Šikanovanie je fenoménom, ktorý sužuje spoločnosť vo všetkých vekových kategóriách a kolektívoch - od školských lavíc cez krúžky, prax, stáže, brigády až po prvé zamestnania. Je to systematické a opakované správanie, ktorého cieľom je psychicky či fyzicky poškodzovať, ponižovať alebo ohrozovať druhú osobu. Ide o nežiaduce agresívne správanie, ktoré vyplýva z nerovnováhy síl. Dieťa alebo aj skupina detí, ktoré sa cíti nadradené, ponižuje či ubližuje ostatným. Takéto správanie sa často opakuje alebo má tendenciu opakovať sa. Nielen samotné obete šikany, ale aj tí, ktorí šikanujú, trpia v dôsledku tohto správania, ktoré je často znakom hlbšieho problému. Boj proti šikanovaniu a vedomosť o tom, ako sa mu brániť a ako riešiť situáciu vylúčenia z kolektívu, je kľúčový pre vytvorenie zdravého a podporného prostredia pre každého jednotlivca.
Čo je šikanovanie a ako ho rozpoznať?
Šikanovanie je fyzické alebo psychické obmedzovanie, ktoré spôsobuje utrpenie inej osobe a stavia ju do podriadenej pozície. Agresor koná z pozície sily a obeť sa obáva následkov akéhokoľvek odporu. Pri šikane teda ide o nevhodné prejavy agresívneho správania, ktoré niekomu ubližujú a obeť šikanovania sa voči nim nevie alebo nemôže účinne brániť.
Šikanovanie škodí celému kolektívu, preto je potrebné ho odhaliť a čím skôr riešiť. Sledujte nezdravé vzťahy pravidelne. Dôležité je tiež si uvedomiť, že šikanovanie sa môže prihodiť úplne každému dieťaťu. Hocikto sa môže stať jeho obeťou. Ak niekto šikanuje vaše dieťa, nie je to jeho vina. Nikto nemá právo ubližovať mu. Akékoľvek prejavy šikany, či už na pracovisku, v škole, alebo v iných skupinách, sú zlomyseľné, kruté a ponižujúce.
Rôzne formy šikanovania: Od psychického nátlaku po kybernetické útoky
Šikanovanie sa neobmedzuje len na fyzické násilie. Prejavuje sa v rôznych formách, ktoré môžu mať rovnako devastujúci dopad na obeť. Je dôležité poznať tieto formy, aby sme ich dokázali včas rozpoznať a reagovať na ne.
1. Psychická šikana: Zahŕňa rôzne formy psychického týrania ako sú ponižovanie, ignorovanie, zosmiešňovanie alebo ohováranie. Prejavy sú rôzne, od nadávok a nadávok až po kradnutie vecí a bitie. V mnohých prípadoch ide o psychický nátlak, ktorý sa prejavuje verbálne i neverbálne.
2. Fyzické šikanovanie: Ide o priame fyzické násilie, ako sú bitky, kopance, potkýnania, facky či iné násilné a agresívne prejavy správania.
3. Verbálne šikanovanie: Zahŕňa urážky, nadávky, vydieranie, posmievanie sa, vulgárne vyjadrovanie sa o niekom, či zastrašovanie.
4. Sociálne šikanovanie: Prejavuje sa snahou nahovárať iných na to, aby niekoho vylúčili z kolektívu alebo ho ignorovali, zámerným prehliadaním človeka, alebo poškodzovaním niekoho dobrého mena či jeho reputácie.
5. Sexuálne šikanovanie: Sem patria nevhodné dotyky, sexuálne narážky, komentovanie vzhľadu, urážlivé gestá či posielanie a preposielanie pornografického obsahu.
Špecifické formy šikanovania na pracovisku:
V pracovnom prostredí sa stretávame s viacerými špecifickými formami šikanovania, ktoré narúšajú profesionálne vzťahy a pracovnú pohodu:
- Mobbing: V prípade mobbingu ide o systematické šikanovanie, pri ktorom je cieľom odstrániť pracovníka z kolektívu. Prejavy mobbingu sa odlišujú, no ich spoločným znakom je ponižovanie a podkopávanie sebavedomia jednotlivca. Môžu začínať ako ostrý sarkazmus, no nekončia tak.
- Bossing: Je to forma šikanovania, pri ktorej nadriadený šikanuje podriadeného.
- Staffing: Ide o opak bossingu, kde sa šikana vyskytuje voči nadriadenému zo strany podriadených pracovníkov. Nadriadení sú tiež ľudia a aj oni majú právo na ochranu. Staffingu zas bývajú vystavení vedúci pracovníci, manažéri. Spôsobujú ho ich zamestnanci, ktorí svojím správaním systematicky šikanujú nadriadeného.
- Bullying: Bullying predstavuje individuálnu formu šikany, pri ktorej je jedna osoba obťažovaná jednotlivcom. Viac sa vyskytuje v školskom prostredí, v kolegiálnych vzťahoch sa objavuje minimálne.
Kyberšikana: S príchodom moderných technológií, chatovacích miestností a sociálnych sietí sa objavuje aj kyberšikana. Ide o online obmedzenie, najmä psychické, s obrovskými dôsledkami pre obeť, ale aj pre agresora. Zahŕňa rozhovory, hovory, fotografie, videá a ďalší digitálny obsah, ktorý sa používa na ubližovanie.
Dopady šikanovania: Následky pre obeť a kolektív
Šikana na pracovisku vedie k výraznému zhoršeniu psychického a fyzického zdravia obete, čo má priamy vplyv na jej pracovný výkon. Dopady šikany môžu byť rôzne, no niektoré z najčastejších majú za následok izoláciu zamestnanca z kolektívu alebo majú podobu systematického kritizovania bez dôvodu. Iným prejavom je ponižovanie na verejnosti alebo pred kolegami a taktiež aj neprimerané pracovné zaťaženie, prípadne naopak - odopieranie práce.
Vplyv na psychické a fyzické zdravie:Medzi najčastejšie prejavy šikany patria psychické problémy akou je depresia, úzkosť ale aj syndróm vyhorenia. Pracovníci, ktorí sú šikanovaní, častejšie hlásia vyššiu mieru stresu, úzkosti, depresie a zníženie motivácie. Šikanovanie ubližuje psychicky aj fyzicky. Jej výsledkom môže byť vážne naštrbený zdravotný stav, úbytok hmotnosti či strata sebavedomia. Štúdia z Nemecka, ktorú realizovala Európska nadácia, zistila, že viac ako 98 % obetí mobbingu malo následky na zdraví alebo zamestnanosti. Následky šikany sa niekedy prejavia až neskôr a obete šikany si ich často so sebou berú aj do dospelosti.
Dopady na pracovný výkon a sociálne vzťahy:Následným prejavom šikany je aj znížený výkon a motivácia zamestnanca, ako aj zvýšené absencie z dôvodu choroby. Viac ako polovica šikanovaných zo zamestnania napokon odišla.
Špecifické prejavy šikanovania u detí a v školskom prostredí:Rodičia sú často prvými dospelými, ktorí si všimnú podozrivé známky v správaní svojho dieťaťa. Ak dieťa nemá kamarátov, je čoraz viac utiahnutejšie, nadmerne sa obáva, odmieta chodiť do školy, sťažuje sa na bolesti hlavy, brucha, stráca záujem o učenie, býva apatické, smutné, plačlivé, môžu to byť varovné signály. Medzi ďalšie fyzické a materiálne prejavy patrí, ak má obeť „náhodné“ zranenia, poškodené veci a školské pomôcky v zlom stave (potrhané či počmárané zošity, natrhnutá mikina, špinavé oblečenie), častejšie strácanie vecí a školských pomôcok (učebnice, prezuvky, perá, oblečenie na telesnú), alebo drobné úrazy dieťaťa (modriny, odreniny, škrabance, začervenané fľaky na koži). Taktiež ak si dieťa pýta viac peňazí či iné druhy potravín na desiatu (napríklad sladkosti, ktoré mu sú následne odobrané agresorom).
Šikanovanie vedie aj k zhoršeniu vzťahov v triede - zhoršujú sa nielen vzťahy obete a agresora, ale spočiatku vznikajú aj pokusy niektorých spolužiakov obeť brániť. Zhoršenie správania obete sa prejavuje aj tým, že obeť sa stáva prchkou, výbušnou, podráždenou, nešikovne sa snaží vrátiť útok. Niekedy zámerne provokuje agresora. Zdá sa to byť paradoxným správaním, ale má svoju logiku. Na otázky, čo sa to tu robí, najčastejšie zaznieva odpoveď: „Nič.“ Ak je niekto náhodným svedkom šikanovania, nevie sa dopátrať toho, čo sa vlastne stalo, kto komu ubližoval a prečo. Dieťa čaká, kým ostatní odídu zo školy.
Prevencia šikanovania: Kľúč k zdravému prostrediu
Najúčinnejšou obranou proti šikane je prevencia. Aby sa predišlo takýmto situáciám, je nevyhnutné zaviesť jasné opatrenia a vytvoriť kultúru založenú na rešpekte a spolupráci. Zvyšujme spoločne povedomie o možných formách ubližovania a podporme vzájomnú spoluprácu pri riešení situácií, ktoré vedú k ubližovaniu, vysmievaniu, fyzickému či psychickému napádaniu. Vytvorme bezpečný priestor pre zdieľanie, učenie detí prosociálnemu správaniu, podporovaniu odolnosti.
Prevencia na pracovisku:Zamestnávatelia môžu výrazne znížiť výskyt šikany v kolektíve tým, že zavedú jasné postupy a politiky na jej riešenie a zároveň budú vzdelávať zamestnancov o šikane a jej možných dôsledkoch. Dôležitou súčasťou prevencie je vytvorenie priaznivého prostredia pre nahlásenie incidentov. Prvým krokom je vytvorenie firemnej kultúry, ktorá podporuje inklúziu a vzájomnú úctu medzi zamestnancami. Organizácie by mali jasne definovať etický kódex a pravidlá správania, ktoré budú zamerané na nulovú toleranciu voči akémukoľvek prejavu šikany. Kódex správania by mal byť pravidelne komunikovaný všetkým zamestnancom, aby mali jasné informácie o tom, čo je prijateľné správanie a čo nie.Rovnako je dôležité investovať do vzdelávania a školení pre všetkých zamestnancov, aby rozpoznali prvé príznaky šikany a vedeli, ako jej predchádzať. Tieto školenia by mali zahŕňať aj témy týkajúce sa riešenia konfliktov a efektívnej komunikácie. Špeciálna pozornosť by mala byť venovaná vedúcim zamestnancom, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu v predchádzaní a riešení prípadov šikany. Vedúci pracovník na pracovisku by mal byť v prvom kroku odborník na problematiku súvisiacu s jeho prácou. Okrem toho však zastáva aj pozíciu lídra, motivátora a „neprofesionálneho“ psychológa. Vo svojom tíme by mal pomôcť vytvoriť takú pracovnú pohodu, ktorá eliminuje akúkoľvek šikanu.Ďalším základným pilierom prevencie šikany je efektívna komunikácia. Zamestnanci by mali mať jasný a bezpečný spôsob, ako hlásiť prípadné problémy, bez strachu z odvety. Aj podpora duševného zdravia zohráva významnú úlohu v prevencii šikany na pracovisku. Firmy by mali poskytovať zamestnancom prístup k poradenským službám, ktoré im môžu pomôžu vyrovnať sa so stresom alebo inými problémami, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti so šikanou. Kľúčovým prvkom prevencie šikany je aj dôraz na spravodlivosť a rovnosť na pracovisku.
Prevencia v školskom prostredí:V školskom prostredí je dôležité preventívne opatrenie: „Sme škola, kde sa šikanovanie a ubližovanie netoleruje.“, edukovanie žiakov v oblasti šikanovania a kyberšikanovania, možností ako sa brániť, ako reagovať, na koho sa obrátiť. Boj proti šikanovaniu je potrebné každý školský rok začať prevenciou - teda takými aktivitami, ktorými možno predchádzať vzniku šikanovania v triede a na škole. Prevencia je najdôležitejšia. Prvý krok, ktorý je nevyhnutné na každej škole urobiť, je každoročné sondovanie, teda prieskum šikanovania, v jednotlivých ročníkoch a triedach a sledovanie, do akej miery sa šikanovanie v škole vyskytuje, aká je úroveň a miera šikanovania, kto je prípadnou obeťou a agresorom šikanovania, ktoré triedy sú výrazne problémové (napríklad využitím rozhovoru s jednotlivcami či s malou skupinou žiakov, anonymného dotazníka, anonymnej ankety, postojových škál, nedokončených viet a iných). V súčasnosti sa popri prieskume šikany na škole využívajú a uskutočňujú rôzne preventívne programy a aktivity.Pre dobrú klímu v škole je dôležité, aby existovali pravidlá a zásady, aby bolo všetkým jasné, že hrešenie, násilie a verbálne týranie je neprípustné, aby vládla atmosféra tolerancie a úcty k druhým, a aby učitelia ponúkali správne modely rolí. Taktiež by mali triedne/školské zhromaždenia podporovať atmosféru dôvery a záujmu o druhých. Ide o školu, ktorá sa nebojí hovoriť - teda sú žiaci povzbudzovaní, aby hovorili o svojich starostiach, vrátane prípadov šikanovania. Je tiež dôležité, aby bol cez prestávku dostatočný dozor vo všetkých školských priestoroch. V rámci prevencie šikanovania a pri jeho riešení je dôležitá spolupráca s CPPPaP ako aj s ďalšími inštitúciami a orgánmi. Je dôležité riadiť sa opatreniami a odporúčaniami Štátnej školskej inšpekcie a CPPPaP.
Ako sa brániť šikane v pracovnom prostredí
Ak ste sa stali obeťou šikanovania od vlastných kolegov, pustite sa do boja. Nenechajte situáciu vyhrotiť. Šikanovanie v akomkoľvek veku a v akejkoľvek forme je neprijateľné, pretože má pre obeť veľké následky. Preto sa oplatí čo najskôr to niekomu povedať, zveriť sa mu a naplánovať ďalšie kroky. Rozhodne to nie je riešenie, ako „prežiť“ šikanovanie. V kolektívoch trávime veľkú časť svojho života a mali by sme sa v nich cítiť dobre.
Prvotné kroky a sebaobrana:V prvom rade nereagujte emocionálne. Snažte sa zachovať pokoj a nereagujte na provokácie emocionálne. Vystupujte sebavedome a nedávajte najavo neistotu, aby ste nepôsobili zraniteľne. Udržujte profesionálny odstup a sústreďte sa na pracovné úlohy. Vyhnite sa zdieľaniu osobných informácií, ktoré by mohli byť zneužité. Ak je to možné, mali by ste sa s dotyčnou osobou porozprávať a vyjadriť svoje pocity.
Zhromažďovanie dôkazov:Poctivo si zaznamenávajte prejavy svojich kolegov. Tieto záznamy môžu byť kľúčové pre ďalšie kroky.
Komunikácia a podpora:Niekedy sa stačí porozprávať s dôveryhodným kolegom, ktorý vás podporí a poradí vám. Ak problém pretrváva, adresujte svoju sťažnosť nadriadenému.
Právne a inštitucionálne možnosti:Ak nadriadený zamietne sťažnosť, alebo týranie stále pokračuje, máte možnosť obrátiť sa na vyššie orgány, právo je na vašej strane. Zákonník práce v Slovenskej republike upravuje ochranu zamestnancov pred šikanou. Podľa Antidiskriminačného zákona - č. 365/2004 § 13 má každý zamestnanec právo na rovnaké zaobchádzanie a dôstojné pracovné podmienky. Ak sa zamestnanec stane obeťou šikany, môže sa obrátiť na Inšpektorát práce a na Ombudsmana - ak ide o porušenie základných práv a slobôd. Môže využiť aj služby právnika, personalistu alebo nadriadeného. Sú nimi Inšpektorát práce alebo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. V prípade šikany môže zamestnanec podať podnet aj na Inšpektorát práce, ktorý môže vykonať kontrolu a podniknúť príslušné opatrenia.
Odborná pomoc:Vyhľadajte pomoc kvalifikovaného odborníka na ľudskú dušu, aby vám ponúkol bezpečné miesto, kde môžete hovoriť o svojom utrpení.
Riešenie šikanovania v školskom prostredí: Pohľad rodičov a školy
Šikanovanie patrí medzi jeden z fenoménov dnešnej doby, ktorým si prechádzajú mnohé deti už na základnej škole. Je to, keď jedno alebo viac detí úmyselne a opakovane ubližuje druhým. Znamená to, že niekto niekomu, kto sa nemôže brániť, robí niečo nepríjemné, niečo, čo si neželá, čo mu ubližuje, alebo ho zraňuje.
Ako reagovať ako rodič, ak je dieťa obeťou
Ani jeden rodič si nemôže byť istý, či jeho dieťa neprechádza ťažkým obdobím, o ktorom sa nedokáže rozprávať. Ak máte podozrenie alebo ste sa dozvedeli, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. Uvedomte si, že to, čo sa deje, nie je vaša vina a nie je to ani vina dieťaťa. Šikanovaným sa môže v živote stať každý z nás. Keď rodič zistí, že jeho dieťaťu je alebo bolo ubližované, spravidla to so sebou prináša množstvo nepríjemných emócií a pocitov. Najčastejšie sú to hnev, strach, ľútosť, pocity krivdy, bezmocnosti a výnimkou nie je ani to, že sa cítime dotknuto či ponížene. Pre dobro vášho dieťaťa a vyriešenie situácie ich ale musíte odsunúť a začať problém riešiť aktívne a s chladnou hlavou, aj keď je to možno ťažké.
Podpora a dôvera:Ak sa vám dieťa zdôverilo s tak náročnou vecou ako je šikana, potrebuje vašu pomoc a pocit bezpečia. Pocit bezpečia rozrušený, kričiaci či plačlivý rodič dieťaťu nevie poskytnúť. Preto najlepšie, čo môžete urobiť, je to, že sa upokojíte. Teraz tu buďte len pre vaše dieťa. Poskytnite mu maximálnu oporu a priestor na zdieľanie. Rozprávajte s ním, vypočujte ho bez zľahčovania jeho problému, verte mu.
Komunikácia s dieťaťom:Niekedy je pre dieťa náročné hovoriť o tom, čo sa mu stalo priamo. Často sa deti viac otvoria pri spoločnej aktivite - pri varení, počas jazdy autom a podobne. Doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na to, aby vám o problémoch porozprávalo. Keď si vás dieťa vybralo za osobu, ktorej sa chce zveriť, rešpektujte to. Nevolajte hneď k rozhovoru partnera či súrodencov dieťaťa. Ak niečomu nerozumiete, dopýtajte sa. Dieťaťu však neskáčte do reči a nerobte unáhlené závery. V prvej fáze je lepšie viac počúvať ako hovoriť. Otázky na dieťa voľte citlivo a pokiaľ možno všeobecnejšie. Napríklad: „Stalo sa ešte niečo iné, o čom by si mi mal/a povedať?“, „Je ešte niečo, čo by som o tom mal/a vedieť?“, „Čo sa dialo potom?“, „Kto iný tam ešte bol?“, „Hovoril si o tom ešte s niekým okrem mňa?“, „Ako by si chcel/a, aby sme situáciu riešili?“, „Čo navrhuješ?“.Veľa detí má strach z toho, že sa pre neho situácia a intenzita šikanovania po tom, ako ju začnú riešiť rodičia alebo škola, zhorší. Dieťa upokojte a vysvetlite mu, že sa mu pokúsite pomôcť. Nikoho neobviňujte. Nie je to chyba ani dieťaťa, ani školy (krúžku) ani vás. Žiaľ, aj takéto situácie sa stávajú. Neodsudzujte a neznevažujte deti (aktérov šikanovania), ale odsúďte samotnú šikanu. Určite vášmu dieťaťu nehovorte, že to malo riešiť skôr, inak alebo že sa malo brániť a podobne. Na terajšej situácii to už nič nezmení a dieťaťu tak len znižujete sebavedomie. Pochváľte dieťa za to, že našlo odvahu sa vám zdôveriť a riešiť problém. Určite ho to stálo veľa stresu a námahy. Zaznačte si informácie, ktoré vám dieťa poskytlo. Ak o šikane existujú nejaké dôkazy (zranenia, zničené veci, správy v telefóne a podobne), odložte si ich, možno ich budete neskôr potrebovať. Vhodné je pre dieťa vytvoriť správne rodinné zázemie s jasnými pravidlami, ktoré dieťaťu poskytne pocit bezpečia. Trávte s dieťaťom dostatok času aktívne. Vyberajte nové činnosti, ktoré môžu byť pre dieťa prospešné a môže v nich zažiť úspech.
Komunikácia so školou a odborníkmi:Ak sa šikanovanie týka školy či spolužiakov dieťaťa, oslovte triednu učiteľku. To aj v prípade, pokiaľ sa šikanovanie nedeje priamo na jej hodinách. Triedny učiteľ by mal deti poznať najlepšie a nie je vhodné ho obchádzať a ísť napríklad priamo za riaditeľom, iným vyučujúcim a podobne. S triednym učiteľom si dohodnite stretnutie alebo mu zavolajte. Nie je vhodné ho „prekvapiť“ cez prestávku a postaviť ho tak pred hotovú vec. V komunikácii so školou či s učiteľom trvajte na riešení situácie, ale zostaňte pokojný, slušný a vecný. Nie je vhodné zvyšovať hlas či obviňovať učiteľa za vzniknutú situáciu. Pokiaľ o šikane existujú nejaké dôkazy, predložte ich učiteľovi. Učiteľ by mal celú situáciu medzi deťmi preveriť a začať ju riešiť. Určite bude potrebovať pár dní na to, aby si s deťmi pohovoril alebo aby porovnal svoju skúsenosť s ostatnými vyučujúcimi. Zistite, aký postup navrhuje. Preverte, aké postupy riešení problémov so šikanovaním má škola - pridržiava sa smernice MŠ? Má vypracované vlastné postupy pre riešenie podobných problémov? Má škola zavedený preventívny program? Osloviť môžete aj školského psychológa. Ten môže pomôcť tak vášmu dieťaťu ako aj celému kolektívu triedy v riešení vzniknutej situácie. Ak ani po čase nevidíte zmenu, dohodnite si ďalšie stretnutie s vyučujúcim či s vedením školy a hľadajte spoločne riešenia. Pokiaľ pri šikanovaní došlo k zraneniu dieťaťa, materiálnej škole, zneužitiu osobných či dôverných informácií a podobne, je to dôvod na radu s detským alebo školským psychológom. Nemusí ísť hneď o terapiu, ale pomôžu vám napríklad v tom, ako s dieťaťom komunikovať či ako mu pomôcť spravovať negatívne zážitky a pocity.
Ako postupovať, ak je dieťa agresorom
Pokiaľ ste zistili, že vaše dieťa niekoho šikanuje alebo šikanovalo, je potrebné sa k situácii postaviť zodpovedne. Porozprávajte sa s dieťaťom, vypočujte si jeho názor na situáciu. Dohovorte dieťaťu a snažte sa, aby so šikanovaním ihneď prestalo. Buďte svojmu dieťaťu pozitívnym vzorom - bitky, krik, výčitky či zastrašovanie nie sú správna cesta, aj keď urobilo niečo zlé či nesprávne. Zvoľte primeraný trest a pokúste sa ospravedlniť šikanovanému dieťaťu či jeho rodičom. Vysvetlite dieťaťu, čo je to šikanovanie a objasnite mu, že pokiaľ niekomu ubližuje, nie je to hra či zábava. Šikanovanie ako činnosť odsúďte a vyjadrite k nej negatívny postoj a nulovú toleranciu. Vysvetlite dieťaťu, aké sú jej riziká - pre toho, kto je šikanovaný, a zároveň aj pre toho, kto šikanuje. Učte dieťa pracovať so svojimi emóciami.
Úloha školy pri riešení šikanovania
Šikanovanie škodí celému kolektívu, preto je potrebné ho odhaliť a čím skôr riešiť. Skúsenosti zo školskej praxe potvrdzujú, že učitelia majú šancu prelomiť bludný kruh a rozhodujúcim spôsobom žiakom pomôcť len v prvých troch fázach šikanovania. Ak šikanovanie prerastie do ďalších fáz, bez odborníkov zvonku si už so šikanovaním sami neporadia.
Metódy prešetrovania a ochrany obete:Ak už máte podozrenie alebo podnet na šikanovanie v triede, využite individuálne rozhovory. Dôležité je však pamätať na to, že rozhovor robíme s každou osobou zvlášť tak, aby nikto zo žiakov nevedel, čo kto o situácii šikanovania povedal. Týmto spôsobom navzájom osoby aj chránime, aby sa nestali ďalšou obeťou možnej agresie. Pri riešení šikanovania je potrebné ako opatrenie vyhľadať odbornú pomoc pre obeť. Nikdy nekonfrontujeme obeť a agresora. Dôležité je preveriť danú situáciu promptne, bezodkladne, v čase, kedy nie je agresor dohodnutý so svedkami na možnej krivej výpovedi. Riaditeľ alebo ním poverená osoba zabezpečí výpovede svedkov, uskutoční individuálne pohovory. Riadiť sa tu zásadou, neustúpiť tlaku rodičov, neprezradiť zdroj informácií (svedkov) a neuskutočniť hromadnú konfrontáciu s obeťami. Obeť musíte chrániť. Ochrana obete je ďalším z bodov, ktoré treba pri riešení výskytu šikanovania v škole zabezpečiť. Pod zabezpečením ochrany obeti máme na mysli napríklad jej odchod domov. V pokročilom štádiu šikanovania treba zabezpečiť obeti aj dlhodobejší pobyt doma alebo okamžitý prechod na inú školu. Preloženie obete na inú školu býva častým riešením, avšak z morálneho hľadiska to nie je vhodné. Obeť, spolužiaci i aktéri musia nadobudnúť presvedčenie, že zlo je potrestané, vyriešené. Preloženie je predsa druhom trestu, ktorý patrí aktérovi a nie obeti.
Práca s agresorom:Pri riešení problému s agresormi sa osvedčil neobviňujúci prístup, založený na vzbudzovaní empatie a humanizmu členov partie. Potrestanie agresorov môže mať dočasný účinok na konkrétnu situáciu, ale tak ako aj obviňovanie, ťažko natrvalo zabráni prejavom šikanovania. Dôležité je hľadať príčiny takého správania agresorov. Veľmi často bývajú v násilníckom či nezdravom rodinnom prostredí. Ukážte agresorom účinky ich správania. Väčšina obetí si chce zachovať tvár a skrýva svoje skutočné pocity až do chvíle, keď sú sami. Agresorom môže otriasť, keď sa dozvie, že jeho obeť napríklad nemôže v noci spávať, bojí sa ísť do školy a podobne. Tréningy asertivity často pomôžu šikanovanému aj šikanujúcemu, pretože im môžu ponúknuť vhodnejšie spôsoby, ako dávať najavo svoje potreby.
Práca s obeťou:S deťmi, ktoré sa stali obeťami, je potrebné pracovať veľmi citlivo. John Pearce (1989) odporúča, aby učitelia pomohli deťom pripraviť sa na provokácie a zvyknúť si na ne pomocou metód hrania rolí. Súčasťou tohto prístupu je naučiť deti vhodne reagovať, napríklad zostať pokojný, pôsobiť sebaisto, odísť s dôveryhodnou dospelou osobou, mať pripravenú odpoveď, ktorou môžu v kritickej situácii reagovať. Taktiež je dôležité, aby deti poznali riešenia, ako reagovať v prípade nebezpečenstva. Povzbudzujte deti, aby hovorili o tom, čo sa stalo, alebo aby to nakreslili či napísali. Už to môže mať terapeutický účinok. Odporučte im, aby zostávali v skupine detí, najlepšie kamarátov, najmä v čase zvýšeného rizika.
Spolupráca a právne aspekty:Pri podozrení na šikanovanie žiaka je veľmi dôležitá úzka spolupráca rodičov, učiteľov (najmä triedneho učiteľa) a vedenia školy. Súčinný pri riešení šikanovania v prostredí školy by mal byť aj koordinátor prevencie, výchovný poradca, prípadne ostatní odborní zamestnanci školy. Kolář uvádza niektoré chybné kroky, ktorých sa dopúšťajú učitelia pri riešení šikanovania: Často sú vyšetrované obete a agresori spoločne. Berú sa vážne falošní svedkovia, ktorým tak rozkázal „šéf“ agresorov. Pri vyšetrovaní sa neberie do úvahy dostatočný zreteľ na traumu obete. Bezprostredne sa preberá výpoveď týraného žiaka s výpoveďou agresora. To môže viesť k mylným záverom, kedy je obeť označená za agresora a agresor za obeť. Nezriedka sa stane, že sa obeť dá preradiť do inej školy alebo triedy a šikanovanie na danej škole pokračuje ďalej. Metódy riešenia šikanovania v prostredí školy spomína aj čl. 4 Smernice č.36/2018. Uvádza, že riaditeľ alebo ním poverená osoba zostaví tím zamestnancov, ktorý navrhne a zabezpečí postup pri riešení šikanovania, zabezpečí sa odborná starostlivosť obeti aj agresorovi, dozor v triede počas preverovania. Vo vzťahu k agresorovi a obeti kontaktuje zákonných zástupcov, prípadne osoby, ktoré sa o dieťa / žiaka starajú, príslušné centrum, v ktorom je umiestnené, resp. zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom je žiak umiestnený. Riaditeľ alebo ním poverená osoba kontaktuje miestne príslušné centrum, zabezpečí použitie anonymnej dotazníkovej metódy, vedie písomné záznamy o riešení jednotlivých prípadov šikanovania, zabezpečí pri rozhovoroch prítomnosť najmenej dvoch pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov. Riaditeľ školy je povinný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní podozrenie, že žiak sa dopustil šikanovania, spáchania trestného činu uvedeného v čl. 2 ods. 7 alebo opakovane páchal priestupky uvedené v čl. 2 ods. 8 v súvislosti so šikanovaním. Riaditeľ školy je povinný orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámiť podozrenie podľa odseku 1, skutočnosti, ktoré ohrozujú obeť, agresora alebo svedka, a opatrenia, ktoré prijal podľa článku 4 alebo článku 5. Pokiaľ pri šikanovaní došlo k zraneniu dieťaťa, materiálnej škode, zneužitiu osobných či dôverných informácií, riaditeľ alebo ním poverená osoba ohlasuje príslušným útvarom Policajného zboru podozrenie na spáchanie priestupku alebo trestného činu. Z hľadiska trestného zákona môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu trestných činov, ako sú ohováranie, nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na zdraví, obmedzovanie osobnej slobody, nátlak, vydieranie, lúpež, hrubý nátlak, krádež alebo poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené užívanie cudzej veci. Z hľadiska priestupkového zákona môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupkov, predovšetkým proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku.
Vylúčenie z kolektívu: Špecifický aspekt šikanovania
Vylúčenie z kolektívu je jednou z najťažších foriem sociálneho šikanovania a má hlboké psychické následky. Je to zámerné ignorovanie, vylúčenie z aktivít, šírenie klebiet, ktoré vedú k izolácii jednotlivca. Častými formami šikany sú tie, ktoré zahŕňajú nahováranie na to, aby niekoho vylúčili z kolektívu alebo ho ignorovali, zámerné prehliadanie človeka, poškodzovanie niekoho dobrého mena alebo jeho reputácie.
Dopady a pocity obete:Výsledkom tohto správania môže byť izolácia zamestnanca z kolektívu. Pocit osamelosti, straty sociálnej podpory a nízkeho sebavedomia sú len niektoré z psychických dôsledkov. Obeť sa môže cítiť nepotrebná, neviditeľná a bezcenná, čo môže viesť k depresii, úzkosti a iným psychickým problémom. Vo väčšine prípadov ide o psychický nátlak, ktorý sa prejavuje verbálne i neverbálne.
Podpora a riešenia:Ak ste zažili v minulosti alebo stále zažívate posmech alebo bolesť v kolektíve a nenachádzate žiadnu podporu alebo sa bojíte podeliť o svoje skúsenosti, je kľúčové vyhľadať pomoc kvalifikovaného odborníka na ľudskú dušu. Ten vám môže ponúknuť bezpečné miesto, kde môžete hovoriť o svojom utrpení. Okrem odbornej pomoci je dôležité zvážiť aj zmenu prostredia, ak je situácia v aktuálnom kolektíve neudržateľná. Hľadanie nového kolektívu, či už v práci, škole alebo v záujmových skupinách, kde prevláda rešpekt a inklúzia, môže byť zásadným krokom k uzdraveniu a znovu získaniu pocitu spolupatričnosti. Je to cesta k budovaniu nových, zdravých vzťahov a k obnove sebavedomia.
tags: #dieta #vylucene #z #kolektivu #kope #nevie