Sledovanie vývoja dieťaťa je pre rodičov fascinujúce, no často aj stresujúce. Psychomotorický vývin je komplexný proces, ktorý zahŕňa rozvoj pohybu a psychiky dieťaťa. Je ovplyvnený genetickými predpokladmi, výchovou, prostredím a vlastnou aktivitou dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Medzi dôležité míľniky patrí práve sedenie, štvornožkovanie a chôdza. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na psychomotorický vývoj dieťaťa so zameraním na tieto kľúčové etapy, aby pomohol rodičom lepšie porozumieť a podporiť svoje dieťa na ceste k samostatnosti.
Všetko Má Svoj Čas a Zmysel: Význam Jednotlivých Vývinových Fáz
Táto okrídlená veta platí rovnako, ak nie ešte viac a dôležitejšie u malých detí, pri ktorých je každá fáza vývoja dôležitým medzníkom v raste a zdokonaľovaní, ako aj nadobúdaní nových zručností. Pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať. Bez „bezchybného“ prevádzkovania nižšej schopnosti je len ťažko prejsť k vyššej, následnej. A ak áno, tak určite s následkami, ktoré sa neprejavia na dieťati hneď.
Každé vývinové obdobie v živote dieťaťa má svoje opodstatnenie a je akousi prestupovou stanicou pre ďalšie obdobia. Vo všeobecnosti možno povedať, že nie je pre dieťa dobré tieto stanice obchádzať. Ak napríklad dieťa vynechá obdobie lozenia po štyroch, teda štvornožkovania, je veľmi pravdepodobné, že nebude mať dostatočne pevné brušné či chrbtové svalstvo potrebné pre správne držanie tela, pre správnu chôdzu, a ovplyvní to aj kognitívne funkcie či jemnú motoriku dieťaťa. Nie je správne unáhliť toto štádium a podporovať dieťa v dvíhaní sa na nôžky. Každé dieťa sa vyvíja v určitých vzorcoch. Svalové skupiny sa musia aktivovať vtedy, kedy sa majú. Ak sa tak nestane, odrazí sa to aj v školskom či dospelom veku. Aktivovaním pohybových vzorcov sa bábätku spevňujú jeho vnútorné svaly stredu tela, a to v slede prirodzene sa vyvíjajúcich vývinových míľnikov, ktorými sú pretáčanie, posadenie sa, lozenie a čupenie, až kým sa nedosiahne cieľ - vzpriamenie.
Nepodmienené Reflexy a Ich Úloha vo Vývoji
To, že dieťa napreduje v „naprogramovanom“ pohybovom vzorci, je dobrým znakom, že reflexy dieťaťa sú v poriadku. Reflexy stimulujú špecifické pohyby dieťaťa. Dieťa sa ich učí, automatizuje ich a potom môže prejsť do ďalšieho stupňa vývoja pohybu. Špeciálna pedagogogička Nataša Cvengrošová hovorí, že v prvom roku života dieťaťa sú dôležitými pomocníkmi nepodmienené reflexy: Moorov objímací reflex, tonický labyrintový reflex, asymetrický tonický šijový reflex, symetrický tonický šijový reflex a spinal Galantov reflex. Tieto reflexy majú v živote dieťaťa len dočasnú úlohu ako pomocná „lávka“ na prechod k vyššiemu štádiu vývoja.
Niekedy sa však stáva, že tieto nepodmienené reflexy nevyhasínajú (stávajú sa nevýbavnými) v primeranom čase. Príčinou môže byť napríklad aj malá možnosť dieťaťa samostatne sa pohybovať, pretože je príliš často zapnuté v kresielku alebo v lehátku bez možnosti voľného pohybu, a neumožnia tak nástup vyšších, tzv. posturálnych reflexov. Na prvý pohľad je všetko v poriadku: dieťa spí, je, smeje sa, priberá. Nie je žiadny oficiálny dôvod obávať sa niečoho, čo by nebolo v poriadku. Avšak nepotlačené primárne reflexy môžu prejaviť svoj dosah v čase nástupu dieťaťa do školy, a to v podobe špecifických porúch učenia a správania sa. Podľa Cvengrošovej problémy s učením nie sú ojedinelou diagnózou - v súčasnosti sa týkajú približne 10-20% detí, z toho až u 70% z nich dopomáha k problémom včas nepotlačený symetrický tonický šijový reflex.
Problém s obsedením, poruchou sústredenia sa, koordináciou pohybov, pravo-ľavou orientáciou či problémy s písaním nie sú ničím, po čom by normálny rodič túžil u svojho dieťaťa. O to viac, ak je dieťa označené ako hyperaktívne, nemotorné v športe, býva odmietané spolužiakmi a jeho sebaúcta je tatam. Podľa Mgr. Kataríny Sipos sa symetrický tonický šijový reflex (STŠR) objavuje približne v 30. týždni po počatí. Pri narodení dieťaťa je prítomný len na veľmi krátky okamih a znovu sa objaví obvykle v 8. až 11. mesiacoch, kedy dieťa začína byť pripravené na štádium lozenia „na štyroch“. Za bežných okolností býva potlačený predtým, ako dieťa začne liezť, t.j. vo väčšine prípadov okolo 8. až 11. mesiaca života.
Pri jeho objavení sa na dieťatku pozorujeme asi toto: Základným prejavom je situácia, kedy sa dieťa v polohe na štyroch chce pozrieť hore, a popri pohupovaní na štyroch sa ruky a hlava vystrú, pričom si sedí na pokrčených nohách. Alebo opačne: dieťa sa chce pozrieť dolu, vystrie nohy, zadoček je hore, chrbátik je zlomený až k hlave takmer pri zemi, ruky skrčené. Časom však takýto pohyb nemá u dieťaťa opodstatnenie. Na rozpoznanie problémov s neukončenou pozíciou STŠR stačia niektoré prejavy: dieťa/dospelý si často líha na stôl pri písaní alebo čítaní, pri sedení na zemi má polohu do W, koordinácia oko - ruka nie je 100%, je problém - po dieťati ostáva neporiadok, nie je schopné si trafiť správne samo do úst s jedlom, je neobratné, nemotorné, má často chyby pri prepisovaní textu z tabule alebo učebnice do zošita, nevie sa naučiť plávať alebo má minimálne problém so synchronizovanými pohybmi pri plávaní, problém s koncentráciou a udržaním sa v jednej polohe (neposedné deti, vrtia sa, padajú zo stoličky, nohy všade). Poznávajúcim znamením týchto problémov je fakt, že tieto deti často neprešli fázou lozenia vďaka stálemu pretrvávaniu STŠR. Mnohé deti s diagnózou ADHD, môžu mať stále pretrvávajúci problém s nepotlačeným STŠR. V takýchto prípadoch často pomohol inhibično - stimulačný program, pozostávajúci z jednoduchých špecifických fyzických cvikov, ktoré podľa odporučenia po vyšetrení odborníkom dieťa cvičí denne približne 10 minút v domácom prostredí. Tieto cvičenia napomáhajú dozrievaniu centrálneho nervového systému a pomáhajú tak odstrániť nepriaznivé dôsledky nepotlačeného STŠR.
Význam Štvornožkovania pre Celkový Rozvoj Dieťaťa
Štvornožkovanie batoľaťa je jedným z dokonalejších spôsobov presunu, ktorý vedie už len priamo ku chôdzi. Či to priznávame alebo nie, štvornožkovanie ako fáza vývoja je u dieťaťa podstatným prvkom nielen kvôli pohybovej samostatnosti. Rovnako, ako všetky ostatné pohyby, ktorými dieťa počas svojho vývoja od narodenia dáva najavo svoje napredovanie, aj štvornožkovanie je signálom o zrelosti mozgu. Podceniť štádium lozenia po štyroch znamená nedať dobrý základ pre vývin ďalších pohybových vzorcov. Ak povedzme dieťa neprejde dostatočne obdobím lozenia po štyroch, neaktivuje a nefixuje si dostatočne skrížený vzor, neposilní si dostatočne ramenné kĺby a pletence ramena a pod.
Štvornožkovanie je prirodzený pohyb dieťaťa. Počas jeho vývinu predstavuje podstatnú vývinovú etapu, ktorú netreba unáhliť, je charakteristické striedaním horných a dolných končatín, čím sa vytvára skrížený vzor. Počas tohto štádia sa aktivujú tie svaly, ktoré sa práve majú aktivovať v nadväznosti na predošlé štádiá a ako základ pre nastávajúce štádiá. Spevňuje sa chrbtové, ramenné aj brušné svalstvo, ustupuje novorodenecká diastáza, aj svalstvo končatín a kĺby potrebujú týmto obdobím prejsť. Všetko sa to v organizme deje na to, aby dieťa malo neskôr správne držanie tela aj chôdzu, aby kĺby netrpeli nadmernou záťažou či asymetriou. Pri lození po štyroch sa prepájajú hemisféry, koordinuje sa ruka - noha. Spevňuje sa chrbát, naďalej sa aktivuje sa bruško. Navyše štvornožkovanie je dôležité pre správny vývin bedrových a ramenných kĺbov. Vo svalovom aparáte spolu všetko súvisí.
Bruško dieťaťa sa vyvíja počas celej jeho ontogenézy a psychomotorického vývoja. Pôrodom sa aktivuje celá skupina svalov a pohybové vzorce sa kódujú už u bábätka. Je potrebné nechať ho voľne sa prevaľovať, neobmedzovať ho v pohybe. Dieťa musí v polohe na chrbátiku dvíhať nôžky, vtedy sa aktivuje brucho. Musí mať priestor na aktivovanie bránice. Aj táto fáza je nevyhnutná na to, aby dieťa dozrelo na fázu lozenia po štyroch. Preskočenie obdobia štvornožkovania alebo prejdenie ním veľmi rýchlo môže mať negatívny dopad na svalstvo. Pri rôznorodom pohybe sa aj trup učí stabilizovať sa, byť v rovnováhe skôr než sa dieťa postaví na nohy. Počas pohybovej etapy lozenia sa už ukazuje ako bude dieťa klásť chodidlo pri vstávaní sa na nohy, či bude jeho chôdza správna alebo či dieťa bude mať dostatočnú stabilitu pri rovnovážnych pohyboch. Lozenie po štyroch je potrebné aj pre spevnenie chrbtového svalstva, aby neskôr nemalo dieťa guľatý chrbátik, aby bolo v sede dosť pevné. Práve v tomto období sa tvarujú aj klenby na nohách. Ak toto obdobie nemalo kvalitný pohyb alebo sa dokonca preskočilo, deti majú často guľaté chrbátiky, sú prehnuté v driekovej oblasti.
Na hrubej motorike stavia jemná motorika. A tu patrí aj reč a logické myslenie. Ak nemá dieťa dosť pevnú hrubú motoriku, môže to ovplyvniť reč dieťaťa a jej vývin, artikuláciu. Ak nemá dosť pevné ramená, ani písanie nebude pekné. Pohyby lozenia aktivujú celý komplex neurologických spojení.
Psychomotorický Vývin Dieťaťa Krok za Krokom: Od zdvíhania hlavičky po prvé krôčiky
Za normálnych okolností by dieťa malo prejsť všetkými vývojovými štádiami od zdvíhania hlavičky, plazenia sa po brušku, sedenia, lozenia, postavenia sa až po chôdzu. Ideálny vývoj pohybu u dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne:
- 2-3 mesiace: Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
- 3-5 mesiacov: Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa).
- 8-10 mesiacov: Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene, je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať.
- 9 mesiacov: V deviatom mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Za relatívne krátku dobu (troch až štyroch týždňov) sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole. Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu.
- 10-11 mesiacov: Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý, je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
- 11-12 mesiacov: Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Sedenie: Kedy a Ako Správne?
Sedenie je jednou z dôležitých zručností, ktorú dieťa nadobúda, aby mohlo časom fungovať samostatne. Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8. mesiaca. Na to, aby sa to udialo je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, resp. trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezliví a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje.
Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť:
- Zdvíhanie a otáčanie hlavy
- Dostatočná sila hornej časti tela
- Držanie tela
- Statická rovnováha
- Dynamická rovnováha
- Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu. Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia.
Sedenie nie je potrebné učiť
Vplyv Pasívneho Sedenia a Nesprávnej Manipulácie
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania. Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže sa zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
Nesprávna manipulácia s dieťatkom, nesprávne nosenie, alebo nadmerné nosenie môže predstavovať vážne nebezpečenstvo v zmysle zanedbaného prirodzeného pohybu dieťaťa, ktoré je nenahraditeľnou potrebou pre samotný rozvoj pohybových vzorcov. Pri neustráženom nosení dieťaťa riskujú mamičky u svojich ratolestí ploché nohy, nezastabilizované lopatky, špičkovanie pri chôdzi, nesprávny proces stavania sa na nohy (zle sa ukladá achilovka, nôžky nesprávne našľapujú), v dôsledku čoho sa zase stretávame s častým padaním na ihriskách. Ak je dieťa obmedzované v pohybe vo fáze lozenia, pohybová kvalita začne chýbať v lopatkách, v hornej časti trupu, bruško sa nedostatočne zapája, dôsledkom je napríklad to, že nožné klenby sú vpadnuté. Sila nožičiek sa buduje už v polohe na brušku. Neustálym tlakom do podložky sa svaly vyvíjajú vyrovnane, už tu dochádza k stabilizácii členkov, kolenných kĺbov aj bedier, už tu sa vytvára klenba a funkčné prsty. Organizmus prirodzene „vedie“ dieťa v pohyboch a stačí mu dať priestor pre rozvoj.
Prvé Kroky k Samostatnej Chôdzi
Chôdza je konečnou fázou komplexného motorického vývoja. Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy. Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa dve veci. Spoliehať sa samo na seba. To znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho. A naučí sa padať. Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát. Vždy však bezpečne, na zadok. Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.
Tie začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca. Niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci. Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine. Rodičia často robia chybu v tom, že sa snažia chôdzu urýchliť. Robia tak najčastejšie vodením dieťatka za dve ruky, prípadne sa snažia chôdzu simulovať pomocou chodítok, takzvaných pavúkov. Je dôležité si uvedomiť, že ide o štatistický vývoj. Každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa vlastným tempom. To, že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo pomalšie, nemusí znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca.
Vývinové Míľniky Okolo 1. Roku Života (12 mesiacov)
Človiečik je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Psychomotorický vývin dieťaťa v 12. mesiaci je bohatý na nové zručnosti:
- Motorické schopnosti: Dieťa dokáže samostatne sedieť. Postaví sa, pridržiavajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadí. Uchopí prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop). Podáva si predmet z jednej rúčky do druhej, otáča ho a obzerá si ho zo všetkých strán. Väčšina ročných detí ešte neprespí celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca. Niektoré sú v 12. mesiaci už samostatnejšie.
- Rečový vývoj: Rozvoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“. Dieťa v tomto veku ďalej rozvíja porozumenie, cielene počúva (orientuje sa na konkrétny hlas alebo zvuk) a zapamätá si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu). Pospevuje si spolu s vami jednoduché melódie a tlieska pri nich do rytmu.
- Telesný vývoj: Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov.
- Stravovanie: Jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou.
- Potreby: Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný.
Dvojročné Dieťa: Obdobie Vzdoru a Nových Zručností (2-3 roky)
Druhý rok je pre Vás aj pre Vaše dieťa veľkým míľnikom. Začína sa obdobie, ktoré rodičia nemajú práve v láske - obdobie vzdoru. Dieťa, ktoré doteraz poslúchalo, si zrazu robí, čo chce. Určite hranice, inak bude dieťa ustavične skúšať vašu toleranciu a prerastie vám cez hlavu. Dieťa nachádza potešenie vo fyzických aktivitách a hrách. Pomáhajú mu vybiť jeho energiu a súčasne s pohybom sa rozvíja jeho osobnosť - hrubá motorika, jemná motorika, grafomotorika, dozrieva mozog a vyvíja sa osobnosť dieťaťa a jeho vlastnosti. Preto je veľmi dôležité dopriať dieťaťu veľa pohybu a aktivít.
- Motorické schopnosti: Verbálne a motorické schopnosti sa zlepšujú, dieťa chodí po schodoch a strieda nohy, behá, lezie po stoličkách, vie odomknúť a zamknúť. Pri behu je istejšie a menej často padá. Pri hre vydrží aj dlho čupieť a bez pomoci chodí hore schodmi. Väčšina detí sa naučí rozopínať veľké gombíky a zipsy, držať hrnček alebo pohár v jednej ruke. Vie vyliezť na stoličku, otočiť sa a sadnúť si. Už sa zlepšila jeho koordinácia a je schopné vám hodiť alebo kopnúť veľkú loptu. Na trojkolke alebo odrážadle dokáže už jazdiť rýchlo a bezpečne. Môže mať problémy s brzdením - u trojkolky síce tá zostane stáť, ale pri odrážadle ak vyvinie väčšiu rýchlosť môže brzdiť tak, že spadne nabok. Dokáže tiež súčasne niesť niečo v rukách a ísť - nerobí mu problém zmeniť smer - pri nižšej rýchlosti. Ešte stále nie je schopný dostatočne odhadovať vzdialenosti to znamená, že musíte byť pripravení zachytiť ho, priložiť ruku k rohu stola, aby sa nebuchol keď vylieza spod neho apod. V troch rokoch sa samo nakŕmi, s chuťou napríklad vypije mliečko určené priamo preň, skáče na mieste a lepšie narába s ceruzkou, pastelkami a fixkami. Rado stavia veže z kociek, vie po jednej obracať stránky v knihe a vie si umyť a utrieť ruky.
- Kognitívne a rečové schopnosti: Vie povedať 300 - 500 slov, používa vety, začína recitovať, spieva jednoduché detské pesničky. Začína používať rôzne predmety na iné účely než na aké sú určené, dlhší čas vydrží sedieť pri činnosti, ktorú si samo vybralo. Opakovane sa pýta: „Čo je to?“. Na konci 3. roka dieťa vie povedať 400 - 600 slov a postupne prestáva používať detský žargón. O sebe hovorí v 1. osobe, ustavične kladie otázky a dožaduje sa odpovedí. Musíte sa obrniť trpezlivosťou a stále dokola vysvetľovať a odpovedať. Výrazne sa zlepšuje predstavivosť.
- Sociálny vývin: Dieťa sa zapája do kolektívu a začína sa objavovať spoločná hra. Po sociálnej stránke je dieťa pripravené a potrebuje spoločnosť ostatných ľudí - nielen svojej rodiny. V tomto veku sa začínajú budovať vzorce správania, ktoré dieťa získava imitáciou a overovaním si dôsledkov svojho správania na svoje okolie. Rovnako sa môže stať, tým, že dieťa je nezávislejšie a snaží sa presadzovať, že začína robiť „napriek“ - bolo mu povedané, že niečo nemá robiť a aj napriek tomu ide a urobí to, často sa pri tom smeje, najmä ak naoko robíte krik.
- Sebaslúžiace zručnosti: S vylepšujúcou sa jemnou a hrubou motorikou a koordináciou prichádzajú aj ďalšie nebezpečenstvá, ktoré si je potrebné uvedomiť. Dieťa skúša kľučky a kľúče - to znamená, že už môže byť schopné otvoriť si nezamknuté vchodové dvere a odísť napr. na návštevu k starým rodičom, prípadne sa zavrieť v izbe a nechtiac sa tam zamknúť. Samozrejme odomknúť sa mu tie dvere už nepodarí. Inštrukcie o tom ako otočiť kľúčom sú pre neho nezrozumiteľné. Nedokážete na svoje dieťa dávať pozor neustále počas dňa, preto sa pokúste niektorým nebezpečenstvám predchádzať a učiť priebežne vaše dieťa, čo môže a čo nie, prípadne nacvičovať nejaké situácie „dopredu“. Rovnako začína byť oveľa zručnejší vo vyzliekaní - chce to robiť sám. Zoblečie si ponožky, dáva dole čiapku alebo klobúk, zobuje si topánky. Je tiež schopný piť z pohára - najskôr z dvomi uškami, prípadne musí byť to uško dostatočne veľké a súčasne pohár nie je príliš ťažký. Ale už dokáže pohár uchopiť, dá si ho k ústam, napije sa a položí ho na stôl bez toho, aby rozlial.
Batoliace obdobie je krásna kapitola vo vývoji dieťaťa. Každý deň môžete vidieť nejaký pokrok, novú schopnosť. Dieťa vás bude ustavične prekvapovať, ale aj zamestnávať.
Individuálny Vývoj a Rodičovské Obavy: Skutočné Príbehy
Pochopiť súvislosti vývoja pohybu a práce mozgu malého dieťaťa je veľmi dôležité, aby sme sa vyhli problémom v budúcnosti. Napriek týmto popísaným problémom, o ktorých pri pozeraní na batoľa nemá bežný rodič ani potuchy, netreba mať predčasné obavy. Mamina, absolútne sa nestresuj. Začnem tým, že každé dieťa je individuálne a originál. Každý ti tu len napíše svoj príbeh, ale ani jeden sa nemusí zhodovať s tým Tvojím. Pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Neboj sa, všetko zvládne, až bude na to pripravený. Nemusíš s ním chodiť ani po žiadnych lekároch, ani cvičiť. Proste, každé dieťa je originál. Nechaj to na ňu… sama sa cíti, čo dokáže a čo nie. To, že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo pomalšie, nemusí znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Pokiaľ máš potvrdené, že dieťa je zdravotne v poriadku, tak nie je dôvod sa stresovať.
Rodičia často zdieľajú svoje skúsenosti, ktoré potvrdzujú veľkú variabilitu vo vývoji:
- „Môj 17 mesačný syn ešte nezačal chodiť. Okolo nábytku začal chodiť pred 6 týždňami, ale do priestoru sa zatiaľ neodhodlal.“ - To je bežná situácia, mnohé deti potrebujú čas na osmelenie.
- „Náš Kubík začal chodiť v 10 mesiacoch a asi pred 2 týždňami sa naučil stáť na 4och a asi týždeň dozadu čo aj po 4och lozí…“ - Tento príklad ukazuje, že poradie míľnikov môže byť niekedy odlišné od „tabuľkového“.
- „Starší chalani mi vôbec nelozili po štyroch, toto je moje prvé dieťa, čo vidím štvornožkovať….“ - Aj vynechanie lozenia sa občas stáva, hoci sa neodporúča.
- „U nás najstarší v 9. mesiacoch, prostredný v roku a najmladší až v 17. mesiaci.“ - Potvrdzuje to, že čas na prvé samostatné kroky je veľmi individuálny.
- „Moja dcéra sa vôbec neplazila a tiež sedela len keď som ju posadila. Štvornožkovať začala keď mala asi 9 a pol mesiaca a od 12 a pol mesiaca pekne sama chodí.“ - Deti si nájdu svoju cestu, nie vždy presne podľa predstáv.
- „Moja Natálka vôbec neplazila, rovno sa postavila, mala 14 mes. keď začala chodiť a dnes behá ako šarkan. To príde samo, uvidíš.“ - Netreba nič siliť.
- „Synček začal chodiť keď mal 10. mesiacov, ale najprv sa len plazil a keď začal chodiť, tak začal aj rackovať po štyroch… u každého dieťatka je to individuálne… kamoškina dcérka začala chodiť keď mala 12. mesiacov.“ - Ďalšie dôkazy o individuálnom tempe.
- „Náš malý má už 16mes a 3 týždne a ešte stále sám nechodí tak ako iné detičky, prejsť prejde to áno, ale sám nechce, iba za ruku, je proste veľmi opatrný. Sám ide iba keď sa mu zachce. Aj štvornožkovať začal až okolo desiateho mesiaca. Neurologička nám povedala, že všetko je ok len potrebuje čas, tak si brúsime trpezlivosť. My predpokladáme, že sama bude chodiť, bez nábytku, či držania za rúčky v januári.“ - Niekedy je potrebná trpezlivosť a podpora odborníkov.
- „Ja to napíšem takto… keby si ju neposadila, tak by bola nútená sa začať z polohy na brušku sama posúvať ďalej… potom by prišlo plazenie vzad, vpred, vstávanie na 4, pohupovanie, prvé 4-nožkovanie a potom by sa posadila… čiže, tým že sedí, tak tie fázy akoby preskočila a dostane sa k nim neskôr…“ - Dôležitosť nezasahovania do prirodzeného vývoja.
- „Moja dcéra sa pustila sama behať v 18tich mesiacoch a 1 týždeň.“ - Aj neskorší začiatok chôdze je úplne v poriadku.
- „Náš Matúš začal chodiť, keď mal takmer 18 mesiacov. Sadol si neskoro, loziť začal, keď mal takmer rok, potom po štyroch…. mal vlastné tempo. Každý sa ma pýtal, či sme s ním boli u Dr., že už dávno mal chodiť a bla, bla, bla…. A Matúško je úplne normálne, zdravé, šťastné dieťa. Beh á úplne rovnako ako deti, ktoré začali chodiť v 10-tich mesiacoch.“ - Potvrdzuje to, že neskorší začiatok nemá vplyv na neskoršie schopnosti.
- „Ahoj, moja mala začala chodiť keď mala 10 mesiacov…….žiadny stres… viem o tom svoje… Petik, narodený predčasne začal sám chodiť ako 13 mesačný a Marcel, donosené, väčšie babo v 17 mesiacoch! po štvornožky prišiel ku mne úplne prvýkrát v deň jeho prvých narodenín. A dnes nik nevie, či začal chodiť ako ročný, či keď mal rok a pol. Aj keď sa neskôr zistila príčina, prečo začal neskoršie chodiť (má kratšiu nožičku) ale kto nevie, ani si nevšimne.“ - Dôležité je neporovnávať a užívať si každé obdobie.
Nadmerné nosenie bábätka brzdí pohybový vývin a samotné lozenie. Mať dieťatko popri práci krátky čas v lehátku nie je hriech, ale nemá to byť odkladací priestor na dieťa v zmysle, že je tam, kým nekričí. To isté platí o kresielkach a chodítkach, čo ako sa deťom páčia a rodičom naoko uľahčujú život. Dieťa potrebuje pohyb, objavovanie, hľadanie, otáčanie sa, pre dieťa je to podstatnou časťou vývoja nielen kvôli objavovaniu sveta a rozvoju pohybu, ale aj pre budúce bezproblémové začlenenie sa v škole a v živote. Na to, aby sa psychomotorický vývin dial prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Zvyčajne sa posadí z polohy na štyroch, alebo na brušku. Lozenie podporuje celú škálu mozgových funkcií. Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrch podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé.
Sedenie nie je potrebné učiť
Zabezpečenie Domova pre Batoľa: Bezpečnosť na Prvom Mieste
S vylepšujúcou sa jemnou a hrubom motorikou a koordináciou prichádzajú aj ďalšie nebezpečenstvá, ktoré si je potrebné uvedomiť. Nehodám a úrazom sa nedá vyhnúť na sto percent, spravte však všetko pre zníženie ich rizika. Vytvorte mu priestor na hranie, na ktorý dovidíte aj z kuchyne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný.
Aby bol domov bezpečný pre ročné dieťa, odporúčame:
- Zabezpečte elektrické zásuvky špeciálnymi poistkami.
- Zaistite nábytkové zásuvky a skrinky, ako aj okná detskými chráničmi.
- Na schodisko nainštalujte ochranné dvierka.
- Pripevnite skrine a skrinky k stene tak, aby nemohli na dieťa spadnúť, keď sa ich chytí.
- Zabezpečte nábytok proti posúvaniu.
- Zaistite alebo odstráňte káble, ktoré voľne ležia na zemi.
- Pri kúpaní a sprchovaní dieťaťa používajte protišmykovú podložku do vane.
- Pri varení v prítomnosti dieťaťa používajte len zadné platne. Rukoväte hrncov a panvíc otočte smerom dozadu. Odstráňte z dosahu dieťaťa zapojený elektrospotrebič či kanvicu.
- Odstráňte z kvetináčov okrasné kamienky, kvety s jedovatými listami niekomu venujte.
- Dekorácie, knihy a iné predmety, ktoré sú pre dieťa nebezpečné, preložte na vyššie položené skrinky a poličky alebo ich jednoducho odložte.
- Lieky, čistiace prostriedky a kozmetiku skladujte mimo dosahu dieťaťa.
- Nenechávajte voľne ležať mobilné telefóny, ovládače, zapaľovače, cigarety, zápalky a nože.
- Zamykajte vstupné dvere.
Výživa a Emocionálna Podpora pre Batoľa
Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čo najčerstvejšia. Pokrmy pripravujte tak, aby obsahovali menšie aj väčšie kúsky, ktoré si malý jedák sám chytí do prštekov - od hrášku a rezancov cez krajček chleba či plátok jablka až po hrubšie kúsky mäsa.
Blízkosť, bezpečnosť, ochrana, pohodlie, starostlivosť a uznanie predstavujú dôležité emocionálne kotvy pre každé dieťa. To, že dieťa napreduje v „naprogramovanom“ pohybovom vzorci, je dobrým znakom, že reflexy dieťaťa sú v poriadku. Pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať. V prípade pochybností či obáv treba konzultovať s odborníkmi na pohybový vývin detí. Hlavne nepočúvaj blbé reči, neporovnávaj ju s inými deťmi, nechaj jej čas, nech sa vyvíja vlastným tempom.
tags: #dieta #chodi #po #styroch