Nie každá mamina má šťastie na malého papkáča, ktorý už od úplného malinka sedí pekne pri jedení za stolom a ochotne zje každý náš zdravý výmysel. Väčšina rodičov nejaký problém súvisiaci so stravou rieši, či už je to prieberčivosť, odmietanie zeleniny alebo pitie sladených nápojov. Výchova k správnym stravovacím návykom je kľúčová pre zdravý vývoj dieťaťa a môže predchádzať mnohým problémom v neskoršom veku. Často je však pre rodičov frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť čerstvo navarené jedlo, a preto hľadajú dôvody a riešenia. V tomto článku sa budeme venovať najčastejším „papkacím“ problémom a hlavne ich riešeniu, pričom čerpáme z poznatkov odborníčky na detské stravovanie, lektorky a nutričnej poradkyne, RNDr. Barbary Svieženej, PhD., ktorá sa s týmito výzvami stretáva bežne vo svojej praxi. Veríme, že dostanete odpoveď na otázku, ktorá vás trápi, a zistíte, že náprava možno nebude až taká náročná, ako ste si mysleli.
Vplyv rozptýlenia na stravovacie návyky: Prečo tablet a televízia nepatria k stolu
Dnes sa veľmi často stretávame s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete alebo mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. V dôsledku toho nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom. Okrem toho, nekŕmte dieťa, keď sa hrá alebo sleduje televíziu. Je stanovený čas zvlášť na jedenie a zvlášť na hranie. Nerozptyľujte dieťa v nádeji, že si dá do úst brokolicu alebo mrkvu. Správne stravovacie návyky musia byť vyvinuté od začiatku.
Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom popísaným vyššie, je dôležité snažiť sa o vytvorenie vhodného prostredia pri jedle. Od malička by ste mali deti viesť k tomu, že existujú dôležitejšie veci ako elektronické médiá počas jedla. Odporúča sa stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole, čo posilňuje rodinné vzťahy a ukazuje dieťaťu, že jedenie je spoločenskou záležitosťou. Komunikujte s dieťaťom; namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorte rozprávky vzájomne. Pripravujte jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby ste si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky alebo príbehy. Ak je dieťa už väčšie, vysvetlite mu, čo sa deje s jeho telom, keď nevníma, čo je. Dohodnite sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudete reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské a viac o spájaní ako o jedení.
Dojčenie a zavádzanie príkrmov: Mýty a fakty o „hladnom“ dieťati
Problematika zavádzania pevnej stravy je často sprevádzaná obavami rodičov, najmä ak je dieťa dojčené. Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne (endokrinne) a neskôr autokrinne. Je dôležité si uvedomiť, že niečo ako slabé materské mlieko alebo nedostatok mlieka neexistuje. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy. Materské mlieko je výborným zdrojom karbohydrátov, proteínov, tuku, minerálov a vitamínov. Je najlepším typom mlieka pre dieťa tak dlho, ako ho dokáže vaše telo vytvoriť. Okrem toho obsahuje imunitné faktory, ktoré sa nenachádzajú nikde inde, pokrýva (úplne alebo čiastočne) potrebu mnohých vitamínov a špeciálne pri deťoch, ktoré dobre nepapajú, je záchranou.
V praxi sa stretávame s tým, že mnohé matky majú dostatok materského mlieka, a tak odkladajú zavádzanie pevnej stravy do výživy dieťaťa. Poznatky z fyziológie výživy dojčiat preukazujú, že materské mlieko plne zaistí rast a vývoj dieťaťa v prvých šiestich mesiacoch jeho života. Samozrejme, dieťa naďalej môže byť dojčené, ale je už nutné pridávať ďalšie zložky výživy.
Ako postupovať, keď dieťaťu strava nechutí? Najprv ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoľkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte. Pri podávaní nového jedla by dieťa nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe. Jednotlivé nové jedlá ponúkame dieťaťu vždy postupne, to znamená v priebehu niekoľkých dní alebo v dlhšom časovom odstupe. Mnohé batoľatá po materskom mlieku odmietajú jesť čokoľvek iné, prípadne prijímajú len niektoré potraviny. Vtedy treba vydržať a byť trpezlivý.
Pediater vysvetľuje 10 najlepších prvých potravín a 13 najhorších potravín pre bábätko
U rodičov, ktorých deti sú stále dojčené, sa často objavuje dilema, či obmedziť dojčenie, aby dieťa začalo jesť pevnú stravu. Napríklad v prípade 19-mesačnej dcéry, ktorá je plne dojčená na požiadanie a odmieta prijímať normálnu stravu, kde všetko, čo dá do úst, nakoniec vypľuje. Hoci o jedlo záujem má, napriek tomu takmer nič nezje. V takejto situácii mnohí radia dojčenie obmedziť alebo odstaviť dieťa s argumentom, že keď bude dostatočne hladné, nakoniec sa naje.
Odborníci však zdôrazňujú, že to, že sa 1,5-ročné dieťa dojčí často cez deň aj v noci, je normálne a správne pre jeho vývoj. Časté dojčenie zároveň nie je dôvodom, pre ktorý dieťa menej papá. Najdôležitejšou otázkou v celej tejto situácii je, či dieťatko naďalej dostatočne priberá a prospieva. Ak bábätko prospieva, dojčenie preňho môže byť v takejto situácii len dobré, pomáha mu získavať životne dôležité živiny a vo všeobecnosti celú situáciu zachraňuje. Nie je príčinou toho, prečo odmieta jesť viac potravy a odmietnuť dať mu možnosť sa nadojčiť nijako nezvýši jeho chuť do jedla. Dieťa nebude jesť len preto, že mu vezmú možnosť sa dojčiť a vyhladne natoľko, že začne jesť. Táto nesprávna predstava spôsobuje, že mnohé deti sa zbytočne odstavia a nezačnú jesť aj tak. Ak by išlo o čokoľvek iné, teda keby napr. dieťa bolo ochotné jesť len chlieb a nič iné, nikoho by ani nenapadlo neumožniť mu dať si chlieb, každý by hľadal spôsoby, ako k chlebu pridať aj iné jedlá. Pri dojčení je veľmi typickou nesprávnou radou vziať dieťaťu aspoň to, čo je ochotné jesť - materské mlieko a s tým aj dojčenie. V takejto situácii je dôležité pokračovať v dojčení, nijako ho neobmedzovať ani dieťatku dojčenie neodmietať. Nenúťte ho do jedla a netlačte naňho. Začnite tým, že mu budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rado. Z nich vychádzajte, keď sa mu budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte mu podobné jedlá ako tie, čo mu už chutia. Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové. Dávajte mu čo najviac toho, čo má rado.
Prieberčivosť a neofóbia: Pochopenie detského odmietania nových jedál
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi, ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne.
Väčšina detí netrpí žiadnymi poruchami príjmu potravy, ale mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia. Objavuje sa už okolo 12.-13. mesiaca a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov jedli rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú potravu. Neofóbiu často zhoršuje aj to, ak deti v noci pijú neprimerane veľa mliečka a následne cez deň nie sú hladné. Majú prehodený režim jedenia deň a noc, čím pádom celú noc pijú mlieko a cez deň nemajú základnú motiváciu na to, aby jedli - hlad. Pre rodičov je odmietanie jedla stresujúca a náročná výzva, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a aj kreativity. Často je súčasťou trojuholníka - jedenie - zmeny správania sa - spánok. U niektorých detí sa neofóbia môže stať súčasťou širšieho problému so správaním, stále to však neklasifikujeme ako poruchu príjmu potravy. Neofóbiou môžu trpieť deti, ktoré boli pri narodení menšie, mali v rannom detstve reflux alebo boli menej dojčené.
Ďalší problém, ktorý si treba uvedomiť, je tzv. food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu drobcovi to isté - napr. na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne. Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu drobcovi pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr.
Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo. Keď dieťa nechce jesť, hovorte o jedle v intelektuálnej rovine. Vložte rôzne druhy jedla do rôznych priehradiek, prípadne použite podnos na muffiny. Pre malé deti je to veľmi pôsobivé. Niektoré nemajú rady, keď sa potraviny dotýkajú iných, mohli by sa vzájomne „kontaminovať“. Skúste ponúknuť vášmu drobcovi „bezpečné“ známe jedlo s malým kúskom nového jedla. Nemali by ste si všímať, či ho dieťa prijme alebo odmietne. Ak nové jedlo vyskúša, opýtajte sa ho, čo si o ňom myslí, alebo to premeňte na hru a opýtajte sa vášho dieťaťa, akú známku do 10 by mu dalo.
Problém s kúskami a textúrou jedla: Ako naučiť dieťa žuť a prehĺtať
Niektorí rodičia deťom dlho stravu mixujú alebo ich kŕmia len z fľaše s cumlíkom. Dieťa sa tak učí zle hrýzť a kúsky prehĺtať. Ak sme netrpezliví a máme zbytočné obavy z prípadného nedostatku výživy dieťaťa, môžeme paradoxne do budúcnosti vypestovať u dieťaťa problémový vzťah k jedlu. Problém s prijímaním kúskov pevnej stravy je častý. Napríklad, synček, ktorý je dojčený a príkrmy zavádzal v 5,5 mesiaci, spočiatku jedol veľmi málo. Teraz má síce pomerne pestrý jedálniček, ale jedlo musí byť mixované. Inak ho nechce, alebo ho napína, prípadne sa aj dovracia. Jediné, čo zje v kúskoch, sú chrumky a rožok. Keď ho má celý v ruke, hryzie často veľké sústa a nevie ich spracovať, čo viedlo takmer k zadúšaniu. Odvtedy mu rožok radšej krája na "jednohubky". Problém je, že dieťaťu vadí aj napr. nastrúhaná uhorka či ovocie.
Pediater môže rodiča znepokojiť, keď povie, že v tomto veku už dieťa musí jesť kúsky a žuvať, a preto má na začiatku každého jedla dieťaťu najskôr podať takú stravu. Problém je v tom, že keď sa začne pevnejšou stravou, dieťa následne nechce ani tú mixovanú. A keď sa pevnejšia strava dá až na konci, viackrát môže vyvracať všetko, čo zjedlo predtým, a tým pádom je hladné a nervózne.
Deti sú väčšinou pripravené na tuhšiu stravu medzi 4. a 6. mesiacom. No niektoré s ňou majú problém a počas jedenia sa zdá, že sa hltmi tuhšej stravy dusia. V období prerezávania zúbkov alebo nastupujúcej choroby môže byť prieberčivosť a odmietanie kúskov tiež spôsobené bolesťou alebo nepríjemným pocitom. Preto je dôležité učiť dieťa používať ďasná a prvé zúbky. Inými slovami, nezjednodušovať mu žuvanie a hryzenie príliš dlho. Pri zavádzaní tuhšej stravy ponúknite dieťaťu len menší kúsok. Keď dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať. Je dôležité nevynucovať si jedenie.
Nevydrží sedieť a naháňanie pri jedení: Budovanie rituálov pri stole
Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Zamyslite sa nad tým, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať. Je to zaujímavé, však? Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
Podľa veku by malo dieťa dostávať stravu v určitých intervaloch. Medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače. Dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne. Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme. Dieťa nenútime jesť. Po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti. Spoločné stolovanie a jedenie ako rodina je jednou z najprospešnejších vecí. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete. V čase jedenia sa vyhnite telefónu, televízoru či hračkám, ktoré vášho drobca rozptyľujú.
Pediater vysvetľuje 10 najlepších prvých potravín a 13 najhorších potravín pre bábätko
Odmietanie zeleniny: Kreatívne spôsoby, ako ju dostať do jedálnička
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba však podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov, ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
Častokrát sa rodič posťažuje, že jeho dieťa je veľmi prieberčivé a nezje takmer nič, čo mu pripraví. Ak ste si všimli, že bojujete hlavne vtedy, keď mu podávate novú zeleninku či inú potravinu, skúste ju nabudúce „napodobniť“ ako vyzerá na tanieri k niečomu, čo už spoznáva a chutí mu. Napríklad sladký zemiačik mu naservírujte v rovnakej podobe ako klasický, napríklad vo forme zemiakovej kaše, ak ju pozná a má rád. Nechce jesť zeleninu? Skúste niečo nové, iné a špeciálne. Možno zeleninový kastról? Varený karfiol? Rybie guličky? Nezabudnite, že spôsob, akým sa podáva jedlo, je tiež dôležitý. Zabezpečte, aby bol tanier farebný a zábavný: žltá kukurica, červená paprika a zelená uhorka. Možno trojuholníkové sendviče? Alebo usmievavá tvár na palacinke zo syru? Prečo nie! Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov, ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam. Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať. Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte.
Nadmerná chuť na sladké a „druhá večera“: Regulácia apetítu a správny výber potravín
Ak dieťa chce jesť aj po večeri a po umytí zubov, treba opäť zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti. Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým glykemickým indexom (GI), ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít.
Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že po večernom umytí zubov zomrie hladom. Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi, rovnako ako pri jedení po večeri. Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.Nezdravé maškrty by mali byť úplne vyškrtnuté. Ak vaše dieťa dostalo od babičky sladkosť, zjedlo rohlík počas prechádzky a vypilo sladký džús, potom jednoducho nie je hladné. Obmedzte neustále snacky (jedlo, mlieko) medzi hlavnými chodmi. Chceme totiž, aby pri príchode k stolu na obed, večeru či ráno pociťovalo základnú biologickú potrebu, základný predpoklad preto, aby jedlo - HLAD. Nechceme, aby dieťa hladovalo, avšak ani nechceme, aby polhodinu pred večerou zjedlo pol rožka a dve jablká.
Vplyv rodinného prostredia: Ako ovplyvňujú starí rodičia a dospelá strava detské návyky
Jedným z častých problémov, s ktorými sa rodičia stretávajú, je, že starí rodičia kŕmia deti nezdravými vecami. Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí. Nevhodnými zásahmi zo strany rodičov a často i starých rodičov, ktorí to s dieťaťom myslia dobre, ponúkajú mu jedlo nadmerne, najmä tučné a sladké maškrty, môžeme veľmi ľahko výživu dieťaťa narušiť.
Deťom nepatrí jedlo dospelých. Občas sa už u batoliat pri rozbore jedálničkov stretávame s veľkou obľubou jedál s vysokým obsahom tuku - hranolky, hamburgery, párok v rožku, studený párok alebo špekačka, zemiakové lupienky, krémové torty. Preferencie maškŕt sú u našich detí vysoké, najmä pri rôznych oslavách. Takéto stravovacie návyky môžu vzniknúť aj v dôsledku toho, že rodičia prenášajú na svojho potomka nesprávne rodinné stravovacie návyky. Vidíme potom jedného alebo oboch rodičov s nadváhou a 2 - 3-ročného "bacuľka". Deti dokonale zosobňujú naše predstavy o nich. Nesnažte sa poznačiť vaše dieťa za „slabého jedáka”. Koniec koncov, vyhnete sa tomu, aby ste im povedali: si neposlušný/á, špinavý/á alebo neporiadny/a. Namiesto toho radšej povedzte: „Nepáči sa mi tvoje správanie”, „Je mi ľúto, že si nechceš umyť” alebo „dodrž svoje slovo a poupratuj si izbu”. Aký je úžitok v snahe, ak už ste navždy poznačení?
U väčších detí môže byť dôvodom k nechutenstvu aj stresujúce, nevyrovnané prostredie, v ktorom žijú. Práve na toto je nutné zamerať svoju pozornosť, ak dieťa trpí nechutenstvom dlhodobo.
Keď dieťa jedáva „príliš veľa“: Rozpoznanie skutočných potrieb dieťaťa
„Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť.“ Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená v rôznych prípadoch: ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka, ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie, ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti, ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť, alebo ak dieťa žije v stresujúcom prostredí, prípadne je pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie.
Pokiaľ máme pocit, že dieťa jedáva príliš veľa, je dôležité si viesť presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánku, pitného režimu a aj vyprázdňovania. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať, koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takého obdobia.Je dôležité zvážiť, či vaše dieťa naozaj jedáva príliš málo alebo príliš veľa. Koľko je „príliš málo“? On zje takmer rovnaké veci ako dospelí, ale nie v rovnakom množstve. Keď zakaždým dostane veľké porcie, odradí ho to a nie je schopné zjesť všetko, a nakoniec je zahanbené svojím rodičom. Jedáva vaše dieťa skutočne málo? Možno je to len váš dojem? Pamätajte si, že banán, ryžová oblátka alebo detská výživa je dosť veľká porcia jedla pre batoľa. Sme zvyknutí jesť tri veľké jedlá počas dňa. Odborníci na stravovanie po dlhé roky hovoria, že päť menších jedál je lepšou voľbou. To funguje skvelo pre deti. Doplňte do jedálnička druhé raňajky a čaj popoludní. Nemusí to byť veľký sendvič. Zopár sušených marhúľ, jablko alebo ovocná detská výživa sú tiež jedlo. Rozdeľte večeru na dve jedlá: prvé bude polievka a druhé jedlo bude nasledovať po 1-2 hodinách.
Pitný režim: Prečo je voda najlepší priateľ dieťaťa a ako na ňu zvyknúť
Odmietanie pitia čistej vody je ďalší častý problém. Mnohé deti majú rady vodu ochutenú ovocnými sirupmi, preferujú džúsy, kolu, teda nápoje, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru. Aj do ovocného čaju matky dávajú sirup. Takto prenášajú na svojho potomka nesprávne rodinné stravovacie návyky. Bohužiaľ si však neuvedomujú, že v 1 dcl sladeného nápoja sa skrývajú 2 - 3 kocky cukru. Naopak rôzne koly, ľadové čaje a sladené vody neobsahujú takmer žiadne živiny ani vitamíny. Majú len veľa farbiacich a konzervačných látok („éčiek“), umelé arómy a množstvo prázdnych kalórií, ktoré navyše v kombinácii s bublinkami navodia falošný pocit sýtosti. Sladké nápoje navyše ani neuhasia smäd, len dodajú rýchlu cukrovú energiu. Nemôžete potom čakať od dieťaťa, ktoré vypilo pred obedom kalorickú bombu v podobe sladeného nápoja alebo džúsu, že poslušne zje, čo pred neho postavíte a tíško zaspí. Cukry, ktoré vypilo, mu to nedovolia. Ak ho však nútite, bude takéto dieťa vzdorovité a často aj agresívne, pretože nevie, čo s nahromadenou energiou. Až 75 percent rodičov nechá dieťa, aby si vybralo svoje pitie samo - no a to neomylne siahne po niečom farebnom a sladučkom. Sýtené limonády si podľa prieskumov pravidelne dopraje takmer štvrtina detí.
Pritom najprirodzenejším nápojom, a teda aj najvhodnejším nápojom (nielen) pre detský organizmus je neochutená voda. Najvhodnejšie je zvoliť si dojčenskú vodu, prispôsobenú detskému organizmu, ktorý sa vyvíja a je citlivejší na príjem rôznych cudzích látok. Čím neskôr sa dieťa stretne so sladenými nápojmi, tým lepšie. Nebude tak zvyknuté na atraktívne sladké chute nápojov a chuť vody sa mu bude zdať prirodzená. Ak aj napriek snahe rodičov dieťatko vodu odmieta, je vhodné pripravovať mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďte viac vodou, dávajte menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode. Prípadne podávať 100 % džúsy. Nezabúdajte, že dieťa by malo mať pravidelný prísun tekutín. Nárazové pitie veľkého množstva vody nie je zdravé. Najlepšie je podávať dieťaťu vodu v pravidelných intervaloch a s pitným režimom začať hneď ráno. Pohár vody naštartuje metabolické procesy v tele, vzpruží orgány a vyplaví z organizmu škodlivé látky. Vhodné je taktiež piť medzi hlavnými jedlami dňa, avšak nie bezprostredne pred jedlom.
Odmietanie jedla ako prejav ochorenia: Kedy vyhľadať lekára
Nechutenstvo môže súvisieť so zmenou zdravotného stavu dieťaťa. Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Vo všetkých týchto prípadoch je nutné vyhľadať lekára. Nechuť do jedla môže byť signálom ochorení, alebo nejakých začínajúcich problémov. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Potravinové alergie môžu byť tiež príčinou, prečo pri jedle padajú slzy. Až 8 % detí sa s nimi stretáva a končí to prejavmi ako je hnačka, výsev, zvracanie, svrbenie pokožky či problémy s dýchaním. Okrem potravinových alergií sa dieťa môže stretnúť aj s potravinovými intoleranciami. Tie, na rozdiel od alergií, majú dopad na detský tráviaci systém, nie imunitný. Pri alergii aj intolerancii môžu byť veľmi podobné symptómy. Pri alergiách sú spomínané ťažkosti po zjedení mliečnych výrobkov, sóje, vajec, orechov či morských rýb.Je veľmi dôležité uistiť sa, že dieťa nemá medzi hlavnými chodmi neustále snacky (jedlo, mlieko). Nechutenstvo sa môže objaviť aj u celkom zdravých detí. Mnohé tieto chyby majú pritom pôvod už v ranom detstve a môžu byť aj následkom nesprávnej výchovy. Ak dieťa trpí nechutenstvom dlhodobo, môže byť dôvodom aj stresujúce, nevyrovnané prostredie, v ktorom žije.
Predovšetkým, buďte kľudní. Ak vaše dieťa rastie, dobre prospieva a do Baby Boxu sa už nezmestí, nie je zväčša dôvod na obavy. Dôležité je tiež vedieť, ako pediater vníma jeho rast a vývoj. Môže ísť len o dočasnú situáciu, kým si dieťa zvykne na režim stravovania. Jedna z možností tiež je dať bábätku skontrolovať hladinu železa a zinku v krvi, pretože toto niekedy môže byť jedna z možných príčin nechutenstva dieťaťa.
Budovanie správnych stravovacích návykov: Praktické rady a stratégie pre rodičov
Starostlivé mamičky sa napríklad mylne domnievajú, že oproti dojčenskému veku ich batoľatá zrazu málo priberajú na váhe, a preto im začnú stravu prilepšovať. Na desiatu im namiesto ovocia dajú praženicu, o dve hodiny neskôr plnotučný jogurt a už zakrátko ich nútia jesť obed. To môže viesť k tomu, že dieťa stráca prirodzený pocit hladu a sýtosti.
Problematické kŕmenie u menších detí môže zahŕňať vypľúvanie jedla, prehĺtanie s plačom a krikom, občasné nájdenie si časti rozmixovanej zeleniny v našich vlasoch, až po úplné odmietanie stravy. Niekedy prepadneme zúfalstvu a spoločné kŕmenie nás doženie k zaslzeným očiam - oboch, rodiča i neporiadneho „stravníka“.Ako učiť deti už od malička zdravej strave? Skúste to už od prvých príkrmov.
Kľúčové princípy a tipy:
- Pochvala a pozitívna atmosféra: Pri kŕmení je dôležité reagovať aj verbálne a dieťa pochváliť, ak spapá, čo mu pripravíte. Pochváliť vášho drobca môžete za dobré správanie pri stole, alebo môžete podotknúť, aké fajné a zdravé je jedlo, ktoré práve je. Mali by ste sa však vyhnúť frázam typu mňaaam, to je výbornééé. Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť. Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosíkať, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia. Mali by ste byť neutrálni. Vytvorte príjemnú atmosféru, slávte jedlo a vychutnávajte si ho. Uvoľnite sa a netrápte sa, že sa niečo môže rozliať alebo zašpiniť. Ak bol čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklenia alebo maznania. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie.
- Malé porcie a možnosť výberu: Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Pre rodičov je zase skľučujúce, keď ich dieťa neje dobre. Urobte kompromis. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla. Dovoľte dieťaťu v primeranom rozsahu si vybrať, čo chce jesť. Ak sú banány jediným ovocím, ktoré chce jesť celý týždeň, potom je to v poriadku, nechajte ho jesť banány. Možno ďalší týždeň bude chcieť jablko? Ak jeden deň bude jesť iba zemiaky a tvrdo odmieta jesť mäso, potom netreba naliehať. Večera nemusia byť stále dookola zemiaky, mäso a šalát. Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
- Trpezlivosť a opakovanie: Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac. Namiesto odmietania jedla si všimnite, či vaše dieťa rastie, prosperuje a či má dostatok energie. Ak áno, nie je žiadny dôvod na paniku. Z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie.
- Hravé objavovanie jedla: Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohlo hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedlo. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie. Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné. Nesnažte sa ho prinútiť, aby jedlo, olizovalo alebo koštovalo. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
- Žiadne nútenie ani nátlak: Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokoličku“. Nemali by ste nútiť svoje dieťa, aby si vzalo ešte jeden kúsok. Deti, ktoré netrpia poruchou príjmu potravy, určite nebudú naschvál hladovať. Nátlak pri jedení v spojitosti s prehnanou kontrolou rodičov je kontraproduktívny. Nepoužívajte starú frázu „teraz za babku“. Dieťa možno nechce jesť a dostávate ho do pozície, kde zdravie milovanej osoby závisí od toho, či bude jesť alebo nie. Úspech je, ak je dieťa schopné dať si jedlo do úst. Ak ho za vypľúvanie hrešíte, potom môže odmietať dať si jedlo do úst úplne.
- Modelovanie správania: Občas, keď niečo jete, skúste namodelovať situáciu, že ste si možno vzali viac, ako zvládnete, alebo niečo, čo sa vám nepáči a čo vám nechutí.
- Pestrosť stravy je dôležitá: Školopovinné dieťa už rozumie tomu, že existuje určitý poriadok v jedle a osvojuje si určité schémy, ktoré sú používané v danej spoločnosti. Príliš pevné pravidlá v kombinácii potravín môžu však viesť k vzniku stereotypov, ktoré sa ťažko prekonávajú. Napríklad niektoré rodiny raňajkujú len lupienky, iné len rožky, ďalšie nič. Alebo striedajú len 3 - 4 jedlá v rodine. Je dôležité, aby bol jedálniček pestrý, dieťa potrebuje vitamíny a minerálne látky dôležité pre jeho rast.
- Vzdelávanie a zapojenie detí: Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami. Choďte do knižnice, dovoľte vášmu drobcovi nájsť knihu s receptami a vybrať jedlo, ktoré vám pomôže pripraviť. Potom môže nakresliť alebo napísať nákupný zoznam. Dokonca aj 15-mesačné dieťa vie miešať a dvojročné môže s pomocou rodiča začať krájať. Dovoľte deťom prestrieť stôl a servírovať, čo pripravíte.
- Riešenie pre pracujúce matky: Ak zvažujete návrat do práce a dieťa odmieta stravu, skúste sa dohodnúť s osobou, ktorá bude vaše dieťatko vo vašej neprítomnosti opatrovať na spôsobe, akým sa bude jeho kŕmenie riešiť tak, aby vaše dieťa nebolo do jedenia donucované nátlakom a zároveň, aby zvládalo deň bez vás. Zvážte, či by nemohla byť prestávka v práci, keď by ste dieťa nadojčili, napríklad cez obednú prestávku. Skúste prv, než pôjdete do práce, nájsť aspoň nejaké spoľahlivé jedlá, ktoré by vaše dieťa jedlo. Je zároveň možné, že osoba, ktorá sa o vaše dieťa bude starať, nájde aj nové spôsoby, ako ukázať vášmu dieťaťu možnosti, čo a ako jesť. Ak by vaše dieťa nebolo schopné situáciu zvládnuť, skúste zvážiť posunutie nástupu do práce.
RNDr. Barbara Sviežená, PhD., ktorá sa výžive intenzívne venuje od narodenia prvého dieťaťa, teda 15 rokov, pôvodne pracovala v oblasti genetiky. To jej pomohlo k lepšiemu uchopeniu epigenetiky a vplyvom významne ovplyvňujúcich náš život a zdravie. Pred šiestimi rokmi založila Winštitút, ktorého hlavným posolstvom je vzdelávať o výžive ľudskou rečou avšak na báze odborných znalostí. Odmietanie jedla, alebo nechuť dieťaťa jesť, dokáže mamičky občas poriadne vyľakať. Je dôležité mať na pamäti, že hoci to môže byť náročná situácia, s trpezlivosťou, správnymi informáciami a prístupom možno nájsť riešenie. Obrňte sa veľkou trpezlivosťou, ak dieťatko nechudne, tak sa omnoho viac sústreďte na to, aby ste ho spoznávali, zisťovali, čo ako sa cíti, čo mu pomáha. Ak totiž budete každodenne hľadať tú správnu odpoveď, tak čoskoro dospejete do štádia, v ktorom budete mať strach pred každým jedlom, a to vám nepomôže. Predovšetkým, zachovajte si zmysel pre humor. Nezabúdajte aj na vyťaženie iného dospelého.
tags: #co #mam #robit #ked #mi #dieta