Detské kresby nám mnohokrát prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami. Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou, no má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase. Rodičia radi zamestnávajú svoje deti tým, že im dajú niečo nakresliť, a hoci jej niekedy vôbec nerozumejú, fascinuje ich detská myseľ a fantázia. Ba čo viac, detské kresby môžu čo-to napovedať aj o osobnosti.
Kresba ako forma komunikácie a poznania dieťaťa
Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu. Detské kresby nám často prezradia to, čo rodičia ani netušia a dieťa len ťažko vysvetlí slovami. Svojou kresbou dieťa rado vyrozpráva, čo ho trápi, ale aj to, čo zažilo počas dňa. Kresbou dieťa komunikuje so svojim okolím, pričom táto teória psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu. Z pohľadu odborníkov je kresba istou formou komunikácie a prakticky nahrádza písmo. Aj keď rodičia často výtvarným prácam svojich detí nevenujú takmer žiadnu pozornosť, práve oni sú prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. Rodič je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Azda neexistuje rodič, ktorého by nefascinovala detská myseľ a fantázia, hoci jej niekedy vôbec nerozumie. Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú už okolo 18. mesiaca, respektíve hneď ako dieťa udrží pastelku v ruke. Hoci spočiatku ide iba o kostrbaté čiary, výtvarníkom v plienkach prináša nová „superschopnosť“ zanechať na papieri či stene trvalú stopu rovnaké uspokojenie ako veľkým maliarom ich dokonalé plátna. Koniec-koncov, tak ako skutoční výtvarní umelci prezentujú svoj kritický pohľad na svet, tak aj dieťa vizualizuje svoj imaginárny svet, vlastné myšlienky, pochybnosti a radosť. V tomto čase dochádza k tvoreniu vzorcov a prístupov k sebe samému i okoliu a snaha o výtvarné vyjadrenie výrazne prispieva k tomuto vývoju.
Počiatočné štádiá výtvarného prejavu: Od škvŕn k čmáraniciam
Z hľadiska kreslenia dieťa prechádza niekoľkými obdobiami, ktoré postupne odrážajú jeho motorický a kognitívny vývoj. Kreslenie je u detí najprv tzv. manipulačnou hrou. Dieťa sa rado bezcieľne pohráva s predmetmi a keď zistí, že niektorý z týchto predmetov môže zanechať v nejakej hmote stopu, stáva sa to pre neho zaujímavou činnosťou.
1. Obdobie škvŕn a bezobsahovej čmáraniny (približne 1. - 2. rok)
Prvé pokusy o výtvarné vyjadrenie sa objavujú okolo 18. mesiaca života, niekedy už okolo 11. - 20. mesiaca. V tomto období, označovanom ako nezobrazujúce obdobie, dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia. Vytvára bodky a škvrny, zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu, a to ho veľmi baví. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý, neskôr sa toto tempo spomalí. Grafický záznam vzniká formou úderov tužkou do papiera, neskôr môžu vznikať krátke čiary. Dieťa začína kresliť približne po dovŕšení dvoch rokov. Jeho výtvory sú tzv. čmáraniny, ktoré vznikajú neuvedomeným pohybom ruky. Nájdeme ich v snehu, v piesku, ale občas aj na stene v obývačke. Dieťa nimi nechce nič povedať, ide len o zaujímavú činnosť, hru. Preto sa týmto výtvorom neprisudzuje žiadny význam. Ak dieťaťu dáte v tomto období malý výkres, netreba sa čudovať, že bude vo svojej kresbe pokračovať aj na stole. Pohyb rukou v tomto období riadi ramenný kĺb, a preto sa odporúča poskytnúť deťom čo najväčšie papiere či výkresy. Mali by vycítiť voľnosť, ktorá im dovoľuje naplno sa prejaviť. Je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier. Odporúča sa nechať malé deti tvoriť a zabezpečiť im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné, prispôsobené pre malé rúčky a nezávadné.
2. Obdobie obsahovej čmáraniny a náhodného realizmu (približne 2. - 3. rok)
Pre toto obdobie je charakteristické, že dieťa postupne prechádza od bezobsahovej čmáraniny k obsahovej. Už okolo dvoch rokov dokáže dieťa zvládať čmáranice rôzneho druhu a rozpoznávať v nich rozdiely. Môžeme sledovať, že dieťa už dokáže ovládať čiary, ktoré kreslí. Objavuje sa krúživý pohyb. Prevládajú tu kruhové čmáranice, v ktorých sa už môže vyskytnúť nejaký reálny prvok. Dieťa už začína zapájať predstavivosť a dokáže pomenovať, čo nakreslilo, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Nie je potrebné robiť rozruch, ak dieťa ten istý obrázok pomenuje viackrát iným názvom. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľkokrát. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Nie je ešte schopné rozlíšiť, čo sa dá a nedá zobraziť. Pohyby rukou sú ešte kŕčovité. Až v treťom roku sa dieťa naučí správne držať ceruzku. Okolo 3. roku sa objavuje dospelý úchop tužky. Deti už úspešne kopírujú predkreslenú linku i kríž. V 3 rokoch napodobí aj kruh, ešte nesvedú štvorec. V tomto veku dieťa rozpoznáva podobnosť medzi nakresleným tvarom a niečím v okolí. V tomto období už po prvý raz dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti, svojim pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo.
3. Prechod k obsahovej kresbe (približne 3. - 4. rok)
Toto obdobie môže niekedy trvať veľmi dlho. Dieťa už viac ovláda svoju ruku a čiary sa tak často neprekrývajú. Začínajú sa tu kombinovať vodorovné a zvislé čiary, môžu sa vyskytnúť pravé uhly a ovály. Okolo 3. roku dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky. Dieťa zvykne svoju kresbu pomenovať ešte počas tvorby a často mení svoj zámer. Rozvíja svoju predstavivosť, a tak sa stáva, že jeho náhodná kresba dostáva zaujímavé pomenovanie. Pokrokom je, keď sa pred začiatkom dozvieme, čo dieťa bude kresliť, a prípadne je kresba na požiadanie zopakovaná. Niekedy kresliar v priebehu kreslenia hovorí k sebe samému. Ide o dôležitý míľnik, keďže schopnosť kresliť uzavreté tvary umožňuje dieťaťu zobrazovať predmety a postavy, ktoré okolo seba vidí a neskôr aj vytvárať písmená abecedy.
Vývoj kresby postavy: Od hlavonožca k realistickému zobrazeniu
Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou. Detská kresba postavy je jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Prvá kresba človeka sa vyvíja z čmáraníc.
1. Obdobie hlavonožcov (približne 3. - 4. rok)
Okolo 3 - 5 rokov kreslí dieťa tzv. hlavonožce. Ide o postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy, niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
2. Rozlišovanie hlavy a trupu (približne 4. - 5. rok)
V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Okolo 4 rokov dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje.
3. Kompletná postava a proporcie (približne 5. - 7. rok)
Táto kresba je charakteristická pre predškolský a mladší školský vek. V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. vekom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7 rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. Približne v šiestom roku dieťa už zachytí na postave aj vlasy a uši. V siedmom roku dieťa vie zobraziť krk a ruky sú už na správnom mieste. Dieťa nekopíruje skutočnosť, ale kreslí to, čo si pamätá, čo má v predstavách. Vyskytujú sa tu jeho spomienky na nejaké udalosti, zážitky. Postupne spája do svojej kresby to, čo vidí, s tým, čo má v predstave. Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny.
4. Vizuálny realizmus a detaily (približne od 7. roku)
V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Ak dieťa dostane konkrétnu úlohu, dokáže ju výtvarne uchopiť. Často vám dokáže už pred začatím práce povedať, čo bude kresliť. Dieťa už dokáže vnímať priestor a čas. Rozvíja sa logické myslenie, na čom má najväčší podiel hlavne škola. Dieťa už dostáva pokyny a začína sa riadiť určitými pravidlami. Začína kresliť skutočnosť, teda to, čo vidí. Neznamená to však, že nepoužíva aj predstavivosť. Dokáže už kresliť aj podľa predlohy. Škola ho podnecuje, aby začal kresliť vzťahy a deje. Detská kresba sa tak stáva situačnou, živou a zábavnou. Zdokonaľujú sa proporcie a detaily. V ôsmom roku sa objavuje aj profil postavy, ale nie ešte dokonalý. Keď dieťa dosiahne deväť rokov, skúša už zobraziť postavu v pohybe a dopĺňa ju rôznymi detailmi (oblečenie, šperky…).
Charakteristické znaky obsahovej kresby a detské vnímanie sveta
V období obsahovej kresby dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet.
- Zobrazovanie postavy: Dieťa nedokáže hneď zachytiť všetky znaky postavy, dopracuje sa k tomu postupne.
- Personifikácia: Veciam a zvieratám deti dávajú ľudskú podobu, prenášajú vlastnosti. Dieťa oblieka zvieratá alebo ich zobrazuje na dvoch nohách.
- Tvarové deformácie: Môžu byť spôsobené svalovou koordináciou, alebo dieťa ešte nemá osvojené kresliarske zručnosti.
- Priestorové zobrazenie: V predškolskom veku sa dieťa vyhýba prekrývaniu predmetov, radí ich vedľa seba. Deti považujú dolný okraj papiera za zem, na ktorej sú usporiadané všetky prvky.
- Viacpohľadovosť: Dieťa zobrazí predmet naraz zo všetkých strán, čo je typické pre detskú perspektívu.
- Zobrazovanie času: Dieťa zobrazuje aj štvrtý priestor (čas) - na jednej ploche často zobrazí niekoľko dejov, ktoré sa odohrávajú postupne.
- Zobrazovací automatizmus: Znamená, že dieťa často opakuje jeden prvok, niekedy aj na jednej kresbe - týmto opakovaním si dieťa zdokonaľuje nové zručnosti. Ak dieťa príliš dlho zotrvá pri automatizme, môže to znamenať duševnú pasivitu, psychickú chorobu alebo vývinovú chybu.
- Obľúbené témy: Dieťa často zobrazuje stromy v akejkoľvek podobe, ale robí mu ešte problém napojenie konárov na kmeň. Deti kreslia radi dopravné prostriedky - upúta ich všetko, čo sa pohybuje. Dieťa sa snaží nakresliť čo najviac prvkov na jednej ploche bez logickej súvislosti.
- Farby: Deti používajú farby na základe predstavivosti, obľubujú čisté, jasné farby, ale záleží to aj od ich psychického stavu. Pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom. Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné. Citové vnímanie farieb sa u detí v predškolskom veku totiž rýchlo mení, a tak môže dieťa vzápätí nakresliť celý obrázok žltou, ktorá je považovaná za farbu radosti.
Čo nám kresba prezradí: Interpretácia a význam
Analýzou detskej kresby sa zaoberajú psychológovia, ale aj učitelia, ktorí to využívajú ako dobrý zdroj na poznanie žiaka. Hoci všetci hľadáme v kresbách detí určité skryté významy, treba si dať pozor, aby sme to zbytočne nepreanalyzovali. Niekedy sú kresby iba kresby. Uvedené stereotypy navyše vychádzajú zo všeobecných pozorovaní psychológov, a tak ich treba vnímať vždy v širšom kontexte reality dieťaťa.
- Veľkosť postáv: Dieťa kreslí osoby také veľké, aký význam im pripisuje. Nápadne veľká postava môže vyvolávať buď veľký význam, alebo strach a žiarlivosť. Obrovské postavy kreslia aj neisté deti, avšak s malými hlavami a bez rúk. Rozmaznané deti kreslia seba ako najväčšieho. Postava veľmi malá môže byť pre dieťa najmenej dôležitá. Ak dieťa nakreslí seba ako najmenšieho, cíti sa odmietané, izolované, nevypočuté.
- Vzťahy medzi postavami: Ak sa na obrázku osoby držia za ruku, značí to harmonický vzťah. Ak dieťa zobrazí ideálnu situáciu, napr. v rodine, nemusí ísť o skutočnosť, ale o želanie.
- Chýbajúci členovia rodiny: Ak na obrázku chýba člen rodiny (súrodenec), dieťa naňho žiarli alebo je ním šikanované. Ak dieťa vynechá člena rodiny, môže to znamenať aj jeho odmietanie, averziu. Častá neprítomnosť vynechaného člena v rodine spôsobí, že dieťa ho preto nezobrazí.
- Dominancia: Ak je matka na obrázku väčšia ako otec, značí to jej dominantné postavenie v rodine.
- Pocity voči osobám: Osoby otočené chrbtom k dieťaťu sú pre neho cudzie, alebo ich nemá rado. Ak si dieťa s niekým nerozumie, alebo s ním nevie komunikovať, vynechá mu ústa alebo uši. Ak je nejaká osoba podrobne zobrazená, dieťa ju vníma ako autoritu alebo obľúbenú.
- Kresby rodiny: Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Dieťa na obrázku napríklad často drží mamu za ruku, pretože k nej má najbližšie a otec býva ako dominantný prvok v rodine nakreslený ako najväčšia postava. Ak však dieťa nakreslí súrodenca, ktorý je niekoľkonásobne väčší než ono samo, môže sa cítiť utláčané.
- Typy liniek: Čo-to môžu napovedať už samotné linky. Ak sú tenké, ľahko naznačené a dieťa ich gumuje a prekresľuje, prípadne ak používa pravítko, naznačuje to neistotu a nízke sebavedomie. Hrubé čiary, ktoré môžu miestami papier pretrhnúť, môžu svedčiť - naopak - o problémoch s agresivitou.
- Farebné preferencie: Zbystrieť by ste mali vtedy, ak u dieťaťa vypozorujete obľúbené, respektíve neobľúbené farby. Z výskumov totiž vyplýva, že pri kresbe tvárí a postáv k nim deti často vyjadrujú postoj práve použitím obľúbenej alebo neobľúbenej farby, čo môže v prípade známej postavy veľa napovedať.
Úloha rodičov a podpora výtvarného prejavu
Rodičia by mali byť aktívni v podpore výtvarného prejavu svojich detí a chápať jeho význam pre celkový vývoj. Rodičia by nemali dieťaťu poskytovať žiadny model (predlohu), podľa ktorého by malo kresliť. Dieťa túto úlohu nezvládne, lebo ešte nie je realista.
- Poskytovanie priestoru a pomôcok: Odporúča sa ponúknuť dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu. Je dôležité tiež poskytnúť dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník.
- Komunikácia a ocenenie: Je dobré, ak svojim deťom už na začiatku jeho výtvarného prejavu vyrobíte nástenku na dobre viditeľnom mieste. Kresby môžete tiež pripevniť na chladničku. Dieťa nadobudne pocit, že jeho výtvor má pre vás význam a vaša pochvala mu zvýši sebavedomie. Ako rodič môžete dieťa podporiť či ho ku kresleniu motivovať. Existuje niekoľko spôsobov, napríklad básnička, ktorú si s dieťaťom popri kreslení hovoríte a ktorá ho nabáda, ako má postupovať: "Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté. Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto. Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý. Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh. Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky. Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky. Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá."
- Podpora jemnej motoriky a správny úchop: Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami. Keď sa začnete zaujímať o kresby vašich detí, všímajte si aj to, ako sedia a držia pastelku. Nohy majú byť na zemi ohnuté v pravom uhle a odkedy dieťa nedrží pastelky zovreté dlani, je vhodné trénovať aj správny úchop. Ten má vplyv nielen na kvalitu kresby, a neskôr aj na rýchlosť a úhľadnosť písma, ale významne ovplyvňuje aj sústredenie. Preto treba dbať na správny úchop obzvlášť u predškolákov, ktorým môžu nesprávne návyky osvojené pri kreslení zbytočne skomplikovať prvé krôčiky v škole. Veľkou pomocou v rozvoji správneho úchopu sú ergonomicky tvarované pastelky, ktoré sú anatomicky prispôsobené detskej ruke. Ideálnou voľbou sú trojhranné pastelky s vyrezanými nekĺzavými priehlbinkami, ktoré dieťa intuitívne navádzajú k správnemu úchopu, a tak zabezpečujú uvoľnené držanie pastelky. Kvalitné pigmenty v pastelkách zabezpečia, že dieťa bude mať radosť zo žiarivých farieb bez toho, aby si vytvorilo ďalší nezdravý návyk - tlačenie na papier.
- Vnímanie signálov: V tomto období deti kreslia veľa, a preto ak dieťa nechce kresliť vôbec, môže to signalizovať napríklad nedostatok sebadôvery, alebo neschopnosť sústrediť sa na určitú činnosť. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať. Ak sa vaše dieťa blíži k 6 roku veku života a vidíte, že jeho kresba zaostáva, nezúfajte, pretože medzi deťmi existujú v kreslení postavy rozdiely.
- Konzultácia s odborníkmi: Rodičia by nemali robiť závery na základe jednej kresby, ale obrátiť sa na odborníkov, ktorí analyzujú detskú kresbu podľa rôznych štandardizovaných testov, ale i neštandardizovaných metodických postupov. Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Kríza vo výtvarnom prejave: Puberta a zmena vnímania
Typické pre krízu vo výtvarnom prejave je obdobie puberty, keď dieťa stráca záujem o výtvarný prejav. Nepotrebuje na vyjadrovanie kresbu, lebo má už dostatočnú slovnú zásobu. Vo výtvarnom prejave sa už menej uplatňuje fantázia. Dieťa si už viac uvedomuje svoje nedostatky, nevie zvládnuť perspektívu a anatómiu človeka. Často sa za svoje výtvory hanbí a skrýva ich. V tomto období sa taktiež stáva, že záujem o kresbu upadá. Dieťa sa viac zaujíma o okolitý svet, prestáva kresliť pre svoju potrebu. Na vine môže byť aj jeho obmedzovanie v tvorbe, ak nemôže naplno zapájať svoju fantáziu. Dieťa si tiež často namýšľa, že jednoducho na to nemá a začína podceňovať svoju tvorbu. Práve v škole pri porovnávaní prác medzi spolužiakmi si dieťa uvedomí svoje nedostatky a môže to narušiť jeho vzťah k výtvarnej činnosti. Stáva sa, že niektorí v tomto období prestanú kresliť úplne, alebo u nich záujem naopak vzrastie a venujú sa tejto činnosti aj popri škole. Ak rodičia zistia, že má ich dieťa talent, je dobré, ak ho začnú aj primerane rozvíjať.
tags: #detska #kresba #postavy #kedy #je #dieta