôr o mýtus. V byzantskej encyklopédii z 10. storočia sa totiž píše, že matka Júlia Cézara v 9. mesiaci tehotenstva umrela a sekciou zachránili aspoň dieťa, z ktorého vyrástol rímsky panovník. Mnohí historici však spochybňujú, že sa Cézar narodil týmto spôsobom. V tých časoch sa totiž chirurgický pôrod vykonával iba na mŕtvej alebo umierajúcej žene na záchranu dieťaťa. Podľa niektorých zdrojov ho jeho matka sprevádzala až do dospelosti, čo by znamenalo, že nemohla zomrieť pri pôrode.
Logické by bolo, keby sa cisársky rez volal cisárskym, pretože ním prichádzali na svet len deti cisárov a zámožných ľudí. Nie je to však pravda. V skutočnosti je názov odvodený od latinského slova caedere, čo v preklade znamená "rezať". V latinčine sa cisársky rez nazýva sectio caesarea. Zvláštnosťou je, že obe slová majú v konečnom dôsledku rovnaký význam navzájom. Dá preložiť ako výrez, alebo získané vyrezaním. Práve druhé slovo sa podobá na meno slávneho rímskeho cisára. Lenže názov pre tento zákrok poznáme už od Plínia staršieho (23 - 79 n. l.), ktorý vo svojej práci "Historia naturalis" uvádza, že deti chirurgicky vyňaté z tela matky boli nazývané caesones alebo caesares. Ani meno samotného Caesara neznamená nič iné ako rez. Názov naozaj vznikol od slova rezať, ktoré je ukryté v latinskom pomenovaní zákroku sectio caesarea. Napriek tomu, že názov sectio caesarea je vo svojej podstate tautologický a s cisárom nemal nič spoločné, ujal sa vo väčšine národných pomenovaní tejto pôrodníckej operácie a dodnes sa bežne užíva.
Historické korene a evolúcia zákroku: Od staroveku po modernú medicínu
Cisársky rez je operácia s mimoriadne dlhou históriou. Informácie o ňom siahajú až do starého Egypta. Približne 700 rokov pred naším letopočtom existovalo nariadenie, ktoré umožňovalo zachraňovať deti mŕtvym matkám. V 7. storočí pred naším letopočtom rímsky kráľ Numa Pompilius vydal oficiálne nariadenie, že mŕtva tehotná žena nesmie byť pochovaná skôr, ako z jej tela bude vybratý plod. Historicky sa teda operácia vždy využívala na záchranu dieťaťa, nie matky. V minulosti sa cisársky rez vykonával spravidla na ženách, ktoré zomreli (či zomierali) pri pôrode práve za účelom záchrany dieťaťa. Počet takto zachránených detí bol pomerne nízky, pretože kým sa k zákroku pristúpilo, bolo pre plod mnohokrát neskoro. Cisársky rez mal v minulosti fatálne následky, pretože neexistovala anestézia a cisársky rez sa vykonával len na mŕtvych, slabých, chorých, alebo vyčerpaných ženách. Boli to ženy z rôznych vrstiev spoločnosti.
Prvá správa o tom, že matka aj dieťa prežili cisársky rez, pochádza zo 16. storočia zo Švajčiarska. Rezač ošípaných Jacob Nufer požiadal úrady o povolenie operovať svoju manželku po niekoľkých dňoch bezvýsledného pôrodu. Zachraňovať životy matiek a riskovať zabitie detí v maternici bolo pre pôrodné baby (asistentky) prísne zakázané. Jacob Nufer však prevzal osud do svojich rúk a rozhodol sa pre úspešný zákrok sám. Predpokladá sa, že Nufer nadobudol anatomické znalosti potrebné pre tento postup dôkladným pozorovaním dobytka, s ktorým každodenne pracoval. Podľa historických zdrojov táto mamička šťastne a vaginálne porodila ďalších 5 detí, vrátane dvojičiek.
Ako prvý kompletne zdokumentovaný prípad cisárskeho rezu na živej žene je uvádzaný výkon nemeckého chirurga Jeremiáša Trautmanna z roku 1610, ktorý ho vykonal na svojej vlastnej žene. Tá však po mesiaci zomrela, pravdepodobne v dôsledku embolie. V tom období bola mortalita veľmi vysoká, pretože nebola známa antisepsa a operačná rana sa nešila. Úmrtnosť sa blížila 100 %, najčastejšie z dôvodu zánětu pobřišnice. Príbehy o vykonaní tejto operácie sa tradujú v západných aj východných kultúrach. Podľa gréckej mytológie Apolón vytiahol Asclepia (starogrécky boh lekárstva) z brucha matky. Cisársky rez sa spomína v mnohých kultúrach, ako je indická, egyptská, grécka, rímska a čínska. Dokonca aj z beletrie je známych niekoľko opisov cisárskeho rezu. Spomeňme aspoň Scarlett O´Hara v pokračovaní knihy Odviate vetrom - Scarlett. Autorka Alexandra Ripleyová tu farbisto a napínavo opisuje operačný zákrok, ktorý vykonala dedinská „bosorka“, pričom Scarlett ho prežila len vďaka šikovnosti babice, použitým bylinkám a vlastnej sile. Je tu dokonca opísaná akási forma sterilizácie použitých nástrojov i operačnej rany, čo bola zásadná podmienka pre prežitie.
Po císařském řezu: Co čeká maminku a miminko po operaci?
Nielen v západných krajinách prebiehali pokusy o zákrok. Správy z 19. storočia hovoria o úspešných chirurgických pôrodoch v Rwande a Ugande. Africkí liečitelia používali botanické prípravky na anestéziu svojich pacientov a na podporu hojenia rán. Z denníka cestovateľa R.W. Felkina (1879) po Ugande: „Liečiteľ použil banánové víno na čiastočné omámenie ženy a na očistenie rúk a brucha pred operáciou… Nakoniec brušnú ranu pripli železnými ihlami a natreli pastou pripravenou z koreňov.” Prvý zaznamenaný úspešný cisársky rez v Britskom impériu vykonala žena, ktorá sa prezliekla za muža. James Barry, lekár v službách britskej armády v Južnej Afrike, bol po svojej smrti identifikovaný ako žena, Margaret Ann Bulkley, ktorá sa prezliekla za muža, aby mohla vykonávať lekársku prax. Jej celoživotná motivácia bola kariéra chirurga, ktorú ale v tom čase žena vykonávať nemohla.
Do dejín sa však zapísalo meno jednej českej kráľovnej. Beatrix Bourbonska, druhá manželka českého kráľa Jána Luxemburského, totiž takýto náročný zákrok v roku 1337 zázrakom prežila. Priviedla na svet syna Václava, ktorý sa dožil 46 rokov. Ako je to možné, keď vtedajšia medicína nemala ani potuchy o moderných utišujúcich prostriedkoch, ostáva záhadou. Experti sa zhodujú, že to bol obrovský zázrak a zhoda šťastných okolností. Pôrodník Antonín Pařízek si myslí, že podľa všetkého kráľovná upadla do bezvedomia. Prítomní lekári a ránhojiči si však zrejme mysleli, že je mŕtva. Vtedajšia spoločnosť bola presvedčená, že ak matka zomrela, je nutné dieťa vybrať a pokrstiť ho, inak by nebolo spasené. Zrejme aj preto pristúpili v prípade kráľovnej k vybratiu plodu cez brušnú dutinu. Ránhojiči vôbec nerátali s tým, že kráľovná prežije. Silná bolesť po operačnej rane podľa všetkého Beatrix prebrala a spustila stresovú reakciu, čo podľa lekára spôsobilo, že šľachtičná nevykrvácala a mohla sa zotaviť. Ako to, že Beatrix nemala sepsu a ani traumatický šok či nevykrvácala, to ostáva záhadou. Podľa experta sa pod to istotne podpísal aj fakt, že v Prahe bolo v tomto období mnoho učencov a veľmi schopní lekári a kúpeľníci. Príbeh smutnej kráľovnej však neskončil až rozprávkovo. Krátko po korunovácii sa rozhodla české kráľovstvo opustiť a aj spolu so synom sa vrátila domov do Luxemburska, pretože spoločnosť si ju neobľúbila. Dožila sa napokon 65 rokov a zomrela asi dva týždne po svojom jedinom synovi Václavovi. Viac detí už nemala. Podľa všetkého však absolvovala jeden z prvých cisárskych rezov v dejinách.
Prelomové objavy v medicíne a zníženie mortality
V modernú dobu a do prvej polovice 20. storočia sa cisársky rez chápal rôzne a prešiel veľkým vývojom. Prvé pokroky v znižovaní mortality boli učinené až v polovici 19. storočia. K zásadným objavom, ktoré prispeli k zlepšeniu medicínskych techník, patrili:
- Zásady antiseptickej práce: Zavedenie sterilizačných postupov dramaticky znížilo riziko infekcií. Chirurgovia si neumývali ruky, pravidlá asepsy (pravidlá a opatrenia, ktoré bránia mikroorganizmom kontaminovať sterilné operačné pole) neexistovali. Zavedením antiseptiky, teda súboru opatrení, ktorými sa zamedzuje vniknutiu mikroorganizmov do rany, sa situácia radikálne zlepšila.
- Objav krvných skupín: Umožnil bezpečnejšie podávanie krvných transfúzií, čo bolo kľúčové pri rozsiahlych operáciách a pomohlo výrazne znížiť úmrtnosť na vykrvácanie.
- Objav penicilínu: V 20. rokoch 20. storočia antibiotiká radikálne zmenili možnosti liečby infekcií, čím sa výrazne zlepšili šance na prežitie po operácii.
- Vývoj anestézie: Po roku 1846 sa aplikácia anestézie rýchlo rozšírila z USA do Európy. V pôrodníctve však existoval odpor proti jeho používaniu na základe biblického príkazu, že ženy by mali pri pôrodoch trpieť ako odčinenie za Evin hriech. Objavením anestézie v 19. storočí sa situácia zmenila. Anestetiká umožnili chirurgom mať dostatok času na precíznu operáciu a zaznamenávanie podrobností o svojich postupoch. Ženy boli ušetrené agónie po operáciách a boli menej náchylné na šok.
Kým v minulosti ženy umierali v bolestiach, tie čo prežili zomierali na silné infekcie, alebo pre infekcie a hnisavé bolesti trpeli. Úmrtnosť u žien neskôr výrazne klesla vďaka spomínaným objavom. Kým sa v minulosti operačná rana nešila, až v roku 1852 zašili maternicu prvýkrát. Pre úspešné vykonanie cisárskeho rezu bolo potrebné spojenie viacerých faktorov - dodržiavanie správnej hygieny (sterilita), správna operačná technika a technika vybavenia plodu v kombinácii s účinnou anestéziou. Práve kombinácia spomínaných faktorov umožnila od 19. storočia systematické zdokonaľovanie cisárskych rezov, ktoré viedlo k nižšej úmrtnosti žien a ich detí. S príchodom sterilizácie a aj antibiotík sa chirurgické výsledky cisárskeho rezu ešte zlepšili. Koncom 20. storočia sa vo väčšine krajín dieťa stalo primárnym pacientom po začatí pôrodu. V dôsledku toho sa za posledné roky zaznamenal výrazný nárast uchyľovania sa k chirurgickému zákroku na základe indikácií zdravia dieťaťa. Operácia, ktorá pred rokmi prakticky vždy viedla k mŕtvej žene alebo mŕtvemu dieťaťu, má dnes takmer vždy vo výsledku živú matku a dieťa - premenu, ktorá je rovnako významná pre ženy a ich rodiny, ako aj pre medicínu.
Priebeh a typy cisárskeho rezu: Operačné techniky a anestézia
Cisársky rez je operácia, pri ktorej sa vyberie dieťa cez chirurgom vytvorený otvor v brušnej stene. To, že ide o častú operáciu, však neznamená, že je ľahká a bez možnosti komplikácií. V chirurgii prevláda snaha o mikroinvazivitu, to znamená urobiť čo najmenšie zásahy a otvory. Pri cisárskom reze to ale nie je možné. Sekcia je však veľmi bezpečná operácia a komplikácie sú zriedkavé. Chirurgická technika cisárskeho rezu je veľmi dobre rozvinutá, (takmer) dotiahnutá do dokonalosti.
Cisársky rez môžeme rozdeliť na tri základné typy:
- Plánovaný cisársky rez (elektívny): Znamená, že indikácia existuje už počas tehotenstva. Napríklad vcestná placenta (placenta praevia), veľký plod v polohe koncom panvovým, ale aj takzvaná psychologická indikácia, t.z. na želanie matky. Takáto operácia je plne plánovaná, určí sa dátum, ktorý má byť po ukončenom 39. týždni kvôli tomu, že v tom období sú pľúca dieťaťa už úplne vyvinuté. Samozrejme, sú aj výnimky a pri istých chorobných stavoch môže byť cisársky rez plánovaný aj skôr. Operuje sa obvykle v spinálnej anestézii a v relatívnom pokoji.
- Akútny cisársky rez: Vykonáva sa počas pôrodu. Napríklad keď pôrod nepostupuje a vyčerpali sa všetky iné možnosti. Dieťa sa má dobre, v najbližšom čase nehrozí nič vážne matke, ani dieťaťu.
- Urakútny (emergentný) cisársky rez: Znamená, že matka a/alebo dieťa sú ohrození na živote. Napríklad bradykardia (plodu bije srdce veľmi pomaly), prolaps pupočníka (pupočník vypadne z maternice), predčasné odlúčenie placenty. Vtedy musíme dieťa dostať von v priebehu minút. Operuje sa väčšinou v celkovej anestézii (narkóze), pretože to je najrýchlejšie. Často sa ani nedezinfikuje operačné pole, snažíme sa ušetriť každú sekundu. Na klinike vo Švédsku majú „gombík“, ktorý keď sa stlačí, ozve sa alarm, ktorý zalarmuje personál na operačke aj anesteziológa.
Ak by sa mala charakterizovať sekcia v troch krokoch, tak by to bolo: otvoríme brucho, vyberieme dieťa, zatvoríme brucho. Znie to jednoducho, ale nie je to úplne tak.
Detailný priebeh cisárskeho rezu:
Príprava a otvorenie brušnej steny: Prvým krokom je dôkladná dezinfekcia operačného poľa. Nasleduje zacievkovanie močového mechúra, čo znamená, že cez močovú trubicu do močového mechúra sa dá gumená cievka, ktorá zabezpečí stály odtok moču. Naplnený močový mechúr by pri operácii zavadzal a bola by väčšia pravdepodobnosť, že sa pri operácii môže poškodiť. Permanentný močový katéter (Foleyho katéter) sa ponecháva aj po operácii, kým pacientka nie je schopná sama chodiť na toaletu. Rez sa vedie transverzálne (vodorovne) 2 - 3 cm od horného okraja spony (čiže tak, aby ho nohavičky zakryli), a to v dĺžke potrebnej na ľahké vybratie plodu. Asi netreba vysvetľovať, že priečny rez má lepší kozmetický efekt. Rez sa priečne pretne koža, podkožie a fascia. Ďalej sa postupne prerušujú vrstvy brušnej steny skalpelom, prstami, nožnicami. Svaly ostávajú neprerezané, iba sa odsunú bokom. Niekedy je potrebný aj zvislý rez vedený medzi priamymi brušnými svalmi od stydkej kosti k pupku (tzv. dolná stredná laparotomia), ktorý sa však dnes používa len výnimočne, napríklad ak je nutné zabezpečiť väčší alebo rýchlejší prístup do brušnej dutiny. Pozdĺžne sa pretnú mm. recti a otvorí sa peritoneum. Sesunie sa močový mechúr.
Otvorenie maternice (hysterotómia): Každá hysterotómia začína krátkym priečnym rezom dolného segmentu maternice v dĺžke 1- 2 cm. Snažíme sa vyhnúť porezaniu plodu, čo sa hlavne pri urakútnom cisárskom reze môže stať. Takéto zranenia sú väčšinou povrchové a zahoja sa samé. Potom „natupo“ (prstami) vstupujeme do maternice a pomocou ukazovákov rozťahujeme uterotómiu. Hysterotómia by mala byť taká veľká, aby sa bez problémov porodila hlavička aj trup plodu. Prstami sa rozšíri rez smerom k maternicovým hranám, ktoré ale nesmú byť porušené! Existujú aj ďalšie spôsoby otvorenia maternice, a to klasický rez a T rez. Klasický rez je veľký pozdĺžny rez na maternici, ktorý dosahuje až fundus (koniec) maternice a je veľmi rizikový pre matku hlavne v ďalšom tehotenstve pre vysoké riziko ruptúry. T rez je východisko z núdze, keď sa nedarí vybrať plod (hlavne ide o predčasné pôrody) cez normálny transverzálny rez, tak sa kolmo naň urobí ďalší. Klasický rez a T rez majú vyššie riziko ruptúry pri ďalšom pôrode.
Vybavenie plodu a placenty: Laická predstava je, že sa pôrodník načiahne po dieťa a vyberie ho, ale je to veľmi vzdialené realite. Veľkosť otvoru v bruchu a v maternici je kompromisom medzi benefitmi a rizikami pre matku a pre plod. Pretrhne sa vak blán a šetrne sa vybaví naliehajúca časť plodu, potom pomaly celý plod. Pri naliehaní hlavičkou sa jedna ruka vloží medzi hlavičku a lonovú kosť. Hlavička sa pomocou prstov a dlane jemne nadvihuje. Pôrod sa uľahčuje tlakom na fundus maternice. To znamená, že asistent tlačí na brucho, aby sa plod vytlačil cez vytvorený otvor von. Po zachytení hlavičky oboma rukami sa jemne vybavuje smerom dolu, až kým sa neobjaví ramienko, potom aj druhé. Pri ťažkostiach s vybavovaním plodu možno použiť jednu alebo obe branže klieští, či vákuumextraktor. Bábätku sa vytrie ústočká a nos, odstrihne sa od pupočníka. Môže sa urobiť tzv. milking, kedy sa vyprázdni krv z pupočníka do dieťaťa. Má to zmysel najmä pri predčasných pôrodoch. Novorodenec sa zverí do starostlivosti neonatológom. Dieťa (hlavne pri elektívnom cisárskom reze) môže mať na začiatku problémy s dýchaním, pretože nevie dopredu, že pôjde von a môže trošku trvať, kým si to uvedomí. Následne sa aplikujú uterotoniká a nasleduje pôrod placenty. Postupy sú rôzne, niekedy sa placenta odlúči sama. Alebo sa môže vykonať manuálna lýza, čiže placentu rukou odlúčime od steny maternice. Zreviduje sa maternicová dutina a rana.
Uzatvorenie dutiny brušnej: Maternica po otvorení krváca, obvykle dosť silno. Krvácanie pochádza z prerezaných ciev a z ciev v lôžku placenty. Preto sa musí šiť veľmi rýchlo. Hneď po pôrode plodu sa podáva oxytocín na rýchle stiahnutie maternice. Pokiaľ sa nesťahuje, tak sa musia podávať ešte ďalšie medikamenty. Maternicu šijeme (suturujeme) v jednej alebo dvoch vrstvách. Sešije sa myometrium vo dvoch vrstvách a plica vesicouterina. Dutinu brušnú šijeme po vrstvách. V rôznych nemocniciach sa k tomu pristupuje rôzne. Vždy sa musí zašiť maternica, fascia a koža. Ostatné závisí od „školy pôrodníctva“. Čím menej vrstiev sa šije, tým je kratší operačný čas, menšia strata krvi a menšia pooperačná bolesť. Trvanie cisárskeho rezu sa líši v závislosti od spôsobu vykonania a od komplikácií. V prípade opakovaného cisárskeho rezu môžu byť jednotlivé vrstvy zrastené, vtedy je operácia náročnejšia.
Indikácie a riziká cisárskeho rezu v súčasnosti
Indikácií na cisársky rez je celý rad. Vo všeobecnosti sa rozlišujú na plánované a neplánované, pričom aj pri neplánovaných indikáciách je nutný súhlas rodičky. Incidencia (aký častý je výskyt) cisárskeho rezu je rôzna. Napr. 54 % na Cypre, cca 16 % v severských krajinách. Je to dôležitý (pozor, nie jediný a ani najdôležitejší) ukazovateľ pôrodníckej starostlivosti. Podľa WHO je ideálna miera 10 - 15 %. Samozrejme, že cieľom pôrodu nie je iba živý novorodenec a živá matka, ale aj to, aby boli obaja zdraví a spokojní. Preto je veľmi ťažké povedať, čo je ideálne percento. Obecne možno povedať, že cisársky rez je užívaný častejšie, než je nutné. Napríklad v pôrodnici v Pithiviers pod vedením Michela Odenta dosahovalo percento cisárskych rezov dlhodobo 6-7 %. Išlo o prostredie s podporujúcim prístupom k rodičke a priateľsky naklonené prirodzeným pôrodom. Výskyt komplikácií po cisárskom reze je približne šesťkrát častejší než po pôrode spontánnom.
Medzi najčastejšie indikácie na cisársky rez patria:
- Nesprávna poloha plodu: Napríklad koncom panvovým, priečna poloha, alebo ak plod nalieha nožičkami. Poloha plodu koncom panvovým sa v dobe kolem termínu porodu vyskytuje asi u 3-4 % těhotných (kolem 4000 těhotných ročně).
- Úzka panva matky: V porovnaní s veľkosťou plodu.
- Viacpočetné tehotenstvo: Napríklad dvojčatá alebo trojčatá.
- Prekonaný cisársky rez v minulosti: Kvôli riziku prasknutia jazvy na maternici.
- Zdravotné ochorenia matky: Očné, neurologické, srdcové, ortopedické ochorenia, cukrovka, vysoký krvný tlak, gestózy, preeklamptické až eklamptické stavy.
- Akútne komplikácie: Zhoršenie srdcovej činnosti plodu (hypoxia), predčasné odlučovanie placenty, vcestná placenta (placenta praevia), či nepriaznivý priebeh pôrodu, keď nepostupujú kontrakcie a hrozí ohrozenie plodu alebo rodičky.
- Stavy po niektorých operáciách u matky: Predovšetkým po operáciách krčka alebo maternice.
- Náhla potreba: Napríklad pri dopravnej nehode či páde, ktoré môžu viesť k porušeniu maternice a masívnemu krvácaniu.
Napriek tomu, že cisársky rez je veľmi bezpečná operácia, má svoje (možné) dôsledky. Pre matku to sú najmä: väčšie riziko tromboembolizmu, infekcie, možné anesteziologické komplikácie. Pri operácii môže dôjsť k poškodeniu panvových orgánov, ako je močový mechúr, črevo; riziko je veľmi malé, ale zvyšuje sa pri opakovaných operáciách. V ďalšej gravidite je riziko, že placenta prerastie cez jazvu do maternice, alebo až cez maternicu, čo môže byť život ohrozujúce.
Po císařském řezu: Co čeká maminku a miminko po operaci?
Následky pre dieťa zahŕňajú ťažkosti s dýchaním spomínané vyššie. Čoraz viac sa hovorí aj o dlhotrvajúcich následkoch, ako je vyššie riziko astmy a autoimunitných ochorení. Sliznice a koža detí narodených sekciou sa nekolonizujú matkinými baktériami, ale tými nemocničnými. Prebiehajú viaceré štúdie, ktoré skúmajú vplyv dodatočného potierania detí narodených cisárskym rezom matkiným sekrétom, aby sa kolonizovali tými správnymi baktériami. Toto však ešte nie je bežnou rutinou.Aj vaginálny pôrod môže mať svoje dôsledky, napr. poškodenie panvového dna, análneho zvierača a pod. Človek ako živočíšny druh má ťažký pôrod. Evolúcia to vymyslela tak, aby sa dieťa dostalo von cez vagínu. Vaginálny pôrod je komplikovaný proces a môže (ale nemusí) zlyhať v niektorej z jeho fáz. Ľudský plod má veľkú hlavu (lebo máme veľký mozog) a ľudská samica nemôže mať širšiu panvu kvôli udržaniu bipedálnej chôdze (čiže na dvoch nohách). Takže keby panva bola širšia, už by nebola možná chôdza. Ľudské mláďa (aj v termíne) sa rodí nezrelé (väčšia hlava by už neprešla a nezrelé v zmysle, že sa ešte roky o seba nedokáže postarať, čo je v živočíšnej ríši nezvyčajné). Takže vaginálny pôrod je kompromisom medzi veľkou hlavou a úzkou panvou.
Perspektívy po cisárskom reze: VBAC a psychologický aspekt
Vaginálny pôrod je prirodzený, každá žena, ktorá môže a chce, by mala porodiť vaginálne. Na cisársky rez by mala byť naozaj silná indikácia, kedy sú riziká cisárskeho rezu menšie ako benefit z neho plynúci. Vo vyspelých krajinách ukončenie pôrodu cisárskym rezom zachránilo mnoho životov - matkám aj deťom, ktoré takto prišli na svet. V súčasnosti sa však veľa diskutuje o tzv. vyžiadaných cisárskych rezoch - prečo si ho ženy žiadajú? V Čechách a na Slovensku samo želanie rodičky viesť pôrod cisárskym rezom spravidla nie je dôvodom, hoci v zahraničí je aj toto bežné.
To, že ste teraz rodili cisárskym rezom, ešte vôbec neznamená, že všetky vaše pôrody budú takéto. Vo svete sa pre tento typ pôrodu používa skratka VBAC (vaginal birth after caesarean), teda vaginálny pôrod po cisárskom reze. Lekári zvyčajne kvôli možným komplikáciám preferujú ďalší cisársky rez. Aktuálne máme na Slovensku až jednu tretinu pôrodov, ktoré sa končia sekciou, čo je alarmujúco vysoké číslo. Lekári sa dnes už otvárajú možnosti VBAC, pretože v niektorých prípadoch cisársky rez naozaj nie je nevyhnutný. Podľa svetových výskumov existuje až 70 - 80 % šanca na úspešný vaginálny pôrod po cisárskom reze.
Často sa stretávame s informáciou, že 3 cisárske rezy by mali byť maximum. Na webe prestížnej Mayo Clinic nájdete odpoveď Yvonne Butler Tobah, M.D., ktorá tvrdí, že každý pôrod cisárskym rezom je zložitejší a rizikovejší než ten predchádzajúci a tiež, že po troch pôrodoch sú riziká vyššie. No výskumy zatiaľ neurčili, koľko opakovaných cisárskych rezov sa ešte stále považuje za bezpečné číslo. Každý ďalší cisársky rez zvyšuje riziko krvácania počas tehotenstva, vzniknutia problému nazývaného placenta praevia, poranení močového mechúra alebo čriev a ďalších tehotenských komplikácií. Svetový rekord má údajne mamička, ktorá porodila cisárskym rezom šesťkrát.
"Cisársky rez na želanie" - fenomén, o ktorom sa veľa nehovorí a ktorý nie je v odborných kruhoch pôrodníkov v Čechách uznávaným termínom (na rozdiel od niektorých krajín EÚ). Všeobecne je u nás známy skôr z bulváru v súvislosti s pôrodmi tzv. VIP osobností, ale týka sa aj "obyčajných" rodičiek. Dôvodom je najčastejšie strach z prirodzeného pôrodu a možných následkov pre rodičku (pôrodné bolesti a poranenia) a jej dieťa, zlá skúsenosť s predchádzajúcim prirodzeným pôrodom či načasovanie pôrodu na konkrétny deň.
Chceme zdôrazniť, že aj cisársky rez je pôrod. Mnoho žien sa cíti menejcenne, majú pocit, že zlyhali, ak pôrod skončil sekciou. Hľadajú vinníka v zdravotníkoch, v sebe. Vinník nemusí byť žiadny, niekedy to tak prosto je. Pôrod je nepredvídateľný a keby bol taký jednoduchý, tak by samotný odbor pôrodníctvo vôbec nemusel existovať. Cisársky rez znamená, že mnohé mamičky sú okradnuté o celý proces príchodu dieťaťa na svet. Žiaľ, niekedy si túto cestu nevyberiete. Vo veľkej väčšine prípadov je cisársky rez operácia zachraňujúca život. Každá pôrodnica, ako aj personál, je iný svojím prístupom k rodičkám aj deťom. Informujte sa preto o možnostiach bondingu vopred. Práve kontakt kože na kožu a prvé prisatie bábätka sú čarovné momenty, ktoré mamičku a bábätko po operácii vrátia do rovnováhy. Pravda je však taká, že vlastne neexistuje jediná pravda, ani štýl materstva. Ak budete rodiť cisárskym rezom, nájde sa niekoľko ďalších matiek, ktoré vás nazvú pohodlnou. Ak nebudete môcť dojčiť, tak budete v očiach iných žien lenivá matka, ktorá sa nevie obetovať pre svoje dieťa. Ak budete nosiť dieťa v šatke a používať látkové plienky, budete označovaná za biomatku. Dobrá správa je, že vám to môže byť úplne jedno. Jediná podstatná vec je, že ste priviedli na svet svoje dieťa a staráte sa oň najlepšie, ako dokážete. Cisársky rez z vás rozhodne nerobí menejcennú matku.
Vaginálny pôrod, samozrejme, má svoje benefity, najmä zo zdravotného hľadiska. No niekedy taká možnosť jednoducho neexistuje. Napríklad herečka Tori Spelling mala pri svojom štvrtom dieťati už v 20. týždni diagnostikovanú placentu praevia. Keďže jej stav bol mimoriadne kritický, musela rodiť sekciou. Po pôrode synčeka Finna pre médiá vyhlásila: „Keď mi ho dali do rúk, cítila som sa strašne šťastná. Zvládli sme to! Máme neskutočné puto." Ste úžasné mamy bez ohľadu na to, či ste porodili cez vagínu alebo cez otvor v bruchu.
tags: #cisarsky #rez #preco #nazov