Nástup do školy je dôležitým medzníkom vo vývine dieťaťa a znamená veľkú zmenu pre neho aj pre jeho rodičov. Z malého dieťaťa sa stáva školák. Škola sa stáva veľmi dôležitou súčasťou života dieťaťa. V nej dieťa získava nové a niekedy úplne rozdielne skúsenosti, aké si prináša z rodiny. V škole sa stretáva s novými ľuďmi, sú na neho kladené nové - zvýšené požiadavky, ktoré môže, ale nemusí byť schopné plniť. Toto obdobie je kľúčové pre ďalšie smerovanie dieťaťa a vyžaduje si premyslenú prípravu, ktorá sa neobmedzuje len na vedomostné znalosti. Príprava dieťaťa na zápis do prvého ročníka základnej školy by mala byť systematická a hravá. Zameriava sa na rozvoj kľúčových schopností a zručností potrebných pre úspešný vstup do školy.
Očakávania a realita: Vplyv na rozvoj dieťaťa
Spolu so vstupom do školy a vlastnými očakávaniami dieťaťa sa začínajú objavovať očakávania rodičov a učiteľov, ktoré určitým spôsobom tiež ovplyvňujú dieťa. Vysoké nároky rodiča alebo učiteľa a nepochopenie prípadného neúspechu, či zameranie sa najmä na výkon v zvýšenej miere neurotizujú dieťa. Zlyhanie alebo neúspech v škole sú často rozhodujúce pre ďalšie smerovanie dieťaťa. Problémy sa môžu vyskytnúť ako vo vzdelávacej, tak aj vo výchovnej a spoločenskej oblasti, čo má významný vplyv na rozvoj sebahodnotenia a sebavedomia dieťaťa. Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy. Rodičia by nemali prenášať svoje obavy zo základnej školy na dieťa, ale mali by mu prejaviť dôveru, povzbudiť ho k zodpovednosti, samostatnosti a veriť v jeho schopnosti. Je tiež kľúčové naučiť deti, že robiť chyby je v poriadku a dať mu dostatok času na čokoľvek, čo potrebuje. Netrestať dieťa za zlyhania, nezaťažovať ho vlastným sklamaním. Byť mu oporou je nevyhnutné.
Príprava domáceho prostredia a denného režimu
Ešte pred vstupom do školy je potrebné pripraviť dieťaťu jeho vlastný učebný kútik - písací stôl, stoličku, poličku na knihy - ktorý by využívalo len na prácu. Malo by to byť stabilné miesto, kde si má dieťa postupne zvykať pracovať. Doma by ste mali mať prichystanú školskú tašku, peračník, zošity a písacie potreby, v detskej izbe by mal byť prichystaný pracovný kútik s odkladacím priestorom na učebnice. Tiež je veľmi dobre, ak si rodičia ešte pred vstupom dieťaťa do školy vyhradia určitý čas na to - stačí aj 20 minút denne - aby spolu s dieťaťom robili rozvíjajúce cvičenia - podobné ako v materskej škole. Najlepšie by bolo, keby to bolo v stabilnú hodinu - čo najbližšie sa približujúcu k reálnej hodine, kedy sa dieťa neskôr bude učiť. Tu opäť zohráva veľkú rolu individualita dieťaťa - niektoré deti sú samostatné a schopné pracovať samy, niektoré potrebujú nad sebou „dozor“. Správna príprava rodičov je kľúčová pre plynulý prechod dieťaťa medzi materskou a základnou školou. Rodičia môžu podporiť svoje dieťa tým, že sa oboznámia s novými očakávaniami a zručnosťami, ktoré základná škola vyžaduje.
Kognitívny vývoj a myslenie predškoláka
Dieťa v období mladšieho školského veku začína uvažovať iným spôsobom ako predtým. V jeho myslení sa objavujú zmeny, ktoré mu umožňujú zvládnuť požiadavky, ktoré na neho škola kladie. Ale stále musíme pamätať na to, že duševné operácie ešte nemôžu prebiehať čisto len v mysli dieťaťa - dôležitá je fyzická prítomnosť a konkrétnosť predmetov, s ktorými dieťa manipuluje. Dieťa vychádza zo skutočnosti a z vlastnej skúsenosti. Najviac si zapamätá a získava, keď má konkrétnu skúsenosť s predmetmi a javmi. V tomto období sa chce samo presvedčiť o všetkom, čo sa mu povie a potrebuje názorné pomôcky na overenie si skutočnosti. Deti už začínajú uvažovať logicky a začínajú pritom rešpektovať objektívnu skúsenosť. Obdobie medzi 6. - 7. rokom života je obdobím výrazného rozvíjania schopností a zručností dieťaťa. Je to obdobie, kedy za relatívne krátky čas si osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť.
Súhrnná psychologická charakteristika tohto obdobia znie: „vek triezveho realizmu“. Školák je zameraný na to, čo je a ako to je (teda nie fantázia, ale ešte nie ani „ako by to malo byť“), chce pochopiť veci okolo seba „naozaj“ - z toho vyplýva výber záujmov, vývin kresby (realistická) a pod. Realizmus má svoje štádiá: najprv je to tzv. „naivný realizmus“ („autority vedia, ako to je“), potom „kritický realizmus“. Vyvíja sa zmyslové znímanie: jemnejšie, diferencovanejšie, vníma cieľavedome a systematicky (pozorovanie), prestáva byť viazané na aktuálne prežívanie, rozvíja sa predstavivosť (niekedy až eidetizmus).
Podľa Piageta, v štádiu logických operácií riešia deti problémy konkrétnym spôsobom. Napríklad pri korálkach je schopné podržať v mysli dve dimenzie súčasne a pracovať s nimi, t.j. je schopné naraz viacerých myšlienkových transformácií. Chápe identitu objektu, zvratnosť (korálky je možné presýpať naspäť), spojenie rôznych myšlienkových procesov do jedného (výška aj šírka pohára s korálkami), je schopné pochopiť zahrnutie (inklúziu) prvkov do kategórie (je tu viac žltých bonbónov alebo modrých bonbónov?). Nové pokusy ukazujú, že nie vo všetkých dimenziách dochádza k rovnakému pokroku: princíp zachovania množstva je skorší pri diskontinuitných veciach (korálky) ako kontinuitných (plastelína). V oblasti sociálnych javov je schopnosť brať do úvahy viacero dimenzií obzvlášť pomalá. Školák lepšie chápe kauzalitu. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že intelektová výkonnosť významne závisí na iných známkach osobnosti: hlavne na výkonovej motivácii a dobrom postoji k práci. Tieto vlastnosti môže značne ovplyvniť rodina a prostredie dieťaťa. Motivácia musí byť najprv vonkajšia (pochvala), postupne sa stáva súčasťou osobnosti. Predpokladom úspešnosti v škole je aj tvorivosť, ktorú IQ testy nemerajú.
Piagetova teória kognitívneho vývoja | Triky s pamäťou v ošetrovateľstve
Predčíselné predstavy a matematické myslenie
6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Malo by vedieť rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu. Pre rozvoj týchto zručností je vhodné používať stavebnice, triedenie farebných guličiek podľa veľkosti alebo farby a hry s číslami. Dieťa by malo vedieť: riešiť logické úlohy primerané veku, určiť množstvo o jedno viac alebo menej, rozdeliť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru, zoradiť 5 prvkov podľa veľkosti od najmenšieho po najväčší a naopak, rozlišovať pojmy: malý-stredný-veľký, vysoký-vyšší-najvyšší, málo-menej-najmenej.
Orientácia v priestore a čase
Dieťa by sa malo vedieť orientovať v priestore, vie kde je "vpredu", "vzadu", "hore", "dole", "vpravo", "vľavo". Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary (kruh, trojuholník, štvorec a obdĺžnik). Malo by tiež poznať ročné obdobia, dni v týždni a mesiace v roku.
Zraková a sluchová percepcia
Dieťa by malo vedieť: rozlišovať rovnaké a odlišné obrazce a to: vertikálne a horizontálne. Prejaviť zrakovú pamäť, zrakovú analýzu a syntézu. Malo by byť schopné určiť, či sa dve slová rýmujú alebo nie. Tiež by malo vedieť rozlíšiť dvojice slov, či sú rovnaké alebo nie (hrady-brady, sud-sad, pije-bije,…), zopakovať vetu zloženú z piatich slov alebo zapamätať si štyri nesúvisiace slová. Vie tiež vytlieskať, vyklopkať jednoduchý rytmus, tlieskať potichu aj nahlas, v rozličnom tempe. Rozumieť a lokalizovať zvuky, diferencovať ich podľa akustickej predlohy. Vytlieskať v slovách slabiky, určiť ich počet. Určiť začiatočnú, poslednú a stredovú hlásku v slove. Rozlišovať dĺžku hlásky, jej tvrdosť a mäkkosť. Reprodukovať rytmický motív.
Rozvoj motorických zručností
Po motorickej stránke sa pohyby dieťaťa zvláčňujú. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa jeho postava zoštíhľuje a stráca detské zaoblené tvary. Stále je pohybovo veľmi zdatné - priam neúnavné a neposedné. Deti všeobecne nevydržia dlho v pokoji a neustále majú potrebu sa niečím zaoberať. V tomto období by malo dieťa - ak nezačalo už predtým - začať pestovať nejaký šport. Organizovaný a riadený pohyb pomáha dieťaťu „vybiť“ energiu a neumožní byť roztopašným a „zlým“. Je to obdobie, kedy za relatívne krátky čas si osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť. Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty: Koľko korálok ešte chceš navliecť? Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby: nalep tieto modré guličky na ľavú stranu obrázku, červené daj na pravú.
Hrubá motorika
Budúci školák by mal vedieť prekonať určitú vzdialenosť, behať bez zakopávania, preskočiť prekážku, skočiť bez strachu z určitej výšky, udržať rovnováhu, skákať na jednej nohe, skákať cez švihadlo, zvládnuť jednoduchý rytmický pohyb, hádzať a chytať loptu. Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce. Pomáhajú aj cvičenia na rozvoj pohybových schopností, ako sú prekážkové dráhy, skákanie cez švihadlo alebo tanec. Dieťa vie držať rovnováhu, poskakovať na jednej nohe, chytať a hádzať loptu.
Jemná motorika a grafomotorika
Dieťa by malo vedieť zvládnuť samostatne osobnú hygienu a samoobslužné stravovacie návyky. Správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky. Malo by vedieť nakresliť ľudskú postavu, kresliť geometrické tvary, čiaru, slimáka, horný a spodný oblúčik, vlnovku a pod. Vedieť obkresľovať, nalepovať, modelovať, maľovať, trhať a baliť, navliekať koráliky, presne strihať. Zaviazať si šnúrky na topánkach. Správne držať ceruzu a správne sedieť pri stole. Držať ceruzku správnym úchopom a vedieť nakresliť dom, strom, postavu človeka. Navíjať niť na cievku. Sa samostatne obliecť. Uviazať uzol okolo ceruzky. Písať a kresliť na linajkový papier, kde sa kresba a písmo postupne zmenšujú. Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky.
Reč a komunikačné schopnosti
Pri vstupe do školy by už reč dieťaťa mala byť čistá a bez chyby. Slovná zásoba je takmer taká veľká ako u dospelých. Reč je spojená s bohatou mimikou a gestikuláciou. Vonkajšia reč sa mení na vnútornú - dieťa už necíti potrebu hovoriť vždy a všade všetko. Vyjadrovanie odzrkadľuje sociálne prostredie dieťaťa, v ktorom žije a pohyba sa. Stále viac a častejšie využíva abstraktné pojmy. Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Zlepšuje a rozvíja sa reč: rastie slovná zásoba, zložitosť syntaxe a používanie gramatických pravidiel. Veľkosť slovnej zásoby do 7 rokov je cca 18 633 slov. Slová sú používané primeranejšie, vymizne šušlavosť, zlepšuje sa artikulácia. Rozvoj rečových schopností zahŕňa podporu rozvoja slovnej zásoby cez rozprávanie, čítanie rozprávok a diskusie.
Dieťa by malo vedieť:
- Mať čistú výslovnosť a plynulo hovoriť, nemalo by mať problémy s výslovnosťou niektorých hlások, malo by vedieť vysloviť jedno a dvojslabičné slovo samostatne po hláskach, nezajakávať sa pri reči.
- Plynulo prerozprávať udalosti, ktoré zažilo, alebo príbeh, ktorý si vypočulo, vyjadrovať sa plynulo v zložitejších vetách.
- Odpovedať na otázky, na ktoré sa ho pýtajú.
- Povedať svoje celé meno, adresu, mená súrodencov, rodičov, kamarátov, vek, krajinu, hlavné mesto, názov planéty, členov rodiny.
- Poznať dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela.
- Vysvetliť, čo znamenajú niektoré slová (napríklad: žaba, kabát, auto), vie vystihnúť charakteristickú vlastnosť, či funkciu slova.
- Porozprávať krátku, známu rozprávku s udržaním dejovej línie a taktiež zoradiť obrázky podľa deja rozprávky.
- Naspamäť poznať básničku, pesničku, riekanku a pod.
- Pochopiť a zrealizovať pokyny, napr. „vezmi si modrú pastelku a nakresli kruh do stredu papiera“.
- Tvoriť nadradené pojmy, kategórie (napr.: hruška, jablko, slivka je ovocie).
- Tvoriť protiklady slov (napr.: malý - veľký, teplý - studený,…).
- Vedieť vyčleniť prvú a poslednú hlásku v slove, povedať slová začínajúce na rovnakú hlásku.
- Zostavovať vety z 3 - 4 slov, deliť vety na slová a slová na slabiky.
Ak dieťa nemá čistú výslovnosť, treba navštíviť logopéda: do niekoľkých týždňov až mesiacov by to mohol napraviť. Aj cesta autom sa dá využiť na učenie: hrajte sa s dieťaťom na slová, pýtajte sa ho čo vidí, a slová potom rozoberajte: Aké písmeno je na konci slova? Aké na začiatku? Vytlieskavajte slabiky, neskôr i hlásky (písmená) v slove. Obľúbená je hra, keď má dieťa na posledné písmeno slova vytvoriť nové slovo, ktoré bude posledným písmenom začínať (napríklad AUTO: posledné je o, teda nové slovo môže byť: Okno). Rozvinutá sluchová analýza, kde budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.
Pozornosť, pamäť a predstavivosť
Pozornosť je v tomto období ešte stále prevažne mimovoľná. Dieťa sa ľahko nechá odpútať vedľajšími podnetmi a chýba mu vôľová kontrola, ktorá sa rozvíja postupne. Preto v tomto období je pozornosť podmienená záujmom dieťaťa a tiež významnosťou objektu alebo činnosti pre dieťa. Pamäť sa postupne mení na úmyselné zapamätávanie - spočiatku prevažne mechanické. Fantázia detí v tomto období je veľmi živá a citovo podfarbená. Nie sú výnimkou ani tzv. konfabulácie. Jedná sa o rozprávanie vymyslených historiek, skresľovanie skutočnosti, ale nie sú to klamstvá. Dieťa zrelé do školy sa vie sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Malo by vedieť sa sústrediť a sedieť v lavici, zadané úlohy dokončiť, riešiť úlohy bez rozptyľovania 15 minút.
Rozvoj pamäte: dieťa začína spontánne používať pamäťové stratégie (najprv opakovanie, potom organizácia do logických celkov a pod.). Naše školy sú, žiaľ, zatiaľ stále stavané najmä na memorovaní vedomostí. Preto je dobré, aby mal budúci školáčik čo najlepšie rozvinutú pamäť. Dieťaťu je preto dobré trénovať pamäť a predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je. Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov). Deti treba učiť aj riekanky a básničky - okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť.
Emocionálny a sociálny vývoj
Vstupom do školy sa mení aj potreba dieťaťa v emocionálnom a sociálnom smere. Dieťa ešte stále potrebuje chválu a povzbudenie zo strany rodičov, ale už túži po spoločnosti rovesníkov a po uznaní z ich strany a zo strany učiteľa. Medzi 6. - 7. rokom ešte dieťa uprednostňuje vzťah k učiteľovi pred vzťahom k rovesníkom. Školy však podotýkajú, že jedným z najpodstatnejších predpokladov dieťaťa na zvládnutie školy je sociálna a emocionálna zrelosť. Tá sa prejavuje hlavne v skupinkách detí či pri záťažových situáciách, nie vždy je preto rodič schopný túto zrelosť posúdiť sám. Vytváranie pozitívnych očakávaní prostredníctvom hier a príbehov o škole, ktoré zdôrazňujú zábavu a nové zážitky, tiež pomáha zmierniť strach.
Sociálna pripravenosť
Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia. Rozvoj sociálnych zručností zahŕňa schopnosť spolupracovať s rovesníkmi, rešpektovať pravidlá a vyjadrovať svoje potreby a emócie.
Dieťa by malo vedieť:
- Sa odlúčiť od rodičov.
- Nemalo by mu robiť problémy prispôsobiť sa novému prostrediu.
- Nadviazať kontakt s novými ľuďmi.
- Cítiť sa dobre v kolektíve detí, vyhľadávať ich.
- Tešiť sa na školu.
- Uznávať dospelú autoritu a dokázať sa jej podriadiť, aby vedelo spolupracovať so spolužiakmi.
- Podeliť sa, spolupracovať, komunikovať a dodržiavať/rešpektovať jednoduché, dohodnuté pravidlá.
- Reagovať na pokyny autority.
- Začleniť sa do kolektívu.
- Byť trpezlivý, počkať, až na neho príde rad.
- Rozlišovať medzi hrou a úlohami.
- Zhodnotiť pod vedením dospelého následky vlastného správania v jednoduchých situáciách.
- Byť emocionálne pripravené na školskú záťaž - nie príliš plačlivé alebo hravé, či naopak neposedné až rušivé - primerane ovládať svoje emócie, byť citovo stabilné, schopné prijať neúspech.
Mravný vývin a chápanie pravidiel
Ešte jeden zaujímavý poznatok, ktorý sa týka mravného vývinu dieťaťa. V tomto období chápu deti morálku ako dodržiavanie pravidiel a zákonov iných ľudí - to znamená, že majú predstavu o ich nemennosti a potrebu striktne ich dodržiavať, pretože bude automaticky nasledovať trest. Čiže to, čo je správne a nesprávne, je určené odmenou a trestom. Morálne pravidlá nie sú v tomto období ešte zvnútornené. V praxi to znamená, že veta „ako by si sa ty cítil/-a, keby ti to niekto urobil“ je pre dieťa nepochopiteľná, kým mu to niekto neurobí a nemá s tým priamu skúsenosť. A tiež často používané „učíš sa pre seba, a nie pre nás“ ešte v tomto období nemá význam.
Praktické zručnosti a samostatnosť v domácnosti
Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela.Dieťa zrelé do školy sa vie samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča. Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
Dieťa by malo byť schopné nachystať si jednoduché jedlo - ošúpať pomaranč, natrieť chlieb, zaliať vločky mliekom, nakrájať papriku, ošúpať mrkvu. Z domácich prác by malo zvládnuť utieranie prachu a vysávanie (neočakávajúc dokonalosť). Malo by tiež poznať základné údaje o sebe a orientovať sa v blízkom okolí domu. Osloviť cudziu osobu napr. s prosbou o pomoc, kúpiť si zmrzlinu, spraviť pár položkový nákup. Dieťa by malo byť schopné osprchovať (pod dozorom), dôkladne si umyť ruky po toalete a príchode z vonku. Malo by sa vedieť relatívne úspešne utrieť po potrebe. Mať už nejakú techniku umývania zubov (s dočisťovaním od rodiča), samostatne sa obliecť. Vie sa samo automaticky prezliecť, vycikať, umyť ruky.
Nechajte deti, aby vám doma pomáhali. Dieťa v tomto období už má mať svoje „povinnosti“, za ktoré je zodpovedné a ktoré musí splniť. Napr. vysypávať smeti, či prestierať stôl, alebo odkladať umytý riad. Túto činnosť dieťa musí vykonávať a nemala by sa mu byť odpustiť bez príčiny. Je jasné, že by ste tú činnosť stihli sami za oveľa kratší čas, ale práve spoločne vykonávané činnosti vám poskytujú čas, ktorý môžete stráviť spolu s dieťaťom a priestor pre spoločné rozhovory. Používajte jednoduché inštrukcie a formulujte vety do prosby. Veta „Uprac si svoju izbu“ je veľmi obsiahla - a nakoniec definícia poriadku podľa vášho dieťaťa môže byť úplne iná ako u vás. Chváľte, chváľte, chváľte. Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí - aj keď sú to možno „hlúposti“ - pre neho to môžu byť životne dôležité veci. Že sa deťom nechce je úplne normálna vec pre väčšinu detí od ca. 4. - 5. rokov vyššie a nie je to to isté, ako že tieto činnosti nezvládnu. Nemusíme asi pripomínať, že by malo byť zručné vo veciach, ktoré vyžadujú už materské školy, teda klasicky sa vyžaduje od dieťaťa, aby vedelo napríklad využiť samostatne WC, najesť sa, keď sa má desiatovať, obliecť a vyzliecť sa a podobne. Sebestačnosť a zodpovednosť sa dá rozvíjať prostredníctvom námetových hier.
Školy uvádzajú na svojich stránkach aj ďalšie nároky na deti. Napríklad by sa v jeho správaní nemali objavovať zlozvyky ako cmúľanie prstov, obhrýzanie nechtov, pokašliavanie, žmurkanie, pomočovanie. Dieťa by nemalo byť agresívne a biť sa, hádať. Malo by si zvykať bez väčších problémov na nové prostredie či osoby, hrávať sa spoločne s deťmi, nestrániť sa ich spoločnosti, nebyť ani bojazlivý a plačlivý, ani vzdorovitý.
Hra ako kľúčový prostriedok rozvoja
Ani v tomto období nie je hra niečím zanedbateľným, čo je len pre „malé deti“. Práve hra by mala byť tou činnosťou, ktorá napomáha rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa. Rozvíjanie predškolských schopností detí hravou formou je kľúčové pre ich harmonický rozvoj. Najvhodnejšie sú stolové a spoločenské hry + kartové hry. Organizujte hry s rýmovaním, dopĺňaním slov do viet a čítaním krátkych príbehov pre rozvoj jazykových schopností. Používajte stavebnice, triedenie farebných guličiek podľa veľkosti alebo farby a hry s číslami pre matematické myslenie. Podporte prácu s plastelínou, kreslenie, strihanie a lepenie pre jemnú motoriku. Venujte sa cvičeniam na rozvoj pohybových schopností, ako sú prekážkové dráhy, skákanie cez švihadlo alebo tanec pre hrubú motoriku. Povzbudzujte deti k tvorbe vlastných príbehov, maľovaniu alebo skladaniu pesničiek pre kreativitu.
Knihy a podpora čítania
V tomto období máme možnosť u detí rozvíjať lásku ku knihám. Využívajte ilustrované knihy, nápadité s veľkými písmenami. Text v knihe má byť ešte nie príliš dlhý a má byť prehľadný - v závislosti od zvládnutého čítania dieťaťa. Podnecujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo si prečítalo, čo vidí na obrázkoch. Spájajte hru s obrázkami s inými činnosťami - aby si podobné veci hľadalo v rôznych časopisoch, vystrihovalo ich, lepilo. Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky (knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov). Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah: Prečo Šípková Ruženka spala sto rokov? Ako ju princ odklial? Kto ešte vystupoval v rozprávke?
Založte si s dieťaťom záujmovú knihu, kde si bude zbierať informácie o veciach, ktoré ho zaujímajú. Napr.: Ak je dieťa fascinované dinosaurami, nechajte ho, aby si pozrelo nejaký dokument o ich živote - ak máte možnosť, navštívte múzeum, ktoré má vystavené kostry dinosaurov, aby si dieťa vedelo predstaviť ich reálnu veľkosť. Potom spolu s dieťaťom listujte v knihách a časopisoch a hľadajte obrázky, ktoré si je možné vystrihnúť a nalepiť do záujmovej knihy, prípadne tam napísať nejaké zaujímavé informácie.
Využitie médií a kreatívna činnosť
Pri hrách je dôležité využívať všetky vstupné kanály poznávania - t.j. Využite televíziu, počítač. V súčasnej dobe ich nie je možné z nášho života odstrániť. Deti bývajú fascinované všetkým, čo vidia. Vašou úlohou, ako rodičov, je vedieť, či program, na ktorý sa dieťa pozerá je primeraný jeho veku a tiež vedomostiam. Televízia by sa nemala stať tým, čo odpúta pozornosť vášho dieťaťa a zabezpečí vám „chvíľu“ pre seba, či pre prácu v domácnosti. Podobne to platí aj pre počítač. Ak dieťaťu nie je cudzí počítač, netreba mu zapínať počítačové hry, ale skôr náučné CD, ktoré ho formou hier, príkladov či detektívnych úloh naučí základom písmen či počtov. Aj na slovenskom trhu existujú náučné DVD pre škôlkarov a školákov zamerané na slovenčinu a matematiku. Ideálnym nástrojom na tento účel je Edupad - interaktívny set, ktorý efektívne pripraví deti na školu.
Využívajte veľa ceruziek, farieb. Kresba a maľba, ručné práce, kreatívna činnosť sú všetko činnosti, ktoré rozvíjajú zručnosť a fantáziu vašich detí. Nechajte ich kresliť ich zážitky, spravte si výstavku z kresieb a malieb svojich detí. S maľbami a výrobkami určenými pre vás zaobchádzajte ako s pokladmi. Pre dieťa je veľmi bolestivé vidieť, že jeho obrázok alebo výrobok, ktorý robil s láskou, skončí v koši.
Konkrétne hry a aktivity
Tu sú niektoré tipy na hry, ktoré podporujú rozvoj predškoláka:
- Jazykové hry:
- Riekanky a jazykolamy: Prišiel k nám panáčik, mal červený kabátik. Keď sme ho vyzliekli, všetci sme plakali. Keď naolejujem lampu, tak nenaolejujem linoleum, keď naolejujem linoleum, nenaolejujem lampu. Strč prst skrz krk. A tie vrabce z toho tŕnia - štrnk-brnk do druhého tŕnia. Klára Kráľová hrala na klavíri. Naše húsatá sa všetky cez priekopu poprekopŕcovali.
- "Letí, letí": „Letí, letí, všetko letí, čo má krídla, všetko letí. Letí strom“ (alebo čokoľvek iné). Ak slovo označuje predmet, ktorý má krídla a lieta, dieťa zdvihne ruky nad hlavu. Inak ich má mať položené dole.
- Pamäť a pozornosť:
- Pexeso, skladačky, kocky, puzzle.
- Hry na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov).
- Rozvíjanie pozornosti a trpezlivosti prostredníctvom úloh, ktoré dieťa sústredí na určený čas (25-30 minút) a vedie ho k ich dokončeniu.
Odklad školskej dochádzky: Kedy a prečo?
Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad povinnej školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ. O odklad povinnej školskej dochádzky je vhodné požiadať, ak má dieťa ťažkosti v oblasti fyzického, mentálneho, emocionálneho alebo sociálneho vývinu, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho úspešnosť v škole. Rovnako je to vhodné, ak dieťa nedosahuje potrebnú školskú zrelosť, ktorá sa prejavuje napríklad nezrelosťou v reči, motorike, koncentrácii, alebo pri problémoch so zvládaním pravidiel. Ďalším dôvodom môže byť zdravotný stav dieťaťa, ktorý by mu bránil plnohodnotne sa zapájať do vzdelávania.
Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov „predĺžiť“ deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole. Ďalšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť. Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy. Vek 6 rokov totiž nemusí byť určujúci, hoci sa všeobecne považuje za vek, kedy je dieťa na školu pripravené aj zrelé. Preto ak rodičia majú nejaké pochybnosti a premýšľajú nad posunutím nástupu do školy (odkladom povinnej školskej dochádzky) alebo naopak majú pocit, že ich 5-ročné dieťa je na školu už pripravené a zrelé, môžu ich dať posúdiť na príslušné Centrum poradenstva a prevencie.
Rola rodičov v príprave na školu
Rodičia môžu podporiť svoje dieťa tým, že sa oboznámia s novými očakávaniami a zručnosťami, ktoré základná škola vyžaduje. Lepšie zvládnutie zápisu a nástupu do školy môže podporiť postupné zvykanie dieťaťa na školské prostredie, čím sa znižuje jeho stres a obavy. Dôležitá je aj dôkladná príprava a informovanie o školskom režime, vytváranie pozitívnych očakávaní a zapájanie detí do prípravných aktivít, ako sú návštevy školy, zoznamovanie s učiteľmi alebo rozhovory o školskom živote. Aby sa deti dokázali vysporiadať s obavami z nástupu na základnú školu, je dôležité im poskytnúť podporu a porozumenie. Rodičia a učitelia by mali viesť otvorený dialóg o ich pocitoch, čím im umožnia vyjadriť obavy a obavy zmenšiť. Pred nástupom na školu je vhodné navštíviť školu, spoznať učiteľov a prostredie, čo môže pomôcť znížiť stres a neistotu.
V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené. Rodičia by nemuseli prenášať svoje obavy zo základnej školy na dieťa, prejaviť mu dôveru, povzbudiť ho k zodpovednosti, samostatnosti a veriť v jeho schopnosti. Vedieť dieťa motivovať a nechať ho plniť úlohy, neriešiť ich za dieťa. Naučiť deti, že robiť chyby je v poriadku a dať mu dostatok času na čokoľvek, čo potrebuje. Netrestať dieťa za zlyhania, nezaťažovať ho vlastným sklamaním. Byť mu oporou.
Zástupkyňa riaditeľa pre 1. stupeň Mgr. Jana Babjaková zo ZŠ Angyalovej v Kremnici, radí rodičom prváčikov a prváčok, že:
- Minimálne v prvom školskom roku je potrebné podať deťom pri učení pomocnú ruku. Je málo detí, ktoré zvládnu prvý rok bez pomoci, pretože tempo výuky je naozaj vysoké.
- Pomáhajte preto deťom s úlohami, precvičujte s nimi písmenká v bežnom živote - hľadajte vybrané písmená v nápisoch na budovách, dajte dieťaťu zakrúžkovať všetky „áčka“ v novinovom článku, kúpte mu zaujímavú knižku, v ktorej budete spoločne čítať.
- Povzbudzujte dieťa, aby sa pri prvých problémoch nevzdalo, náročný je najmä prvý polrok, potom by si už dieťa na školské tempo malo pomaly zvyknúť.
tags: #co #by #malo #vediet #sestrocne #dieta