Nástup do materskej školy predstavuje pre mnohé deti, a rovnako aj pre ich rodičov, významný životný míľnik spojený s množstvom nových zážitkov, ale aj s možnými výzvami. Nechuť, odmietanie či strach z neznámeho sú častými prejavmi, ktoré môžu sprevádzať adaptačný proces. Jednou z najčastejších obáv, ktorú rodičia v súvislosti so škôlkou prežívajú, je odmietanie jedla ich dieťaťom. Drobec prichádza do úplne nového zariadenia, vidí neznámych ľudí, nepozná deti okolo neho, a to všetko môže mať vplyv na jeho stravovacie návyky. Rodič to sleduje, vníma citové rozpoloženie dieťaťa a v duchu sa spytuje, či bola škôlka skutočne dobrá voľba. Je dôležité pochopiť, že tieto reakcie sú prirodzenou súčasťou adaptačného obdobia a vyžadujú si trpezlivosť a správny prístup.
Kľúčová je dôkladná príprava na škôlku
Rodičia by mali zvážiť, kedy je dieťa pripravené odlúčiť sa od rodiny a na škôlku ho pripraviť. Psychologička Katarína Trlicová vysvetlila, aké dôležité je správne pripraviť dieťa na škôlku, aby sa nielen adaptačný proces, ale aj následné mesiace na škôlku tešilo a čo najlepšie a najhladšie sa na toto zo začiatku cudzie prostredie aklimatizovalo. Pocit istoty a bezpečia je z psychologického hľadiska pre dieťa v predškolskom období výnimočne dôležitý. V prvom rade je preto dôležité, aby naše deti vedeli, že po ne po škôlke prídete. Keďže malé deti nemajú ešte tak dobre vyvinuté vnímanie času, fakt, že tam mama je a zrazu nie je, ich môže vydesiť, pretože pre ne to môže znamenať, že zmizla a už sa nikdy nevráti.
Nezabudnite deťom dopredu vysvetľovať, čo sa v škôlke bude diať, na čo sa majú pripraviť, ako bude prebiehať ich deň, na aké aktivity sa môžu tešiť aj aké prekvapenia ich tam čakajú či si pre ne pani učiteľky pripravili. Vysvetlite im však aj pravidlá správania sa. Učiteľka materskej školy Alena, ktorá sa najmenším venuje už tri desiatky rokov, odporúča: „Hovorte s dieťaťom o tom, čo sa v materskej škole robí a aké to tam je. Vyzdvihujte pozitívne veci, že sa veľa naučí, spozná nových kamarátov, bude sa hrať s novými hračkami a dieťa sa do škôlky začne tešiť.“ Vzťah medzi rodičmi a deťmi sa môže podľa jej slov posilniť aj hraním hier. Treba však sledovať určité signály, napríklad postoj dieťaťa k hre.
Kedy je dieťa pripravené na materskú školu?
Podľa psychologičky je dieťa pripravené navštevovať materskú školu vtedy, keď sa vie odpútať od rodiny a nebráni sa novému prostrediu. „Rodičia vedia a cítia, kedy je ich dieťa pripravené. V nerozhodných situáciách sa môžu obrátiť na detských psychológov a vstup do predškolského zariadenia prekonzultovať," zdôraznila. Deti, ktoré navštevujú materskú školu, sa vedia zväčša rýchlejšie začleniť do kolektívu na základnej škole. „Majú skúsenosti so životom medzi rovesníkmi, s autoritami, s dodržiavaním pravidiel a majú aj prvé skúsenosti s cielenou prácou," poznamenala psychologička. Ako dodala, zaradenie sa je individuálne a závisí od viacerých faktorov. Ide napríklad o emocionálnu stabilitu, vzťahové väzby či zrelosť centrálnej nervovej sústavy.
Tento je kľúčový moment, pretože odborníci tvrdia, že ak je rodič pripravený na škôlku a novinky, ktoré prinesie do ich rodinného života, je pripravené aj dieťa. Ak rodič váha, dieťa to bude emočne ťažko zvládať. Škôlkar, ktorý zvládol adaptačný proces a teší sa na nové dobrodružstvo, však môže na ceste zažiť aj zopár nepríjemných zážitkov. Nie každá chvíľa bude podľa jeho predstáv, čo môže vyvolať frustráciu, plač, hnev, agresivitu či smútok.
Prečo dieťa odmieta jedlo v škôlke? Hľadanie príčin a riešení
Odmietanie jedla v škôlke je jednou z najčastejších starostí rodičov. Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Je dôležité uvedomiť si, že nechuť, odmietanie či strach z neznámeho môžu viesť k tomu, že dieťa bude mať odmietavý prístup k jedlu ešte pred nástupom do škôlky alebo priamo počas adaptácie.
1. Psychologické aspekty odmietania jedla:Vo verbálnom prejave sa to prejavuje odporovaním autoritám rodičov alebo učiteľov za sprievodného slova „nie, nebudem, neurobím!". V tomto období sa môže objaviť odmietanie jedla, respektíve rázne selektívny výber určitých potravín, prípadne ich formy. Ide o to, mať aspoň niečo vo vlastných rukách. Jedlo, ktoré pripravujú rodičia, je jedným z mála nástrojov, ktoré dieťa môže použiť v tomto boji o moc. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Rodičia niekedy prenášajú na dieťa svoje obavy a strachy a zneisťujú ho tým. Drobec potom odmieta jesť alebo sa môže začať pocikávať. Dôležité je si uvedomiť, že akákoľvek prílišná pozornosť voči tomuto javu podporuje a upevňuje nežiaduce správanie. Vyvarujte sa porovnávania s inými deťmi, ktoré by mu mohli dávať za vzorný príklad.
2. Možné zdravotné príčiny a ich vylúčenie:Neodmietajme možnosť, že za odmietaním jedla môžu stáť aj zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení. Tieto treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Je nevyhnutné vylúčiť organické alebo fyziologické ochorenia. Ak by sa našla príčina na telesnej úrovni, je dôležité zamerať sa na správnu výživu, príjem živín, vitamínov, stopových prvkov a pod., aby tieto nedostatky prípadne boli doplnené výživovými doplnkami alebo liekmi. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné. Ak sa nenájde žiadna príčina na telesnej úrovni, ostáva psychický spúšťač.
3. Vplyv prostredia a adaptačného procesu:Deti na začiatku adaptácie potrebujú získať istotu. Väčšina z nich je v úlohe pozorovateľov. Pozorujú, čo sa v škôlke deje. Nemajú ešte potrebu zapájať sa, najprv si chcú z bezpečnej vzdialenosti ostatné deti, učiteľky a aktivity preskúmať. Podľa psychologičky Petry Arslan Šinkovej je rozdiel medzi správaním sa detí počas adaptácie a po nej. Ak sa napríklad dieťa nechce odlúčiť od rodiča, zapojiť sa do diania, či hrať sa s rovesníkmi, je to v procese adaptácie v poriadku a je to jeho prirodzená reakcia. Časom sa to môže zmeniť, aj s podporou skúsených a citlivých učiteliek. Často deti reagujú odmietavo na to, čo nepoznajú a vidia prvý krát. To je bežné a netreba panikáriť.
Rozpoznanie a riešenie stresu, ktorý ovplyvňuje stravovanie
Strach z neznámeho môže u dieťaťa viesť k tomu, že bude mať odmietavý prístup ešte pred nástupom do škôlky. Signály si dobre všímajte, pretože od toho, ako ich doma spracujete a ako sa k nim postavíte, môže závisieť aj priebeh následnej adaptácie na škôlku a cudzie prostredie. Je preto dôležité, aby rodičia dieťa neignorovali a jeho obavy nezľahčovali. Potrebujete vedieť vhodne a veku primerane dieťaťu vysvetliť, čo sa bude v škôlke diať, vyzdvihnúť pozitíva, oboznámiť ho s jeho povinnosťami, ale aj možnosťami, čo v škôlke robiť, ako sa správať, za kým ísť, ak sa cíti smutne.
1. Pozor na stres, má fyzické prejavy:Stres nikdy nepodceňujte: ako dôsledok sa môžu objaviť napríklad bolesti brucha, kŕče, zvracanie aj nevoľnosť, bolesti hlavy a nechuť ísť do škôlky. Vtedy by ste mali zistiť, kde strach pramení a s dieťaťom o všetkom hovoriť. Napríklad mu robia zle kamaráti, kričí pani učiteľka. Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho, dôvera, ktorú si vzájomne vybudujete, pretrvá až do obdobia školy. Oceňte úprimnosť, netrestajte a riešte problém (napr. sa stretnete s pani učiteľkou, riaditeľom škôlky). Pani učiteľka Alenka radí: „Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku. Bude sa cítiť istejšie.“ Nezastupiteľnú úlohu tu zohráva komunikácia s materskou školou.
Nezabúdajte však ešte na jednu maličkosť - detičky plačú aj vtedy, keď plačú ich mamičky. Podľa psychológov a psychologičiek by deti nemali vidieť rodičov plakať, keď ich nechávajú v škôlke, ani zúfalý výraz na ich tvárach. Takéto správanie len prenáša obavy rodičov na dieťa a zhoršuje jeho adaptačný proces.
Hravé prístupy k adaptácii a motivácii k jedlu
Ak to nejde podľa plánu a dieťa odmieta jesť alebo sa nechce adaptovať, existujú osvedčené hravé metódy, ktoré môžu pomôcť. Tieto prístupy sú navrhnuté tak, aby znížili úzkosť a urobili z prechodu do škôlky pozitívnejšiu skúsenosť.
Zdravé a nezdravé jedlá pre deti | Zábavné učenie s príkladmi!
1. Hra na zvieratká idúce do škôlky:Vezmite si na pomoc hru, napríklad so zvieratkami, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť. Čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Ako bude vyzerať program zvieratka mamičky a ako program zvieratka dieťatka? Presne časovo ohráďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia. Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať. Táto forma hry pomáha dieťaťu spracovať situáciu odlúčenia a získať prehľad o novom prostredí.
2. Čítanie kníh s tematikou škôlky:Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky. Na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo. Knižky poskytujú bezpečný priestor na spracovanie nových emócií a na učenie sa sociálnych zručností prostredníctvom príbehov.
Komunikácia po škôlke a dlhodobá trpezlivosť
Netreba na strach dieťaťa zabúdať ani po nástupe do škôlky. Musí cítiť záujem rodiča, preto by ste sa ho mali spýtať, ako sa v škôlke malo - ale nie konkrétne túto otázku, ktorá je pre malé deti nič nehovoriaca. Pýtajte sa konkrétne na detaily - s kým sa hralo, akú hračku objavilo, čo robili pred obedom, čo papkali na obed, ako vyzerala pani učiteľka a ako sa tvárila, s kým sa zhováralo, čo robilo na preliezkach, bolo vonku? Pršalo? Tieto konkrétne otázky dávajú dieťaťu priestor podeliť sa o svoje zážitky a pomáhajú rodičovi získať reálnejší obraz o tom, ako sa dieťaťu v škôlke darí.
V neposlednom rade musia byť rodičia trpezliví, pretože dieťa si nemusí zvyknúť hneď. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka, to znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako. Podpora a pocit pochopenia sú pre dieťa v tomto období neoceniteľné.
Dôležitosť včasného vyzdvihovania a pocit bezpečia
V neposlednom rade treba pripomenúť aj vec, ktorá sa rodičom občas stáva - vo víre povinností jednoducho dieťa zabudnú vyzdvihnúť, zle sa pochopili s druhým rodičom, alebo meškajú a dieťa ostáva v škôlke posledné. Pre deti to nie je dobrý pocit. Psychologička Gabriela Herényiová konštatuje: „Rodičia by sa mali držať toho, aby prišli pre dieťa čo najskôr, ako sa im bude dať. V žiadnom prípade by nemali deti zabúdať, lebo sú to veľmi silné negatívne zážitky, ak má dieťa pocit, že je v škôlke posledné a nikto pre neho nepríde. Pre dieťa by mal niekto z rodiny prísť do 15.30 až 16.00, aj keď nám to pracovné povinnosti nedovoľujú." Tento pocit opustenosti môže zásadne narušiť dôveru dieťaťa v rodičov a negatívne ovplyvniť jeho celkový postoj k škôlke.
Kedy hľadať alternatívne riešenia a odbornú pomoc
Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv. Nebojte sa, ako sme vyššie spomínali, byť trpezlivý a s dieťaťom tráviť viac času, napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť, alebo zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku. Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou, prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa. O rok (alebo aj skôr) možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať. Tieto prejavy môžu signalizovať hlbší problém, ktorý si vyžaduje profesionálny prístup.
Vzťah rodiča a škôlky: Kľúč k úspešnej adaptácii
Škôlka ponúka deťom širokú paletu skúseností, zážitkov a rozvoja. Je to výborné miesto na to, aby si dieťa vyskúšalo a zdokonalilo interakciu s rovesníkmi, naučilo sa pár životne dôležitých lekcií, ako napríklad požičiavať, striedať sa, akceptovať stanovené pravidlá a pripravilo sa na školu. Detská psychologička a majiteľka škôlky Fantastické detské centrum a Fantastická škôlka, Petra Arslan Šinková hovorí, že pri problémovom správaní detí je kľúčová spolupráca a komunikácia medzi škôlkou a rodičmi. „V zásade neriešime s učiteľkami problematické správanie dieťaťa za jeho prítomnosti. Odporúčam dohodnúť si konzultáciu s vedením škôlky alebo s pani učiteľkami bez prítomnosti dieťaťa.“ Toto je dôležité pre otvorenú a efektívnu komunikáciu, ktorá by nemala dieťa zaťažovať pocitom, že je problémové.
Podľa P. Arslan Šinkovej skúsená učiteľka nájde spôsob, ako aktivitu pre dieťa zatraktívniť a povzbudiť ho. „Je vhodnejšie netlačiť deti do aktivít, keď nechcú. Skúsme ich motivovať, ale nevyvíjať tlak. Postupne sa začnú zapájať.“ Učiteľky, ktoré okrem vzdelávania a výchovy pracujú aj na rozvíjaní sociálnych zručností dieťaťa, pomôžu aj s možnými problémami v kolektíve, napríklad so začlenením kvôli tomu, že sú deti príliš hanblivé, alebo naopak, príliš dominantné, či s odmietaním aktivít. Zo začiatku je v poriadku aj to, že dieťa sa nedokáže hrať s inými, ale je samo. Dôležité je na začiatku procesu adaptácie dieťaťu poskytnúť pozornosť a vo väčšej miere sa mu venovať. Keď sa dieťa v škôlke cíti isto a bezpečne, postupne ho učiteľka zapája do aktivít s inými deťmi.
„Stretávame sa s deťmi, ktorým rodičia robili program celý deň a teraz sa nevedia samé zahrať. Učíme ich to postupne. Ponúkame im aktivity, ukážeme im, ako sa môžu zahrať a dáme im priestor, aby to skúšali samé,“ objasňuje P. Arslan Šinková.
Rôznorodosť detí a individuálne výzvy v kolektíve
Kolektív detí v škôlke je rôznorodý, každý drobec je iný a jedinečný. Niekto má energickú povahu a rád by organizoval celú triedu, iný vždy zostane na konci radu. Ak sa dieťa nevie presadiť, najmä vo väčších kolektívoch, zostáva takpovediac „v kúte“, pretože učitelia musia viac riešiť „akčné deti“. Psychologička však tvrdí, že to nie je to správne, pretože sociálne zručnosti a zdravé sebavedomie je dôležité rozvíjať aj u týchto ostýchavejších detí. „Učiteľ by sa mal snažiť ukázať, ako by dieťa mohlo reagovať inak. Komunikovať s ním spôsobom…čo by si mohol urobiť, aby ti tú hračku dal? Povzbudiť ho…Vidím, že by si tú hračku chcel, skús si ju vypýtať…“ Tento proaktívny prístup pomáha dieťaťu budovať sebadôveru a sociálne interakcie.
Ak sa, naopak, dieťa presadzuje až príliš a keď nie je po jeho vôli, nespolupracuje, je potrebné ho usmerniť. Dať mu možnosť prejaviť sa a dávať mu pozitívnu pozornosť. Je tiež dôležité učiť ho, že nie vždy musí byť prvé a je to v poriadku. „Výborné sú na to spoločenské hry. Dieťa nenechávame naschvál vyhrávať. Je vhodné, aby sa naučilo zvládať aj prehru," radí P. Arslan Šinková. Táto lekcia je dôležitá pre rozvoj odolnosti a spravodlivosti.
Keď si dieťa nevie nájsť ani po čase kamarátov, je dôležité nájsť príčinu. Možno je príliš hanblivé alebo nátlakové a kamarátom takéto správanie neimponuje. Detská psychologička odporúča popracovať na tých vlastnostiach a prejavoch správania u dieťaťa. „Dobré je sa s ním rozprávať na tému priateľstvo."
V rámci skupiny detí sa nájdu aj také, ktoré ubližujú ostatným, aj také, ktoré sú ich ľahkým terčom. V prvom prípade je potrebné všímať si, kedy sa to deje a porozmýšľať nad tým, ako takým situáciám predchádzať. Potrebné je zistiť, či je dieťa agresívne aktívne alebo pasívne, či je to reakcia na niečo alebo impulzívnosť. P. Arslan Šinková radí učiť agresívne dieťa zareagovať inak. „Napríklad mu môžete navrhnúť, aby namiesto buchnutia povedalo, vráť mi tú hračku.“ V opačnom prípade, ak spolužiak, či spolužiačka bije vaše dieťa, naučte ho ochrániť sa, postaviť sa agresorovi so slovami: „Nerob mi to!" Učenie detí asertivite je kľúčové pre ich bezpečnosť a sebavedomie.
Bežné problémy a ako ich riešiť: Pocikávanie, spánok a samostatnosť
Väčšina úvodných ťažkostí sa v škôlke vyrieši s časom a správnym prístupom. Okrem stravovania a sociálnej interakcie sa môžu objaviť aj iné bežné problémy, ako sú nehody na toalete či ťažkosti so spánkom.
1. Nehody na toalete a pocikávanie:Hociktorému dieťaťu sa môže v škôlke stať malá nehoda. Mnohé deti sa zabudnú v zápale hry vypýtať na toaletu alebo sa hanbia a nemajú ešte v učiteľke dostatočnú istotu. Keď sa váš syn, či dcéra pociká, nemali by ste tomu pripisovať väčší význam, než to má. „Nerobte z toho vedu. Nehody sa stávajú a pokiaľ nie sú pravidelné, nič sa nedeje. Neriešte to,“ odporúča P. Arslan Šinková a dodáva, že aj učiteľka by mala dbať o to, aby sa deti chodili pravidelne vycikať. Psychologička upozorňuje aj na rozdiel medzi pocikaním sa a pocikávaním sa na pravidelnej báze. „Deti takto môžu reagovať na väčší stres, príliš veľa zmien a zvýšených nárokov. Neodporúčame preto napríklad dieťa počas nástupu do škôlky súčasne odplienkovávať, prichádza totiž naraz o viaceré istoty.“ Pokiaľ je dieťa dostatočne dlho odplienkované a začne sa pravidelne pocikávať, treba tiež vylúčiť, či nemá zo škôlky príliš veľký stres. Citlivé deti potrebujú postupnú adaptáciu.
2. Pomoc so samostatnosťou:Skúste dieťa podporovať v samostatnosti. Niektoré činnosti sa dajú nacvičiť aj doma, no na niektoré musí dieťa dozrieť. Napríklad pri obliekaní, či vyzliekaní odporúčam rodičom, ale aj učiteľom nerobiť všetko za dieťa. Vhodné je získať ho pre spoluprácu bez vyvíjania tlaku. Môžete mu napríklad povedať: „V poriadku, pomôžem ti vyzliecť sa, ale ty si skús dať dole aspoň topánky, nohavice. V zmysle niečo ja, niečo ty.“ Táto technika podporuje zodpovednosť a sebestačnosť.
3. Spánok v škôlke:Ak dieťa nevie v škôlke zaspať, je dôležité, aby ste učiteľky v škôlke informovali, ako dieťa zaspáva, aké má rituály. Niektoré má obľúbenú hračku, iné obľubuje pohladkať po chrbátiku, iné nemá rado byť prikryté. Doma by ste sa mali snažiť dieťa privykať chodiť spať zhruba v čase, kedy sa chodí spávať v škôlke. Približne po dvoch týždňoch sa mu nastavia tzv. vnútorné hodiny a oveľa lepšie zaspí. Často deti majú problém zaspať na začiatku adaptácie v škôlke. Zvykajú si na pani učiteľku, prítomnosť iných detí a nové prostredie.
Konkrétne stratégie pre boj s odmietaním jedla v škôlke
Počas adaptácie mnohé deti jedlo odmietajú, po čase sa to zvyčajne zmení. Keď dieťa nechce jesť v škôlke, nenúťte ho. Dobré je motivovať ho hravou formou, aby ochutnalo. Často deti reagujú odmietavo na to, čo nepoznajú a vidia prvýkrát. Je to bežné a netreba panikáriť. Spoločne hľadajte riešenia - dieťa môže mať obľúbený príbor, vlastnú fľašu, či skúsiť jedlo najprv doma.
- Žiadne náhradné obedy: Nenosiť vždy alternatívu - ak po škôlke čaká doma obľúbený obed, dieťa si zvykne „prečkať“. Dcéra, ktorá pred nástupom do škôlky rada jedla všetko, po nástupe do škôlky prvýkrát použila slová "fuj" a "mne to nechutí" cez víkend. Situácia, keď chlapček pri stole zhnusoval ostatným deťom jedlo, lebo ho jeho rodičia nechceli, aby jedával v škôlke, viedla k tomu, že si domov po škôlke nevedela dojesť. Z tohto príkladu je zrejmé, že nevhodné návyky iných detí alebo snaha rodičov vyhovieť deťom za každú cenu môže mať kontraproduktívne účinky. Poprosila som p. učiteľku, aby malú jednoducho presadili. To pomohlo zabezpečiť, aby moje dieťa nebolo hladné a bez obeda do 15:30 hod.
- Spoločné varenie a ochutnávanie: Deti radi skúšajú, čo si samé pripravili. Zapojenie dieťaťa do prípravy jedla zvyšuje jeho záujem a ochotu ochutnať nové chute.
- Trpezlivosť je kľúčová: Dieťa môže potrebovať 10-15 pokusov, kým si na nové jedlo zvykne. Nevzdávajte sa po prvom odmietnutí.
- Pozitívny príklad: Deti napodobňujú rodičov. Ak vidia, že rodičia jedia pestrú stravu a prejavujú k nej pozitívny vzťah, je pravdepodobnejšie, že budú napodobňovať ich správanie.
- Žiadne nátlaky a vyhrážky: Vyjadrenia ako „kým to nezješ, nikam nepôjdeš“ vytvárajú odpor a negatívnu asociáciu s jedlom. Lepšie je povzbudiť a pochváliť aj malý krok, napríklad "Ochutnal si, to je super!"
- Rozhovor o jedle: Pýtajte sa: „Čo mali na obed? Chutilo ti to? Čo bolo najlepšie?“ Tieto otázky môžu dieťaťu pomôcť spracovať zážitok z jedla a nájsť si k nemu cestu.
- Malé spoločné stolovanie: Aspoň raz denne jesť spolu pri stole, bez televízie a mobilu. Spoločné stolovanie je dôležitý rituál, ktorý posilňuje rodinné väzby a ukazuje dieťaťu, že jedlo je príjemná spoločenská aktivita.
- Dohoda s dieťaťom: Skúste sa s dcérou dohodnúť, že nemusí zjesť všetko, ale nech Ti sľúbi, že všetko aspoň ochutná, aby Ti vedela povedať, aké to bolo a potom jej to uvaríš doma, ak to bolo dobré. To dáva dieťaťu pocit kontroly a zároveň ho motivuje k ochutnávaniu.
Cieľom nie je, aby dieťa zjedlo všetko na tanieri. Každá lyžička, ktorú dieťa ochutná, je krok vpred. V boji s odmietaním jedla nejde len o zmenu v dieťati - naučiť ho jesť bez zásadných pripomienok, ale aj samotní rodičia musia prejsť určitou zmenou. Rodina je systém spojený z jednotlivých členov, ale celok je viac ako len suma jej častí. Zamerajte sa na dynamiku medzi jednotlivými členmi (postoje k sebe navzájom - akceptovanie sa/nálepkovanie, očakávania). Zmena v jednotlivcovi napríklad v jeho postoji, ktorý následne ovplyvňuje zložku správania, má za následok určitú reakciu. Akcia - reakcia. Dôležité je sústrediť sa na výchovný postup, ktorý, ak čiastočne upravíte, dôjde k zmene správania u dieťaťa.
Riešenie konkrétnej situácie s odmietaním obeda v škôlke, keď dieťa začína aj spávať:
Problém, keď dieťa odmieta desiatu a obed, ale doma zje všetko, je bežný. Môj malý syn začal teraz od septembra navštevovať škôlku. Problém nastal pri strave. Desiatu - chleba s pomazánkou odmieta, začali mu potom dávať len suchý chleba, toho trošku zje. OBED nechce vôbec - odmieta. Keď po neho na obed prídem, ideme domov a doma zje úplne všetko, čo mu dám. Od budúceho týždňa začína v škôlke aj spávať, nakoľko nastupujem do práce. Tu je niekoľko krokov, ako postupovať:
- Komunikácia s učiteľkou: Vysvetlite situáciu podrobne a spýtajte sa, aký je jeho postoj k jedlu v škôlke. Či odmieta už len pohľad na tanier, alebo len nechce ochutnať, alebo aké má správanie pri stole. Zistite, či sa iné deti k jedlu stavajú pozitívne, alebo či existujú podobné problémy aj u iných.
- Postupné zavádzanie spánku: Ak je to možné, zvážte, či by dieťa nemohlo začať spávať v škôlke postupne, napríklad len niekoľko dní v týždni. Ak to situácia nedovoľuje, venujte intenzívny čas rozprávaniu o spánku v škôlke.
- Rituály pred obedom: Spýtajte sa učiteľky, či má škôlka nejaké rituály pred obedom (umývanie rúk, riekanky, modlitba). Tieto rituály môžu dieťaťu pomôcť pripraviť sa na jedlo.
- Menšie porcie: Navrhnite, aby dieťaťu dávali menšie porcie jedla, aby nebolo zastrašené množstvom. Aj malá porcia, ktorú zje, je úspech.
- Pozitívne posilnenie: Po príchode domov sa zamerajte na to, čo zjedlo, nie na to, čo nezjedlo. Pochváľte ho za ochutnanie, za to, že sedelo pri stole. Vyhnite sa kritike.
- "Ochutnávkový talířik": Doma pripravujte jedlá, ktoré sú v škôlke. Zapojte dieťa do varenia. To mu môže pomôcť zvyknúť si na chute a textúry, ktoré ho čakajú v škôlke.
- Žiadne "odmeny" za nejedenie: Nechajte si pre seba informáciu o domácom obede po škôlke, aby si dieťa nevytvorilo návyk "prečkať" hlad v škôlke s vidinou obľúbeného jedla doma.
- Dôležitosť vlastného príboru/pohára: Spoločne hľadajte riešenia - dieťa môže mať obľúbený príbor, vlastnú fľašu, čo môže zvýšiť jeho komfort pri jedle.
- Vylúčenie stresu: Uistite sa, že odmietanie jedla nie je prejavom iného stresu v škôlke (šikanovanie, problémy s učiteľkou, neprimerané nároky).
Ak nastáva tento boj, nejedná sa len o zmenu v dieťati - naučiť ho jesť bez zásadných pripomienok, ale aj samotní rodičia musia prejsť určitou zmenou.
tags: #dieta #nechce #v #skolke #jest