Plač bábätka je pre mnohých čerstvých rodičov nielen výzvou, ale často aj zdrojom úzkosti a pocitov bezmocnosti. Je srdcervúci, vyčerpávajúci a dokáže spustiť kolotoč negatívnych myšlienok a výčitiek. Pre rodičov, ktorí sa s ním stretávajú, je prirodzené pýtať sa, čo robia nesprávne, či je chyba v nich. Avšak, je dôležité si uvedomiť, že plač je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa a v prvých mesiacoch jeho života je dokonca jeho jediným dostupným spôsobom komunikácie. Novorodeniatko okrem neho nemá k dispozícii žiadny iný spôsob vyjadrenia svojich potrieb či pocitov.
Keď bábätko plače, rodičia často cítia paniku, túžbu vyhovieť jeho potrebám, snahu zistiť, ktorá z tých potrieb práve potrebuje uspokojiť, či nepotrebuje uspať. Skúšajú skutočne všetko - prebaľovať, kŕmiť, hojdať, spievať, hladiť, prechádzať sa po parku, húpať v húpacom kresle… Bez ohľadu na to, či je deň alebo hlboká noc. Nadmerný plač v dojčenskom veku má emocionálny vplyv na rodičov, to je fakt. Tento článok sa zameriava na hlbšie pochopenie plaču, od jeho genetických koreňov až po praktické rady a zdroje podpory pre rodičov.
Plač ako prvý jazyk: Komunikačný nástroj a jeho vývoj
V okamihu narodenia je plač bábätka dobrým znamením. Obzvlášť po predčasnom pôrode sa naň napäto čaká, pretože je symbolom zdravia a pripravenosti pobiť sa o svoje miesto na tomto svete. Dojíma a rozradostňuje. Zároveň však, ako už bolo spomenuté, dokáže frustrovať, vyčerpávať a nahnevať, najmä ten, ktorý trvá pridlho, je intenzívny a neutíchajúci.
Novorodenec má jeden nástroj na komunikáciu: plač. Svoje prirodzené potreby dáva najavo plačom. Či už je to „som hladný“, „je mi zima“, „je toho na mňa veľa“ alebo „chcem byť pri tebe, mamka“. Preň existuje len „tu a teraz“, nedokáže manipulovať, nerozumie súvislostiam ani príčinám a už vôbec nechápe čas. Plač je v prvých týždňoch jeho života jeho jediným komunikačným nástrojom. Tento nástroj je inštinktívny a dáva ním najavo každý pocit straty pohody. Hlad, chlad či strach predstavuje pre jeho organizmus životné ohrozenie, a tak plače, aby privolal dospelých a tí ho „zachránili“. Za plačom bábätka sa väčšinou skrýva jeho nenaplnená potreba, napríklad potreba spánku, jedla, kontaktu, či podnetu na hranie.
Výskumy mozgu ukázali, že plač vlastného bábätka v prvých týždňoch po pôrode u mamy vyvoláva pocit nabudenia a úzkosti. Podobné pocity však vyvoláva aj u „nerodičov“. Pri zvuku detského plaču sa im zvýši hladina stresových hormónov v krvi a sú v pohotovosti. Z hľadiska evolúcie to má veľký význam, pretože dospelý sa pod vplyvom emočného stresu snaží nájsť príčinu nepohodlia bábätka a čo najrýchlejšie ju odstrániť - a to zvyšuje šancu bábätka prežiť.
Vedci pozorovaním stoviek bábätiek počas ich prvého roka života zistili, že ich plač má určité zákonitosti. Novorodenci zväčša plačú málo, od približne druhého týždňa až do druhého mesiaca sa počet preplakaných hodín zvyšuje. Na konci druhého mesiaca dosiahne vrchol a potom začne krivka klesať. Medzi tretím a piatym mesiacom dosiahne stabilnú úroveň. (Existujú však aj výnimky). Podobne sú na tom aj predčasne narodené deti, s tým rozdielom, že ich vrchol nastáva v polovici druhého mesiaca korigovaného veku. To naznačuje, že plač nie je reakciou len na prostredie, ale svoju úlohu tu zohráva aj zrelosť jeho tela - najmä nervovej sústavy.
5 základných dôvodov, prečo bábätká plačú, ako znie a čo znamenajú – čo môžete očakávať
Pediatri opakovane popisujú, že aj úplne zdravé bábätko môže mať denne niekoľko hodín, keď plače intenzívne a je ho veľmi ťažké utíšiť. Toto obdobie začína často okolo druhého týždňa a končí sa medzi tretím až piatym mesiacom. Je náročné pre rodičov, ale zvyčajne neznamená chorobu.
Genetika a vplyv na dĺžku plaču
Najnovší výskum prináša dôležité zistenia, ktoré môžu pomôcť zmierniť rodičovské výčitky a pocity zlyhania. Ukazuje sa, že to, koľko vaše bábätko plače, nemáte celkom vo svojich rukách, pretože v tom úlohu zohráva práve genetika. Nemusíte mať výčitky, že svojmu dieťatku nerozumiete, alebo že ste zlá mama. Nič zle nerobíte. Niektoré deti prosto plačú viac než ostatné, dlhšie, intenzívnejšie - a nie je to vo vašich rukách.
Nová švédska štúdia publikovaná v časopise JCPP Advances sledovala takmer tisícku dvojčiat vo veku 2 a 5 mesiacov. Zamerala sa nielen na jednovaječné, ale aj dvojvaječné dvojčatá a fakt, ako ich plač ovplyvňujú genetické či environmentálne faktory. Prečo práve dvojčatá? Jednoducho preto, aby boli premenné ako domáce prostredie, rodinná situácia a socioekonomický status rovnaké. Ak jednovaječné dvojčatá vykazujú viac podobných čŕt než dvojvaječné (jednovaječné zdieľajú približne 100 % svojej DNA, dvojvaječné „iba“ 50 %), predpokladá sa, že za to môže genetika.
Výskum dospel k názoru, že genetika sa podieľa na dĺžke plaču a schopnosti upokojiť sa u 50 % bábätiek vo veku 2 mesiacov a 70% vo veku 5 mesiacov. Tento výsledok potvrdzuje to, čo mnohí pediatri už tušili: „niektoré deti prosto plačú viac než iné a nie je to preto, že by rodič robil niečo nesprávne či správne,“ vyjadril sa k štúdii pediater Joel Gator Warsch, MD. „Každé dieťa je stvorené inak a vedomie toho môže vytvoriť priestor pre väčší súcit a trpezlivosť. A to ako pre vaše dieťa, tak aj pre vás samotných.“
Vedci a vedkyne, ale aj samotní rodičia premýšľajú dlhé roky nad tým, ako na spánok a schopnosť regulovať svoje správanie u bábätiek a detičiek vplýva genetika či environmentálne faktory. Už predchádzajúce štúdie zistili, že plač a ľahká rozrušiteľnosť sú u detí vo veku 2 rokov vysoko dedičné, avšak nik doteraz neskúmal, ako vplýva na plač genetika u bábätiek v ranom veku. Vo Švédsku si preto posvietili na tieto otázky a skúmali 998 dvojčiat vo veku 2 a 5 mesiacov, čiže v prvotných kľúčových obdobiach vývoja dieťaťa (tieto deti sú súčasťou longitudinálnej štúdie dvojčiat Gut-2-Twin).
Vedci napokon genetické vplyvy na dĺžku plaču potvrdili - a to vo veku 2 aj 5 mesiacov, aj v schopnosti uspať sa vo veku 5 mesiacov. Zistilo sa, že v prvých mesiacoch je plač z veľkej časti neurologicky podmienený a reflexný. Až po polroku začne postupne plač formovať správanie, temperament a prostredie viac než genetika, keďže detičky sú si viac vedomé svojho plaču a ďalších reakcií a začínajú ich preto využívať ako formu komunikácie. Environmentálne faktory mali zase vplyv na počet prebudení za noc u detí aj 2- aj 5-mesačných, ako aj u schopnosti 2-mesačných zaspinkať.
Bežné príčiny detského plaču a ako ich rozpoznať
Rozlúsknuť, čo presne chce bábätko dať najavo, môže byť zo začiatku poriadnou výzvou. Po čase však rodičia zistia, že nie je plač ako plač, pričom nejde len o jeho razantnosť a intenzitu. Pri plači totiž bábätko vysiela aj iné signály, ktoré je potrebné si všimnúť a spätne spojiť s jeho potrebou. Tu sú najčastejšie príčiny:
- Hlad: Toto je pravdepodobne prvá vec, ktorá vám napadne, keď dieťa plače. Niektoré bábätká dávajú najavo hlad poriadne hlasno. Ak dieťatko dojčíte, mali by ste vedieť, že plač je už neskorý signál hladu. Skoršie signály sú otváranie ústočiek, hľadanie prsníka, cmúľanie rúčok a nepokojné mrvenie. Najviac pomôže, ak sa naučíte rozpoznať tieto skoré signály, čo vám pomôže predísť plaču pred kŕmením. Ak dieťatko plače od hladu a vynervuje sa, môže dokonca odmietať prsník alebo fľašku. Časté prisávanie je u novorodenca normálne, pomáha tvorbe mlieka a samo osebe neznamená, že má mama mlieka málo, ani to, že dieťa rozmaznáva.
- Mokrá alebo špinavá plienka: Niektoré bábätká vám dajú najavo, kedy potrebujú vymeniť plienku, a naopak, niektoré dokážu tolerovať špinavú plienku aj dlhší čas. Tak či tak je potrebné skontrolovať tento problém a čo najskôr vymeniť plienku za čistú. Mokrá plienka môže byť príčinou nepohody, ktorá bábätko vyrušuje, predovšetkým ak ho plná plienka na zadočku chladí, prípadne dráždi jeho zaparený zadoček. Občas bábätko nechajte vyvetrať sa na prebaľovacej podložke.
- Prestimulovanie a únava: Pre bábätko je každý, i ten najbanálnejší podnet, novým. Ak má počas dňa týchto podnetov viac, jeho psychika sa preťaží natoľko, že je napríklad ťažké ho večer uspať. Medzi nové podnety možno zaradiť návštevu vo vašej domácnosti, prvú dlhšiu prechádzku, skúšku nosiča či akúkoľvek zmenu alebo novinku, s ktorou je konfrontované a ktorá si žiada jeho pozornosť. Ak vidíte, že je prestimulované, zoberte ho do izby, urobte v nej prítmie, bábätko si nechajte na rukách a jemne ho hojdajte. Pri plači z prestimulovania hrozí nekončiaci záchvat plaču, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. Stáva sa to najmä u bábätiek medzi 2. a 4. mesiacom. Plač od únavy sprevádza zívanie, chytanie očiek a tváričky a často sa vyskytuje v podvečerných alebo večerných hodinách. Intenzita plaču sa môže líšiť - zatiaľ čo jedno bude len nepokojne pomrnkávať, iné môže spustiť hlučný vresk. Plač v dôsledku únavy je často sprevádzaný začervenaním, kopaním, kedy sa krátke vzlyky striedajú s dlhými.
- Nuda: Môže sa bábätko nudiť? Áno, môže. Najmä keď príliš dlho leží v postieľke. Pre maminu sú to vzácne okamihy, kedy si môže aspoň odskočiť na toaletu, no dieťatku sa to môže zdať ako celá večnosť. To, že mu je dlho, vám dá najavo poriadnym plačom. Našťastie, tento typ plaču sa dá ľahko zvládnuť.
- Teplotný diskomfort: Dieťatko môže plakať aj vtedy, keď mu je zima, alebo horúco. Pokiaľ plače, skontrolujte teplotu v miestnosti. Ideálna teplota v izbe by mala byť okolo 20°C. Pre bábätko je veľmi nebezpečné prehrievanie, pretože si nevie ešte dostatočne regulovať telesnú teplotu. Či je bábätku zima, hravo zistíte podľa chodidiel. Ak má studené nôžky, treba ho obliecť teplejšie, prípadne zvýšiť teplotu v miestnosti.
- Bolesť (všeobecne) a zúbky: Plač, ktorého príčinou je bolesť, má silnú intenzitu, viac ako nárek pripomína skôr kričanie a môže byť sprevádzaný mrvením sa v postieľke či stuhnutosťou telíčka, ak dieťa práve držíš na rukách. Bolesti zubov sú známe ako u dospelých, tak i u detí. Najbolestivejšie je prerezávanie nových zúbkov u bábätiek. Niektoré bábätká to môžu prežívať horšie ako ostatné, ale koniec koncov pre všetky bábätká je to trápenie.
Okrem týchto bežných príčin existujú aj obdobia intenzívnejšieho plaču, ako sú napríklad tzv. rastové špurty, kedy sa mnohé bábätká okolo tretieho a šiesteho týždňa zdajú byť neustále nespokojné, chcú sa dojčiť takmer stále a ťažko sa ukladajú na spánok. Laktačné poradkyne tieto dni opisujú ako rastové špurty; po pár dňoch sa to väčšinou ustáli.
Zdravotné príčiny nadmerného plaču a brušné ťažkosti
Hoci len veľmi málo bábätiek plače zo závažných zdravotných dôvodov, je dôležité poznať príznaky, kedy môže byť plač indikátorom zdravotného problému. Ak plač súvisí so zdravotným problémom, jedná sa o veľmi prenikavý, veľmi hlasný a vysoký plač, ktorý môže byť vyslovene neznesiteľný. Bábätko nemá žiaden denný rytmus, nerozoznáva deň od noci, jeho nočný spánok sa postupne nepredlžuje. A takýto nadmerný a neutíšiteľný plač uňho pretrváva aj po štvrtom mesiaci.
Najčastejšie zdravotné problémy spojené s plačom súvisia s tráviacim systémom:
- Plač po kŕmení a plynatosť: Ak vaše dieťa plače po kŕmení, pravdepodobne ho trápi kolika alebo vzduch v žalúdku. Pre úľavu od plynov môžete vyskúšať nasledujúce rady:
- Ak dojčíte, mali by ste jesť nenadúvajúce potraviny.
- Kojte dieťa, kedykoľvek bude chcieť, alebo mu ponúknite cumlík - aktívne satie uvedie do pohybu črevá.
- Po každom kŕmení nechajte dieťatko riadne odgrgnúť.
- Noste dieťatko v šatke alebo ho podržte v klbku, môžete ho aj krátko položiť na bruško.
- Po kúpaní masírujte dieťatku bruško v smere hodinových ručičiek, cvičte s nožičkami "žabku".
- Konzultujte s vaším lekárom podávanie prípravkov obsahujúcich probiotické baktérie, alebo kvapiek absorbujúcich voľný plyn.
- Tradičné riešenie je aj podávanie bylinných čajov (aníz, fenikel, rasca).
- Dojčenská kolika: Medzi príznaky koliky patrí začervenaná tvár, zaťaté pästičky a nohy pritiahnuté k hrudníku spojené s 2-3 hodinovým hlasným plačom po väčšinu dní v týždni, v mnohých prípadoch k večeru. Väčšinou sa koliky objavujú počas niekoľkých prvých týždňov a zvyčajne miznú okolo 3-4 mesiacov. Koliky sú pomerne bežné - trpí na ne jeden zo štyroch novorodencov. Plač spôsobený detskou kolikou je nesmierne špecifický - objavuje sa najčastejšie v podvečerných alebo večerných hodinách, trvá viac ako tri hodiny a tento scenár sa opakuje aj tri týždne po sebe. Rodičia vtedy často dosahujú najvyšší level zúfalstva a bábätko sa zmieta v bolestivých kŕčoch. Špecifickými signálmi sú výrazná červeň v tvári, ostrý a uši rezajúci nárek, priťahovanie nožičiek k brušku. V postieľke sa dieťa nepokojne mrví, nepomáha hojdanie ani akékoľvek tíšenie. Príčina dojčenských kolík zatiaľ nie je jednoznačne objasnená. Môže ňou byť alergia na bielkovinu kravského mlieka, abnormálne zloženie črevnej mikroflóry, zvýšená citlivosť zažívacieho ústrojenstva dieťaťa, odchýlky detského temperamentu, či stres rodičov alebo dieťaťa. Na zvládnutie problémov je nutné sa plačom nestresovať, aby sa nervozita neprenášala na dieťa, a nastaviť pravidelný denný režim vrátane režimu spánku a jedla.
- Zlý váhový prírastok: Väčšina novorodencov po narodení trochu stratí na váhe, ale mali by zase rýchlo začať pribúdať, ak sú správne kŕmené. Žalúdok novorodenca je relatívne malý, takže bude spočiatku potrebovať kŕmenie každé dve až tri hodiny. Ale deti sú rôzne a neexistuje ideálne množstvo alebo tempo, akým by mali pribúdať na váhe. Váš detský lekár bude sledovať váhový prírastok vášho dieťaťa, a ak sa mu nebude zdať niečo v poriadku, upozorní vás na to.
- Grckanie a reflux: Grckanie je termín, ktorý sa používa pre malé množstvo mlieka, ktoré dieťa vyvráti po kŕmení. Hoci sa jedná o prirodzený proces, ak vaše dieťa grcká pravidelne - častejšie ako štyrikrát denne - a zvracia viac než malé množstvo potravy, môže sa jednať o reflux. Povedzte to vášmu lekárovi, ak máte podozrenie, že vaše dieťa príliš grcká. Vo väčšine prípadov postačuje na zvládnutie ťažkostí výživové a režimové opatrenia. Dieťa ukladáme do zvýšenej polohy (nakloníme matrac v postieľke či podložíme nohy postele v hlavovej časti), viac na ľavý bok a nenosíme po kŕmení dieťa v polohách, kedy si krčí bruško. Grckajúcim kojencom podávame mierne zahustenú stravu v menších dávkach častejšie počas dňa.
- Vracanie: Vracaním sa označuje situácia, kedy vaše dieťa vyvráti všetku prijatú potravu. Líši sa od prirodzeného a slabého grckania, ku ktorému zvyčajne dochádza ihneď po jedle. Zvracanie prichádza o trochu neskôr a vo väčšom meradle a často nepríjemne zapácha. Ak je vaše bábätko staršie ako 3 mesiace a jedná sa o ojedinelé zvracanie bez ďalších príznakov, potom mu podajte tekutiny (ideálne čerstvú prevarenú vodu alebo rehydratačný roztok). Mali by ste sa spojiť s vašim lekárom, ak vaše dieťa zvracia pravidelne, ak sa jednalo o veľké množstvo, ak ste vo zvratkoch našli krv, ak má zároveň hnačku alebo ak je mladšie ako 3 mesiace.
- Hnačka: Akútna hnačka môže byť spôsobená diétnou chybou (podaním nevhodných potravín), kontaminovanými potravinami alebo vodou (nedostatočná tepelná úprava, skladovanie surových a varených potravín dohromady), nedostatočnou alebo žiadnou sterilizáciou používaného riadu alebo zmenou prostredia. Častými pôvodcami akútnej hnačky sú vírusy alebo baktérie. Akútnu hnačku s ľahkým priebehom väčšinou zvládnete sami v domácich podmienkach. Pokiaľ však hnačka nevymizne do jedného dňa, má chronický, hoci ľahký priebeh alebo sa v stolici objavil hlien alebo krv, kontaktujte svojho lekára.
- Zápcha: Je dôležité si uvedomiť, že stolica dieťaťa môže zmeniť svoj charakter a frekvenciu v závislosti na jeho výžive a vývoji. Veľmi častými príčinami zápchy sú faktory diétne (nevhodné zloženie stravy, málo diétnej vlákniny, nedostatok tekutín, nedostatok aktívneho pohybu) alebo u starších detí aj príčiny psychické. Riešenie problému je často ťažké a vyžaduje dostatok času a trpezlivosti. Staršiemu dieťaťu upravte stravu - zaraďte viac čerstvého ovocia, surovej zeleniny, mliečne výrobky radšej acidofilné. Môžete podať aj potraviny, ktoré majú mierne preháňavý účinok, ako harmančekový čaj. V prípade pretrvávajúcich ťažkostí sa poraďte so svojím lekárom.
- Iné zdravotné problémy: Ak je vaše dieťa nachladnuté alebo je mu z nejakého iného dôvodu zle, môže odmietať jedlo podobne ako dospelý človek. Napríklad upchatý nos môže skomplikovať dýchanie a spôsobovať neochotu vášho dieťaťa otvoriť ústa, aby sa mohlo nakŕmiť. Medzi ďalšie zdravotné príčiny nadmerného plaču patria neznášanlivosť kravskej bielkoviny či iná potravinová intolerancia obsiahnutá v materskom či umelom mlieku, reflux alebo hnačky sprevádzané úbytkom hmotnosti, bolesti hlavy, abnormality v centrálnom nervovom systéme, infekcie močového traktu, či ak matka užívala počas tehotenstva niektoré silné lieky.
Ak máte vnútorný pocit, že sa s bábätkom niečo nedeje v poriadku, váš pocit je dôležitý. Ak máte podozrenie, že vaše dieťatko plače zo zdravotných dôvodov, navštívte pediatra a podeľte sa s ním o svoje obavy.
Ako utíšiť plačúce dieťa: Overené tipy a metódy
Keď už všetko zlyhalo a bábätko nevie prestať plakať, neexistuje jeden univerzálny trik. Skôr taký „balíček nápadov“, ktoré postupne mamy skúšajú, kým nájdu, čo funguje u ich dieťatka. Prvým krokom je zistiť, čo presne vám chce dieťa svojím plačom povedať. Za predpokladu, že je nakŕmené a prebalené, no i tak stále plače, môžete vyskúšať nasledovné tipy, ktoré sa čerstvým maminkám osvedčili najviac:
- Snažte sa zostať v pokoji: Táto rada je niekedy v praxi len ťažko splniteľná, pretože niekoľkohodinový detský plač privádza rodičov do zúfalstva. Je však potrebné mať na pamäti, že bábätko reaguje na atmosféru, ktorá doma panuje, a rovnako i na pocity, ktoré vysiela jeho maminka. Preto platí, že ak nebudete pokojná vy, neutíšíte ani svoje dieťatko.
- Húpavý pohyb: Bábätká majú rady hojdavé pohyby, ktoré ich doslova ukolíšu k spánku. Či už ho budete vykonávať pri chôdzi, v kočíku, alebo sediac na fitlopte, dieťatko, ktoré nič nebolí a má naplnené svoje potreby, by sa malo po čase upokojiť. Istou formou hojdavého pohybu je aj jazda autom - nie jeden rodič štartoval auto i v strede noci, aby svoje hlasno plačúce bábätko uspal.
- Japonská metóda upokojovania: Vedci z Japonska skúmali, aké spôsoby uspávania a upokojovania bábätiek v ranom veku by mohli byť vysoko efektívne. Prišli na metódu, ktorú môžete použiť, pokiaľ prechádzate náročným obdobím a potrebujete riešenie ihneď - no neberte ho ako riešenie v dlhodobom horizonte. Túto metódu vyskúšali na bábätkách vo veku 0 - 7 mesiacov. Zistili, že keď matka chodila s plačúcim dieťatkom v náručí, jeho srdcová frekvencia sa spomalila do 30 sekúnd. V prechádzaní sa pokračujte minimálne 5 a viac minút, aby ste zminimalizovali pravdepodobnosť prebudenia sa, keď dieťatko uložíte do postieľky. Po prechádzaní sa posaďte a držte dieťatko ďalších 5 až 8 minút a napokon ho vložte do postieľky. Nezabudnite bábätko v tomto veku držať v náručí bezpečne a podopierať mu hlavičku.
- Bližší kontakt s maminkou: Bábätko deväť mesiacov počúva tlkot maminho srdca. Takýto blízky bonding s bábätkom pomáha regulovať teplotu, dýchanie aj tep vás oboch. Mnoho detí sa upokojí na rukách. Ak dieťa plače, pretože sa dožaduje matkinej blízkosti, často sa stáva, že akonáhle si ho maminka privinie k sebe, spustí ešte silnejší plač, ktorý však do pár minút ustane. V prípade, že si tvoje dieťa vyžaduje telesný kontakt takmer neustále, zváž kúpu šatky alebo nosiča. Tvoja chrbtica sa síce odľahčí len čiastočne, no aspoň budeš mať počas dňa voľné ruky. Jeden výskum ukázal, že matky, ktoré svoje deti nosili o dve hodiny denne navyše, uviedli, že ich deti v 6. týždni plakali o hodinu menej. Prítomnosť inej ľudskej bytosti u dieťatka efektívne uvoľňuje napätie. Ak bábätko vo vašom náručí plače, neznamená to, že vás pri sebe nechce. Práve naopak, vytvárame mu emočné bezpečie, ktoré je potrebné pri spúšťaní jeho hojivého procesu. Môže sa pokojne vyplakať, lebo vie, že ste tu preň aj v tejto ťažkej chvíli.
- Pevné zavinutie: Niektoré bábätká túto metódu bojkotujú, iné na ňu reagujú expresne. Pevné zavinutie im totiž pripomína tesné prostredie maternice, v ktorom sa cítili bezpečne. Na trhu je množstvo zavinovačiek a spacích návlekov, ktoré bábätku znemožnia pohyb, dôsledkom čoho sa zvykne upokojiť predovšetkým vtedy, ak plače od vyčerpania a únavy. Ak si nie ste istá, nechajte si poradiť od skúsenej pediatričky, zdravotnej sestry či laktačnej poradkyne.
- Biely šum: Hračky s bielym šumom si niektoré maminky nevedia vynachváliť. Zväčša ide o plyšové zvieratko, ktoré má v sebe zabudovaný prístroj vysielajúci rôzne zvuky - šum mora, búrku či zvuk vysávača. Táto pomôcka je nesmierne osožná predovšetkým vtedy, ak dieťatko plače od únavy, je nepokojné a má problém ponoriť sa do spánku.
- Cvičenie s nožičkami a masáž bruška: Ak ide o plač od bolesti bruška, nemala by si zabúdať na pravidelné cvičenie s nôžkami a masáž bruška. Tieto techniky môžete pokojne využívať aj preventívne, teda v čase, keď je dieťatko spokojné a práve neplače. Pri záchvate plaču môže zasa ísť o formu rýchlej pomoci.
Mýty a fakty o detskom plači: Prečo plač nie je manipulácia
Staršia generácia sa často necháva počuť, že aj novorodenci vedia manipulovať a jedinou záchranou psychického zdravia je nechať ich vyplakať. Určite si mnohí počuli rady, ako by ste si svoje dieťatko nemali často brať na ruky, prípadne by ste k nemu nemali priskočiť, len čo zamrnká a zaplače. Žiaľ, ide o poriadne zastaraný názor. Novorodenec a ani staršie bábätká skutočne nemajú sklony k manipulácii a plač je pre ne stále prostriedkom vyjadrenia aktuálnej emócie či prosby o pomoc a naplnenia jeho potrieb. Manipulovať druhými je náročný proces a bábätká na to „nemajú kapacitu“.
História je plná výrokov typu: „Neprejavujte dieťaťu náklonnosť, lebo ho rozmaznáte! Neberte ho na ruky, lebo si zvykne. Nechajte ho vyplakať sa, raz prestane.“ Na prvý pohľad to znie logicky: neposilňujme správanie, ktoré sa nám nepáči a „neodmeňujme“ ho svojou pozornosťou. Táto rovnica však pri malých deťoch neplatí. Je síce pravda, že bábätko, ktorého potreby sa dlhodobo ignorujú, sa naučí nič nevyžadovať a ticho ležať tam, kde ho položíte, no z dlhodobého hľadiska to asi nebude rozumné riešenie. Mnohé psychologické štúdie dnes dokazujú, že keď chceme vychovať spokojné, sebavedomé a nezávislé dieťa, mali by sme reagovať na jeho potreby, kým je úplne maličké.
Ak rodič necháva svoje dieťa „vyplakať,“ dáva mu tým najavo, že jeho komunikačný prostriedok nefunguje. Tým pádom sa dieťa skutočne odnaučí plakať, no z tejto skúsenosti, nazbieranej v ranom štádiu života, si odnesie len jedno - pocit osamelosti. Touto zastaranou „výchovnou metódou“ si rodič narúša vzťah so svojím dieťaťom a navyše mu ukazuje, že sa už v útlom veku nemá na koho spoľahnúť.
Na druhej strane, u starších detí, okolo veku 10 mesiacov, sa plač môže začať formovať ako nástroj na získanie pozornosti alebo manipuláciu. Vtedy už deti môžu využívať plač ako prostriedok na rozšírenie alebo zrušenie nastavených hraníc. V takýchto prípadoch by plač nemal rodičov obmäkčiť. Dôslednosť vo výchove dáva deťom pocit dôvery, časom si rodičov vážia a rešpektujú. Takto im rodičia dajú do života oveľa viac a nestratia svoju rodičovskú autoritu. Oceníte to neskôr, keď uvidíte, že sa vaše desaťročné deti nehádžu o zem ani nekričia. Vaše „NIE“ pripravuje dieťa na dospievanie a dospelosť.
Pozitívne účinky plaču a jeho liečivá sila
Je dôležité si uvedomiť, že plač má pre deti aj pozitívne účinky. Nie je len prejavom nespokojnosti, ale aj dôležitým mechanizmom pre ich fyzické a emočné zdravie:
- Upokojenie a uvoľnenie stresu: Slzy obsahujú kortizol, stresový hormón. Keď dieťa plače, uvoľňuje sa jeho stres z tela. Slzy zlepšujú aj emocionálnu pohodu, a to za predpokladu, že rodičia sú nablízku. Plaču často predchádza zlá nálada dieťaťa, je nahnevané, frustrované alebo mrnčí. Keď sa vyplače, jeho nálada sa zlepší. Biochemik William Frey skúmal chemické zloženie ľudských sĺz a zistil, že je v nich prítomnosť hormónov a neurotransmiterov, ktoré súvisia so stresom. Prišiel tak s myšlienkou, že slzíme pri plači preto, aby sme tieto látky z tela vylúčili, a tak nastolili v tele chemickú rovnováhu. Dieťatko tak môže plakať aj z dôvodu „hojenia sa“. Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Okrem toho, že im umožňuje zbaviť sa prebytočných chemikálií potením a slzami, pomáha aj pri vybíjaní energie, čo navodzuje hlboké uvoľnenie.
- Podpora učenia: Veľa detí sa rozplače vtedy, keď sa im napríklad niečo nepodarí, napríklad pri stavaní z Lega. Dieťa pri neúspechu plačom vyjadruje svoju frustráciu. Vďaka plaču si však dokáže prečistiť myseľ a po upokojení sa dokáže naučiť aj niečo nové. Keď sa dieťa nedokáže sústrediť a je emocionálne rozrušené, práve táto skutočnosť ho blokuje v učení. Keď sa po plači uvoľní a zmizne emocionálne rozrušenie, lepšie sa mu aj učí.
- Zlepšenie spánku: Ak má dieťa nevyriešený alebo potláčaný nejaký problém, často nemôže zaspať. Niekedy rodičia hlavne večer pred spaním nechcú, aby sa dieťa rozrušovalo plačom a robia všetko preto, aby sa plaču vyhlo. Potom v postielke, keď je v tichu a v pokoji, problém vypláva ešte viac na povrch. Po plači sa deťom často lepšie spí, pretože si uvoľnili napätie.
- Vyjadrenie pocitov: Deti plačom nielen komunikujú svoje základné potreby, ale často ním aj vyjadrujú, ako sa v skutočnosti cítia. Možno sú len smutné alebo pre niečo nespokojné, nevedia vám to povedať, a tak plačú. Rodičia tento plač často chápu ako bezdôvodný. V takejto chvíli dieťa potrebuje objatie, pozornosť alebo bezpodmienečné prijatie. Najhoršie, čo môže rodič pri hneve dieťaťa urobiť, je mu hnev opätovať. Aj keď je to niekedy náročné, pokúste sa v danej situácií upokojiť a následne sa zamerajte na to, prečo sa dieťa hnevá, nie na to, ako hnev prejavuje. Hneď, ako sa trošku upokojí, staňte sa jeho sprievodcom vo svete emócií, pomenujte ich, porozprávajte sa s ním o tom, čo cíti, čo sa stalo a tiež o tom, ako inak by sa dalo v danej situácii zareagovať. Detské emócie nikdy nepotláčajte! Nepoužívajte výroky typu: „Neplač, už si veľká (veľký).“ Pocity je dôležité dostať von a nie ich izolovať alebo sa snažiť ich odstrániť. Každou emóciou sa vám dieťa snaží niečo naznačiť či povedať.
- Príprava na budúcnosť: Ak sa vaše dieťa vyplače doma, je menšia šanca, že tak urobí na verejnosti. Deti častejšie plačú doma, lebo majú pocit, že rodičia majú viac času na vnímanie ich starostí a na počúvanie toho, čo chcú povedať. Práve preto je dôležité nájsť si dostatok času na vypočutie svojich detí. Čím viac ich budete aktívne počúvať, tým menej budú plakať, pretože plač postupne stratí pre ne význam a nahradia ho dôverné rozhovory. Potreba plaču sa vekom mení, a ako dieťa dozrieva, začína aj lepšie regulovať svoje emócie. To, že ste sa mu dovolili vyplakať a neskôr ste sa aj o pocitoch rozprávali, pripravili ste mu dobrý základ do dospelosti, ako pracovať s emóciami. Vedci sa domnievajú, že na konci detstva plačú dievčatá a chlapci približne v rovnakom množstve, kým nepríde ku hormonálnym zmenám. U chlapcov prudko vzrastie hladina testosterónu a klesne množstvo plaču. Opak je u dievčat, u ktorých hladina estrogénu začína výrazne stúpať počas prvých rokov dospievania.
Kategórie stresu a hojivý proces plaču
Nadmerný plač bábätiek sa dá považovať za biologický mechanizmus ich telíčka, ako sa zbaviť stresu. Je to dôležité najmä pre predčasne narodené bábätká, ktoré sú často v prvých dňoch či týždňoch stresované fyzickými zraneniami (bolestivé lekárske procedúry), ale nesú si aj emočné zranenia (odlúčenie od matky po pôrode). V takomto prípade je ideálne obmedziť stres, odstrániť zdroj rozrušenia, láskyplne svoje bábätko držať v náručí a dovoliť mu, aby sa vyplakalo. Pokiaľ je trauma u bábätka závažná, jeho záchvaty plaču môžu trvať až niekoľko mesiacov, než sa jej zbaví a jeho telo dosiahne rovnováhu.
Existuje šesť hlavných kategórií stresu, pre ktoré môžu deti plakať:
- Prenatálny stres a pôrodná trauma: Prenatálny stres je taký, ktorý bábätko zažilo, kým ešte bolo v brušku. Výskumy ukazujú, že deti matiek, ktoré boli v tehotenstve úzkostlivé či depresívne, plačú viac. Pôrodná trauma zahŕňa ťažký pôrod, odlúčenie bábätka od matky po pôrode a podobne.
- Nenaplnené potreby: Tu sa jedná konkrétne o potrebu dotyku a nosenia. Bábätko, ktoré strávilo prvé týždne svojho života v inkubátore, môže byť citovo ranené z nedostatku dotykov a nosenia.
- Zahlcujúce podnety: Bábätko je každý deň vystavené množstvu zážitkov, ktorým nerozumie. Je zahltené novými informáciami, ktoré si nevie spojiť so známou skúsenosťou. Predčasne narodené deti sú obzvlášť citlivé na zahltenosť podnetov. Výskumy ukázali, že bábätkám narodeným predčasne veľmi prospievajú impulzy, ktoré poznajú z bruška (jemné pohupovanie, tlkot srdca). Naopak, hlučné prostredie či ostré svetlo ich pravdepodobne vyvedú z miery.
- Vývojová frustrácia: Pre deti môže byť zdrojom stresu aj ich bezmocnosť či nešikovnosť. Nedá sa jej úplne vyhnúť, pretože je súčasťou vývoja bábätka.
- Fyzická bolesť: V tejto kategórii je všetko od bolesti spôsobenej napríklad vyšetrením až po chlad, prílišné teplo, či chorobu.
- Strach: Odlúčenie od rodičov, napätá atmosféra v domácnosti, ignorovanie bábätka, prudké zdvihnutie, hluk - to všetko môže vyvolať strach. Pre novorodenca je všetko cudzie a jediným bezpečným prístavom je jeho mama. Dôverne pozná jej vôňu a tlkot srdca, a tak je prirodzené, že sa dožaduje jej blízkosti práve vo chvíľach, ak sa cíti neisté. Hoci sa takto malé bábätko nebude báť strašidiel pod posteľou, istá forma strachu môže prameniť práve z odlúčenia od maminky. Plačúce bábätko zo strachu alebo smútku z odlúčenia je na pohľad nepokojné, rúčkami si môže trieť telíčko a hlavičkou aj v ľahu môže nemotorne pohybovať zo strany na stranu, akoby hľadalo osobu, po ktorej blízkosti túži.
Podpora pre rodičov a kedy vyhľadať pomoc
Nadmerný plač dieťatka môže vyvolať u rodičov pocity zlyhania, neschopnosti či presvedčenia, že sú „zlí rodičia“. Strácajú pocit rodičovskej kompetencie. K tomu sa pridružuje deficit spánku, nedostatok oddychu, frustrácia a to všetko vedie k permanentnému stresu. Ten môže viesť až k pocitu vyčerpanosti či k depresiám. Závažné dôsledky môže mať nadmerný plač bábätka aj na vzťah rodič-dieťa. Rodič môže vidieť svoje dieťatko ako problémové, môže ho podvedome či vedome obviňovať z toho, že im to „robí naschvál“, že s nimi „manipuluje.“ Je to náročné obdobie aj pre tých najviac milujúcich rodičov.
Detský plač je veľmi stresujúci. Preplakané týždne sú určite ťažkým obdobím pre nejedného rodiča. Je dobré uvedomiť si, že je to „len obdobie“ a to, že máte plačúce bábätko, neznamená, že ste zlý rodič. Nikto vám nedá k bábätku návod na použitie. Mnoho žien zažíva takzvané baby blues, ktoré sa objavuje pár dní po pôrode a trvá približne do dvoch týždňov. Prejavuje sa plačlivosťou, citlivosťou a úzkosťou. Zvyčajne sa stav upraví. Ak však smútok, úzkosť, podráždenosť alebo pocit prázdna trvajú dlhšie než dva týždne, zhoršujú sa alebo vám výrazne zasahujú do života, môže ísť o popôrodnú depresiu alebo úzkostnú poruchu. Nie je to zlyhanie. Keď máte v náručí plačúce bábätko, ktoré sa nedá utíšiť, môžete mať pocit, že všetkým ostatným to ide ľahšie. Sociálne siete sú plné usmiatych bábätiek v čistom oblečení a usmiatych mám s dokonalými vlasmi. To, že je to pre vás náročné, neznamená, že to robíte zle.
Plač batoliat formuje aj život rodičov. Plač dieťaťa vyvoláva u rodičov spomienky na vlastné detstvo. Mnohí spomínajú na to, ako sa oni cítili v podobnej situácii. Možno sa objavia aj spomienky na to, na čo už dávno zabudli. Rodičovstvo môže byť liečebnou cestou aj pre emocionálne problémy rodičov. Možno výchova vlastného dieťaťa vám pomôže lepšie pochopiť samých seba. Vedci veria, že plač je prospešný. Väčšina psychológov verí, že držanie svojich emócií na uzde môže byť v dlhodobom horizonte nebezpečné. Niektoré výskumy ukazujú, že potláčanie emocionálnych sĺz môže spôsobiť zvýšené riziko srdcových ochorení a hypertenzie.
Ak cítite, že ste na hrane, je bezpečné dať bábätko na chvíľu do postieľky a odísť do vedľajšej izby, aby ste sa vydýchali. Dieťa bude v bezpečí a vy získate pár minút na to, aby ste sa upokojili. Nikdy, ani „trošku“ zo zúfalstva, s dieťaťom netraste. Mozog novorodenca je extrémne citlivý a otrasenie môže spôsobiť trvalé poškodenie. Ak môžete, obklopte sa ľuďmi, ktorí vám navaria, postrážia dieťatko, vypočujú vás. Nie ste v tom sama, mama. Ak cítite, že je to už nad vaše sily, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Bezplatnú psychologickú pomoc ponúka aj občianske združenie malíček.
