Niet sa čomu čudovať, ak máte pocit, že sú vaše deti stále choré. Tento jav je vo vývoji dieťaťa úplne prirodzený a veľmi dôležitý pre budovanie jeho obranyschopnosti. Imunitný systém dojčiat, batoliat a malých detí ešte nie je tak vyvinutý, aby mohol vírusom plne vzdorovať. Detičky bývajú vo všeobecnosti choré častejšie než dospelí, pretože sa rodia s neúplne vyvinutou imunitou. Tá sa buduje a silnie postupom času, no musí sa vysporiadať aj s rôznymi „nástrahami“ v podobe ochorení. Tento komplexný sprievodca ponúka rodičom cenné informácie a praktické rady, ako sa zorientovať v príznakoch ochorenia dieťaťa a ako správne postupovať pri jeho liečbe a podpore imunity.
Pochopenie detskej imunity a prečo sú deti často choré
Imunitný systém by sme mohli charakterizovať ako určitú odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam alebo ich pôvodcom. Imunitu delíme na vrodenú a získanú. Vrodená imunita je tá časť obranyschopnosti, s ktorou sa už narodíme a máme ju zakódovanú v našej DNA. Malé deti sú náchylnejšie na ochorenia práve z toho dôvodu, že s mnohými patogénmi a cudzorodými látkami ešte neprišli do kontaktu, respektíve sa s nimi stretávajú prvý raz. Imunitný systém potrebuje čas na vývoj, ktorý môžeme prirovnať k živému organizmu, postupne sa vyvíjajúcemu a meniacemu. K vývoju imunity významne prispievajú podnety z prostredia, ktoré podporujú jej prospešné zmeny.
Novorodenci a malé deti do dvoch rokov však prichádzajú do kontaktu prevažne len s rodičmi a prípadnými súrodencami. Množstvo patogénov, ktorým ich organizmus čelí, je obmedzené, a bez podnetov sa ich obranyschopnosť nemá ako rozvíjať. Obzvlášť počas dospievania sa tento proces stáva ešte dôležitejším. Ľudský imunitný systém sa totiž „učí“ prostredníctvom praxe - keď prichádza do kontaktu s patogénmi, ako sú baktérie a vírusy, osvojuje si rôzne obranné mechanizmy, prispôsobuje sa a zvyšuje svoju účinnosť. Tento proces nazývame imunitnou pamäťou.
Keď dieťa prvýkrát vstúpi do kolektívu - spravidla v jasliach či škôlke - jeho imunitný systém ešte nie je plne pripravený na stretnutie s novými baktériami a vírusmi. V dôsledku toho nedokáže proti týmto „nováčikom“ hneď účinne bojovať. Práve preto si rodičia všimnú, že dieťa je po nástupe do jaslí, škôlky či školy častejšie choré. Takýto úvod, plus-mínus vždy rovnaký, je úplne prirodzené a vysoko pravdepodobné, že, keď vaše dieťa začne chodiť do kolektívu, bude častejšie choré, ako keď trávilo väčšinu času doma s vami alebo vonku na ihrisku. Deti sú totiž veľmi kontaktné, je ich veľa v jednej triede a ešte k tomu aj spolu spia v spálničke, kde sú pomerne blízko seba.
Môže sa teda stať, že dieťa si zo škôlky okrem zážitkov prinesie aj infekciu, najčastejšie horných dýchacích ciest, a to aj viackrát do roka. Hoci to môže rodičom robiť starosti, vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces. Zvýšená chorľavosť môže pretrvávať aj počas základnej školy, kde sa deti môžu nakaziť 2-4 razy ročne. Napriek tomu, že to môže pôsobiť znepokojivo, práve takto sa ich imunitný systém učí a zdokonaľuje. Tento vývoj trvá až do neskorej puberty, pričom úplne vyvinutú imunitu môžeme očakávať až tesne pred dosiahnutím dospelosti. Niektoré zdroje uvádzajú, že výskyt 6 až 8 vírusových ochorení horných dýchacích ciest s nekomplikovaným priebehom ročne u detí do päť rokov je v poriadku a netreba sa kvôli nim znervózňovať. Je to normálna súčasť vývoja imunitného systému.
Inkubačná doba nádchy a zápalov dýchacích ciest je zhruba 4 až 5 dní a zhruba toľko trvá aj to, kým sa dieťa prelieči. Najmä počas chladnej a daždivej jesene dostáva detský imunitný systém poriadne zabrať. Deti sa väčšinou nakazia kvapôčkovou infekciou, teda cez infikované sliny a baktérie počas rozprávania, kýchania a kašľania. Vírusy najprv infikujú nos a hrdlo a potom sa šíria ďalej do dutín.
O tom, že detičky bývajú vo všeobecnosti choré častejšie než dospelí, už zrejme viete. Choroba je tréningom, a po každej jednej chorobe je organizmus odolnejší a pripravenejší na tú ďalšiu. Tak, ako aj vy ste niekoľkokrát spadli a postavili sa, kým ste sa naučili chodiť, tak aj náš imunitný systém potrebuje choroby na to, aby sa naučil s nimi pracovať, bojovať a vysporiadať sa s nimi. To znamená, že, či sa vám to páči alebo nie, deti choroby potrebujú. Ak nebudú choré, nenaučia sa byť zdravé.
Budovanie detskej imunity ovplyvňujú i návyky a prostredie. Deti sú prirodzene kontaktné - pri hrách sa navzájom dotýkajú, sú blízko pri sebe, delia sa o hračky či učebné pomôcky. To všetko uľahčuje prenos infekcií. Aj pri starostlivosti o hygienu detí platí, že všetko s mierou. Nadmerná hygiena môže byť pre imunitný systém skôr prekážkou než pomocou. Dieťa, ktoré je príliš chránené pred bežnými nečistotami a mikroorganizmami, nedostáva dostatok podnetov na prirodzenú podporu imunity. Výsledkom môže byť väčšia náchylnosť na infekcie a alergie, pretože imunitný systém sa nenaučí efektívne reagovať na okolité prostredie. Bežné detské skúmanie sveta, hry v prírode či kontakt so zvieratami môžu byť pre imunitu cennejšie než sterilné prostredie.
Významnú úlohu zohráva aj fyziológia. U detí nie je Eustachova trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom, ešte úplne vyvinutá. Jej vývoj prebieha postupne a dokončuje sa približne do veku 6-7 rokov. Kým sa plne vyvinie, vírusy a baktérie môžu touto cestou jednoduchšie preniknúť do organizmu. V predškolskom veku majú deti často zväčšené nosné mandle, na ktorých tkanive sa môžu hromadiť baktérie spôsobujúce rôzne infekcie.
Psychika detí je ďalším dôležitým aspektom. Imunitný systém je úzko prepojený s tým nervovým a hormonálnym, a preto aj naše psychické prežívanie výrazne vplýva na naše zdravie. Ak zažívame psychicky náročné obdobie, sme zraniteľnejší. U detí je to rovnaké. Ak boli doteraz s vami doma a zrazu majú byť väčšinu dňa bez vás, je to pre ne obrovská zmena. Je to náročné. V škôlke sa musia prispôsobovať, kontrolovať sa, majú nových spolužiakov. Musia sa učiť vyrovnať sa s novými situáciami, aké doma nezažívali. Chýba im maminka, či ocko. Ak je mama doma s mladším súrodencom, je pre ne ešte nepochopiteľnejšie, prečo oni musia byť v nejakej škôlke. Jednoducho v ich malej dušičke je smútok, úzkosť, hnev, neistota a ktovieaké ešte pocity, a to všetko vplýva aj na ich fyzické zdravie. Je úplne prirodzené, že spočiatku ľahšie ochorejú. Z roka na rok budú choré menej, lebo si na to zvyknú, začnú sa do škôlky tešiť a začnú byť psychicky v pohode.
Rozpoznanie príznakov a kedy vyhľadať lekára
Choré dieťa je dieťa, ktoré prejavuje niektoré z príznakov akejkoľvek choroby. Inak povedané, nejaví sa nám ako zdravé. Skúsení rodičia tvrdia, že už doslova vycítia, ak ich dieťa vonku niečo "chytilo". Je tichšie, unavené a uplakané.Medzi bežné príznaky ochorenia patria:
- Celkové zmeny správania: strata nálady, hravosti, nezáujem o okolie, únava až apatia, nechuť do jedla prípadne jeho odmietanie. Staršie deti môžu nabehnúť opäť na poobedný spánok, sú bez nálady, jednoducho vidíme, že organizmus šetrí sily. Lebo ich potrebuje na boj s chorobou.
- Zvýšená teplota alebo horúčka. Horúčka je signál, že telo s niečím bojuje. Niekedy sa u dieťaťa zvýši teplota len mierne, inokedy môže ručička teplomera vyskočiť aj nad 38°C.
- Prechladnutie: nádcha, výtok z nosa, kašeľ, bolesti hrdla, červené slzavé oči, bolesti hlavy. Ťažkosti pri dýchaní nosom - často sa prejavujú najmä pri jedle alebo pití. V niektorých prípadoch môže mať dieťa iba problémy s plným nosom.
- Bolesti brucha, vracanie, hnačka.
- Vyrážky na koži.
MUDr. Alexandra Kolenová: Prečo deti postihuje rakovina a aké nové metódy liečby prichádzajú
Je dôležité vedieť, kedy je potrebné vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Zvýšenú teplotu do 38°C nie je zvyčajne potrebné znižovať. Je to vlastne dobré znamenie, že imunitný systém pracuje. Navyše, ak máte doma malé bábätko, môže sa u neho mierne zvýšená teplota objaviť aj po kúpaní, kŕmení či pobyte na slniečku. Ak však zvýšená teplota prejde do horúčky a u dieťaťa sa objavia aj iné symptómy, mali by ste sa obrátiť na lekára. Ak však vypozorujete aj ďalšie symptómy, mali by ste navštíviť lekára. Ten jediný môže dieťaťu v tomto veku predpísať vhodné lieky. Ak choroba pretrváva dlhšie ako týždeň, mali by ste zájsť za detským lekárom. Na lekára sa obráťte aj v prípade vysokej teploty.
MUDr. Eva Sabolová, revízna lekárka z Unionu, upozorňuje, že na každé dieťa sa treba pozerať individuálne. „Pri posudzovaní stavu imunity musíme zohľadniť závažnosť jednotlivých ochorení. Opakované, zdĺhavé zápaly napríklad ucha, prínosových dutín, priedušiek a pľúc či dlhodobá únava, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa môžu signalizovať poruchu imunity alebo alergiu a ošetrujúci pediater v takomto prípade požiada o odborné vyšetrenie imunoalergiológa.“ Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity. „Zaujímavé je, že počet detí, ktoré užívajú imunologickú liečbu, v porovnaní s rokom 2014 nestúpol.“
Ak máte o svoje dieťa obavy a nie ste si istý, vyhľadajte odbornú pomoc svojho primárneho pediatra alebo pohotovostného zdravotníckeho zariadenia. V Nitre je zriadená ambulancia pohotovostnej služby pre deti a dorast na Špitálskej ul. č. 14. Rodičia môžu využiť aj „Manuál čo robiť ak dieťa ochorie“ od Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti a rezortu zdravotníctva, ktorý má pomôcť rodičom sa zorientovať pri príznakoch ochorenia dieťaťa, aj pri Covid-19. Príznaky ochorenia sú rozdelené do troch farieb červenej, oranžovej a zelenej zóny. Na základe zaradenia dokáže rodič určiť závažnosť ochorenia a konať.
Imunoalergologička MUDr. Svetlana Hadvabová približuje: „Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií.“ Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v týchto situáciách:
- závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu,
- dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú,
- infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc,
- dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu,
- vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.
Ak by však vaše dieťa malo opakované zápaly priedušiek (zväčša kašeľ celodenný aj nočný a vlhký, niekedy môže začínať ako suchý; no nie je viazaný len na ranné zobúdzanie), časté laryngitídy (zápal hlasiviek, kedy dieťa v noci kašle štekavo), zápaly stredného ucha, zápaly pľúc, časté a opakované horúčnaté stavy v trvaní viac dní s potrebou pravidelnej liečby liekmi na horúčku, vtedy už je zdvihnutý prst. Takisto nie je v poriadku, ak nám dieťa chrápe, aj keď už je zdravé, ak dlhodobo dýcha ústami alebo, ak máme pocit, že kričí, či zle počuje (ak predtým počulo normálne). Za takých okolností sa treba dožadovať hlbšieho vyšetrenia, návštevy otorinolaryngológa, príp. imunoalergológa. Znakom vážnejších ochorení je tiež to, ako dieťa infekcie zvláda. Či nám skáče po hlave, behá po byte, či dome z jednej miestnosti do druhej a vlastne máme celkom problém dať ho trošku do kľudu (aby sa liečilo) alebo je unavenejšie ako zvyčajne, odmieta jesť, pospáva.
Ako sa starať o choré dieťa doma: Základné princípy
Keď je dieťa choré, je nevyhnutné dodržiavať určité zásady, ktoré pomôžu k rýchlejšiemu uzdraveniu a minimalizácii šírenia infekcie.Choré dieťa má byť doma. Dieťa aj s miernymi príznakmi ochorenia musí ostať doma. Takéto dieťa v žiadnom prípade nedávajte do škôlky alebo školy, nepatrí na detské ihrisko, do detských kútikov, ani na záujmové aktivity, na výlet k starým rodičom, do prírody alebo nákupného centra. Dieťa nesmie ani na vianočné besiedky, koncerty, vystúpenia - akokoľvek sa na ne pripravovalo a tešilo.Choré dieťa s akútnymi príznakmi je zdrojom infekcie pre svoje okolie - v rámci možností chráňte najmä zraniteľných členov domácnosti (dojčatá, seniori, onkologickí pacienti). Ak je ďalší člen domácnosti chorý, nemal by prichádzať do styku s dieťaťom.
Choré dieťa má mať kľudový režim. Čo najviac času by malo dieťa tráviť v posteli, v teple. Je potrebné udržať ho v pokoji čítaním rozprávok, hraním spoločenských hier, rozhovormi, počúvaním príbehov a pesničiek, a v tomto čase pokojne aj pozeraním rozprávky v televízii. Limitujte však čas pri obrazovkách mobilov, tabletov a počítačov.
Pre dieťa je nevyhnutná aj dostatočná doba doliečovania (rekonvalescencia). Podľa imunológov je ideálne, aby trvala minimálne tak dlho, ako samotná choroba. Počas tejto doby je potrebné vyhnúť sa náročným aktivitám, fyzickú aktivitu zvyšovať postupne, dbať na dostatočný pitný režim, dopriať dieťaťu dostatok oddychu a ak je to možné, vyhýbať sa miestam, kde sa zdržuje veľa ľudí. Ak ešte nie je úplne doliečené, oveľa ľahšie znova ochorie, ako, keby ste ho dali do škôlky až v plnom zdraví. Vtedy majú niekedy rodičia pocit, že dieťa je choré v kuse už mesiac. Keď si to bližšie rozoberieme, väčšinou prídeme na to, že nebolo úplne doliečené a ochorelo ďalšou chorobou. Časom zistíte, čo je ešte skoro a, čo už je v poriadku stav, kedy dieťa môžete dať do kolektívu a aj tam chvíľu vydrží v zdraví.
Choré dieťa má byť pod dozorom dospelej známej a zodpovednej osoby. Podľa veku dbajte, aby bola dostupná pomoc dospelej osoby, príznaky sa môžu vystupňovať a celkový stav dieťaťa sa zhoršiť. Choré dieťa má mať zvýšený príjem tekutín. Podávame akékoľvek tekutiny - vodu, riedené ovocné šťavy, čaj, rehydratačný roztok. Tekutiny nemajú byť horúce. Keďže dieťa v čase choroby potrebuje viac energie, sladeným nápojom sa nevyhýbame. Vhodnou tekutinou je aj mäsovo-zeleninový vývar. Deti v začiatočných fázach ochorenia často trpia nechutenstvom a tekutiny je často jediným zdrojom energie. Ak ochorenie sprevádza aj horúčka, hnačka alebo vracanie, straty tekutín sú ešte väčšie. Je potrebné dávať pozor na dehydratáciu. Vtedy samozrejme dieťa necháme, nenútime ho jesť, ak nemá chuť a snažíme sa ponúkať aspoň tekutiny. Tie sú v každej chorobe najdôležitejšie.
Choré dieťa sa má liečiť dostatočný čas. Doba liečby a teda doba, počas ktorej má dieťa dodržiavať režim chorého je minimálne 48 hodín po poklese teploty, alebo do doby určenej lekárom. Dieťa musí byť doma najmä počas celej doby užívania antibiotík. Väčšina chorých detí pri prechladnutí alebo ochoreniach dýchacích ciest nepotrebuje antibiotiká. Nepodávajte svojmu dieťaťu svojvoľne antibiotiká ani iné lieky na lekársky predpis, pretože také lieky dostali susedia alebo spolužiaci vášho dieťaťa. Väčšina bežných prechladnutí a infekcií dýchacích ciest je vírusových, a jediné, čo dieťa potrebuje je domáci kľud, dostatok tekutín a zmierňovanie príznakov ako horúčka, nádcha, hnačka, vracanie a podobne. Dojčatám a malým deťom nepodávajte lieky na vlastnú päsť.
MUDr. Jozef Serafín prízvukuje, že budovanie imunity je aj zodpovednosťou rodičov, ktorí majú k dispozícii viaceré možnosti. Medzi úplne základné opatrenia, ktoré sú často podceňované, patria dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine.
Najčastejšie detské ochorenia a ich manažment
Keď sa pozriete bližšie na najčastejšie detské choroby, zistíte, že ide predovšetkým o infekcie dýchacích ciest, nádchu, zápaly stredného ucha či infekčné hnačky. Sú to na jednej strane primárne sezónne ochorenia vyskytujúce sa predovšetkým počas chladnejších jesenných a zimných mesiacov. Na druhej strane patria všetky tieto ochorenia k infekčných ochoreniam. To znamená, že sa veľmi ľahko prenášajú z dieťaťa na dieťa. Medzi najčastejšie ochorenia malých detí patria prechladnutie, chrípka a ďalšie vírusové ochorenia. Napríklad piata, šiesta a siedma choroba. Ďalej sú to žalúdočné ťažkosti a rôzne bolesti brucha.
Infekcie dýchacích ciest a nádcha
Nádcha aj zápaly dýchacích ciest patria k najčastejším a najbežnejším ochoreniam u detí. Väčšinou ide o vírusové infekcie, ktoré sa veľmi dobre šíria vzduchom a teda stačí, aby dieťa malo soplíky a môžete si byť istý, že o pár dní ich bude viac. Keďže ide väčšinou o vírusové infekcie, znamená to, že nie je potrebná liečba antibiotikami. Inkubačná doba nádchy a zápalov dýchacích ciest je zhruba 4 až 5 dní a zhruba toľko trvá aj to, kým sa dieťa prelieči. Podstatný je tiež priebeh ochorení. Pokiaľ sa jedná zväčša o sopeľ, číry, vodový, či biely, k tomu dáky kašeľ, ranný, či občasný cez deň, je to bežná choroba, ktorá vôbec neznamená, že vaše dieťa má problém s imunitou. Aj zelené sople bez horúčky sú celkom normálny a v pohode zvládnuteľný stav choroby.
Pri upchatom nose je dôležité čistite mu upchatý nos - pomocou odsávačky alebo špeciálnych detských kvapiek. Detský Nasivin dokáže znížiť opuchy v nose a uľahčiť dýchanie. Dieťatku ho však dávajte maximálne 10 dní. Neliečená alebo zle liečená nádcha a zápaly horných dýchacích ciest sa často rozvinú do zápalu stredného ucha.
Zápal stredného ucha
Zápal stredného ucha u detí môže byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. V prípade, že nejde o bakteriálnu infekciu (čo dokáže posúdiť len lekár), ale o vírusovú, prebieha liečba pomocou liekov na jednotlivé symptómy. Lieky na zápal stredného ucha by mal dieťaťu vždy predpísať alebo odporučiť lekár.
Zápal priedušiek
Ďalšie ochorenie, ktoré môže mať priamy súvis s nádchou alebo zápalom nosohltanu, je zápal priedušiek. Jeho hlavným príznakom je spočiatku suchý a dráždivý kašeľ, pričom zvyčajne prechádza do vlhkého kašľa. Liečba zápalu priedušiek patrí do rúk lekára, a to predovšetkým u detí do 12 rokov.
Hnačky
Hnačky u detí nie sú nič výnimočné. Niekedy ich spôsobí niečo, čo dieťa zjedlo, u najmenších detičiek sa hnačka spája aj s prerezávaním zubov. Bežné sú tiež infekčné hnačky spôsobené vírusmi. Infekčné hnačky sú charakteristické rýchlym nástupom a kratším trvaním. Keď sa dieťa dostane do kontaktu s iným nakazeným dieťaťom, zvykne sa infekcia prejaviť zhruba v rozpätí od 24 do 48 hodín.
Pri liečbe črevnej virózy u detí je dôležité dbať na dostatok tekutín. Pri ochoreniach spôsobených baktériami predpíše lekár antibiotiká. Je potrebné, aby ste pri ich podávaní postupovali presne podľa inštrukcií lekára, prípadne podľa informácií v príbalovom letáčiku. Antibiotická liečba má za úlohu zničiť baktérie v detskom organizme spôsobujúce zdravotné ťažkosti. Niekedy sa však stáva, že spolu so zlými ničí aj tie dobré baktérie, ktoré sú pre detský organizmus prospešné a dôležité. Preto sa k antibiotikám odporúča užívať aj probiotiká. Podľa štatistík Union zdravotnej poisťovne užívalo v minulom roku antibiotiká 46 percent detí vo veku od narodenia do troch rokov. Po prekonaní tejto vekovej hranice, kedy zväčša deti nastupujú do predškolských zariadení, toto číslo stúplo na 64 percent vo vekovej skupine 3 až 6 rokov.
Horúčka
Ak je ďalší člen domácnosti chorý, nemal by prichádzať do styku s dieťaťom. Horúčka je signál, že telo s niečím bojuje. Niekedy sa u dieťaťa zvýši teplota len mierne, inokedy môže ručička teplomera vyskočiť aj nad 38°C. Nezabudnite, že pri výbere lieku je dôležité overiť, či je daný liek vhodný aj pre vaše dieťa. Zvýšenú teplotu do 38°C nie je zvyčajne potrebné znižovať. Je to vlastne dobré znamenie, že imunitný systém pracuje. Navyše, ak máte doma malé bábätko, môže sa u neho mierne zvýšená teplota objaviť aj po kúpaní, kŕmení či pobyte na slniečku. Ak však zvýšená teplota prejde do horúčky a u dieťaťa sa objavia aj iné symptómy, mali by ste sa obrátiť na lekára. Aj horúčka, ktorá vystúpi raz, či dvakrát za deň je krásne zvládnuteľná doma a vôbec nehovorí o slabej imunite.
Prevencia a podpora detskej imunity
Hoci je ochorenie prirodzenou súčasťou vývoja imunitného systému, existujú mnohé spôsoby, ako podporiť obranyschopnosť dieťaťa a znížiť frekvenciu a závažnosť chorôb. Obranyschopnosť detí môžete zvýšiť zdravou stravou s dostatočným prísunom vitamínov. Dopĺňať môžete vitamíny C, D, E a zinok. V téme vyváženej stravy platia podobné pravidlá, ako aj pre dospelých - vitamíny, minerály a antioxidanty sú kľúčové pre správne fungovanie imunitného systému. Mgr. Ivana Jaššová, odborná zástupkyňa pre veľkodistribúciu liekov a autorka blogu Etabletky, sa venuje ženským problémom, tehotenstvu, detským ochoreniam a rôznym ďalším témam z oblasti zdravia, a jej príspevky zdôrazňujú význam správnej výživy. Základom zdravia dieťaťa je pestrá strava, nie tabletky.
Zdá sa to ako banalita, avšak špinavé ruky sú zdrojom nákazy množstva ochorení. Nezabúdajte na hygienu po príchode domov, po použití toalety či pred jedlom. Aj keď je umývanie rúk jedným z návykov, ktoré je ideálne osvojiť si už v ranom veku, u detí to nie je vždy jednoduché. Stačí letmý dotyk úst, nosa alebo očí a baktéria či vírus z ruky „preskočí“ do tela.
Hra na čerstvom vzduchu podporuje funkciu sliznice dýchacích ciest. Pravidelné aktivity vonku, ideálne v prírode, pomáhajú budovať fyzickú kondíciu a imunitu. Pohyb na čerstvom vzduchu zároveň podporuje tvorbu vitamínu D. Deti potrebujú kvalitný spánok na regeneráciu a podporu imunitného systému. Dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine sú základné opatrenia, ako posilniť detskú imunitu. Aj deti môžu byť ovplyvnené stresom, čo môže ovplyvniť ich imunitu. Preto psychiku detí treba brať do úvahy a snažiť sa po škôlke dať dieťaťu toľko lásky a trpezlivosti, koľko budeme schopní. Byť s nimi plne prítomní, keď budú s nami. Nech si nás aspoň po škôlke môžu užiť naplno. A tiež im dovoľme vypustiť na nás všetky emócie, ktoré v sebe celý deň tlmili.
Ďalším dôležitým faktorom je to, že dieťa, u ktorého ešte prebieha infekcia je náchylnejšie znova ochorieť. Čím častejšie ho budete dávať do škôlky nedoliečené, tým častejšie ho budete mať znova doma choré. Dôležité je dbať aj na správnu vlhkosť v domácnosti, ktorá by mala byť v rozmedzí 45-55 %. Príliš suchý vzduch dráždi sliznice a bráni im správne fungovať, zatiaľ čo príliš vlhké prostredie vytvára ideálne podmienky pre množenie plesní a rôznych patogénov. Napokon, deti často kopírujú správanie rodičov. Ak uvidia, že sami dbáte na zdravý životný štýl, budú ho prirodzene nasledovať.
Dôležité upozornenia a zdroje informácií
Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom. Ak máte o svoje dieťa obavy, kontaktujte svojho lekára. Dojčatám a malým deťom nepodávajte lieky na vlastnú päsť. Nepodávajte svojmu dieťaťu svojvoľne antibiotiká ani iné lieky na lekársky predpis. Vždy je potrebné poradiť sa s lekárom alebo farmaceutom, ktorý jediný môže dieťaťu v danom veku predpísať vhodné lieky.Obsah našich článkov priebežne aktualizujeme na základe nových poznatkov z oblasti zdravia, aby poskytovali čo najaktuálnejšie informácie.
Pre rodičov sú k dispozícii aj ďalšie cenné zdroje:
- „Manuál čo robiť ak dieťa ochorie“ od Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti a rezortu zdravotníctva má pomôcť rodičom sa zorientovať pri príznakoch ochorenia dieťaťa, aj pri Covid-19.
- Brožúra „Kompas - Z bábätka malý predškolák“, ktorú pravidelne vydáva poisťovňa Union, sa venuje napríklad aj vývinovým poruchám, starostlivosti o chrup, preventívnym prehliadkam a očkovaniam.
- Na blogu Etabletky sa Mgr. Ivana Jaššová venuje ženským problémom, tehotenstvu, detským ochoreniam a rôznym ďalším témam z oblasti zdravia.
Klasický detský „soplík“, zvýšená teplota či kašeľ sú prirodzenou súčasťou detského veku a budovania imunity. Hoci radosť rodičom neprinesú, môže ich upokojiť vedomie, že ide o prospešný proces, ktorý pomáha posilniť obranyschopnosť organizmu. Napriek tomu je ostražitosť na mieste. Sledujte celkový zdravotný stav svojho dieťaťa a ak máte podozrenie na závažnejší problém, neváhajte okamžite kontaktovať pediatra.
tags: #co #robit #ked #je #dieta #chore