Je všeobecne známe, že zdravá životospráva a psychická pohoda matky sú tými faktormi, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj dieťaťa. Tieto aspekty života ženy počas tehotenstva majú značný dosah aj na ďalší rast a vývin potomka v dojčenskom či pubertálnom štádiu. Existuje však niekoľko ďalších vnútorných i vonkajších faktorov, ktoré podmieňujú správny rast dieťaťa. Či je výška a váha dieťaťa optimálna, je potrebné pravidelne kontrolovať a sledovať, aby bolo možné zachytiť akékoľvek náznaky nezdravého vývinu. Diskusia o váhe a výške detí je častou témou medzi rodičmi, a je prirodzené, že sa zaujímame o to, či naše deti prospievajú a či sú ich miery v norme. V tomto príspevku sa zameriame na váhu a výšku detí vo veku okolo dvoch rokov, pričom sa budeme venovať aj prípadom, kedy dieťa váži menej, napríklad okolo 9 kg, a pozrieme sa na individuálne rozdiely, ktoré sú pre tento vývoj typické.
Meranie a sledovanie rastu detí: Základné piliere zdravého vývoja
Váženie a meranie výšky, resp. dĺžky zaraďujeme k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení, pričom tieto merania ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin. Zdravotný stav súvisiaci s váhou a výškou, a teda správnym rastom a vývojom dieťaťa, hodnotí lekár na základe smerodajných výškových a hmotnostných tabuliek detí, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom oficiálnych webových stránok Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Tieto štandardizované tabuľky a grafy slúžia ako dôležitá pomôcka. WHO a CDC majú grafy platné globálne, no často sa používajú aj národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Je však dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ide len o priemerné hodnoty, ktoré nemusia odzrkadľovať normu pre každé dieťa. Priemernú výšku a váhu dieťaťa sme zhrnuli a sprehľadnili prostredníctvom niekoľkých tabuliek, pričom je však dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ide len o priemerné hodnoty, ktoré nemusia odzrkadľovať normu pre každé dieťa.
Hneď na začiatku treba spomenúť, že tieto údaje sú len orientačné, ukazujúce priemerné prírastky u novorodencov a starších detí (mesačné či ročné). Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery. Do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja. Pediatri a pediatričky najlepšie vedia, kedy zdvihnúť varovný prst. Každá priemerná hodnota v grafoch a tabuľkách má aj svoju spodnú a vrchnú hranicu, do ktorej veľká väčšina detí spadá. Tieto prírastky sú jedným zo základných ukazovateľov, či dieťa prospieva, teda či extrémy v priberaní alebo raste nie sú príznakom - príčinou alebo dôsledkom - zdravotných problémov. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom či fyzickou záťažou. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov, ako sú rodinná anamnéza, tempo a strava, či gény.
Ako merať výšku a váhu detí doma
Pre rodičov, ktorí chcú sledovať rast svojich detí aj doma, existujú jednoduché metódy. Kým dĺžku detí do dvoch rokov meriame v polohe ľahu s vyrovnanými nožičkami, staršie deti sa merajú postojačky. Aby bolo meranie čo najpresnejšie, dieťa musí byť vyzuté, pričom stáť musí vo vzpriamenej polohe. Špičky nôh sa vzájomne musia dotýkať, zatiaľ čo chrbát, lopatky i päty nôh sa opierajú o stenu. V takejto polohe sa následne meria rozdiel medzi podložkou a najvyšším bodom hlavy dieťaťa. V domácnosti na takéto meranie postačí krajčírsky meter, ktorý treba upevniť na stenu.
Vývoj váhy a výšky dieťaťa v prvých rokoch života
Rast a vývoj dieťaťa prebieha v rôznych etapách, pričom každá má svoje špecifiká. V priebehu prvého roka života dieťa rastie najrýchlejšie zo všetkých období.
Novorodenecké obdobie a prvý rok života
Priemerná váha pre bábätká závisí od pohlavia, ale aj od spôsobu, akým matka pristupovala k svojej životospráve v priebehu tehotenstva. Vo všeobecnosti má priemerný novorodenec približne 3 200 gramov, pričom medzi dievčatami a chlapcami sa môže vyskytnúť 100-gramová odchýlka. Môže sa stať, že dievčatko je po narodení ťažšie ako priemerný chlapček, avšak práve tieto hmotnostné rozdiely sú podmienené individuálnymi predispozíciami jednotlivých jedincov. Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37. a 42. týždňom tehotenstva je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, novorodenec pod 2,5 kg sa považuje za nedonoseného, resp. nezrelého.
Po pôrode stratí novorodenec časť svojej hmotnosti - zvyčajne do 10 % pôvodnej váhy, čo býva tak u väčšiny novorodencov. Len cca 5 % detí stratí viac ako 10 %. Je teda prirodzené, ak napríklad dieťa narodené s váhou 3500 gramov stratí za 5 dní po pôrode 10 % svojej hmotnosti - 350 gramov. Váži teda cca 3 150 gramov. Do 2 týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu. Telo matky začne optimálne produkovať materské mliečko, dojčenie sa postupne stabilizuje a dieťa sa dojčí, alebo sa v prípade komplikácií či z iných dôvodov kŕmi umelým mliečkom. Prvé týždne života priberá dieťa každý týždeň 150-250 gramov. V priebehu prvého štvrťroka bábätko priberie aspoň 200 gramov za týždeň, čo predstavuje 3,2 kilogramu za štyri mesiace. Následne sa rast o niečo spomalí a dieťatko v druhom štvrťroku prvého roku svojho života priberá týždenne priemerne 150 gramov. Po dosiahnutí šiestich mesiacov sa týždenný prírastok znižuje na 100 gramov, pričom pred dovŕšením prvého roku predstavuje hmotnostný prírastok len 75 gramov za týždeň. Vo veku 6 mesiacov (niektoré deti už v 4. mesiacoch) sa dostávajú na dvojnásobok pôrodnej váhy a ročné bábätko dokonca trojnásobok. Za prvý rok teda narastie o cca 20-25 cm (priemerne). Keďže novorodenec ešte nedokáže stáť na nohách, pri meraní sa miesto pojmu „výška“ používa pojem „dĺžka“. Hodnota tejto premennej u novorodenca ihneď po narodení predstavuje v priemere 50 centimetrov. V priebehu prvého roku života detí je medzi chlapcami a dievčatami ako-tak badateľný centimetrový rozdiel, ktorý sa v druhom polroku prvého roku života zvyšuje temer na dvojcentimetrový.
Rast a vývoj po prvom roku života
V 2. roku života dieťaťa telo predĺži o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Hmotnosť detí sa po druhom roku života každoročne zvyšuje v priemere o dva kilogramy, pričom rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sa pohybujú na úrovni pár stoviek gramov. S pribúdajúcim vekom môže dochádzať k podstatnejším odchýlkam od smerodajných údajov uvedených v hmotnostných tabuľkách. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti. Na prelome ôsmeho až deviateho roku dochádza k zvýšeniu hmotnosti o tri kilogramy, pričom podstatnejší nárast začína vplyvom nástupu pubertálneho rastu.
Rastové obdobia dieťaťa: Od fetálneho štádia po pubertu
Každý človek vo svojom živote prechádza štyrmi základnými rastovými obdobiami, ktoré sú príznačné istými zmenami v hmotnosti i výške jedinca.
- Fetálny rast prebieha v tele matky. Počas neho dochádza k najrýchlejšiemu vývoju plodu, pričom v priebehu tohto štádia plod dosahuje 30 % z celkovej výšky. Tento vývoj prebieha najmä počas druhého a tretieho trimestra. Počas celého tehotenstva je však rast plodu ovplyvňovaný matkou a jej životným štýlom. V prípade, že sa žena v tehotenstve nezdravo stravuje, holduje alkoholu či iným návykovým látkam, bude to mať isté dôsledky v súvislosti s vývojom dieťatka.
- Po narodení bábätka prichádza na rad infantilný rast, ktorý je taktiež pomerne rýchly, no postupne sa spomaľuje. Z hľadiska výšky i váhy rastie dieťa najrýchlejšie v prvom roku, pričom podobne rýchle tempo rastu pretrváva aj v nasledujúcom roku. Na správny vývoj dieťaťa v tomto období stále vplývajú niektoré faktory z predchádzajúceho vnútromaternicového štádia vývinu, no do rastovej rovnice vstupujú ďalšie premenné, ako výživa v podobe materského či umelého mlieka, priame okysličenie či rastové hormóny.
- Keď dieťa prehupne do predškolského až mladšieho školského veku, nastáva obdobie nazývané detská krivka rastu. Toto obdobie začína po druhom roku života dieťaťa a pokračuje až do počiatkov puberty. Na rast v tomto štádiu vo veľkej miere pôsobia najmä rastové hormóny, pričom zaváži aj zdravá životospráva zahrňujúca nielen vyváženú stravu, ale i dostatok fyzickej aktivity. Dôležité je i bezproblémové sociálne zázemie, ktoré má pozitívne vplyvy na psychiku dieťaťa.
- Pubertálny rast je príznačný výraznými hormonálnymi zmenami, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast dieťaťa. Ide najmä o kombináciu rastových hormónov a pohlavných hormónov, ako testosterón a estradiol, ktoré podmieňujú pubertálny rastový špurt. Kým u dievčat puberta začína okolo 10. roku života, u chlapcov započína toto vývojové štádium približne o rok neskôr. Chlapci síce zažívajú rastový špurt neskôr ako dievčatá, avšak práve tento faktor v kombinácii s časom navyše pred počiatkom pubertálneho veku, zaručujú väčší výškový rozdiel v dospelosti oproti dievčatám. Dramatické zmeny hmotnosti nastávajú s príchodom puberty najmä u dievčat, a to vplyvom hormónov. Počas niekoľkých málo rokov môžu v niektorých prípadoch pribrať až polovicu svojej doterajšej hmotnosti. V prípade skoršieho nástupu puberty dochádza k predčasnému uzavretiu rastových štrbín, čím konečná výška dosahuje nižšie hodnoty, ako by to malo byť podľa pôvodného scenára, v ktorom by pubertálny rast započal v správnom čase. Ak však pubertálny rast nastane u vášho dieťaťa neskôr ako u jeho rovesníkov, ide najmä o sexuálne dozrievanie, ktoré má mierne omeškanie.
Dvojročné dieťa s váhou okolo 9 kg: Pohľad na individuálne rozdiely
Diskusia o váhe a výške detí je častou témou medzi rodičmi. Je prirodzené, že sa zaujímame o to, či naše deti prospievajú a či sú ich miery v norme. V prípade dieťaťa s váhou okolo 9 kg vo veku dvoch rokov je potrebné zvážiť niekoľko faktorov. Pediatrické hodnotenie je kľúčové. Ak lekár potvrdí, že dieťa je zdravé, prospieva a má dobrý vývoj, nie je dôvod na obavy. Niekedy môže byť nižšia váha spôsobená genetickými predispozíciami (napríklad ak sú rodičia menšej postavy) alebo vyšším metabolizmom dieťaťa. "Dobrý deň, mám dcérku, ktorá bude mať o dva mesiace 2 roky a jej váha sa pohybuje okolo 9200 gramov. Jej pôrodná hmotnosť bola 1940 gramov. Nemôžem povedať, že by bola dcérka slabý jedák, skôr má také fázy jedenia a nejedenia. Veľmi ma trápia reakcie okolia, že je dcérka veľmi drobná. Veľa mám ju porovnáva so svojimi rovnako starými deťmi a krútia hlavou ako môže byť taká maličká:( Potom som spochybnená a trápim sa, či je všetko u nej v poriadku. Doktorka vraví, že je to v poriadku, že sú aj drobnejšie deti a vzhľadom na jej pôrodnú váhu je to v norme." Táto skúsenosť je typická pre mnohých rodičov, ktorí sa stretávajú s neustálym porovnávaním zo strany okolia, čo môže viesť k pochybnostiam a stresu. Je dôležité si uvedomiť, že tieto porovnania často nie sú objektívne a nemusia vypovedať o zdraví dieťaťa.
"Tak náš má dva roky, výška 84 cm a váha tesne nad 10 kg, celkovo je taký menší, ale vraj sa nemáme čoho obávať podľa lekárky. Už pri pôrode mi ho lekár povedal s poznámkou, že valibuk z neho nebude (2620g, 48cm)." Iná mamička zdieľa: "Moja dcera bude mať v máji 2 roky a má prosím pekne 10,5 kg! Musím ju odmerať, ale teraz nie je pri mne. Čo sa týka tej hmotnosti, tiež som dosť sklamaná, ale podľa doktorky, je to OK - síce nezje toho veľa, ale zobká skoro celý deň - a hlavne ked je veselá, živá, spokojná, tak vidím, že emá žiadny deficit - tak si z toho ťažkú hlavu nerobím. A to ked sa narodila tak mala 3600 g a 50 cm. Jednoducho, manekýnka od malička." Tieto príbehy ilustrujú, že „štandardy“, hoci užitočné, nie sú rigidné a mnoho zdravých detí sa od nich môže líšiť.
Rastové grafy a percentilové hodnotenie: Nástroje pre posúdenie vývoja
Okrem tabuliek s prírastkami váhy a ideálnymi či priemernými výškami a váhou sa pediatri a pediatričky riadia pri posudzovaní zdravotného stavu tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentilách - vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom - deťom rovnakého veku aj pohlavia.
Rastové grafy slúžia najmä pre lekárov na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa. Výškové i hmotnostné grafy zohľadňujú jeden z atribútov v pomere s vekom dieťaťa. Kým os „x“ prislúcha veku dieťaťa, na osi „y“ je potrebné vyhľadať príslušnú váhu, resp. výšku vášho dieťaťa. Prepojením dvoch údajov získate určitý percentil. Ideálny percentil je 50, avšak akýkoľvek bod v rozsahu 3. až 97. percentilu je považovaný za normu. Už pod 10. percentilom však lekár spozornie, pretože táto hodnota u dieťaťa naznačuje podváhu. Presný opak platí pre body nad 90. percentilom rastového grafu, ktoré zodpovedajú nadváhe. Vážna podvýživa spadá pod 3. percentil, pričom nad 97. percentilom sa hodnotí obezita. V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Ak napríklad váha dieťaťa prekročí hodnotu 90, môže lekár (na základe ďalších faktorov a napr. rodinnej anamnézy, prípadných metabolických komplikácií atď) zhodnotiť, či má dieťa nadváhu („nadhmotnosť“), pri hodnote pod 10 zase podváhu.
V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári a lekárky určujú poruchy rastu. Napríklad, ak je teda vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75 % detí rovnakého pohlavia a veku vážia rovnako či menej a 25 % viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25. percentile pre svoju dĺžku, 25 % detí má váhu rovnakú a menšiu, 75 % 3-mesačných zase väčšiu. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší.
Čo znamená BMI u detí?
Pomerne presným, ale nepriamym ukazovateľom (štatistickým nástrojom) množstva telesného tuku u detí je BMI - Body Mass Index. Používa sa ako metóda určenia zdravotného rizika obezity, počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch. Index telesnej hmotnosti však taktiež nie je smerodajným údajom, pretože nezohľadňuje prevahu svalovej hmoty, ktorá taktiež zvyšuje hmotnosť človeka. Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70 % rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30 % naopak vyššiu. Pre rodičov, ktorí ľahko podliehajú zbytočným obavám, je potrebné vyzdvihnúť fakt, že vo vyššie uvedených tabuľkách sa nachádzajú priemerné hodnoty, ktoré nepredstavujú presnú hmotnostnú či výškovú hodnotu, ktorú by dieťa malo spravidla dosiahnuť. Jednotlivé tabuľky WHO a CDC taktiež disponujú istými mínusovými a plusovými odchýlkami, ktoré sa stále nachádzajú v rámci normy.
Aj tu treba spomenúť, že ak namerajú vášmu dieťaťu hodnoty signalizujúce nadváhu alebo naopak podváhu, ešte to nič nemusí znamenať. Mnoho nízkych, štíhlych tínedžerov svojich rovesníkov o niekoľko rokov dobehne, naopak mnoho detí s nadváhou sa vytiahne a hmotnosť prirodzene rozloží. To však neznamená, že sa nič nemusí riešiť. Riziko obezity lekári zvyčajne hodnotia vzhľadom na ďalšie faktory. Neberte to na ľahkú váhu: obéznym deťom hrozí riziko vyvinutia si zdravotných problémov ako vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak-hypertenzia, diabetes 2. typu, komplikácie ako problémy so srdcom, spánkom či astmou.
Faktory ovplyvňujúce výšku a váhu detí: Komplexný pohľad
Rast a vývoj dieťaťa je ovplyvnený mnohými vzájomne prepojenými faktormi, ktoré zahŕňajú genetiku, životný štýl, výživu a celkové prostredie.
Genetika a telesná stavba
Výška a váha detí je primárne ovplyvňovaná ich pohlavím. Je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov sa dievčatá rodia s nižšími hmotnostnými a výškovými hodnotami ako chlapci. Samozrejme, existujú aj výnimky, a to hlavne z dôvodu genetiky, ktorá podmieňuje tieto atribúty potomstva. Genetické vlohy od oboch rodičov a ich rodín totiž predurčujú tvar postavy, proporcie, váhu i výšku dieťaťa. Ak sú rodičia vyšší alebo svalnatejší, je pravdepodobné, že aj ich dieťa bude mať podobné predispozície. To sa môže prejaviť aj na váhe a výške. Deti s pevnejšou kostrou alebo svalstvom môžu vážiť viac aj bez toho, aby boli "bacuľaté". "Geny nepustia. manžel je vysoký a silný. Drobec nie je tucny ani chudy ale je dost vysoky." Podobne sa vyjadrujú aj rodičia: "Moja mala ma 2,7 roka..ale ona je vysoka po nas..takze meria vyse 1 metra a vazi 16 kil..a to ani nieje baculka..manzel je sportovec a ona mala uz od malinka pevnu kostru,a bola tazsia." Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako.
Životospráva matky počas tehotenstva
Je dôležité poznamenať, že váha a výška bábätka je v prvom rade v rukách matky. Práve zdravá životospráva a eliminovanie akýchkoľvek škodlivých látok, ktoré pred tehotenstvom užívala, môže pôsobiť na správny vnútromaternicový vývoj plodu. Mnohopočetné tehotenstvo tiež ovplyvňuje hmotnosť a výšku takýchto plodov. Na rast dieťaťa môžu mať vplyv aj tehotenské problémy s placentou, tehotenskou cukrovkou či komplikácie súvisiace s pôrodom. V prípade, že sa žena v tehotenstve nezdravo stravuje, holduje alkoholu či iným návykovým látkam, bude to mať isté dôsledky v súvislosti s vývojom dieťatka.
Výživa a stravovacie návyky
Ďalším faktorom s účinkom na výšku a váhu u detí je dojčenie. Je totiž istý rozdiel medzi tým, ako sa vyvíja dieťa kojené materským mliekom a bábätko kŕmené umelým mliekom. Tieto odchýlky nedojčené deti veľmi rýchlo dorovnajú, a to ešte v priebehu prvého roku života. Niekedy mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne. Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa. Samozrejme, dôležitá je aj strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď. Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.
U niektorých detí môže byť nižšia váha spojená s výživovými návykmi. Je dôležité zabezpečiť vyváženú stravu, aj keď dieťa prechádza obdobiami, kedy odmieta určité potraviny. V prípade pochybností o zložení stravy alebo ak dieťa výrazne odmieta jedlo, je vhodné konzultovať lekára. "Z toho, čo píšeš jedálny lístok je dosť biedny, ale je fakt, že možno jej iné teraz nechce. v určitej fáze ani môj syn nejedol mäso, ovocie a zeleninu tiež nie, nech som robila čo som robila, nech som sa snažila akokoľvek, ani za ten svet to nezjedol. trvalo to viac ako pol roka, potom sa to pomaličky začalo zlepšovať. je fakt, že bol starší, keď to začalo. ale určite treba zmeniť jedálniček. a ak to dieťa odmieta, treba navštíviť lekára a dať vyšetriť najmä krv, či nechýba železo. ale môžu to byť aj iné problémy, ale to posúdi len lekár." Zdravá životospráva detí výrazne pôsobí na ich prirodzený a správny rast. Preto je zo strany rodičov veľmi dôležité, aby dohliadali na spánkový režim a stravovacie návyky svojich detí. Z hľadiska stravy je nutné, aby dieťa prijímalo dostatok vitamínov, minerálov a živín, ktoré vplývajú na zdravie človeka. Netreba zabúdať ani na pitný režim.
Zdravotné problémy a rastové špurty
Podstatnejší účinok majú rozličné zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú príjem stravy, aktivitu a životný štýl dieťaťa. Môžu to byť napríklad ochorenia obličiek, tráviace problémy, poškodenie niektorých orgánov či rakovina. V prípade dlhodobých i krátkodobých ochorení je dôležité hľadieť na správny kostrový vývin dieťaťa v súvislosti s príjmom liekov s obsahom kortikosteroidov. Tie sa používajú na liečenie astmy, pričom sú obsiahnuté aj v obstrekoch používaných pri bolestiach chrbta.
Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy. Objavujú sa v rôznych fázach života, ale sú menej viditeľné. Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní. Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok.
Psychická pohoda a sociálne zázemie
Spánok je najmä v období rastových špurtov kľúčovým aspektom, no podstatnú rolu hrá aj v udržiavaní psychickej a fyzickej pohody jedinca. Dôležité je i bezproblémové sociálne zázemie, ktoré má pozitívne vplyvy na psychiku dieťaťa. Negatívne prostredie a stres môžu mať vplyv na chuť do jedla, spánok a celkový energetický výdaj dieťaťa, čo sa následne môže prejaviť na jeho váhe a výške.
Váha a výška u detí - skúsenosti rodičov a pohľad do diskusie
Porovnávanie dieťaťa s rovesníkmi je jednou z najväčších príčin zbytočných obáv. Aj diskutujúce mamičky vyzdvihli potrebu riadiť sa pokynmi a radami pediatra, pretože okolie nepozná všetky faktory ovplyvňujúce vyššiu alebo nižšiu váhu dieťaťa, a teda posudzujú dieťa len na základe toho, čo vidia. Podľa názoru viacerých diskutujúcich je najdôležitejšie hľadieť na stravu a množstvo pohybu dieťaťa, čo dopomôže k optimalizovaniu váhy, resp. výšky.
Rodičia sa často delia o svoje skúsenosti: "Môj syn má 2 roky. Váži 11.5kg a meria 80cm. Niektorí ludia mi vravia že je velmi chudý a nízky. Ale zato má vela pohybu nemá problém behať od rána do večera bez prestávky. No keď sa pozerám na kamoškyno dieťa ktoré má rok, 12kg a je od môjho nižší len o cca 5cm zmocnuje sa ma strach že ozaj niečo nieje v poriadku." Iný rodič reaguje: "ano na svoj vek je nizky a chudy pozri uja googla najdes tam tabuky a asi aj tu vo wiki su zvlast pre chlapcov aj dievcata obrat sa na pediatra popr. specialistu ktory sleduju deti s rastovym hormonom no najprv vas asi bude asi pediater odporucat nejaky cas zapisovat vysku a vahu dietata cca par mesiacov ci rok a potom vas odporuci do metabolickej amb." Tieto diskusie poukazujú na dôležitosť konzultácie s odborníkom.
Mnoho rodičov potvrdzuje individuálnosť rastu: "Každé dieťatko je iné vobec sa tým netráp to iste som riešila aj ja keď mala dcéra tak 1-1,5r že je chuducka ona odmietala jesť bola som na nervy… Teraz bude mať 2r ma 86cm 14kg." alebo "Od malička bol vždy drobnejší a útlejší. My s manželom tiež nepatríme k vysokým, tak to beriem tak, že je to aj trochu dedičné." Dôležité je sústrediť sa na celkový zdravotný stav: "Hlavne, že je zdravá a šikovná!"
"Podľa mna všetko závisi od genetiky a výšky rodičov. Môj 2 ročný syn má momentálne 93cm a 14,5kg. Všetci hovoria, že je vysoký, no má byt po kom, lebo obaja s manželom máme nad 180cm." Tieto skúsenosti podčiarkujú, že rozsahy "normy" sú široké a často závisia od rodinných predispozícií. Dokonca aj deti narodené predčasne môžu dohoniť svojich rovesníkov: "Ahoj moja dcerka mala v utorok 2 rôčky …Narodila sa mi predčasne v 32tt 1280g a 38cm. Teraz ma 10,6 kg a 83 cm."
Rodičia si všímajú aj rôzne tempo rastu. "Viem, že tie tabulky sú v každom štáte iné. Ja som tiež trochu stresovala, lebo syn mal tiež okolo 12 kg ked mal 2 roky (podla svk tabuliek ma priemerny chlapec 14kg), ale tu v BE je priemer 12,5kg, takze bol nakoniec uplne v pohode. Co sa vysky tyka, tak je mensi, ale ved ak rastie, tak je to OK." Prípady, keď dieťa naberá na váhe len pomaly, sú taktiež časté: "Moj maly ma raz 12,2kg plus minus 12,4 alebo 12,7 kg-ako kedy. Tak sa už drži od leta. Zda sa mi to malo na 2 roky. Je vysoky 101 cm a preto sa zda dosť chudy. Nezje toho veľa, ale tak normalne. Ale stale je v pohybe…Ale trapi ma to,že nema aspoň o kilo viac." Odpovede na túto obavu často zahŕňajú povzbudenie a poukázanie na individuálne tempo: "myslím, že je to individuálne, ak ti pekne papá, nemala by si si robiť starosti, zrejme teraz už toho viac vybehá, moja malá má tuším niečo cez 88 cm, ale už dlhšie som ju nemerala a neváži ani 11 kg, vážim ju častejšie, ale ona stále bola také chudilinké bábo, teda narodila sa síce veľká, len potom akosi nepriberala, no lekárka mi vravela, že si netreba robiť starosti, že je dosť živá, čulá a zdravá, takže je to v poriadku, a má teraz 2 roky a 5 mes."
Rodičia sú si vedomí, že dieťa nemôže súčastne rásť i priberať. "To, že rastie do výšky znamená, že mu nič nechýba, keď sa spomalý rast, začne priberať na váhe." Je dôležité pripomínať si, že každé dieťa je jedinečné. Sledovanie celkového zdravia, aktivity a spokojnosti dieťaťa je dôležitejšie ako presné dodržiavanie tabuliek. Výška a váha sa považujú za najdôležitejšie aspekty, na základe ktorých je možné posudzovať zdravý rast dieťaťa, a to v rozličných štádiách vývoja. Opätovne upozorňujeme, že hmotnostné tabuľky detí a výškové hodnoty podľa veku dieťaťa sú považované za orientačné, a preto ich netreba považovať za smerodajné.
tags: #diskusia #dietatko #2 #roky #a #9