V prvých mesiacoch života dieťaťa ste si už zrejme zvykli na prítomnosť bábätka a vytvorili ste si spoločnú rutinu. Každodenné pokroky vášho dieťatka vás však ešte stále príjemne prekvapujú a my sa vôbec nečudujeme. Len prednedávnom ste si z pôrodnice doniesli malý uzlík a teraz už vaše bábätko dosahuje neuveriteľné pokroky. Pre rodičov je obdobie raného vývoja plné otázok, najmä čo sa týka psychomotorického vývoja. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a to, že nezodpovedá tabuľkám presne, nemusí znamenať problém. Obdobie psychomotorického vývoja bábätka totiž prebieha skokovo - niekedy sa vám môže zdať, že sa dlho nič nedeje, potom sa však dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. Tento článok sa zameriava na to, čo má vedieť 13-týždňové dieťa, teda bábätko na prelome tretieho a štvrtého mesiaca života, a prevedie vás kľúčovými vývojovými míľnikmi tohto obdobia, ako aj poskytne náhľad na širší kontext detského vývoja.
Kognitívny a senzorický rozvoj: Fascinácia zvukmi a zrakom
Okolo 13. týždňa života sa svet pre bábätko stáva ešte zaujímavejším, pretože sa intenzívne rozvíjajú jeho senzorické schopnosti. Deviaty týždeň sa ponesie v znamení sluchového vývinu, keďže dieťatko v tomto období začínajú fascinovať zvuky, a to najmä vysoké tóny. Bábätká sa tiež začínajú zaujímať o vaše pery, preto je dôležitá artikulácia. Pripravte sa na uprený pohľad dieťatka na vaše pery a takisto na zvukovú spätnú väzbu. Veľké pokroky so sebou prináša práve desiaty týždeň, kedy bábätko už dokáže rozpoznať tvár rodiča v skupine ľudí a takisto veselo reaguje na prítomnosť známych tvárí, a to hlavne vrtením a široko otvorenými očkami. Tento čas je ideálny na socializáciu dieťatka a jeho zapojenie do rodinných aktivít. Počas domácich prác noste bábätko v nosiči a počas rodinného stolovania ho majte takisto pri sebe, ideálne v lehátku, ktoré je výškovo nastaviteľné. Koncom tretieho mesiaca sa dieťa učí ovládať pohyby hlavou, už dokáže mať hlavu počas bdenia v strednej polohe väčšinu času, pretočenú na jednu stranu ju má predovšetkým v spánku. V tomto období dokáže dieťa vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre.
Na začiatku štvrtého mesiaca vás dieťatko poteší sladkými úsmevmi, huncútskym správaním, smiechom, chichotaním a dokonca dlhým bľabotaním. Tieto vývojové míľniky patria pre rodičov medzi tie najcennejšie, preto ich nezabudnite zaznamenať na fotky a videá. Prichádza čas hrkálok a hračiek, ktoré visia. Bábätká si v tomto období rozvíjajú zručnosti rúk a očí, pokračuje fascinácia hračiek s rôznymi textúrami, jasnými farbami a predmetmi, ktoré vydávajú zvuky. Záver tretieho mesiaca sa bude bábätku spájať s ďalším zdrojom fascinácie - vlastnými rukami. Bábätká môžu stráviť dlhé minúty pozorovaním vlastných dlaní, ktoré si nakoniec budú vkladať do úst a skúmať ich aj takýmto spôsobom, čo je vedomý pohyb. U 3-mesačného bábätka je typické slinenie, keďže sa aktivujú slinné žľazy.
Motorický vývoj: Prvé vzpriamenie a posilňovanie svalov
Motorický vývin dieťaťa zahŕňa postupný rozvoj jemnej aj hrubej motoriky, pričom zásadný je prvý rok života dieťaťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne, no existujú určité míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad. Okolo 13. týždňa života dochádza k významným zmenám v pohyblivosti a sile svalstva bábätka. V tomto veku sa vytráca typické ohnutie končatín v kĺboch, ruky aj nohy sú natiahnuté a nie je badateľný výrazný ohyb v lakti ani v kolene. Pohyby sú plynulejšie a cielenejšie. V polohe na bruchu dokáže dieťa hlavu zdvihnúť o 90 ° na viac ako 10 minút a dokáže ju v tejto polohe bez problémov otáčať zo strany na stranu. Dlane má pri ležaní otvorené, snaží sa načahovať za predmetmi a uchopovať ich. Časté je vzájomné chytanie rúk, dieťa jednou rukou uchopuje druhú. Koncom 3. mesiaca už bábätko dokáže ovládať svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte na bok.
Výstražné signály pre vývoj dieťaťa, o ktorých by mal vedieť každý rodič
V polohe na brušku dochádza k takzvanému „paseniu koníkov (baránkov, ovečiek)“. Dieťa začína symetricky držať telo, dokáže sa vzoprieť na rukách bez toho, aby používalo lakte, vzpriamiť chrbticu a zodvihnúť hlavu, pričom ňou otáča do strán a reaguje na podnety. Tento jav sa nazýva prvé vzpriamenie. Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú. Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne. Ideálnym miestom na pokladanie na bruško je tvrdá podložka či hrudník rodiča, kvôli bezpečnosti dieťaťa potom najneskôr od 3. až 4. mesiaca podlaha. Ak je zem studená, môžeme na ňu položiť deku, podlahové puzzle či hraciu deku. Nevhodná na pasenie koníkov je detská postieľka (tá by mala slúžiť iba na spánok, pokiaľ teda dieťa nespí spoločne s rodičmi), pohovka či rodičovská posteľ, sú príliš mäkké a bábätko sa nemôže riadne oprieť o podložku.
Podporiť bábätko v pasení je možné ľahkým pritlačením zadočku k podložke, ľahkým zatiahnutím ramienok od uší smerom k zadočku, jemným hladením po chrbátiku smerom od ramienok k zadočku a nechávaním bábätka pásť sa na vašej hrudi alebo veľkej lopte, staršie deti možno dávať pásť aj vo vaničke. Ak bábätko v polohe na chrbte alebo na brušku vykazuje známky predilekcie (napr. preferuje jednu stranu, stáča sa k nej, pasie asymetricky), je možné mu pri pasení jemne prstom alebo rukou brániť v otáčaní sa na preferovanú stranu. K dieťaťu sa snažíme viac pristupovať z druhej strany, otočíme postieľku aj vaničku, z podložky ho zdvíhame nabalením cez druhú ruku, ak je dieťa kŕmené z fľaštičky, držíme ho v náručí na druhej ruke. Nepoužívame polohovacie valčeky alebo stočenú plienku či deku, bábätko sa proti nim snaží tlačiť na svoju obľúbenú stranu, svaly sa skracujú a predilekcia zosilňuje. Váš drobec je zo dňa na deň silnejší a dokonca začína protestovať, keď ho budete neustále ukladať na bruško. Takto strávený čas je však nevyhnutný na to, aby si deti precvičili svaly krku, hrudníka, hrudného koša a rúk. Práve vďaka týmto svalovým skupinám sú bábätká schopné pretočiť sa, plaziť sa a neskôr aj sedieť.
Strava a biorytmus: Kŕmenie a spánok
Strava 13-týždňového bábätka je výlučne mliečna, buď vo forme materského mlieka, alebo v prípadoch, ak dojčenie nebolo možné, je to umelé mlieko (formula). Intervaly kŕmenia sú individuálne, môžu sa pohybovať od približne 1 do 3 - 4 hodín, v noci aj dlhšie. Je to rôzne, pretože každé bábätko má svoje potreby inak nastavené, rovnako aj rytmus dňa. Hmotnostné prírastky sú približne 150 - 200 gramov týždenne. Pre 2. až 3. mesiac veku sú typické koliky, ktoré dokážu potrápiť bábätko aj rodičov. Sú sprevádzané krikom dojčiat a najmä neskúsených rodičov môžu vyľakať, pretože spočiatku sa ich príčina rozšifruje ťažko. U väčšiny bábätiek skončením 3. mesiaca, našťastie, koliky ustúpia. No každý deň, ktorý je podmienený kolikou, je dlhý a namáhavý, preto ak trápia aj vaše bábätko, určite o tom informujte pediatričku a poraďte sa, ako dieťatku pomôcť (napr. aj užívaním probiotických kvapiek či úpravou stravy dojčiacej matky).
Pre 2. a 3. mesiac je skutočne typický výskyt tzv. laktačnej krízy, čo v preklade znamená prechodné zníženie produkcie mlieka. Tento stav býva prechodný a je dôležité počas neho dieťatko zbytočne neprikrmovať umelým mliekom, ale snažiť sa o zvýšenie produkcie mlieka častejším odpočinkom mamičky, zvýšeným príjmom tekutín, ochranou a častejšou hygienou bradaviek a dojčením dieťaťa tak často, ako potrebuje. Ak dojčenie nie je možné, odborníci odporúčajú podávať mliečnu výživu. Je vhodná v prvom roku a po ňom, a to aj popri príkrmoch na dojčenie. Mlieko od mamy je úplne naj, a preto odborníci odporúčajú dojčiť naplno prvých šesť mesiacov a pokračovať v dojčení s podávaním vhodnej doplnkovej stravy.
Prirodzený biorytmus bábätka v tomto období je charakteristický krátkymi časovými úsekmi bdenia, počas ktorých je bábo kŕmené, prebaľované, kúpané, ale tiež nasýtené láskavými dotykmi svojich rodičov. Ak dieťatku nič nechýba, je spokojné, čo dokazuje výskaním, „gagotaním“, grimasami a aj náznakmi úsmevu (hovorí sa, že keď sa bábätko prvýkrát usmeje, narodí sa víla). Čas bdenia je u každého bábätka iný, no intervaly sa oproti prvému mesiacu môžu predlžovať. Väčšina detí je rada v spoločnosti, načúva hlasu svojej mamy a otca a nosenie na rukách je pre bábätká asi najobľúbenejšia športová disciplína. Máte pocit, že váš drobec zrazu spí o čosi kratšie? Nezdá sa vám to. Bábätká okolo tretieho mesiaca po narodení naozaj spia menej a počas bdenia sa chcú o tomto novom svete dozvedieť čo najviac. Pri hrách (ak to tak môžeme v tomto období nazvať) však nevydržia dlho a už po pár minútach sledovania vlastného odrazu v zrkadle môžu odvrátiť hlavičku iným smerom.
Niektoré deti však majú so spánkom problém, buď cez deň spia máličko a v noci to dospia, alebo opačne. Vtedy treba pátrať po príčinách, ktoré to môžu spôsobovať, napr. hlad, hluk, teplo, svetlo, prílišné stimuly. Z dôvodu predchádzania syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) sa odporúča dojčatá ukladať v spánku v polohe na chrbát alebo mierne naklonené na boku. Mamičky by tiež mali dbať na to, aby dieťatko neležalo vždy iba na jednej strane hlavičky, pretože tak môže dôjsť k jej zležaniu, čo má vplyv na asymetrický tvar hlavičky, ale aj na krčné svalstvo.
Sledovanie hmotnosti a rastových skokov
Jedným zo základných ukazovateľov správneho vývoja u bábätka je jeho priberanie na váhe. V prvých mesiacoch je preto veľmi dôležité sledovať hmotnosť bábätka a porovnávať ju so štandardizovanými tabuľkami. Bábätko nám o svojich zdravotných ťažkostiach ešte nepovie, preto musíme sledovať iné, nepriame príznaky toho, či sa mu darí dobre a správne sa vyvíja. Vedieť aktuálnu váhu dieťatka je potrebné aj pri predpisovaní liekov lekárom. Aby účinná látka lieku mohla bábätku dobre zabrať, nesmie jej byť príliš málo, ani príliš veľa.
Na váženie bábätiek používame špeciálne detské dojčenské váhy prispôsobené práve tomuto účelu. Takáto váha je tvarom prispôsobená tomu, že dieťatko na ňu celé položíme a pomerne presne mu odváži hmotnosť. Kvalitné váhy mávajú malé povolené odchýlky, ktoré sa pohybujú okolo 5 gramov. Presné váženie je dôležité najmä pri vážení novorodencov, predčasne narodených detičiek a u dojčiat, ktoré neprospievajú ideálne alebo musíme u nich kontrolovať, koľko materského mlieka vypili pri jednom kŕmení. Dieťatko položte na váhu tak, aby ležalo na chrbte. Novorodenca prvýkrát vážia na pôrodnici ihneď po narodení. V prvom týždni po narodení sa dieťatko váži každý 1 až 2 dni. Je normálne, že po narodení stratí časť svojej pôvodnej hmotnosti. Dieťatko vážime pravidelne až do okamihu, kedy začne opätovne priberať. Iná situácia však nastáva, ak dieťatko má nejaké zdravotné ťažkosti, priberá horšie, alebo má ťažkosti s kŕmením. Nie je výnimkou ak malého novorodenca musíte vážiť pred a po každom dojčení, aby ste sledovali, či vypil dostatok materského mlieka.
Váha a rýchlosť priberania sa sleduje v porovnaní so štandardizovanými tabuľkami a grafmi, ktoré vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) alebo národné inštitúcie, ktoré hodnoty ešte prispôsobili konkrétnej populácii. Dieťatko nemusí priberať v každom týždni rovnakú hodnotu, ale v priemere by sa k nej malo približovať. Priemerný nárast hmotnosti by v prvom štvrťroku života mal byť 700 gramov za mesiac, čo činí 150 až 250 gramov za týždeň. V druhom štvrťroku by sa mesačný prírastok na váhe bábätka mal pohybovať okolo 500 - 600 g, v treťom štvrťroku 400 až 500 g a vo štvrtom 300 až 400 gramov za mesiac.
Každá maminka by mala vedieť, že dieťatko nepriberá vždy rovnakým tempom, ale je úplne prirodzené, že v určitom období priberá menej ako v inom. Niekedy z tohto dôvodu chybne prejdú z materského mlieka na umelé dojčenské mlieko. Dojčenie je však tou najlepšou formou stravy, ktorú môže takto malé bábätko dostať. Nemajte obavy, dodáva mu všetky potrebné živiny. Ako bude bábätko rásť, všimnete si, že v istom období výrazne narastie a zrazu viac priberie. Rast bábätka prebieha skokovo. V určitom období sa vám môže zdať, že bábätko skoro nepriberá a málo rastie, potom ho zrazu v priebehu týždňa výrazne vytiahne a priberie. U každého bábätka sa môže vyskytnúť v trochu inom období. U novorodencov ho však bežne sledujeme po prvom týždni (7. až 10. deň po narodení) a potom v 2. až 3. týždni po narodení. V tomto období môžete u bábätka pozorovať väčší hlad, zmeny v spánku, detičky bývajú viac nepokojné. Náhly rast sa prejaví aj na tom, že mu zrazu jeho oblečenie nemusí byť dobré a potrebuje väčšiu veľkosť plienok. Aj keď bábätká rastú takto skokovo, predsa len sa vám môže zdať, že vaše bábätko priberá príliš pomaly alebo príliš rýchlo. V takomto prípade sa so svojimi obavami obráťte na svojho pediatra, ktorý vám povie, či sú vaše obavy opodstatnené alebo určí, ako postupovať ďalej.
Dôležité kontroly a starostlivosť: Návštevy pediatra a ortopéda
Vzájomné spoznávanie sa medzi bábätkom a mamou pokračuje aj v 2. mesiaci života. Väčšina bábätiek v tomto období ovláda saciu techniku a niektoré si aj v noci pospia. V 2. - 5. týždni života bábätka je čas na druhú poradňu u detskej lekárky. Pediatrička skontroluje hmotnosť a dĺžku dieťatka a zmeria obvod hlavičky. Zhodnotí prírastok hmotnosti, ktorý je dôležitým ukazovateľom prospievania. Porozpráša sa s mamičkou o tom, ako dieťatko papá, koľko má mokrých plienok denne a či nemá ťažkosti so stolicou. Lekárka zhodnotí aj psychomotorický vývoj dieťaťa. Hoci sa každé dieťa vyvíja individuálne, pre každý mesiac veku sú zadefinované akési míľniky vývoja, ktoré lekárka kontroluje. Vývoj často prebieha v skokoch, teda sa striedajú obdobia, keď sa dieťa prejaví viac, a keď zasa menej. Ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti, mali by sa poradiť s odborníkom.
Už v pôrodnici sa vykonáva skríning, ktorého súčasťou je aj vyšetrenie bedrových kĺbov bábätka, aby sa zistila prípadná vývinová dysplázia bedrového kĺbu. Ak sa u dieťatka zistia odchýlky, je nutná liečba u ortopéda. Ten následne vykonáva ďalšiu kontrolu vo veku 4 - 6 týždňov. Ide o neinvazívne (nebolestivé) testy (podľa Ortolaniho a Barlowa, a iné) a ultrasonografické vyšetrenie. Následne je potrebné vyšetrenie ešte zopakovať a ak je nutná liečba, riadi ju ortopéd. Balenie do poštolkových nohavičiek, ktoré sa kedysi preventívne odporúčali práve kvôli dysplázii kĺbov, sa dnes už neodporúča. Pre bábätká postačujú jednorazové plienky alebo nové modely látkových plienok. Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.Detská lekárka pri pravidelných kontrolných vyšetreniach skontroluje parametre primerané jeho veku, a to: hmotnosť, dĺžku, obvod hlavy, zrak, sluch a motorický vývin.
Podpora psychomotorického vývoja a bezpečnosť
Dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec, ale naopak ho budeme správne motivovať a hrať sa s ním. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie. Na všetko dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas.
Je však dôležité poznať nevhodné pomôcky, ktoré by mohli motorický vývin narušiť. Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a „plávací kruh“ baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu. Rovnako dôležité je dbať na vhodnú manipuláciu. Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť. Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu. Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbaniu do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka. V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
V tomto období je kľúčové aj bezpečné prostredie. Keďže sa bábätká okolo 15. týždňa môžu začať pretáčať na bruško alebo na chrbát, je potrebné pripraviť prostredie tak, aby boli v bezpečí. Nemusíte sa ponáhľať a kupovať pre dieťatko topánky hneď ako začne chodiť, alebo sa objavia náznaky chôdze. Ak je povrch dlážky, po ktorom chodí bezpečný, chôdza naboso aj na mierne nerovnom teréne - po tráve, piesku a pod. - pomáha dieťatku vybudovať svaly v nožičkách a súčasne napomáha rozvíjaniu pocitu rovnováhy.
Od dojčaťa k batoľaťu: Vývoj po prvom roku
Kým sa vaše 13-týždňové bábätko pomaly dostáva na koniec tretieho mesiaca svojho života, jeho vývoj bude pokračovať závratným tempom. Je dôležité poznať aj to, čo ho čaká v neskorších fázach, najmä po prvých narodeninách, keď sa z dojčaťa stane batoľa. V tomto období, označovanom ako druhý rok života, sa spomaľuje tempo rastu dieťaťa a začína sa strácať detský tuk. Vývoj dieťaťa je po narodení taký závratný, že ak ho chceme výstižne opísať, budeme ho deliť na týždne, maximálne mesiace. To vám umožní presnejšie sledovať všetok jeho pokrok.Po 12 mesiacoch už vaše dieťa nie je dojča, ale stáva sa mladším dieťaťom. Všimnete si, že sa intenzívne pohybuje - bude všade! Dieťa začne behať, skákať a dokonca sa plaziť. Navyše chce všetko robiť samostatne - a na vlastnú päsť! Keď im stanovíte určité hranice, môžu vyjadriť svoju nespokojnosť. Druhý rok života sa vyznačuje rastúcou nezávislosťou. Vaše dieťa už chápe, že je osobnosť s vlastnými názormi, zámermi a očakávaniami.
Samostatnosť a emócie v batoľacom veku
Vo veku 13 mesiacov už dieťa prešlo subfázou diferenciácie - čo znamená, že dokáže odlíšiť seba od svojej matky. Znakom prekonania tejto fázy je to, že dieťa objavuje svoje okolie, predmety, vlastné telo a zameriava sa nielen na vonkajšie prostredie, ale aj na svoje pocity. Prvý strach, ktorý sa začína objavovať v tejto fáze, je vývinovo podmienená separačná úzkosť. Dieťa je omnoho samostatnejšie, plazí sa, lezie po štyroch, začína stáť a tiež chodiť a pociťuje potrebu vzďaľovať sa od mamy a precvičovať si získané zručnosti a skúmať svoje okolie, rozvíjať svoju nezávislosť a samostatnosť.
Batoľa je väčšinou pozitívne naladené - má radosť z pohybu a objavovania, ale môžu prechodne aj narastať príznaky úzkosti - plač, ľpenie na matke, zúfalstvo pri opúšťaní dieťaťa. Dieťa sa pri skúmaní okolia neustále ubezpečuje a kontroluje, či mama alebo otec sú na blízku a to všetkými svojim zmyslami. Krátkodobo sa môžu vyskytnúť mierne „depresívne“ stavy - nešťastie, sklesnutosť, plačlivosť - ktoré však pomáhajú dieťaťu prežiť odlúčenie od mamy. V nich si dieťa vytvára mentálny obraz - predstavu - mamy, a tieto predstavy majú na dieťa pozitívny - adaptívny účinok. V prípade nezvládnutej separácie môže dôjsť k stagnácii psychického vývinu prípadne až k vývinovému regresu. Dobre zvládnuté prekonanie tejto fázy sa v budúcnosti prejaví dobrým základom na vytvorenie asertívneho správania, autonómie, samostatnosti, zvedavosti a snahy objavovať po celý svoj život. Preto je potrebné používať takú taktiku pri lúčení, ktorá by minimalizovala neurotizáciu dieťaťa. To znamená, že pri lúčení sa s dieťaťom ho nevytrhávame z aktivity, ktorú vykonáva a vlastné ahoj má byť veľmi stručné a rýchle. Často dlhým lúčením si snažia skôr rodičia kompenzovať pocit viny, že odchádzajú od dieťaťa. Rastúca nezávislosť dieťaťa ho povzbudzuje k tomu, aby preskúmalo svoje okolie pod dohľadom rodiča alebo aj bez neho a tým v tomto období rastie potreba zabezpečenia a učenia dieťatka ohľadom bezpečnosti. Najlepší spôsob ako to zabezpečiť je, že si sami rodičia kľaknú na dlážku a pozrú sa na miestnosť z výšky svojho dieťaťa a hľadajú nepredvídateľné nebezpečenstvá, ktoré tam môžu hroziť.
Dieťa vo veku 13 mesiacov ešte nemá úplnú kontrolu nad svojimi emóciami, preto pre ne môže byť ťažké tieto pocity zvládať. Môžu reagovať hnevom, keď im niečo nedovolíte alebo keď sa im nejaká činnosť nepodarí. Práve v tomto období sa môžu prejavovať už spomínané rozvíjajúce sa emócie ako je sebadôvera, úzkosť, žiarlivosť, pýcha, ktoré môžu byť súčasne vzrušujúce aj mätúce. To môže spôsobiť, že vaše batoľa sa v jednej chvíli šťastne a nahlas smeje a po minúte zúri a vybuchuje v obrovskej explózii hnevu. Nezabúdajte, že dieťa sa len učí zvládať tieto emócie a ich pochopenie závisí od Vás samotných a Vášho príkladu. Poskytnite svojmu dieťaťu povzbudenie a pochopenie pri vyrovnávaní sa s jednotlivými emóciami a ich rýchlou zmenou. Pomôžte im rozpoznávať, ako sa cítia ony samé a súčasne aj ako to pôsobí na ich okolie.
Pohyb a koordinácia u 13-mesačného batoľaťa
Po 12 mesiacoch vaše dieťa pokračuje v zdokonaľovaní predtým nadobudnutých zručností. Ak vaše dieťa neurobilo prvé kroky počas prvého roka, pravdepodobne tak urobí krátko po svojich prvých narodeninách - odhaduje sa, že do 18 mesiacov by malo začať samostatne chodiť. Hneď ako sa budú cítiť isté na svojich nohách, začnú trénovať rýchlejšie pohyby. Koncom druhého roka už nielen chodia, ale aj behajú, skáču a lezú. Zvyčajne chodia po schodoch, aj keď stále opatrne, po jednom kroku. Ich prsty sú tiež oveľa obratnejšie. Do 12 mesiacov sa naučia samostatne obliekať a vyzliekať niektoré časti oblečenia, umývať si ruky (s minimálnou pomocou), stavať veže z kociek a držať pastelku, aby mohli kreslili jednoduché, ale štruktúrované čiary.
Medzi 12 mesiacmi a druhým rokom dieťa zvyčajne dokáže: chodiť, behať, skákať a šmýkať sa - a to pomerne rýchlo, pričom udržiava rovnováhu. Rytmicky tancovať na svoju obľúbenú melódiu, pričom skáče a tlieska rukami. Samostatne vystupovať po schodoch bez toho, aby sa držalo zábradlia (hoci je vhodné ho k tomu povzbudzovať) - ale postupne, pričom najprv položí jednu nohu a potom druhú. Postavia sa na špičky a energicky lezú - dokonca dokážu samy vyliezť z postieľky, aj keď je matrac na najnižšej úrovni. Nezabúdajte, že naučiť sa držať rovnováhu je neoddeliteľnou súčasťou chôdze, tak sa ako rodič snažte, neskákať a nedržať dieťa hneď ako sa zakolíše, alebo keď spadne - samozrejme dávame pozor, aby sa dieťa nezranilo. Dieťa treba povzbudzovať k tomu, aby sa opäť postavilo na nožičky a získalo dôveru v seba samého. Dieťatko sa musí naučiť kráčať, padať, znovu sa postaviť a kráčať opäť.
Jazykový rozvoj a komunikácia
Ďalšou novou zručnosťou, ktorá sa rozvíja v tomto období, je reč a sociálna komunikácia. Je viac ako pravdepodobné, že chápe význam toho, čo hovoríte, a jeho slovná zásoba sa rýchlo rozširuje, aby mu mohlo vyjadriť svoje myšlienky. Okrem vlastnej reči - slangu - (napríklad „ba“ môže byť slovo pre fľašu, jedlo, hračku a pod.), má dieťatko v zásobe pár perfektných slov a gest. Zbožňuje mávať a kričať „pá - pá“ na návštevníkov, opakovať ich mená, či mená domácich maznáčikov a čo je najlepšie začína používať slová „mama“ a „tata“ keď sa s Vami rozpráva. Avšak aj napriek týmto rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam môže byť frustrované vlastnou neschopnosťou vyjadriť všetko, čo chce. Je to len malá osôbka s veľkými, nepredvídateľnými, emóciami.
Medzi 12. a 23. mesiacom sa vývoj jazyka vášho dieťaťa rýchlo zrýchľuje. Začína rozumieť a používať viac slov a jeho slovná zásoba sa do konca druhého roka rozšíri z niekoľkých slov na 50 a viac slov. V tomto štádiu začína hovoriť jednoduché slová ako „mama“, „dada“ a názvy známych predmetov alebo ľudí. Do 18 mesiacov zvyčajne dokážu povedať niekoľko slov a môžu dokonca začať tvoriť základné dvojslovné vety, ako napríklad „chcem sušienku“ alebo „veľké nákladné auto“. Začínajú tiež lepšie napodobňovať zvuky a slová, ktoré počujú okolo seba. Je dôležité zapojiť dieťa do rozhovoru, aj keď ešte nie je úplne verbálne, pretože to pomáha rozvíjať jeho jazykové schopnosti. Ak ich budete povzbudzovať, aby opakovali slová a odpovedali na otázky, podporíte tým rozvoj ich reči v tomto vzrušujúcom období rastu. Po prvých narodeninách si vaše dieťa naďalej buduje svoju identitu a presadzuje svoju nezávislosť všetkými možnými spôsobmi. Naučilo sa slovo „nie“ a teraz si precvičuje vyjadrovanie nesúhlasu. Často testuje hranice prijateľného správania a snaží sa dosiahnuť svoje. Prežívajú záplavu rôznych emócií, ktoré ešte nedokážu zvládať - a často to vyjadrujú hlasnými výbuchmi. Koncom druhého roka radi opakujú každé slovo, ktoré počujú. Majú už veľkú slovnú zásobu a dokážu tvoriť prvé jednoduché vety. Vaše dieťatko sa tiež začína pýtať na príčiny udalostí a na to, prečo sú určité činnosti potrebné. Vtedy začínajú vytrvalo klásť otázky: „Prečo?“ a ‚Prečo?‘. Snažte sa odpovedať na ich otázky, aj keď vás ich frekvencia unavuje. Je to pre vaše dieťa dôležitá lekcia v chápaní sveta a jeho vzťahov.
Výstražné signály pre vývoj dieťaťa, o ktorých by mal vedieť každý rodič
Strava a očkovanie batoľaťa
Ak ste svojmu dieťaťu dávali pokračovaciu výživu, nezabudnite, že okolo jeho prvých narodenín je čas na zmenu. Pre deti v tomto veku existuje upravená mliečna výživa s mierne odlišným zložením, ktorá spĺňa výživové potreby juniorov. Na etikete je označená číslom „3“ - ako BEBA COMFORT 3. Modifikovaná mliečna formula má zloženie lepšie vyhovujúce potrebám malých detí. V druhom roku života podávajte juniorom naďalej výrobky určené pre najmenších, označené vekovými značkami. Tieto výrobky sú vyrobené zo zložiek s kvalitou vhodnou pre deti do troch rokov. Strava vášho juniora je rovnako pestrá ako vaša, ale jeho tráviaci systém a potreby sú stále odlišné od vašich, preto musí byť jeho strava starostlivo zostavená. Váš Junior však už vie dobre žuť a hrýzť väčšie kusy jedla a má vyvinuté chuťové preferencie. Môžete mu začať ponúkať zložitejšie jedlá - bohaté na zeleninu a obsahujúce kvalitné bielkoviny a sacharidy, napríklad ryžu, obilniny alebo cestoviny. Hotové jedlá v pohároch zabezpečujú, že porcie a výživová hodnota zodpovedajú potrebám energického dieťaťa v tomto veku. Poháre pre deti sú väčšie a recepty zložitejšie ako tie pre bábätká, navrhnuté tak, aby spĺňali potreby rastúcich brušiek! Rastúca samostatnosť vášho dieťaťa sa prejavuje aj pri jedle.
Podľa očkovacieho kalendára sa počas druhého roka života odporúča viacero očkovaní, ktoré sa rozložia do dvoch návštev. V 13 alebo 14 mesiacoch môže pediater navrhnúť očkovanie pre: prvú dávku vakcíny proti príušniciam, osýpkam a ružienke (MMR) a pneumokokovú vakcínu (PCV). Medzi 16. a 18. mesiacom sa odporúča nasledujúce očkovanie: záškrt, čierny kašeľ a tetanus (DTP) - štvrtá dávka a Haemophilus influenzae typ b (Hib) - štvrtá dávka.
Podpora celkového rozvoja batoľaťa
Počas druhého roka života je vaše dieťa zvyčajne plné energie. Chce behať, skákať - jednoducho užívať si zručnosti, ktoré sa naučilo. Čo najčastejšie chodievajte so svojím juniorom na prechádzky. Často navštevujte detské ihriská. Je to prospešné nielen pre ich fyzický vývoj (napr. lezením po rebríku vedúcom na šmykľavku si precvičujú lezenie po schodoch) - návšteva ihriska je tiež skvelou príležitosťou na ďalšiu socializáciu. Pomalé sa naučia spolupracovať s ostatnými deťmi a deliť sa o svoje hračky.
Juniorky často milujú manuálne činnosti - kreslenie, hru s pieskom a prvé pokusy o modelovanie z hliny. Ak u svojho dieťaťa spozorujete umelecké sklony - podporujte ich! Pozorujte ich preferencie: aké druhy hier ich bavia a čo ich nudí. Nezabúdajte, že aj keď ide o vaše dieťa, nemusí zdieľať vaše záujmy. Nevnucujte im svoje očakávania ani ich nenúťte, aby ich bavili rovnaké činnosti. Skvelou zábavou u 13-mesačného dieťaťa a skvelou hračkou môže byť zrkadlo. Stačí sa postaviť pred neho a sledovať seba i dieťa. Batoľa býva fascinované pozorovaním vlastnej tváre a jej odrazu. Pochopenie toho - Aha to som ja - vidím sa! - je skvelým zážitkom. Pozerajte sa spolu ponad rameno a ukazujte mu, že tam nik nie je. To mu pomáha rozlíšiť seba a svoju mamu. Rovnako je skvelou hrou robenie grimás a smiešnych tvári.Denne čítajte svojmu dieťaťu - nemusia to byť „naozajstné“ rozprávky, stačia leporelá, ukazujte si obrázky, menujte čo na nich je, čo sa tam robí. Deti preferujú knihy s jednoduchými obrázkami, dobre rozpoznateľnými a málom textu. Pre nich je dôležitejšie, že sedia alebo sa túlia k rodičovi a spoločne niečo robia. Požiadajte dieťatko, aby našlo nejaké predmety alebo ukázalo na časti tela a predmety - hra na „Kde je ruka?“. Hry na triedenie tvarov a jednoduché hádanky sú tiež výborné. Povzbudzujte dieťa, aby preskúmalo a vyskúšalo nové veci. Rozvíjajte reč vášho batoľa tým, že s ním budete veľa rozprávať a vždy pridáte ďalšie slová prípadne správne pomenujete predmety. Reagujte a pozitívne stimulujte vhodné správanie svojho dieťaťa namiesto trestania toho nežiaduceho. Ak už trestáte je potrebné dbať na to, aby bolo dieťa potrestané okamžite alebo vo veľmi krátkom časovom úseku po nežiaducom správaní.
Míľniky psychomotorického vývoja: Individuálne tempo a všeobecné trendy
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza. Na svete azda niet novopečenej mamy ani otca, ktorí by si po pôrode nekládli stovky otázok, no nenachádzajú na ne dostatok uspokojivých odpovedí. Detská lekárka pri pravidelných kontrolných vyšetreniach skontroluje parametre primerané jeho veku.
Najintenzívnejší je vývoj dieťaťa v prvom roku života, potom sa spomaľuje až do puberty, keď dochádza k ďalšiemu výraznému skoku vo vývoji. Kedy bábätko drží hlavičku? Kedy sa bábätko pretáča? Čo dokáže mesačné či 2-mesačné bábätko? Otázok o vývine bábätka je predovšetkým v prvých mesiacoch jeho života viac než dosť. Mamičky sa obávajú, či v prípade ich ratolestí nejde o oneskorený psychomotorický vývoj, či je normálne, ak dieťa nezodpovedá tabuľkám, prípadne v niečom napreduje viac ako v inom. Zároveň si treba uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a to, že sa v 5 mesiacoch ešte nedokáže pretočiť na bruško, nemusí znamenať, že ho to treba nasilu učiť. Obdobie psychomotorického vývoja bábätka totiž prebieha skokovo - niekedy sa vám môže zdať, že sa dlho nič nedeje, potom sa však dieťa naučí niekoľko nových zručností naraz. V prípade obáv ohľadom psychomotorického vývoja bábätka kontaktujte svojho pediatra.
Fázy motorického vývinu dieťaťa sú pomyselne zložené z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne. Pozor na nevhodné pomôcky: Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času. V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Dôležité je posúdenie stavu výživy a rastu (hmotnosti, dĺžky tela, obvodu hlavy, veľkosti a tvaru veľkej fontanely), vyšetrenie zreníc, reakcie na očkovanie, vyhodnotenie držania a symetrie tela, spontánnej hybnosti aj cielených pohybov, hybnosti kĺbov, jemnej a hrubej motoriky, mimiky a v neposlednom rade aj psychického vývinu - kontaktu očami, úsmevu, žmurkania, prvých slabík, atď. Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra). Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela. Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
tags: #co #ma #vediet #13 #tyzdnove #dieta