Zavinovanie bábätka, najmä s fixovanými ručičkami, je téma, ktorá vyvoláva diskusie medzi rodičmi aj odborníkmi. Mnohé mamičky sa pýtajú, či je v poriadku, ak ich dvojmesačné dieťa potrebuje zavinovačku, aby sa nebudilo vlastnými ručičkami. Otázky ako „Myslíte si že to nevadí? Nemôže sa stať že keď už nebude chcieť byť v zavinovačke, že nebude vedieť zaspať dobre lebo nebude mať rúčky napevno?“ sú bežné. Je dôležité poznať možné riziká a výhody a prispôsobiť prístup individuálnym potrebám dieťaťa, pretože človek je dnes zmätený z rôznych protichodných informácií. Tento článok sa vám bude snažiť objasniť, prečo je zavinovanie vášho bábätka dôležité, pričom sa opiera o historické poznatky aj moderné odporúčania. Aj napriek tomu, že prvá skúsenosť zavinúť malého drobca môže byť pre vás i preňho náročná, nevzdávajte sa, ak to bábätko potrebuje.
Čo je zavinovanie a prečo ho bábätká potrebujú
Zavinovanie je prastará technika, ktorá spočíva v tesnom zabalení dieťaťa do látky alebo perinky. Je to jedna z najstarších rodičovských techník, ktorá sa používala po stáročia. Zavinovačky sú špeciálne navrhnuté kusy látky alebo perinky, ktoré slúžia na zavinovanie detí. Deti zvyčajne milujú zavinovanie, pretože im pripomína priestor u mamičky v brušku, kde nemali priestor na pohyb a hneď im je lepšie. Pripadá si akurát, že je v tvojom brušku, kde nemala priestor na pohyb a hneď jej je lepšie. Tento pocit pevného objatia, aký zažívalo v maternici, im poskytuje pocit tepla, pokoja a bezpečia po narodení.
Jedným z kľúčových dôvodov, prečo bábätká zavinovanie často potrebujú, je takzvaný Moorov reflex (úľakový). Tento nepodmienený reflex sa prejavuje prudkým strhnutím ručičiek a plačom, objaví sa obvykle pri úľaku dieťaťa, keď ho prudšie položíte či zdvihnete z podložky, a často aj pri zaspávaní. Prudký pohyb ručičiek sprevádza krik a plač, čo môže bábätko prebudiť zo spánku alebo mu brániť v usínaní. Tento reflex nastupuje od 28. gestačného týždňa a prestáva byť výbavný do 3 - 4 mesiaca života dieťaťa. Je veľmi individuálne, ako veľmi sa novorodeniatko na pohyby vlastných ručičiek strháva. Ovplyvňuje to jednak to, ako rodičia či opatrovatelia s dieťatkom zaobchádzajú, ale tiež to, ako je novorodenec zrelý. Z praxe vnímame značné rozdiely medzi deťmi narodenými koncom 37. týždňa tehotnosti a tými, ktoré sa narodili napríklad v 41. týždni. Deti narodené skôr, hoci považované za donosených zdravých novorodencov, môžu byť výrazne dráždivejšie kvôli nezrelosti centrálneho nervového systému, než druhá spomenutá skupinka detí. Pevné zavinutie je cestou, ako dieťa utíšiť, pretože pri zavinutí vlastne zabraňujeme bábätku mávať ručičkami, respektíve tomu, aby strhnutie ručičiek bolo príliš silné a nespustil sa tak plač pri vyvolanom Moroovom reflexe. Ak je to dieťa, ktoré sa budí ručičkami, tak jej ich aspoň na noc zavazujeme do zavinovačky.
Historický kontext a vývoj zavinovania
Zavinovanie nie je novodobý výmysel, ale technika s bohatou históriou. Historické záznamy hovoria o tom, že maminky zavinovali aj Alexandra Veľkého, Júliusa Cézara i Ježiša. Naši predkovia balili bábätká do prikrývok a zaisťovali ich šnúrkami a opaskami. Aj domorodé americké kmene nosili svoje bábätká pevne zbalené a uviazané na chrbtoch. Dôkazom je americká jednodolárovka z roku 2000 s vyobrazením Indiánky z kmeňa Šošonov so zavinutým dieťatkom na chrbte. Zavinutie spevnené lanom je dodnes bežné aj v Tibete, kde sa dieťatko vďaka tomu bezpečne nosí na jakovi, keď rodina putuje po členitých horských chodníkoch.
Počas stredoveku bolo zavinovanie obľúbené, pretože držalo bábätko v teple a pokoji. Rodičia tiež verili, že nezavinuté dieťatko si môže vyškriabať oči, vykĺbiť ruky alebo mať nôžky do tvaru „O“. Potom v 17. storočí prinieslo osvietenstvo dva nové trendy - vedu a demokraciu. Okrem iného to viedlo k trom chybným krokom, ktoré spôsobili, že rodičia od zavinovania upustili na nasledujúce tri storočia. Prvou chybou bola domnienka, že zavinovanie je hlúpa a zbytočná tradícia. Rozhodli tak vedci, keď odpozorovali, že nezavinuté deti si nikdy nijako neublížili. Druhou chybou bolo tvrdenie, že bábätká potrebujú voľnosť a musia žiť slobodne. Rodičia začali zavinovaním opovrhovať, lebo ho považovali za neprirodzenú formu zajatia a väzenia. Upustenie od pohodlného zavinovania ale spôsobilo, že počet jačiacich bábätiek začal rýchlo stúpať. Títo malí krikľúni čoskoro vyprovokovali chybu č. 3 - ranní vedci usúdili, že bábätká trpia v bolestiach, preto im začali predpisovať dva najlepšie lieky na bolesť v 18. storočí - gin a ópium. Moderná pediatria a výskum však v posledných desaťročiach opäť potvrdili niektoré benefity tejto prastarej metódy, ak sa vykonáva správne a s ohľadom na bezpečnosť dieťaťa.
Výhody správneho zavinovania
Správne zavinovanie môže priniesť bábätku niekoľko významných výhod, ktoré prispievajú k jeho pohodliu a zdravému vývoju.
Upokojenie a pocit bezpečia: Zavinovanie pomáha upokojiť bábätká, ktoré sú separované od matky, napríklad novorodencov v inkubátore. Obmedzený priestor v zavinovačke navodzuje bábätku pocit, ako keby bolo v maternici. Zavinovanie môže pomôcť veľmi podráždeným a nepokojným deťom, ktoré majú silný Moorov reflex. Pre bábätko je dotyk viac než len príjemný pocit. Zavinovanie je pre vášho drobca podobný zážitok ako nosenie v šatke alebo túlenie sa telo na telo. Výhodou zavinutia je, že obaľuje telíčko dieťatka s jemným hladkaním, ktoré ho upokojí na dlhší čas. Dávate mu ním pocit tepla, pokoja a bezpečia. Zavinovanie zároveň chráni bábätko pred nekontrolovateľnými pohybmi, trhaním vlastných končatín a ešte väčším rozrušením, ktoré by v ňom mohli spôsobiť chaos. Ak sa dieťa cíti lepšie a bezpečnejšie, je fajn, ak sa mu v tom pomôže. Keď vyrastli, nebol žiaden problém. Staršia dcéra tiež tak spávala, inak plakala a plakala, zaspala a za 5 minút mykla ručičkami a už aj hore, skoro som prišla o nervy, než som zistila ako zabrániť tomu, aby sa v kuse budila. Teraz má už 13 rokov a nijako sa to na ďalšom spánku neodrazilo. My sme ju používali dlho. Keď si to dieťa vyžaduje a spí lepšie, nevidím nič zlé na tom, že má ručičky v zavinovačke.
Zlepšenie spánku: Vďaka tesnému zavinutiu je dojča uchránené pred prejavmi Moorovho reflexu, ktorý je do 5. mesiaca života príčinou prudkých zášklbov. Zavinovanie je užitočné aj preto, lebo potláča Morov reflex, nazývaný aj reflex úľaku. Ak dieťa zažije Morov reflex počas noci, často sa prebudí a zvyčajne začne plakať. Zavinovačky tiež udržujú bábätká v teple a tým, že priliehajú k malému telíčku bábätka, cíti sa pohodlnejšie a pomáhajú im lepšie spať. Zavinovanie môže byť pomôcka pri spánku, ktorá vám pomôže prekonať prvé mesiace rodičovstva. Niekedy dieťa vydrží tak spať maximálne 3 hodinky, bez zavinutia tak 10 minút. Sama uvidíš, keď ho začne zavinovanie jedovať. My, keď presvihneme čas, kedy by sme ho už mali uložiť a je už jedovatý od únavy, tak sám dáva ruky k telu, keď ho položíme. Keď ho zavinieme, v momente je kľudný. Malý spal asi do 4 - 5 mesiacov v perinke, ruky vedľa tela. Ak tak nebol, strhával sa a budil. Postupne mu perinka začala vadiť a krásne zaspí aj bez nej.
Podpora dojčenia: Zavinovanie môže dojčenie podporiť. Uľahčuje bábätku prisať sa na váš prsník, ak plače, je to náročné. Tak isto môže znížiť zápaly prsnej žľazy zlepšením spánku a kŕmenia. Jedno z amerických centier skúmalo 30-tisíc dojčiacich mamičiek. Chceli zistiť, prečo sa ženy vzdávajú dojčenia príliš skoro. Maminy, ktoré prestali dojčiť počas prvých mesiacov, tak zvyčajne urobili napríklad pre bolesti bradaviek. Zvyčajne tiež ako dôvod uvádzali, že bábätku ich mlieko nechutí, iné mali obavy, že sa im netvorí dostatok mlieka. Ak by mali tieto mamičky lepšie schopnosti upokojiť svoje bábätko, možno by pokračovali v dojčení tak dlho, ako plánovali.
Typy zavinovačiek a ich charakteristiky
Voľba správnej zavinovačky závisí od individuálnych potrieb dieťaťa a rodičov. Na trhu existuje niekoľko typov, každý s odlišnými vlastnosťami, čo rodičom umožňuje nájsť to najvhodnejšie riešenie pre ich bábätko.
Klasické zavinovačky (perinky): Toto je také to krásne biele naškrobené, s volánmi a tromi šnúrkami na zaviazanie. Zaväzujú sa na šnúrky a bývajú vypchaté perím alebo dutým vláknom. Do takejto návliečky sa vkladá vložka, či vnútorná výplň, buď z peria, alebo kokosová. Zvyčajne neumožňujú pevné zavinutie ručičiek a príliš pevne fixujú nožičky. Je ale možné nezaväzovať spodné šnúrky. Klasická perinka je tenká prikrývka z mušelínovej bavlny, ale existuje niekoľko ďalších možností zavinovania. Môžete použiť ktorýkoľvek typ, ktorý vám najlepšie vyhovuje. Mojou skúsenosťou je, že „bohatšia“ výplň má význam s ohľadom na pevné zavinutie a na pohodlné uloženie dieťatka. Niektoré maminy spávali v perinke od pôrodnice na spanie, kým sa zmestili, šestonedelie určite. Klasická perinka sa často používala na spanie v noci a v kočíku prvé tri týždne.
Rýchlozavinovačky: Jedná sa o štvorce vyplnené dutým vláknom alebo ovčím rúnom, ktoré sa po zavinutí zapínajú na suchý zips alebo pomocou viazačky. Je to modernejšia verzia, ktorá obvykle má na zapnutie jeden suchý zips alebo cvoky. Vyrábajú sa v tenších i hrubších variantoch. Poskytujú menej pevné zavinutie ako klasická perinka. Niektorí rodičia majú negatívne skúsenosti, napríklad „Takú štvorcovú zavinovačku na suchý zips - rovno do koša, otrasná, šmýkala sa, odopínala, celé zle.“
Zámotky pre novorodenca: Predávajú sa ušité z elastických materiálov so zipsom, napríklad ergoPouch, Mamas & Papas, Puckababy. Možno ich vyrobiť aj pletené.
Pružné štvorcové zavinovačky: Tieto zavinovačky umožňujú pevné zavinutie ručičiek a pritom ponechávajú nožičky voľné. Možno ich používať aj ako deku. Lacnejším, ale na prevedenie zavinutia náročnejším variantom sú veľké bavlnené alebo bambusové plienky.
Špeciálne tvarované elastické zavinovačky: Zvyčajne sa zapínajú na suchý zips, umožňujú pevné zavinutie ručičiek a pritom ponechávajú nožičky voľné.
Zavinovačky s vreckami na nožičky: Sú väčšinou určené do kočíka alebo autosedačky. Prakticky sa nachádzajú na hranici medzi zavinovačkami a fusakmi. Vyrábajú sa z rôznych materiálov a s rôznou mierou zateplenia. Čisto bavlnené typy možno používať aj doma alebo v teplejšom počasí. Na jeseň býva vhodná kombinácia vnútri bavlna a zvonku flís. Na zimu sa vyrábajú zateplené flísové.
Zavinovačky s rukami hore (Swaddle Up): Iné deti uprednostňujú zavinutie s rukami hore, takže vrecúško na suchý zips alebo zips s krídelkami na ruky môže byť dobrou voľbou. Existuje mnoho štúdií, ktoré preukazujú, že najprirodzenejšia poloha bábätka je s rukami hore. Iní však uprednostňujú vrece na zavinovanie, ktoré im umožňuje pohybovať sa rukami a pažami vo vnútri.
Ako správne zavinovať: Krok za krokom
Správne zavinovanie je kľúčové pre bezpečnosť a pohodlie bábätka. Naučiť sa, ako zavinúť svoje dieťa, keď je vo fáze novorodenca vám môže pomôcť trochu viac spať. Ak ste videli dieťa zviazané ako malú kuklu, videli ste zavinovanie tak, ako má byť. Ak chcete dieťa zavinúť, musíte ho bezpečne zabaliť, ale nie príliš tesne. Naučiť sa to robiť správne je vecou cviku a postupne krok za krokom sa aj vy môžete stať majstrom zavinovania.
Tu je postup, ako na to, s ohľadom na klasické a pružné zavinovačky:
- Príprava podložky: Rozložte deku naplocho a zložte do trojuholníka. Široký okraj by mal byť v hornej časti a roh v spodnej časti. Preloženie by malo byť také, aby vyhovovalo veľkosti dieťaťa.
- Umiestnenie dieťaťa: Umiestnite dieťa do stredu, ruky nadol po bokoch, špička trojuholníka smeruje nadol. Keď zaspalo na fitlopte, potom jemne rozviažete a vopcháte ruky dnu.
- Zavinutie prvej strany: Jeden roh deky preložte cez telo dieťaťa a zasuňte ho pod chrbát. Pevne previňte cez bábätko pravý alebo ľavý cíp zavinovačky tak, aby bola rúčka napevno pri tele. Keď je zavinovačka dlhšia, okraj pokojne zastrčte pod bábätko.
- Zavinutie spodnej časti: Spodný roh preložte cez nohy dieťaťa a zasuňte ho pod ne. Spodný okraj prehnite. Dôležité je uistiť sa, že zavinutie nie je príliš tesné a dieťa má dostatok miesta na pohyb nožičkami, aby mohlo kopkať a ohýbať ich hore aj do strán. Nožičky musia mať voľnosť.
- Zavinutie druhej strany: Druhý roh preložte cez telo dieťaťa a zasuňte ho pod chrbát.
- Fixácia (ak je potrebná): Ak používate zavinovačku so šnúrkami, naviažte stuhu. Dajte si stuhu napoly, je dobré si túto polovicu poznačiť fixkou, aby ste polovicu nemuseli zakaždým hľadať. Začnite na hrudníku bábätka, kam položíte stuhu v polovici. Potom pretiahnite stuhu pod bábätko (postupujete smerom nadol), nad bábätko a pod, kde stuhu zaviažete na mašľu. Mali by ste skončiť niekde pri stehnách.
Zavinovanie s inou polohou rúk: Ak sa zdá, že vaše dieťatko nemá rado, keď ho zaviniete s rukami pri tele, môže preferovať inú polohu rúk. Niektoré bábätká si doslova žiadajú byť pevne zavinuté. Cítia sa tak v bezpečí, sú pokojnejšie, majú kvalitnejší spánok. Ak u vášho bábätka pretrváva Moorov reflex, dieťatko rozhadzuje ručičkami pri spánku, doprajte mu pevné zavinutie do plienky.
Ako zabaliť dieťa do zavinovačky
Dôležité aspekty bezpečného zavinovania a možné riziká
Hoci zavinovanie môže byť prospešné, je dôležité poznať aj možné riziká a vyhnúť sa im, aby bola zaistená bezpečnosť a zdravý vývoj bábätka. Vo všeobecnosti je zavinovanie bezpečné, ak sa robí správne, no treba si uvedomiť aj určité riziká.
Dysplázia bedrového kĺbu: Nesprávne použitá zavinovačka, hlavne v dolnej časti tela, môže uvoľniť kĺby dieťaťa a poškodiť mäkké chrupavky bedrového kĺbu, čo môže viesť k dysplázii bedrového kĺbu. Je dôležité uistiť sa, že má dieťa dostatok miesta pre nožičky a môže ich bez problémov ohýbať hore aj do strán. Za jednoznačne nevhodné pre správny vývin bedrových kĺbov bolo preukázané tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť, ak sú zvinuté a rovno natiahnuté. Nezavinujeme dojčatá, ktoré majú dyspláziu bedrového kĺbu a musia používať špeciálne pomôcky. Určite nie je problém, ak zavinujete vaše bábätko správne. Najlepší americkí pediatri a experti na bedrové kĺbiky podporujú rodičov v tom, aby svoje bábätká zavinovali. Ale len v prípade, že to robia správne. Vždy dbajte na to, aby ste dieťatko zavili dostatočne pevne, aby sa deka/prikrývka/plienka nemohla uvoľniť, ale nie natoľko pevne, aby bolo dieťa stiahnuté.
Riziko SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat): Zavinuté bábätko by malo spať jedine na chrbte. Pri spaní na bruchu sa významne zvyšuje riziko SIDS. Zavinovať by sa teda malo prestať v čase, keď sa bábätko začne otáčať z chrbta na bruško (približne po 4. až 6. mesiaci). Ak separované bábätko niekoľko hodín neprirodzene hlboko spí, nemusí byť schopné prebudiť sa pri apnoickej pauze a zvyšuje sa riziko SIDS. Výskumy hovoria, že zavinuté bábätká spinkajúce na brušku majú vyššie riziko SIDS, ak sa v ich postieľke nachádza aj vankúš, a ak sú v zlom zdravotnom stave. Ďalšie nedávne štúdie poukazujú na úmrtia týkajúce sa „spánku na gauči“. Mamičky preniesli svoje plačúce bábätká na gauč, pretože ich potrebovali nakojiť… a potom unavené mamičky zaspali. Poriadne zavinutie zmierňuje trhanie rúčok vášho drobčeka a jeho pretočenie sa na bruško.
Prehriatie: Zavinovačka so sebou nesie riziko prehriatia. Je dôležité dieťa nezabaliť do viacerých vrstiev, nenechať ho spinkať v príliš vykúrenej izbe (najlepšia teplota je okolo 20 až 22 stupňov Celzia) a nedať mu čiapočku. Prehriatie môže spôsobiť, že vaše dieťatko bude nepokojné, môžu sa mu objaviť potničky a zvýši sa riziko SIDS. Používajte tiež iba ľahkú prikrývku, aby ste sa vyhli prehriatiu. Riziko prehriatia nehrozí, pokiaľ dieťatko nezabalíte do viacerých vrstiev, nespinká v príliš vykúrenej izbe alebo nemá oblečenú čiapočku (riziko skĺznutia na tváričku). Niektoré mamičky si myslia, že bábätká potrebujú mať v miestnosti takú teplotu, akú mali v brušku, čo môže viesť k príliš vysokým teplotám v miestnosti.
Zaškrtenie nervov a problémy s dýchaním: Ak je dieťa príliš pevne zavinuté, môže dôjsť k zaškrteniu nervov. Dieťa môže mať kvôli tesnému zavinutiu problém s dýchaním, a preto môže kričať. Niektorí doktori sa obávajú, že zavinuté bábätko, ktoré sa prevráti na bruško, môže mať problém so zdvihnutím hlávky a dýchaním.
Negatívny vplyv na dojčenie (mylná predstava): Niektoré aktivistky podporujúce dojčenie špekulujú, že zavinovanie spôsobuje bábätkám paniku, vedie matky k ignorovaniu svojich drobcov namiesto toho, aby ich držali koža na kožu a znižuje počet nočných kŕmení, ktoré vedú k podvýžive. Telo matky je pre dieťa fyziologickým a najvhodnejším prostredím. Pri separácii bábätka od mamičky, teda aj pri oddelenom spaní dojčiat v postieľke a zavinovačke, dochádza k dezorganizácii cyklov spánku a príjmu potravy. Bábätko sa budí príliš hladné, plače, rozhadzuje rukami, kope a napína sa, nemusí byť ochotné prisať sa k prsníku. To však nie je pravda. Práve naopak, zavinovanie môže dojčenie podporiť. Uľahčuje bábätku prisať sa na váš prsník, ak plače, je to náročné. Tak isto môže znížiť zápaly prsnej žľazy zlepšením spánku a kŕmenia.
Vyvrátenie mýtov a mylných predstáv o zavinovaní
O tejto najstaršej metóde sa šíri na internete niekoľko nepravdivých informácií. Je dôležité tieto mýty vyvrátiť na základe overených faktov a odporúčaní odborníkov.
Mýtus: Zavinovanie sa neodporúča.Realita: Americká Akadémia Pediatrov (AAP) a mnohé ďalšie inštitúcie odporúčajú zavinovanie vo svojich knihách, na webe a v prevenčných programoch. Ak sa zavinovanie vykonáva správne, môže byť účinnou technikou, ako pomôcť upokojiť deti a podporiť ich spánok. Ako vám bábätko donesú po pôrode? Zavinuté.
Mýtus: Zavinovanie spôsobuje SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčiat).Realita: Austrálsky SIDS prevenčný program odporúča zavinovanie až do šiestich mesiacov. Zavinovanie môže v skutočnosti zabrániť syndrómu náhleho úmrtia bábätiek a uduseniu, pretože bráni dieťaťu v prekotúľaní sa na bruško, čo je rizikový faktor.
Mýtus: So zavinovaním treba prestať v dvoch mesiacoch.Realita: Dva mesiace je najhoršie obdobie na ukončenie zavinovania. Najlepší čas, keď váš drobec potrebuje zavinovanie najviac, sú dva až štyri mesiace. V tomto období sa neodporúča spať na brušku. Ak sa naň vaše zavinuté dieťatko dokáže pretočiť, mali by ste spozornieť. So zavinovaním by ste mali prestať skôr, ako sa vaše dieťa dokáže prevrátiť spredu dozadu. Bábätká sa vo všeobecnosti naučia prevaľovať zozadu dopredu skôr, ako sa dokážu prevaliť spredu dozadu.
Mýtus: Zavinovanie bráni dojčeniu.Realita: Nie, práve naopak. Zavinovanie môže dojčenie podporiť. Uľahčuje bábätku prisať sa na váš prsník (ak plače, je to náročné). Tak isto môže znížiť zápaly prsnej žľazy zlepšením spánku a kŕmenia.
Kedy prestať zavinovať a prechod na spací vak
Zavinovanie by sa malo prestať v čase, keď sa bábätko začne otáčať z chrbta na bruško, čo je zvyčajne približne po 4. až 6. mesiaci. Ak sa naň vaše zavinuté dieťatko dokáže pretočiť, mali by ste spozornieť. So zavinovaním by ste mali prestať skôr, ako sa vaše dieťa dokáže prevrátiť spredu dozadu. Keď je čas skončiť so zavinovačkou, prejdite na spací vak. Na výber je niekoľko rôznych možností.
Niektorí rodičia dávajú prednosť tomu, aby sa ich dieťa naučilo spať bez zavinovania hneď od začiatku, než aby sa ho pokúšali zavinúť, kým je tento reflex ešte silný. Neexistuje žiadne pravidlo, ktoré by hovorilo, že musíte novorodenca zavinúť, a sú rodičia, ktorí sa rozhodnú to vôbec nerobiť. Ak sa to vášmu bábätku nepáči, je v poriadku položiť dieťatko na matrac v postieľke bez zavinovania. Niekedy sa deti, ktoré nie sú v zavinovačkách, začnú samy ukľudňovať cmúľaním prstov, pretože na ne môžu dosiahnuť.
Individuálny prístup a skúsenosti rodičov
Otázkou ostáva, akú formu zavinutia pre dieťatko zvoliť. Osobne nie som zástancom univerzálnych odporúčaní pre všetky deti a všetkých rodičov. O vhodnosti toho či onoho, však dieťa „presviedčajte“ citlivo. Nemusí sa mu to páčiť na prvý šup, ale postupne môže zistiť, že je mu nakoniec celkom fajn a pri zavinovaní nebude už protestovať. Na druhej strane je pravdou, že nie každé dieťa zavinutie potrebuje, už vôbec nie na celý deň či na niekoľko mesiacov. Snažila som sa nájsť názory odborníkov, pediatrov, či ľudí, ktorí sa venujú pohybovému vývinu detí. Asi ako pri všetkom, aj tu nájdete názor matkami uznávanej českej odborníčky hovoriaci o tom, že dieťa treba zavinovať do perinky minimálne do 5. mesiaca života, v perinke ho treba dojčiť, uspávať i voziť v autosedačke. Na druhej strane stojí názor pediatrov a ortopédov, ktorí hovoria o tom, že príliš dlhotrvajúce a príliš pevné zavinovanie do perinky môže mať negatívny vplyv na vývin bedrových kĺbov novorodencov.
Ja by som sa prikláňala k uvážlivému rozhodnutiu - podľa potrieb dieťaťa. Sú deti, ktoré zavinovanie naozaj potrebujú krátky čas a nemajú problém ani so zaspávaním, s upadnutím do hlbokého spánku, stačí im túlenie k mame, dojčenie, či ponosenie - a to im treba dopriať. Iné detičky naopak pevné zavinutie potrebujú, a to najmä na spánok, respektíve zaspávanie. Keď už zaspia, rodičia ich z perinky uvoľnia a dieťatko ju má v podstate pod sebou, ako veľký vankúš. Moja osobná skúsenosť s perinkou je už staršieho dáta, pri oboch sme ju však používali veľmi krátko a výhradne na spánok, u mladšej dcéry myslím len zopár dní. Dobre nám potom poslúžila šatka.
Mám pocit, že v posledných rokoch je zavinovanie považované skôr za obmedzovanie detí. Každé dieťa potrebuje niečo iné. Ak to potrebuje - to dieťa. Toto je z môjho pohľadu celá podstata používania periniek a podobných pomôcok. Ono vám dá jasne najavo, čo potrebuje. Niektorí rodičia majú rôzne skúsenosti:
- Oľga: „V perinke ležali vždy v postieľke a keď zaspali v postieľke, tak som ich do nej zaviazala, aby sa nešklbali a nezobudili. Keď boli hore a sme sa nosili, tak len ako macíkovia na mojej alebo manželovej ruke na brušku.“
- Baška: „My perinka len na spanie asi do 2 mesiaca, v šatke nechcela byť, ale asi som bola málo trpezlivá, možno by si časom zvykla.“
- Barbora: „Perinku som skúsila párkrát po návrate z pôrodnice, ale bábätku sa v nej vôbec nepáčilo a zdalo sa mi, že je mu lepšie, keď ho nechávam voľne.“
- Soňa: „Perinka asi iba prvé dva týždne, potom bolo príliš teplo. Z rýchlozavinovačky sa pomerne šikovne vedel vykopať už od novorodenca, takže to sme opustili okamžite. Šatka bola len veľmi príležitostne od 6. mes, keď vonku statočne nasnežilo a nedalo sa kočíkom prejsť.“
Zavinovanie v letných mesiacoch: špeciálne tipy
Pokiaľ vám termín pôrodu vychádza na letné mesiace, iste sa obávate horúčav a sparných teplých dní. Leto je už v plnom prúde. Čakajú nás najteplejšie mesiace roka - júl a august. Toto obdobie plné sparných dní, páliaceho slnka a horúčav znášame každá inak a neľahké to majú aj naši najmenší drobci. Zvlášť však tí novonarodení. Ako im pomôcť prežiť prvé dôležité mesiace ich života čo najviac v pohode? Ako im uľahčiť adaptáciu v novom prostredí po pôrode?
Perinka býva klasickou súčasťou výbavy pre novorodeniatko. Dieťatko sa v nej cíti bezpečne a isto, rovnako manipulácia s ním je ľahšia. Počas letných dní však môže byť v nej bábätku veľmi teplo, čo prejavuje plačom a nepokojnosťou. Používať teda odporúčame len tenkú verziu zavinovacej perinky, aj to len pri prekladaní a presúvaní bábätka, prípadne na spánok počas noci.
Obliekanie a prevencia prehriatia: Novorodeniatka obliekame voľne a vzdušne. Najvhodnejšie sú bavlnené, prírodné, mäkké, ľahké materiály, v ktorých sa malý človiečik menej potí. Počas leta teda hlavný „prím“ hrajú body s krátkym rukávom, tričká, voľné košieľky, prípadne tenká čiapočka. Myslieť treba aj na ochranu hlavičky. Pokiaľ dieťatko leží v kočiariku, nie je potrebná čiapočka, ale ak nie, zíde sa tieniaci „kapišónik“, aby slniečko priamo nepálilo na hlavičku a tvár bábätka. Nezabúdajte na ideálnu teplotu v miestnosti okolo 20 až 22 stupňov Celzia.
Starostlivosť o pokožku a potničky: Potničky sú malé červené bodky na pokožke bábätka. Vyskytujú sa zvlášť v horúcich letných mesiacoch hlavne na chrbátiku, či záhyboch na nôžkach, keď sa dieťatko v polohe ležmo počas spánku alebo prechádzky spotí. Občas ich nájdeme aj na brušku, trupe, pod pazuškami. Netreba sa však ničoho obávať. Potničky síce vyzerajú ako vyrážky, ale nesvrbia. Takéto podráždenie a začervenenia pokožky postupne zmizne samé, len je potrebné dieťatko počas dňa častejšie osviežiť a opláchnuť v čistej vode. Pokožka takýchto maličkých detí je veľmi jemná, citlivá, preto vystavovanie priamemu slnečnému žiareniu nie je vôbec dobré. Niektoré maminy rady „opaľujú“ nôžky, rúčky a pod. Hrozí však podráždenie, začervenanie a dokonca aj spálenie vrchných vrstiev pokožky. To sa prejaví bolestivosťou, plačom a šúpaním sa kože malého dieťatka.
Balenie „na široko“: Balenie látkovými plienočkami „na široko“ kvôli správnemu postaveniu bedrových kĺbikov, môže byť v horúčavách tiež problém. Bábätku môže byť veľmi teplo, preto je vhodné dávať balenie „na široko“ len na noc. Je to však dobré prekonzultovať s ortopédom, ku ktorému chodíte na kontrolu s nožičkami, pretože zvyčajne sa odporúča takto baliť dieťatko po celý deň, aspoň počas jeho prvých mesiacov. Pokiaľ sa zdržiavate počas dňa vo vnútri, možno mu plienočka navyše ani tak veľmi prekážať nebude.
Pitný režim: V rámci pitného režimu novorodeniatka zvyčajne nie je potrebné nič iné okrem pravidelného a častého dojčenia. Ak je však z rôznych dôvodov potrebné byť dlhšie vonku, prípadne cestovanie v horúcom, vyhriatom aute a teploty sa šplhajú nad 30°C, prevarenou dojčenskou vodou alebo slabým nesladeným detským čajíkom nič nepokazíte. Odporúčame ho však podávať malou plastovou detskou lyžičkou. Pokiaľ dieťatko dojčené nie je, ale je na náhradnej výžive, je potrebné myslieť na dopĺňanie tekutín oveľa viac a podávať mu v rámci pitného režimu čistú prevarenú dojčenskú vodu každú hodinu, dve. Pozor ale na mikroorganizmy v iných nápojoch - napríklad čaji alebo v ovocných džúsoch pre dojčatá. V horúcom počasí sa ľahko a rýchlo množia, rovnako dodržať sterilitu fliaš, lyžičiek, cumľov, či pohárikov môže byť zložité. Vyvárať ich častejšie je teda dôležité. Podobne sa ľahko a rýchlo môže kontaminovať tekutina, ktorú chceme bábätku podávať. Čím dlhšie vo fľaške v horúcom počasí nápoj stojí, tým viac stráca na svojej kvalite. Najlepšie je teda pripravovať nápoje vždy čerstvé, pokiaľ to, pravdaže, okolnosti dovoľujú. Najideálnejšou z tohto pohľadu je spomínaná prevarená dojčenská čistá voda.
tags: #dieta #zabalene #s #rukami #v #perinke