Otázka interrupcie dnes svet rozdeľuje na dva tábory. Táto téma je v dnešnom svete veľmi populárnou a často sa s ňou stretávame v rôznych diskusiách, predstavujúc pre mnohých ľudí etický problém. Niektorí ľudia interrupcie vnímajú ako vraždu, zatiaľ čo iní považujú prerušenie tehotenstva za prejav slobody jednotlivca a práva žien. Problematika interrupcií sa dotýka najhlbšieho presvedčenia človeka a jednej z najzákladnejších častí ľudských práv, a to práva na život. Preto sa nemôžeme čudovať, že neexistuje jednotný názor na túto problematiku, ku ktorému by sa hlásili všetky náboženstvá, krajiny a organizácie. V niektorých krajinách sú interrupcie odjakživa zakázané a ich praktizovanie je trestné, naopak v iných sú do určitého okamihu legálne. Aby sme si všetci mohli utvoriť jasný názor, je dôležité vedieť viac o interrupciách a základných otázkach, ktoré rozdelili celý svet. Diskusný príspevok je pritom vyjadrením názoru jednotlivca, a celkový súhrn diskusných príspevkov na rokovaní sa nazýva diskusia.
Definícia a Legislatívny Rámec Interrupcií na Slovensku
Interrupcia, známa tiež ako potrat alebo umelé prerušenie tehotenstva, je lekársky zákrok. Tento pojem poznáme aj ako ukončenie tehotnosti alebo abort. Z medicínskeho hľadiska je to prerušenie ťarchavosti chirurgickým zákrokom alebo chemickou látkou. Prevedenie interrupcie je upravené Zákonom 73/1986 Zb. na Slovensku. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje prerušenie tehotenstva ako vypudenie plodu z maternice, ktorý nedosiahol schopnosť mimomaternicového života, a odporúča, aby bola stanovená hranica hmotnosti pre potrat 500g, ktorá zodpovedá približne 22. týždňu gravidity.
Na Slovensku je interrupcia legálna do 12. týždňa tehotenstva, pričom tento čas sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Bez udania dôvodu je možné vykonať interrupciu do 12. týždňa tehotenstva. V prípade závažných zdravotných dôvodov, ohrozujúcich život ženy, je interrupcia možná aj bez ohľadu na dĺžku trvania tehotenstva.
Pokiaľ o interrupciu požiada žena, ktorá ešte nedovŕšila 16 rokov života, je nevyhnutný súhlas zákonného zástupcu, prípadne osoby, ktorej bola zverená do výchovy. Ak ide o ženu, ktorá je vo veku od 16 do 18 rokov, súhlas rodiča sa už nevyžaduje. Ak sa žena predsa rozhodne pre ukončenie tehotenstva, pričom sa nachádza v povolenom intervale a spĺňa zákonom stanovené podmienky, gynekológ jej vysvetlí celý postup a poučí ju o možných rizikách. Potom má žena 2 dni na premyslenie, či svoj názor nezmení. Svojím podpisom potvrdí, že bola oboznámená so všetkými rizikami, vyplývajúcimi zo zákroku. Interrupciu môže podstúpiť aj bez vedomia svojho gynekológa alebo rodiny, a to návštevou súkromnej kliniky, ktoré kladú dôraz na anonymitu a súkromie svojich pacientok. Presné stanovenie týždňa tehotenstva je nevyhnutné najmä kvôli druhu plánovanej interrupcie.
Typy Interrupčných Zákrokov a Ich Charakteristiky
Rozlišujeme viacero typov interrupcií, ktoré sa líšia metódou prevedenia a časovým rámcom, v ktorom sú vykonateľné.
Medikamentózne prerušenie tehotenstva (Potratová tabletka)
Od roku 2013 existuje na našom trhu „potratová tabletka“ - liečivo mifepriston. Toto liečivo už niekoľko rokov používajú gynekológovia na Slovensku, ale aj v Česku. Tabletková interrupcia vyžaduje užívanie 2 rozličných liekov s odstupom 36 - 48 hodín. Účinok spočíva v tom, že tableta blokuje produkciu ženského hormónu progesterónu, ktorý je najmä v počiatočných štádiách tehotenstva dôležitý na udržanie gravidity a vývoj plodu. Následne je žene podaný hormón prostaglandín - misoprostol, ktorý sa používa na vyvolanie kontrakcií. Tabletka je prísne viazaná na lekársky predpis, no na internete sa však nelegálne predáva aj bez lekárskeho predpisu.
Výhodou medikamentózneho prerušenia je, že ho možno vykonať už veľmi skoro, a nie je nutný žiadny operačný zásah. Táto metóda sa vykonáva do 9. týždňa a je oveľa šetrnejšia než ostatné spôsoby. Využívajú ju napríklad v Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Neexistuje preto žiadna dobrá ani zlá metóda - všetky sú veľmi účinné, majú málo vedľajších účinkov a je s nimi dostatok skúseností. Vykonáva sa do 6. až 8. týždňa tehotenstva. U žien, ktoré ešte nerodili, sa vykonáva do 45. dňa od poslednej menštruácie a u žien, ktoré už rodili, do 55. dňa.
Chirurgické metódy
Miniinterrupcia (podtlaková metóda)Miniinterrupcia je tzv. podtlaková metóda, ktorá má podľa výskumov pre ženu po fyziologickej stránke menej škodlivé následky. U žien, ktoré nemajú za sebou žiaden pôrod, sa môže vykonať do 45 dní od prvého dňa poslednej menštruácie, a u žien, ktoré už rodili normálnou cestou, až do 55. Laicky povedané, je to vysávanie maternice pomocou trubice napojenej na vysávací prístroj (vacuum exhauscia), ktorý vysaje embryo do nádoby. Metóda „podtlakom“ je široko používaným chirurgickým postupom. Zákrok trvá približne 15 minút, čas rekonvalescencie sa pohybuje od 2 do 3 hodín. Vykonáva sa od 6. do 12. týždňa tehotenstva.
Kyretáž (výškrab dutiny maternice)Kyretáž sa nazýva aj výškrab dutiny maternice. Je známa pod názvom chirurgická interrupcia. Postup je podobný ako pri miniinterrupcii, používa sa však kyreta - ostrý chirurgický nástroj, ktorým lekár zoškrabuje plod z vnútornej vrstvy maternice. Zákrok musí prebiehať v celkovej anestézii, zvyčajne pri jednodňovej hospitalizácii. Vykonáva sa od 8. do 12. týždňa v celkovej anestéze. Tento zákrok je veľmi riskantný, keďže sa vykonáva naslepo iba pomocou hmatu.
Interrupcia po 12. týždni tehotenstva
Interrupčný zákon umožňuje vykonať interrupciu aj po 12. týždni tehotenstva, avšak len za špecifických okolností. Tehotná žena podstupuje v priebehu 16. týždňa tzv. biochemický screening, ktorý odhalí vrodené vývojové chyby plodu. Toto vyšetrenie s vysokou presnosťou určí, či dieťa bude alebo nebude mať niektoré z testovaných genetických ochorení, ako napríklad Downov syndróm, rázštep chrbtice a iné vrodené vývojové chyby.
Ďalším prípadom je tzv. fetocída - redukcia počtu plodov v maternici. Tento jav nastáva najmä po umelom oplodnení, keď sa pre zvýšenie úspešnosti vkladá do maternice viac oplodnených vajíčok. Tu je riziko vzniku komplikácií pre ženu aj plody veľmi vysoké. Žene hrozí napríklad spontánny potrat alebo predčasný pôrod ťažko postihnutých detí. Plody sa usmrcujú injekciou draslíka, aplikovanou priamo do srdca. Pre ženu je veľmi bolestivé, keď sa vo vyššom štádiu tehotenstva odhalí také poškodenie plodu, ktoré je nezlučiteľné so životom. V takýchto prípadoch sa interrupcia vykonáva umelo, podaním prostaglandínov - buď priamo cez brušnú stenu do plodovej vody, alebo vo forme tabletiek alebo gélu do pošvy. Interrupcia po 12. týždni tehotenstva je rizikový zákrok a vyžaduje starostlivosť o pacientku počas celej hospitalizácie.
Finančné Aspekty a Riziká Interrupcie
Interrupcia je platený výkon, jej cena sa pohybuje od 250 do 350 eur. Závisí však od zdravotníckeho zariadenia, ktoré ju vykonáva.
Napriek tomu, že medicína je dnes na veľmi vysokej úrovni, takmer žiadny podobný zásah do ľudského tela sa nezaobíde bez určitých rizík. Vo všeobecnosti platí, že riziko narastá s dĺžkou tehotenstva. Preto je najbezpečnejšia interrupcia v čo najskoršej fáze gravidity. Všeobecne však platí, že interrupcia nemá vplyv na zníženie plodnosti.
Výraznou komplikáciou po interrupcii je dopad na psychiku ženy. Všetky tieto príznaky označujeme ako post-interrupčný syndróm. Častokrát sa žena snaží všetku vinu preniesť na partnera, alebo dokonca lekára. V zriedkavých prípadoch môže pocit viny vyústiť do závažnej psychózy a úvah o samovražde.
Záleží na tom? | 25.marec 2019 | Biela stužka
Alternatívy k Umelému Prerušeniu Tehotenstva
Neželané tehotenstvo nemusíte ukončiť iba potratom. Utajený pôrod, hniezdo záchrany či osvojenie si dieťaťa inými ľuďmi, sú dobré alternatívy, ako predísť interrupcii. Jednou z možností je utajený pôrod. Následne, po pôrode, môžete dať súhlas na osvojenie dieťaťa inou rodinou. Nechcené dieťa môžete taktiež beztrestne odniesť do hniezda záchrany. Tých je v súčasnosti na Slovensku 20 a fungujú od roku 2004. Ako bolo poznamenané, „učím už 16 rokov, no stále sa stretávam s reakciami študentov, že o alternatívnych možnostiach nechceného tehotenstva vedeli málo.“ Zvýšená informovanosť o týchto možnostiach môže pomôcť ženám v ťažkých situáciách.
Historický Vývoj a Spoločenské Postoje k Interrupciám
Umelé prerušenie tehotenstva ako také je jav vyskytujúci sa od nepamäti. V primitívnych spoločnostiach nebola známa súvislosť medzi pohlavným stykom a tehotenstvom, a preto sa ženy - matky ako zachovateľky života stavali na najvyšší piedestál. Od roku 1850 pred Kristom máme prvé písomné správy o ľudskom úsilí, ktoré smerovalo k regulácii počatia. K tomu bol potrebný prevratný objav, že základ nového života je spojený so súložou muža a ženy. Dokonca už Hippokrates vystríhal vo svojom spise pred podávaním abortív, ktoré boli v jeho časoch vysoko toxické. V zbierke spisov Corpus Hippocraticum sám Hippokrates odporúča žene rôzne násilné telesné cvičenia na zbavenie sa, ukončenie neželaného tehotenstva.
Postoje cirkvi
Prístup cirkvi k interrupciám sa sprísnil hlavne v posledných storočiach, aj keď prerušenie tehotenstva sa za hriech považovalo vždy, rozdielne boli len tresty. Tomáš Akvinský (13. storočie) zastával teóriu oduševnenia, podľa ktorej duša vstupovala do mužského plodu v štyridsiatom, do ženského v osemdesiatom dni života. Tento názor, tzv. hylomorfizmus, je rozšírený v časti populácie i dnes a hovorí, že ľudská duša môže existovať len v tele, vybavenom orgánmi na duchovné aktivity človeka. V roku 1869 pápež Pius IX. definitívne zakázal interrupcie tým, že stanovil čas oduševnenia plodu pri počatí.
Nástup liberalizmu a legalizácia
K prvým obhajcom a obhajkyniam kontroly pôrodnosti patril Ezra Heywood, ktorý v 70. rokoch 19. storočia tvrdil, že „prirodzené právo ženy na vlastníctvo a moc nad vlastným telom je právo neoddeliteľné od inteligentnej existencie ženy.“ V Sovietskom zväze bolo povolenie prerušenia tehotnosti dôsledkom jednak snahy ženského hnutia a jednak účelom o zapojenie žien do priemyselnej výroby. Prvou západnou krajinou, ktorá legalizovala interrupciu, bol Island (1935), o tri roky neskôr Švédsko. Česko-Slovensko začalo s legalizáciou interrupcií v roku 1957, kedy povoľovalo interrupciu zo zdravotných a iných závažných dôvodov, ale len so súhlasom špeciálnej komisie. V rokoch 1965 až 1985 liberalizovali interrupčné zákony mnohé krajiny sveta. Objavením a rozšírením hormonálnej antikoncepčnej tabletky a iných foriem antikoncepcie sa interrupcia prestala považovať za metódu plánovania rodičovstva a ostáva skôr len „núdzovým riešením.“
Interrupcia v Globálnom Kontexte: Štatistiky a Súčasné Trendy
Väčšina európskych krajín zastáva názor, že rodičia majú základné ľudské právo slobodne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi. Na základe tohto presvedčenia platia v európskych krajinách liberálne interrupčné zákony. Napríklad v Poľsku, Maďarsku a Španielsku sú interrupcie povolené do 12. týždňa. V Rumunsku boli do roku 1990 potraty ilegálne, dnes je interrupcia možná do 14. týždňa.
Slovensko zaznamenalo výrazný pokles počtu umelých prerušení tehotenstva. Kým v roku 1990 bolo umelým potratom ukončených až 49 % všetkých tehotenstiev, v roku 2016 to bolo iba 21 %. V rámci Európskej únie sa môžeme pochváliť druhým miestom v najnižšom počte umelých prerušení tehotenstva, hneď za Holandskom. Na porovnanie, v Spojených štátoch amerických je potrat druhým najbežnejším chirurgickým zákrokom, hneď po odstraňovaní mandlí.
Ročne sa asi tretina všetkých tehotných žien (asi 53 miliónov) rozhodne pre umelé prerušenie tehotenstva. V niektorých krajinách je potrat úplne zakázaný (napríklad Írsko), aj napriek tomu sa pre interrupciu rozhodne ročne okolo 6000 žien. Väčšina takýchto potratov sa končí s doživotnými komplikáciami alebo pri najhoršom smrťou nielen plodu, ale aj matky. Podľa štatistík zomiera každých 5 minút na svete jedna žena na komplikácie po neodborne vykonanom potrate, čo predstavuje ročne asi 200 000 žien. Každoročne sa na svete vykoná odhadom 25 miliónov nebezpečných interrupcií, obrovská väčšina z nich v menej rozvinutých krajinách. Interrupcie v nebezpečných podmienkach sú celosvetovo treťou najčastejšou príčinou úmrtnosti matiek, ktorej sa dá predchádzať. Vieme, že kriminalizácia interrupcie nezastaví, vedie len k tomu, že sú menej bezpečné.
Dôvody Vedúce k Rozhodnutiu pre Interrupciu
V krajinách, v ktorých je interrupcia legálna, sa žena môže rozhodnúť pre prerušenie tehotenstva aj z iných, než len medicínskych dôvodov. Celosvetovo medzi najčastejšie dôvody vedúce k prerušeniu tehotenstva patrí naplnený počet detí v rodine, prerušenie tehotenstva kvôli práci alebo škole, nedostatok financií alebo problémy vo vzťahu rodičov, nízky vek budúcej matky alebo znásilnenie. To však nie sú jediné dôvody, pre ktoré sa matky alebo páry rozhodujú pre interrupciu. Milióny rodičov si želajú dieťa len určitého pohlavia. Iní sú pod tlakom populačnej kontroly, ako napríklad v Číne. Ďalší pristupujú k interrupcii v dôsledku nedostatku ochranných prostriedkov pred neželaným otehotnením.
Ostatné dôvody k prerušeniu tehotenstva môžu byť zdravotné, kedy tehotenstvo ohrozuje zdravie alebo život ženy, alebo vývoj plodu by mohol byť ohrozený ochorením matky (napríklad infekcia) alebo lieky, ktoré žena užívala na začiatku tehotenstva a sú pre vývoj plodu nebezpečné (vrodené vývojové chyby). Tehotenstvo sa dá tiež ukončiť, ak vzniklo z kriminálneho činu - znásilnenia. To všetko je upravené tzv. interrupčným zákonom.
Etické a Právne Dilemy v Debatách o Interrupcii
V súvislosti s umelými prerušeniami tehotenstiev a názormi na nich sa nám vynára viacero otázok, ktoré rozdeľujú spoločnosť.
Otázka počiatku ľudského života
Problematickosť interrupcií spočíva aj v tom, že nie je jasné, kedy v priebehu svojho vývoja začína byť človek človekom. Najčastejšie sú spomínané tieto kritériá:
- Vedomie: Podľa niektorých názorov sa človek stáva človekom až s rozvojom individuálneho vedomia.
- Schopnosť vnímať: Ide vlastne o obrátenú aplikáciu základného kritéria ľudskej smrti (žiadna mozgová aktivita).
- Počatie: Podľa ďalšieho postoja je ľudský plod človekom od počatia. Jedným z argumentov je fakt, že genetický kód oplodnenej bunky sa odlišuje od genetických kódov oboch rodičov; bunka nie je súčasťou tela ženy. Genetický kód oplodnenej bunky je navyše nepochybne genetickým kódom človeka.
Otázka práva na život a jeho ochrana od počatia
Konzervatívny názor vychádza z toho, že život človeka začína splynutím oboch pohlavných buniek - vajíčka a spermie - a od počiatku má morálny status človeka a teda právo na ochranu života. Rozhodovanie ženy je možné pred pohlavným stykom, v prípade otehotnenia už musí rešpektovať vzniknutý život.
Otázka osobnej slobody ženy
Rozhodovanie o pokračovaní tehotenstva je pre ženu neoddeliteľne späté s jej osobnou slobodou a súkromím. Jedným z argumentov je tvrdenie, že štát nemá právo zasahovať do súkromia ženy a rozhodnutie musí byť ponechané na ňu. Každý človek má právo rozhodovať o svojej plodnosti, právo na reprodukčnú autonómiu. Mnohí sú presvedčení, že nie ste slobodní a slobodné, keď sa nemôžete rozhodovať o svojom vlastnom tele.
Otázka práv otcov
Súčasná legislatíva nastoľuje etické otázky aj vzhľadom na nerovnoprávne postavenie oboch rodičov pri rozhodovaní o pokračovaní života ich potomka. Otcovi sú v tejto veci odňaté všetky práva, keďže žena môže ísť na potrat aj bez vedomia otca dieťaťa a dokonca aj proti jeho vôli.
Výzvy v Prístupe k Interrupciám a Reprodukčná Spravodlivosť
Napriek tomu stále existuje bezpočet prekážok, ktoré ľuďom bránia v prístupe k interrupcii. Interrupcia je lekársky zákrok, ktorým sa preruší tehotenstvo, a ide o základnú zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú milióny žien, detí a ďalších ľudí, ktorí môžu otehotnieť. Avšak na miestach, kde spoločnosť interrupcie stigmatizuje, kriminalizuje alebo obmedzuje, sa ľudia musia uchyľovať k podstupovaniu interrupcií nebezpečným spôsobom. Všetci ľudia majú právo na telesnú autonómiu. To je ďalší dôvod, prečo by každý, kto môže otehotnieť, mal mať prístup k interrupcii.
Černošské a intersekcionálne feministky v USA zaviedli termín reprodukčná spravodlivosť. Hnutie za reprodukčnú spravodlivosť požaduje, aby štáty riešili problémy sociálnych, ekonomických a politických nerovností. Niektorí ľudia nemôžu podstúpiť interrupciu, pretože si nemôžu dovoliť vziať si voľno z práce, aby sa dostavili na vyšetrenia. Iné osoby si nemôžu dovoliť cestovať do inej krajiny, kde by im mohli poskytnúť interrupčnú zdravotnú starostlivosť. Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva. Zdravotnícke služby sú vo všeobecnosti menej dostupné pre nízkopríjmové skupiny, ľudí na úteku a migrujúcich, LGBTI+ ľudí či rasizované a pôvodné obyvateľstvo. Cisrodové ženy a dievčatá (ženy a dievčatá, ktorým bolo pri narodení pripísané ženské pohlavie) nie sú jediné osoby, ktoré potrebujú prístup k interrupcii. Snahy zlepšiť prístup k interrupcii musia zohľadňovať špecifické potreby LGBTI+ osôb, ktoré sa po vyhľadaní interrupčnej starostlivosti pravdepodobne stretnú s viacnásobnou diskrimináciou a stigmatizáciou. Za mnohých okolností hrozí osobám, ktoré nemajú inú možnosť, ako uchýliť sa k nebezpečnému potratu, aj trestné stíhanie a trest vrátane odňatia slobody.
Príklady z praxe
Ľudia na celom svete čelia rôznym prekážkam v prístupe k interrupcii. V niektorých krajinách - ako sú napríklad Spojené štáty, Sierra Leone, Poľsko a Maroko - je podstúpenie interrupcie alebo pomoc pri interrupcii trestným činom. Zákony, ktoré obmedzujú interrupcie, sa v jednotlivých krajinách líšia. Na niektorých miestach ukladajú osobám, ktoré vyhľadajú interrupciu, doživotný trest odňatia slobody - napríklad v Rovníkovej Guinei a Zambii. V niektorých krajinách zákony povoľujú interrupciu len za určitých okolností. Medzi tieto výnimky patria prípady, keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu; ak sa zistí vážne a smrteľné poškodenie plodu; alebo ak tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie tehotnej osoby. Avšak len malá časť interrupcií súvisí s týmito dôvodmi.
Príkladom je príbeh Ouiam z chudobnej vidieckej rodiny, ktorá sa vydala v 16 rokoch a narodilo sa jej dieťa. Krátko nato jej manžel zahynul pri autonehode. Dvakrát si našla partnera, aby „získala ochranu“ pre seba a svoje dieťa - s každým z nich otehotnela. V oboch prípadoch chcela podstúpiť interrupciu, ale nepodarilo sa jej to, pretože v Maroku je interrupcia takmer za každých okolností trestná. Keď Ouiam zlyhal posledný pokus o interrupciu, podala na polícii sťažnosť, že biologický otec nechce uznať otcovstvo. Muža i Ouiam zatkli - ju obvinili zo sexuálneho styku mimo manželstva a odsúdili na štyri mesiace väzenia a pokutu. Ouiam začala rodiť doma 20 dní po prepustení z väzenia, mala ťažký a komplikovaný pôrod. Vlastná komunita sa jej vyhýbala, nemohla si nájsť prácu. „V tehotenstve som trpela sama, celkom bez pomoci v zlých životných podmienkach vo väzení, kde ma obťažovali. Moja matka mi to vyčíta. Keby som mohla ísť na interrupciu, nemala by som dnes zo života peklo,“ opísala svoju situáciu.
Ďalší príklad ukazuje, že aj v krajinách, kde je interrupcia legálna, môže byť ťažko dostupná. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú dostupnosť interrupcie, patria náklady, vzdialenosť od služieb, stigmatizácia či konzervatívne postoje posilnené náboženstvom. Louise mala vzťah s mužom, s ktorým bola tri roky, keď prvýkrát otehotnela. „Počas prvých dní tehotenstva som zažívala násilie, fyzické aj psychické. Keď ma vtedajší partner fyzicky napadol a spôsobil mi zranenia, vedela som, že toto tehotenstvo nemôžem podstúpiť.“ Napriek tomu, že interrupcie v Severnom Írsku pred niekoľkými rokmi dekriminalizovali, Louise nemala prístup k interrupčným službám, pretože žije v odľahlej dedine. Cestovať do Anglicka, kde je lepší prístup k interrupcii, pre ňu neprichádzalo do úvahy kvôli nákladom. „Mala som pocit, že nemám na výber. Cesta do Anglicka by stála viac ako dvesto libier a okrem toho by som musela vysvetliť, prečo tam cestujem. Nemohla som sa dostať k interrupcii ani prostredníctvom miestnej kliniky, pretože naša dedina je veľmi malá, obávala by som sa, že niekto sa to dozvie. Kúpila som si preto tabletky cez internet a interrupciu som si urobila doma,“ podelila sa o svoju skúsenosť. „Teším sa, že raz budem mať dieťa, v takom čase a na takom mieste, kde sa budem cítiť bezpečne,“ dodala.
Kontroverzie a Diskusie na Slovensku: Pohľad na Uplatňovanie Práva Svedomia
Diskusia o interrupciách na Slovensku občas naberá na intenzite, o čom svedčia aj udalosti, ktoré sa medializovali pred niekoľkými rokmi. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik odmietol už predtým medializované informácie o zákaze interrupcií na Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Usmernenie, ktoré vydala nemocnica o zákaze interrupcií na žiadosť pacientky, nebolo podľa vyjadrení ministra zdravotníctva a riaditeľa Univerzitnej nemocnice v Bratislave z ich pera. Zákaz interrupcií do 12. týždňa tehotenstva z dôvodu uplatňovania si výhrady svedomia gynekológov tak zostáva záhadou, a to z dôvodu autora usmernenia či nariadenia. „K žiadnemu odporúčaniu, ktorým by boli lekári manipulovaní, nedošlo,“ vyjadril sa minister zdravotníctva na stredajšom rokovaní vlády.
Minister však upozornil, že odmietnutie interrupcií zo strany pacientky existuje niekde už niekoľko rokov. Napríklad, nemocnica v Nových Zámkoch nevykonáva umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť pacientky už 6 rokov, a nemocnica v Trnave 12 rokov. Bratislavská univerzitná nemocnica však naďalej vykonáva interrupcie zo zdravotných dôvodov. Podľa najnovších informácií, ktoré zverejnil spravodajský portál sme.sk, sa nariadenie, ktoré zakazovalo interrupcie na žiadosť matky, zrušilo. Správu potvrdili zdroje v nemocniciach.
Tieto udalosti ukazujú, ako sa téma interrupcií neustále prelíva do verejného života a zdravotníckej praxe, pričom často vyvoláva otázky týkajúce sa práv pacientok, etiky a uplatňovania výhrady svedomia. Nedávno bol prejavom diskusie aj pohľad na billboard s fotografiou plodu po interrupcii v strede mesta, ktorý mohol u mnohých zanechať obrovský dojem a viesť k zamysleniu nad touto témou. Takáto negatívna kampaň môže niektorých ľudí znechutiť, iných rozľútostiť. Mnohí si kladú otázku, či je takáto kampaň správna a aký má vôbec význam. Každý má právo na svoje rozhodnutia, na svoj názor, a takáto kampaň môže byť vnímaná ako výčitka všetkým ženám, ktoré si museli interrupciu prežiť.
Cesta k Bezpečnejšej Budúcnosti a Znižovaniu Počtu Interrupcií
Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne. Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu. Na to, aby sa podarilo vytvoriť lepšiu budúcnosť, v ktorej bude právo na interrupciu zaručené pre všetkých, nestačí dekriminalizovať interrupcie. Na to, aby sa tento stav podarilo zmeniť, treba aj širokú podporu. Budúcnosť, v ktorej sa právo na interrupciu bude všeobecne rešpektovať, dokážeme vybudovať len prostredníctvom širokej podpory a množstva veľkých aj malých skutkov. V Amnesty International veríme, že každý človek by mal mať možnosť slobodne si uplatňovať právo na telesnú autonómiu.
Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že jedným z prvých krokov, ktoré by mali urobiť štáty na zamedzenie škodlivých dôsledkov kriminalizácie interrupcií vrátane úmrtí a zranení matiek, je zabezpečiť prístup k sexuálnej výchove pre všetkých ľudí vrátane dospievajúcich. Ľudia, ktorí bránia právo na interrupciu, sa na celom svete stávajú terčom útokov. Títo ľudia sa stretávajú so stigmatizáciou, fyzickými a verbálnymi útokmi, zastrašovaním a vyhrážkami. V niektorých štátoch zákon ich aktivity kriminalizuje a čelia nespravodlivému stíhaniu, vyšetrovaniu a zatýkaniu. Napriek nepriateľskému prostrediu a nedostatočnému uznaniu však pokračujú vo svojej práci. Kriminalizácia interrupcií má ochromujúci účinok na poskytovateľov a poskytovateľky interrupčných služieb. Zákonodarcovia a zákonodarkyne v mnohých krajinách na celom svete sa usilujú o ďalšie obmedzenie prístupu k interrupciám.
Naopak, v Latinskej Amerike sa ženskému hnutiu Marea Verde podarilo dosiahnuť kedysi nepredstaviteľné zmeny v zákone o interrupciách. Argentína legalizovala interrupcie v roku 2020 a v roku 2021 ju nasledovalo aj Mexiko. Kľúčovou krajinou pre napredovanie „Zelenej vlny“ je Argentína. V roku 2018 sa v jej hlavnom meste Buenos Aires zišli státisíce dievčat a žien, ktoré vyzvali zákonodarcov na dekriminalizáciu a zabezpečenie bezpečného prístupu k interrupciám. Od prevratnej legislatívnej zmeny, ktorou v decembri 2020 v Argentíne legalizovali interrupcie, uplynuli viac ako tri roky. Krajina za ten čas zaznamenala pozoruhodné zníženie miery úmrtnosti matiek.
Celkovo možno povedať, že počet potratov by sa dal aspoň z malej časti znížiť, a to väčšou informovanosťou širokej verejnosti. Zvýšeným záujmom škôl o rôzne prednášky a iné spôsoby informovania o problematike, alebo väčšou propagáciou ochranných prostriedkov proti nechcenému otehotneniu. Ďalšia možnosť, ako zabezpečiť potrat, je jeho legalizácia v niektorých krajinách, čím sa zmenší počet neodborných zákrokov. Interrupcia patrila, patrí, a aj bude patriť k bežnému životu človeka, či to chceme alebo nie. Život so sebou prináša mnoho ťažko riešiteľných situácií, a preto ak ste sa po dôkladnom zvážení rozhodli pre tento krok, netrápte sa výčitkami, pretože interrupcia je v plnej kompetencii vás ako ženy.
tags: #diskusny #prispevok #interrupcia