Téma umiestňovania detí do jaslí pred dovŕšením tretieho roku života rozdeľuje spoločnosť na dva tábory. Na jednej strane stoja tí, ktorí vidia v jasliach možnosť socializácie a podpory rozvoja dieťaťa, na druhej strane tí, ktorí varujú pred možnými negatívnymi dopadmi na jeho emocionálny a psychický vývoj. Kde sa skrýva pravda a ako sa v tejto dileme zorientovať?
Názory odborníkov: Alarmujúce varovania
Niektorí odborníci prezentujú jasličky ako potenciálne škodlivé pre deti do troch rokov. Český pedagóg a psychológ Marek Herman, ktorý pôsobí na Palackého univerzite v Olomouci, vo svojom rozhovore pre portál Aktualne.cz, obhajoval petíciu „Dvouleté děti do školky nepatří“. Argumentoval, že rodičia, ktorí dajú do jaslí dieťa mladšie ako tri roky, robia chybu, ktorá môže spôsobiť celoživotné následky. Podľa neho je kľúčová kvalita zariadenia a spolupráca rodiča s riaditeľkou pri posúdení pripravenosti dieťaťa. Príznaky ako úzkosť, pocikávanie sa či nočné desy po nástupe do jaslí môžu signalizovať nespokojnosť dieťaťa.
Švédsky sociológ Jonas Himmelstrand zasa v článku pre portál Times varoval pred mentálnymi ochoreniami u detí, ktoré trávia príliš veľa času v jasličkách. Svoje tvrdenia opieral o dôkazy, že deti navštevujúce jasle v skorom veku neskôr trpeli mentálnymi zdravotnými ťažkosťami a mali problémy v škole. Himmelstrand označil švédsku rodinnú politiku, ktorá podporuje masívne využívanie jaslí, za „švédsku utópiu“, ktorá sa v praxi ukázala ako mýtus. Upozornil na nárast psychických ochorení u švédskych detí a zhoršujúci sa stav vzdelávacieho systému a disciplíny v školách.
Podobné obavy vyjadril aj terapeut a autor kníh o rodičovstve Steve Biddulph vo svojej knihe Raising Babies. Tvrdí, že jasle ohrozujú mentálne zdravie detí, vedú k agresivite, depresiám, antisociálnemu správaniu a problémom s budovaním vzťahov v dospelosti. Na podporu svojich tvrdení poukázal na britskú štúdiu sledovania 3 000 detí, ktorá preukázala význam vplyvu lásky a starostlivosti na vývoj mozgu batoliat v prvých dvoch rokoch života. Americký výskum z Národného inštitútu detského zdravia a rozvoja tiež potvrdil vplyv dĺžky pobytu v jasliach na deti.
Detská psychologička Penelope Leach vo svojej štúdii Rodiny, deti a starostlivosť o deti zistila, že deti z jasličiek sú v porovnaní s deťmi, ktoré mali starostlivosť jednej osoby, agresívnejšie, uzatvorenejšie, poddajnejšie a smutnejšie. Jej výskumy naznačujú, že čím menej času trávia deti do troch rokov v skupinovej opatere, tým lepšie. Ideálnou je starostlivosť doma s rodičom, nasledovaná opatrovateľkami, starými rodičmi a vzdialenejšou rodinou.
Známý americký psychológ Dobson uvádza, že deti, ktoré trávia v predškolských zariadeniach viac ako 30 hodín týždenne, sú neprispôsobivejšie, agresívnejšie a náročnejšie. Častejšie sa zapájajú do bitiek, prejavujú krutosť a šikanujú iných. V knihe od Kocha a Matějčeka - Psychologie a pedagogika dítěte sa píše, že deti odtrhnuté od materskej osoby reagujú mrzutosťou, plačlivosťou, volajú po rodičovi, boja sa cudzích ľudí alebo odmietajú ich prítomnosť výbuchmi zlosti. Po čase môže dôjsť k strate záujmu o okolie až k apatii.
Doktor Oldřich Pšenička tvrdí, že jednou z hlavných príčin stroskotávania rodinnej výchovy je to, že ženy dlhé roky neplnili svoje materské poslanie a deti zverovali cudzím ľuďom. Upozorňuje na možný vznik psychických a emocionálnych problémov, problémov v správaní alebo zaostávania dieťaťa, ktoré označuje ako subdepriváciu. Svoj záver znie, že jasle nie sú vo všeobecnosti pre deti prospešné.
Príprava na jasličky: Kľúč k adaptácii
Hoci existujú obavy z negatívneho vplyvu jaslí, mnohé zariadenia sa snažia proces adaptácie uľahčiť. Riaditeľky súkromných jaslí a škôlok vychádzajú rodičom v ústrety umožnením návštev, hrania sa s deťmi v triede či na dvore a zoznamovania sa s učiteľkami. Pozitívna komunikácia o budúcom nástupe do zariadenia, aj prostredníctvom prechádzok okolo budovy, môže dieťaťu pomôcť vytvoriť pozitívny obraz.
Kľúčová je aj príprava rodiča. Ak je rodič vyrovnaný a optimistický ohľadom zmeny, dieťa to pravdepodobne tiež pocíti. Odporúča sa zvážiť častejší pobyt v jasličkách (napr. 5 dní v týždni, ale na menej hodín), aby sa predišlo neustálemu predlžovaniu adaptácie.
Zapojenie dieťaťa do príprav, napríklad výberom hračky alebo iného „prechodného objektu“ (fľaška, obľúbená hračka, plienka, deka), ktorý mu bude pripomínať domov a rodičov, môže poskytnúť pocit istoty. Spoločné balenie taštičky s prezúvkami či pyžamkom tiež pomáha dieťaťu vnímať nástup do jaslí ako prirodzenú súčasť života.
Pri lúčení je dôležité vytvoriť krátky rituál, ktorý dieťaťu dodá pocit bezpečia a istoty, že sa preň rodič vráti. Informácia o tom, že ho rodič miluje a kedy príde, je nevyhnutná. Učiteľky sú v tomto procese kľúčové, pretože si s dieťaťom vytvárajú dôverný vzťah a pomáhajú mu zvládnuť situáciu.
Individuálny prístup a kvalita zariadenia
Slovenská psychologička Petra Arslan Šinková zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o nástupe do jaslí je potrebné vnímať každé dieťa individuálne. Číslo tri nie je magickým číslom, po ktorom dieťa automaticky získa schopnosť bezproblémovej separácie. Rozhodujúci je mentálny a emocionálny vek dieťaťa, nie len jeho fyzický vek.
Podľa Šinkovej je síce dieťaťu v akomkoľvek veku najlepšie pri mame, kde cíti istotu a bezpečie, no aj dvojročné deti môžu byť pripravené na pobyt v jasliach či škôlke, ak je zariadenie kvalitné. Kľúčová je podľa nej jemnocitná a trpezlivá učiteľka, ktorá sa stáva náhradnou vzťahovou osobou. To je možné zabezpečiť len vtedy, ak učiteľka nemá na starosti príliš veľa detí a dokáže ich správanie vhodne usmerniť.
Šinková tiež pripomína, že ideálne by bolo, keby sa každá matka mohla slobodne rozhodnúť, dokedy zostane s dieťaťom doma, bez ohľadu na financie či tlak okolia, ale s ohľadom na potreby svoje aj dieťaťa. Zbytočne zostať doma s dieťaťom, ak je mama nervózna alebo dieťa vyhľadáva rovesníkov a profituje z pobytu v škôlke, nie je prospešné.
V Nórsku jasle ako bežná prax
Na druhej strane spektra stoja krajiny ako Nórsko, kde sú jasle dotované a dosahujú vysokú úroveň kvality. V roku 2009 tam navštevovalo jasle až 79 % jedného až dvojročných detí, čo naznačuje, že pri vysokej kvalite a podpore môžu jasle predstavovať pre spoločnosť prínosnú formu starostlivosti.
Ekonomické a sociálne faktory
Popularita jaslí v niektorých kruhoch opäť rastie, pričom deti sú dávané do zariadení na celý deň už v prvých rokoch života. Dôvodmi bývajú často ekonomické, nechuť matky zostať dlho doma, alebo snaha o kariérny rast. Sociálna politika štátu, ako napríklad slabé ohodnotenie žien na materskej dovolenke, tiež motivuje ženy k skoršiemu návratu do práce a zvereniu dieťaťa do inštitúcie.
Mnohé matky však aj napriek finančným tlakom uprednostňujú zostať s deťmi doma, najmä v prvých troch rokoch života. Výzvy ako „Mama je lepšia ako jasle“ poukazujú na snahu generácie vychovávať deti inak a poskytnúť im plnohodnotnú materskú starostlivosť v prvých rokoch života.
Napriek existujúcim obavám a výskumom, ktoré naznačujú potenciálne riziká, je dôležité si uvedomiť, že neexistuje univerzálne pravidlo. Rozhodnutie o nástupe dieťaťa do jaslí by malo byť vždy podložené individuálnym posúdením jeho potrieb a pripravenosti, ako aj kvalitou samotného zariadenia.
V niektorých rodinách je nástup do jaslí nevyhnutnosťou, v iných voľbou. Dôležité je, aby bolo rozhodnutie urobené s láskou, zodpovednosťou a s dôrazom na blaho dieťaťa.
Kedy je dieťa pripravené na odlúčenie od mamy?
Odlúčenie od mamy je pre dieťa vždy náročné. Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová uvádza, že desať mesiacov je na nástup do jaslí príliš skoro. Dieťa potrebuje v prvých rokoch života nadobudnúť pocit bezpečia a istoty, čo mu umožňuje postupne sa separovať od matky a skúmať svet. Toto štádium prichádza prirodzene okolo tretieho roku života dieťaťa, kedy je kolektív preň prospešný.
Ak matka nemá na výber, je dôležité dieťa na zmenu pripraviť a zabezpečiť mu pravidelný režim a dostatok pozornosti po návrate z práce. Strata dôvery a bezpečia môže viesť k strachu z opustenia, potláčaniu pocitov, či rizikovému správaniu.
Pokiaľ dieťa nie je pripravené na separáciu od mamy, plusy v skorom nástupe do jaslí nevidí. Ak však rodič usúdi, že dieťatko je pripravené, môže mu umožniť zoznamovanie sa s novými vzťahmi a sociálne začleňovanie.
V prípade detí do dvoch rokov hovorí psychologička jednoznačne: dieťa na to nie je pripravené. Odmietanie stravy či apatia sú dostatočnými dôkazmi. Aj psychiatri a psychoterapeuti, ako napríklad MUDr. Jozef Hašta, PhD., poukazujú na vážny problém kolektívneho opatrovania detí do troch rokov.
Napriek tomu, že jasle nie sú pre dieťa nutnosťou, ale skôr potrebou rodičov, je dôležité hľadať riešenia, ktoré minimalizujú negatívne dopady a maximalizujú prínosy pre zdravý vývoj dieťaťa.