Niektoré deti sa v určitých situáciách zdajú byť komunikatívne, zatiaľ čo v iných akoby stratili hlas. Ak dieťa nemá poškodený centrálny nervový systém ani rečové orgány, napriek veľkej snahe nie je schopné komunikovať so svojím okolím. V takom prípade hovoríme o elektívnom mutizme. Táto porucha sociálnych vzťahov sa zvyčajne prejavuje tak, že deti relatívne bez ťažkostí komunikujú v známom, najčastejšie v rodinnom prostredí. Len čo sa však dostanú do nového, neznámeho prostredia, ktoré im nie je blízke, rečovú schopnosť strácajú. Ak dieťa naopak pomerne plynulo rozpráva v akomkoľvek prostredí okrem rodinného, často to signalizuje problémovú alebo nefunkčnú rodinu. Elektívny mutizmus sa obvykle objavuje pred piatym rokom života. Dieťa sa prejavuje ako utiahnuté, čo sťažuje jeho skoré rozpoznanie, často až po nástupe do školy. Štatisticky sa častejšie vyskytuje u dievčat.
Niektoré príznaky elektívneho mutizmu sa môžu objaviť aj u detí trpiacich autizmom, Aspergerovým syndrómom, schizofréniou, mentálnym postihnutím, sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru alebo úzkostnou poruchou. Ak sa elektívny mutizmus u dieťaťa objaví, je vysoko pravdepodobné, že nie je jediným členom rodiny, ktorý ňou trpí. Časové trvanie tejto poruchy je individuálne. Zanedbanie takéhoto stavu u dieťaťa však môže viesť k jeho prehĺbeniu, predĺženiu a následným ťažkostiam pri jeho eliminácii. Neodporúča sa neustále nátlakovo nabádať dieťa ku komunikácii, nakoľko výsledný efekt takéhoto prístupu je presne opačný, ako sa pôvodne očakávalo, a situáciu obvykle len zhorší. U detí s elektívnym mutizmom často zisťujeme rezervovanosť, hanblivosť, nesamostatnosť a prílišnú viazanosť na rodiča.
Kedy vyhľadať odborníka pri elektívnom mutizme?
Vo všeobecnosti sa u detí často stretávame so situáciami, v rámci ktorých sa nevyhnú kontaktu s cudzími ľuďmi aj v neznámom prostredí mimo domova, ktorí ich nabádajú ku komunikácii. Dieťa v takýchto situáciách nemusí byť schopné odpovedať na otázky. Avšak u dieťaťa so zdravým vývinom sa po istom čase pocit neistoty prirodzene stráca, verbálne prejavy dieťaťa sa stávajú suverénnejšími a smelšími a pomerne plynulá až zvedavá konverzácia na seba obvykle nenechá dlho čakať. O elektívnom mutizme však môžeme hovoriť zväčša v prípade, ak súvislá mlčanlivosť pretrváva dlhšie ako mesiac po adaptácii na nové prostredie. V takomto prípade sa odporúča návšteva psychológa, ktorý navrhne ďalší individuálny postup.
Mutistické dieťa v školskom prostredí
Deti s elektívnym mutizmom môžu byť často intelektovo na pomerne vysokej úrovni. Ak majú snahu a motiváciu, ľahko si osvojujú školské učivo. Ak problém u dieťaťa pretrváva, riaditeľ školy, ak má na to vhodné podmienky, po konzultácii s rodičom a splnení podmienok, môže pristúpiť k integrácii takéhoto dieťaťa ako žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V školskom prostredí sa odporúča oboznámiť spolužiakov s jeho situáciou, nenútiť dieťa k verbálnej komunikácii a tým pádom k ústnej odpovedi, ale zamerať sa predovšetkým na jeho písomný prejav. Prospech dieťaťa tak môže byť dobrý, ale faktom zostáva, že jeho sociálny vývin zaostáva. Nevie sa presadiť medzi spolužiakmi, poprosiť niekoho o pomoc, či vybaviť záležitosti každodenného života mimo rodinného prostredia. V škole môže byť nápomocná pravidelná spolupráca so špeciálnym pedagógom a školským psychológom, ktorý pomôže usmerniť spolužiakov ako aj jeho pedagógov. Práca so žiakom si vyžaduje citlivý prístup. Spoľahlivou metódou môže byť napríklad grafická hra, pri ktorej sedíme oproti dieťaťu a na stole máme hárok papiera. Rodič aj dieťa majú farebné ceruzky. Požiadame dieťa, aby niečo nakreslilo, stačí iba čiarku alebo bodku. Potom so svojou, ale inou farebnou ceruzkou niečo prikreslíme. Takto striedavo kreslíme, pričom provokujeme reakcie dieťaťa tým, že niečo prečiarkneme, uzatvoríme, urobíme hranicu a podobne.
Keď čítanie nie je prechádzka ružovým sadom: Výzvy a riešenia
Čítanie môže byť pre niektoré deti hotová veda. Nie vždy to ide tak jednoducho, ako to opisujú články s obrázkami rodičov a ich detí sediacich na kresle a čítajúcich si knihu za knihou. Dieťa sa môže cítiť zahlcované, ak je čítanie spojené s neustálym testovaním: „Kto je to? Čo je to? Ako robí? Kde je mačka/lopta/chlapec?“ Takýto spôsob čítania, zameraný na zisťovanie vedomostí dieťaťa, neprispieva k pozitívnemu vzťahu ku knihám. Spoločné čítanie by malo byť predovšetkým o počúvaní hlasu rodiča a o spoločnom zážitku.
Dôležité je umožniť deťom spoznávať knihy všetkými zmyslami. Pre najmenších sú vhodné knihy, ktoré môžu ohmatať, prehýbať, sledovať, ako im padajú z ručičiek. Umožnite im pri čítaní sa vrtieť, nájsť si správnu „polohu“ či odbiehať. Vyhovuje im viac čítanie na zemi? Na nočníku? Pod stolom? V skrini? Dovoľte nádejnému čitateľovi vybrať si knihu podľa seba. Nebuďte vy tí, ktorí určujú, aká kniha je na rade, aká sa číta pred spaním, aká v aute, na akú má dieťa náladu a chuť. A výberom knihy to ešte len začína. Preskakuje strany? Zavrie knihu skôr, ako dokončíte rozprávanie? Z celej knihy si zvolí len jednu časť, ku ktorej sa stále vracia? Vyžaduje od vás, aby ste dookola čítali to isté? Paráda! Práve si cibrí svoj čitateľský vkus. Nasledujte to, čo ho zaujíma. Majte detské knihy vyložené na dosah vášho malého čitateľa, ideálne na „výstavke“ - tak, aby boli otočené prednou stranou knihy.
Čítanie je rozprávanie s obrázkami. Vždy, keď je to možné, prispôsobte ho rečovej úrovni dieťaťa. Ak dieťa nerozpráva, pri čítaní používajte najmä jednoslovné vety. Rozprávanie na úrovniach výrazne vyšších, ako je úroveň dieťaťa, ho slovne „zahlcuje“. Môže ťažšie udržiavať pozornosť, pretože sa v rozprávaní stráca, nestíha vnímať všetky slová, vety, pamätať si ich. Zároveň je to skvelá príležitosť ako vymyslieť príbehu svoju vlastnú verziu! Pri čítaní knihy opakujte na rovnakých stránkach rovnaké slová či vety. Týmto spôsobom sa z danej situácie stane tzv. striedačka - kúsok vy jemu, kúsok on vám.
Možno má váš drobec radšej niečo iné. Možno radšej skáče a beží. Možno sa viac teší kreatívnym aktivitám pri stolíku. Možno dáva prednosť iným hračkám. Možno sa hrá radšej sám. Možno vám namiesto čítania pomôže s domácimi prácami. Nemusíte si čítať len knižky. Ak vám pomáha pri pečení, nechajte ho čítať recept. Využite čítanie pri bežných činnostiach: návody, zloženie potravín, nákupný zoznam. Dieťa si tak bude trénovať čitateľské zručnosti aj pri týchto aktivitách.
Problémy s čítaním a ich príčiny
Nie každé dieťa si k čítaniu nájde cestu hneď. Niektoré deti, najmä prváci, majú problémy s čítaním a podvedome ho odmietajú, najmä ak ide o domácu úlohu. Neschopnosť detí sústrediť sa a zaujímať sa o čítanie nie je v súčasnej dobe tabletov a internetu ničím výnimočným. Malé ratolesti nezaujímajú články, chcú sa radšej hrať so svojimi vrstovníkmi a nechcú sa nič nové naučiť. Niekedy si mylne myslia, že to nezvládnu, a namiesto čítania iba slabikujú, čo nie je prospešné pre ich ďalší vývoj. Niektorí rodičia sú už z toho zúfalí a nevedia deti nijakým spôsobom prinútiť, ani metódou cukríka a biča. Deti sa veľmi líšia, niektoré nemajú chuť a trpezlivosť, druhé sú do čítania „žhavé“, ale častejšie sa stretávame s negatívnejším postojom.
Čítanie je základnou zručnosťou, no niektoré deti sa mu vyhýbajú alebo pri ňom robia veľa chýb. Ako im pomôcť, aby si ho obľúbili?
Prečo dieťa odmieta čítať?
Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa môže mať negatívny postoj k čítaniu. Dôležité je identifikovať konkrétnu príčinu, aby sme mohli zvoliť najvhodnejší prístup.
- Ťažkosti s technikou čítania: Dieťa môže mať problémy s rozpoznávaním písmen, spájaním písmen do slabík a slov, alebo s plynulým čítaním. Ak je čítanie príliš namáhavé, dieťa sa rýchlo unaví a stratí záujem.
- Nedostatočné porozumenie textu: Ak dieťa nerozumie tomu, čo číta, čítanie sa stáva nezmyselnou aktivitou. Dieťa sa nesústredí na obsah, nečíta s porozumením a čítanie ho nebaví.
- Nevhodný výber kníh: Kniha môže byť pre dieťa príliš náročná, nezaujímavá, alebo nezodpovedá jeho záujmom. Ak dieťa číta knihu, ktorá ho nebaví, čítanie sa stáva povinnosťou a nie zábavou.
- Negatívne skúsenosti s čítaním: Ak je čítanie spojené s testovaním, opravovaním a kritikou, dieťa si k nemu vytvorí negatívny vzťah. Spoločné čítanie by nemalo byť o zisťovaní toho, čo dieťa vie a čo ešte nie.
- Nedostatok motivácie a podpory: Ak dieťa nevidí okolo seba iných ľudí čítať, alebo ak nedostáva dostatočnú podporu a povzbudenie, môže stratiť záujem o čítanie.
- Príliš komplikovaný text: Aj v knihách pre najmenšie deti môže byť text príliš komplikovaný. Môže obsahovať slová i vety, ktorým nerozumie a ktoré si nedokáže zapamätať. Môže byť tam priveľa farebných ilustrácií, ktoré sú pre jeho drobnú hlavičku príliš zaťažujúce.
- Príliš veľa otázok: Príliš veľa otázok, ktoré overujú jeho schopnosti, odkláňajú potenciálny záujem dieťaťa preč od knihy, preč od príbehu.
Ako pomôcť dieťaťu obľúbiť si čítanie?
- Zistite, čo dieťa baví: Vyberajte knihy, ktoré zodpovedajú záujmom dieťaťa. Ak má rado zvieratá, vyberte knihy o zvieratách. Ak ho zaujíma futbal, dovoľte mu, nech si číta o futbalistoch. Aj vy si nečítate o druhej svetovej, keď vás zaujíma viktoriánske Anglicko. A ponuka knižiek je dnes už taká široká, netreba čítať o psíčkovi a mačičke, ak vás baví Minecraft alebo Ľadové kráľovstvo.
- Urobte z čítania zábavu: Čítajte spolu s dieťaťom, striedajte sa v čítaní, vymýšľajte si vlastné príbehy. Skúšajte rôzne prístupy, čítajte spolu a hlavne robte z čítania zábavu, nie povinnosť. Podporiť dieťa v čítaní znamená nájsť spôsob, ktorý mu bude vyhovovať a motivovať ho bez nátlaku. S trpezlivosťou a správnym výberom kníh si vaše dieťa môže k čítaniu nájsť pozitívny vzťah.
- Vytvorte si rituál čítania: Vytvorte si v rodine rituál čítania, kedy číta celá rodina, aby aj vaše dieťa bolo motivované k čítaniu. Kľudne si zorganizujte každý večer rodinné čítanie, počas ktorého musia cez stanovenú dobu všetci v domácnosti čítať. A potom si o tom porozprávať! Vytvoriť zvyk u detí nie je až také komplikované, ako by sa mohlo zdať. Zvyknú si na to, kedy je čas umyť sa, vedia, že si musia vyčistiť zuby predtým, ako sa dostanú do postele. Čítanie v posteli by sa mohlo pre ne stať ďalším zvykom.
- Buďte trpezliví: Nie každé dieťa si k čítaniu nájde cestu hneď. Niektoré deti potrebujú len viac času alebo iný prístup.
- Ponúknite dieťaťu aj iné možnosti čítania: Nemusíte si čítať len knižky. Návody, zloženie potravín, nákupný zoznam. Bude trénovať.
- Nechajte dieťa vybrať si miesto a polohu na čítanie: Vyhovuje im viac čítanie na zemi? Na nočníku? Pod stolom? V skrini? Dovoľte nádejnému čitateľovi vybrať si knihu podľa seba.
- Prispôsobte čítanie rečovej úrovni dieťaťa: Vždy keď je to možné, prispôsobte ho rečovej úrovni - ak dieťa nerozpráva, pri čítaní používajte najmä jednoslovné vety. Rozprávaním na úrovniach výrazne vyšších, ako je úroveň dieťaťa, ho slovne „zahlcujete“. Môže ťažšie udržiavať pozornosť, pretože sa v rozprávaní stráca, nestíha vnímať všetky slová, vety, pamätať si ich. A zároveň je to skvelá príležitosť ako vymyslieť príbehu svoju vlastnú verziu!
- Neopravujte dieťa pri čítaní: Ak číta pre radosť, snažte sa dieťatko neopravovať, alebo aspoň nie vždy. Skôr sa vopred dohodnite, že idete trénovať čítanie. Počas trénovania si na oživenie skúste vymeniť role, čítajte s chybami a nechajte dieťa opravovať vás.
- Dovoľte deťom čítať knihy všetkými zmyslami: Tie najmenšie deti spoznávajú knihy všetkými zmyslami. Doplňte im do knižnice aj takú, ktorú môžu ochutnávať, sledovať ako im padá z ručičky či ako sa jej strany ohýbajú všetkými smermi. Umožnite im pri čítaní hmýriť sa, nájsť správnu „polohu“ či odbiehať.
- Nezakazujte komiksy: Naopak. Začnite jednoduchými a keď sa stretnú s úspechom, dajte dieťaťu ďalšie diely. A postupne pridávajte.
- Neprepáľte štart: Nie je najlepší nápad vraziť nečitateľovi 250-stránkového Robinsona Crusoe, na ktorého stránkach je ilustrácií ako šafranu, pretože vám sa kedysi celkom páčil. Voľte spočiatku tenšie knižky, bohato ilustrované, s veľmi členitým textom a témami, ktoré sú pre dieťa atraktívne.
Čo ak dieťa robí pri čítaní veľa chýb?
Opäť treba zistiť, čo je za tým. Podľa ťažkostí môžeme danú oblasť posilniť. Ak dieťa robí pri čítaní veľa chýb, je dôležité zistiť, čo je za tým. Môže ísť o:
- Problémy so zrakovým rozlišovaním: Dieťa má ťažkosti s rozlišovaním tvarov písmen.
- Problémy so sluchovým rozlišovaním: Dieťa má ťažkosti s rozlišovaním hlások.
- Problémy s orientáciou v texte: Dieťa preskakuje riadky, stráca sa v texte.
V takom prípade je vhodné poradiť sa s učiteľom alebo špeciálnym pedagógom, ktorý môže odporučiť vhodné cvičenia a pomôcky. Pri strácaní sa v texte môže pomôcť tzv. čítacie okienko. Je to obdĺžnik z tvrdého papiera alebo fólie, ktorý má po stranách niekoľko výrezov. Podľa toho, ako je prváčik pokročilý, vyberie sa veľkosť otvorov (okien). Čitateľ tak vidí v okne iba práve čítané slovo. Ostatné časti textu sú zakryté a dieťa tak nerušia, nemôže očami predbiehať dopredu. Neskôr stačí už podložka len pod riadkom, ktorý dieťa práve číta.
Keď čítanie nie je zautomatizované
Zautomatizované čítanie je také, pri ktorom dieťa už nemusí premýšľať. Nemusí uvažovať nad každým písmenkom a nad tým, ako sa písmená spájajú do slabík a slabiky do slov. Dieťa číta primerane rýchlo a plynulo. Čítanie sa dá naučiť len čítaním. Čím viac dieťa číta, tým sa mu aj lepšie číta.
Problémy s porozumením textu
Keď má dieťa zautomatizovanú techniku čítania, potrebné je s ním precvičovať chápanie textu. Čím lepšie dieťa rozumie textu, tým rýchlejšie získava potrebné informácie. Dieťa sa potom aj lepšie učí a čítanie s porozumením využíva celý život.
Techniky na podporu čítania
- Trénovanie písmen: Každý deň si vyhraďte aspoň 10 minút na precvičovanie písmen. Diktujte dieťaťu písmenká. Alebo si z toho urobte hru a nech dieťa písmenká diktuje vám. Alebo píšte písmenká na obrazovku počítača a nech dieťa určuje, aké je to písmeno. Zámeny písmen ako b-d-p sú u prvákov veľmi bežné. Neučte všetky problémové písmená dieťa naraz. Uvádza sa, že spojenie jedného písmena s hláskou a jeho upevnenie trvá približne dva týždne. Čo robiť, keď si dieťa zamieňa napríklad m a n? Nech si dieťa píše m na veľký papier A4 alebo niekde na stenu. Nech potom písmenko obťahuje prstom, aby si uvedomilo jeho tvar. Nech m každý deň obtiahne pastelkou inej farby. Potom napíšte k písmenu m veci, ktoré začínajú týmto písmenom. Na ďalší týždeň podobným spôsobom trénujte písmenko n. Tretí týždeň môžete precvičovať obidve písmená spolu.
- Skladanie písmen do slabík a slov: Na kartičky si napíšte písmená, ktoré dieťa pozná. Obidvaja si vylosujte niekoľko kartičiek a snažte sa z písmen vytvoriť čo najviac slabík. Alebo ukazujte dieťaťu kartičky s napísanými slabikami. Dieťa ich má za úlohu prečítať. Slabiky striedajte čoraz rýchlejšie. Ďalšia aktivita spočíva v tom, že poviete dieťaťu, aby na určité slabiky vymýšľalo nejaké slová.
Varovné signály a kedy vyhľadať odborníka
Ak má dieťa dlhodobé problémy s čítaním, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Medzi varovné signály patria:
- Pomalé a namáhavé čítanie.
- Časté chyby pri čítaní.
- Problémy s porozumením textu.
- Vyhýbanie sa čítaniu.
- Dvojité čítanie (dieťa si prečíta slovo najskôr potichu a potom nahlas).
- Nezáujem o učenie.
- Dosahovanie horších výsledkov v slovenskom jazyku ako v iných predmetoch.
V takom prípade je vhodné poradiť sa s učiteľom, špeciálnym pedagógom alebo logopédom, ktorí môžu diagnostikovať príčinu ťažkostí a navrhnúť vhodnú terapiu.
Dôležitosť jazykovej zdatnosti
Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania pred vstupom do školy je jazyková zdatnosť a gramaticky správna reč, ktorá by mala byť zrozumiteľná, čistá, bez chýb vo výslovnosti, s primeranou dĺžkou viet. Dieťa by malo používať viacslovné vety so spojkami. Nemali by sa už vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, ako napríklad: dva nohavice, sestra dostal darček, chlapovia a pod.
V kontexte fonematického uvedomovania, u 6-ročného dieťaťa ide najmä o uvedomovanie si zloženia slov zo slabík a hlások. Dieťa má byť schopné identifikovať prvú a poslednú hlásku v slove a vedieť slovo na hlásky aj rozložiť. Tieto fonematické schopnosti si dieťa ľahko trénuje napríklad napodobňovaním robota, ktorý slabikuje slová. Efektívna je aj hra na vytlieskavanie mien, vecí, ktoré dieťa práve vidí (hrač-ky, lop-ta).
Následky problémov s čítaním
Ak sa problémy s čítaním včas nepodchytia, môžu mať negatívny vplyv na úspešnosť dieťaťa v škole, jeho sebavedomie a celkový psychický vývoj. Neschopnosť čítať a následne nedostatočné pochopenie textu sa odráža v hodnotení žiaka pedagógom, a následne znižuje snahu dieťaťa učiť sa. Ani vynaložená námaha sa neodráža na výsledkoch v škole. Následne strata trpezlivosti rodičov vedie k trestom za zhoršenie prospechu. Učenie a škola sa stávajú nepriateľom dieťaťa, pričom samotné dieťa rezignuje. V horšom prípade sa nechuť do učenia ešte stupňuje a odráža sa to na sebahodnotení, nastupuje pocit menejcennosti a často aj poruchy správania. V škole začína dieťa vyrušovať, odmieta pracovať na hodine.
Niektoré deti potrebujú len viac času alebo iný prístup. Dôležité je nájsť spôsob, ktorý dieťaťu vyhovuje a motivuje ho bez nátlaku. S trpezlivosťou a správnym výberom kníh si vaše dieťa môže k čítaniu nájsť pozitívny vzťah.
Čítanie je kľúčová zručnosť, ktorá otvára dvere k vzdelávaniu, zábave a rozvoju osobnosti. Avšak, nie všetky deti si k čítaniu nájdu cestu ľahko. Mnohí rodičia sa stretávajú s tým, že ich dieťa čítanie odmieta, vyhýba sa mu, alebo pri ňom robí množstvo chýb. Tento článok, pripravený v spolupráci so špeciálnou pedagogičkou Katarínou Herbríkovou, sa zameriava na príčiny tejto nechuti a ponúka praktické rady a stratégie, ako dieťaťu pomôcť prekonať prekážky a nájsť radosť v čítaní.