Výchova dieťaťa je proces, ktorý presahuje rámec bežnej starostlivosti o fyzické potreby. Je to dynamický vzťah, v ktorom sa kognitívne schopnosti dieťaťa stretávajú s emocionálnym svetom rodičov. Autorka, špeciálna pedagogička, čerpá zo svojich skúseností s deťmi s poruchami učenia a pozornosti a zdôrazňuje, že strach a úzkosť sú prirodzenou súčasťou vývinu. Ak vývin napreduje normálne, neustále prežívajú veci, ktoré sú pre ne relatívne nové a ktoré ich zneisťujú. Vzhľadom na to, že kognitívne schopnosti sa ešte len vyvíjajú, nedokážu si deti pomáhať stratégiami, ktoré využívame my dospelí. Z toho vyplýva jedno dôležité uvedomenie: strachy a úzkosti budeme ako rodičia v určitej miere riešiť stále.
Zrkadlenie nálad a vplyv rodičovskej úzkosti
Dieťa je zrkadlom svojich rodičov. Odborníci tvrdia, že spôsob, akým držíme dieťa, keď sme v strese, pohľad, aký mu venujeme a tón hlasu sú nepopierateľnými spúšťačmi rovnakej nálady u dieťaťa ako má matka. Pokiaľ sami nenájdete rovnováhu, je málo pravdepodobné, že dokážete pomôcť dieťaťu, aby sa stabilizovalo. Rodičia majú veľký vplyv na celkovú situáciu.
Výskum Baltimorskej univerzity z roku 2011 potvrdil, že ak sa dieťa ocitne v situácii, keď vníma úzkosť svojho rodiča alebo oboch, má vyššiu tendenciu prežívať úzkosť. Zaujímavým zistením je, že úzkostné správanie otcov má silnejší vplyv na vznik úzkosti u detí ako úzkostné správanie u matiek. Tento poznatok je nutné ešte preskúmať, pretože prináša mnoho nezodpovedaných otázok.
Stres ako toxický faktor už v prenatálnom období
David Code, autor knihy Deti nás vo všetkom kopírujú, upozorňuje, že stres rodičov je pre dieťa toxický. Najkritickejšie obdobie je už počas tehotenstva. Stresový hormón kortizol v tele matky ovplyvňuje vývin mozgu plodu. Tehotná žena, vystavená nadmernému a dlhodobému stresu, podáva stresový hormón prostredníctvom placenty priamo svojmu dieťaťu.
Mechanizmy rodinného prostredia: Od ochranárstva k autorite
Rodičia túžia ochrániť svoje deti od bolesti, nešťastia či sklamania. Je to prirodzená tendencia každého rodiča. Na druhú stranu, drobné frustrácie dieťaťa mu spôsobujú diskomfort, vďaka ktorému sa snaží situáciu riešiť, učí sa novým stratégiám a tým rastie a napreduje vo vývine. Za predpokladu, že na úzkosť a strach svojho dieťaťa začnú rodičia reagovať ochranársky, môžu sa prejavy úzkosti a strachu zhoršiť.
Typológia výchovných prístupov
Spôsob, akým k výchove pristupujeme, sa často odráža v tom, ako dieťa vnímame. Rozlišujeme niekoľko základných prístupov:
- Prísne pravidlá bez vysvetlenia: Dieťa sa učí primárne poslúchať, nie rozumieť. Navonok môže pôsobiť poslušne, ale vnútri často prežíva napätie.
- Autoritatívny prístup: Charakterizujú ho jasné hranice, ktoré dieťaťu poskytujú pocit bezpečia. Dieťa má priestor vyjadriť svoj názor, čo podporuje jeho samostatnosť.
- Tolerantný prístup: Atmosféra býva láskavá, avšak hranice sú veľmi slabé alebo úplne chýbajú, čo vedie k ťažkostiam so zvládaním frustrácie.
- Zanedbávajúci prístup: Chýba emocionálna blízkosť, kontakt a záujem, čo vedie k problémom vytvárať blízke vzťahy.
Obdobie vzdoru: Vývojová potreba, nie manipulácia
Obdobie vzdoru, ktoré zvyčajne trvá od 18 mesiacov do 4,5 až 5 rokov, je normálnou a prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa. Výraz „obdobie vzdoru“ nie je celkom šťastný, pretože dieťaťu nejde primárne o to, aby nám vzdorovalo alebo robilo napriek. Ide skôr o reakciu dieťaťa na veľmi silné emócie, ktoré ho úplne zaplavia a nevie sa s nimi vyrovnať.
Mozgová kôra, zapojená do racionálneho myslenia a riešenia problémov, ešte nedokáže efektívne utlmiť silnú emočnú reakciu u dieťaťa. Preto logické vysvetľovanie počas záchvatu emócií nebude fungovať. Metafora hovorí, že logické vysvetľovanie v situácii silnej emócie u dieťaťa je ako hovoriť po japonsky s niekým, kto tento jazyk neovláda.
Locus of Control: Pán alebo obeť vlastného života?
Teória LOC (Locus of Control) ozrejmuje, ako sa tvorí náš pocit kontroly. Rotter predpokladal, že rodičia sú pre deti hlavným zdrojom učenia sa vzťahu medzi príčinou a následkom.
- Externý LOC: Rodičia pripisujú svoje zdary i pochybenia vonkajším okolnostiam. Veria, že správanie dieťaťa je výsledkom génov alebo náhody.
- Interný LOC: Rodičia veria, že ich konanie má vplyv na smerovanie života. Preberajú zodpovednosť za svoje konanie a analyzujú, ako sa do budúcna zlepšiť.
4 štýly rodičovstva a ich vplyv na vás
Výskumy naznačili, že matky s externým LOC sa viac sťažovali na správanie svojich detí a vykazovali vyšší výskyt depresií. Naopak ženy, ktoré verili, že majú život vo svojich rukách (interný LOC), vykazovali v období materstva omnoho vyššiu spokojnosť.
Vzory a ich funkcie v živote dieťaťa
Vzory prezentujú sumár hodnôt a modelov správania sa, ktoré sú významné pre príjemcu. Najvýznamnejšie sú v období detstva a puberty. Vzory plnia štyri hlavné funkcie: vzdelávaciu, varovnú, funkciu vzbudenia odporu a podpornú funkciu. Prvými, a v ranných štádiách života dieťaťa najdôležitejšími vzormi, sú rodičia.
Ak dieťa začína vnímať svet širšie, rolu formovateľa preberajú mediálne vzory. Dieťa sa učí veľmi rýchlo, odzeraním (imitáciou) a intuitívnym učením sa (pokus - omyl), je to taká „malá špongia“, ktorá nasáva všetky podnety. Preto je veľmi dôležité, aby rodičia vedeli, čo sledujú ich deti, a to aj keď nie sú doma. V období dospievania sú zbytočné striktné zákazy, lebo dieťa si vždy nájde cestu, aby dosiahlo svoje. Omnoho významnejšie je navodenie úvah otázkami, ktoré nesmú byť vyčítavé.
Toxické rodičovstvo a jeho dedičstvo
Toxické rodičovstvo vedie k narušeným vzťahom medzi dospelým a dieťaťom. Deti toxických rodičov následne nemajú zručnosti pri vytváraní kvalitných a zdravých vzťahov. Ako toxické rodičovstvo môžeme vnímať napríklad formovanie detí podľa vlastných nenaplnených prianí a očakávaní. Prejavuje sa aj zvykom rodiča využívať pri spätnej väzbe u detí znevažujúce komentáre, negatívne postoje a obviňovanie. Dobrou správou je, že vplyv toxického rodičovstva sa dá liečiť. Prvým krokom je uvedomiť si, čo sa skutočne dialo. Dôležité je tiež vedieť, že máte právo na hranice, aj keď ide o rodičov.
Základné piliere výchovy: Láska a limity
Psychologička Jana Bašnáková zdôrazňuje, že dva hlavné nástroje rodiča pri výchove sú láska a limity. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú. Hranice majú podobu očakávaného správania, ktoré je primerané veku, alebo majú podobu predvídateľného sveta so štruktúrou a rutinou. Konzistentnosť v uplatňovaní hraníc je dôležitá, pretože dieťa je pomerne rigidné a potrebuje mať kontrolu nad svojím okolím. Neustále meniace sa očakávania ho znejisťujú.
Rodičia by si mali uvedomiť, že charakter dieťaťa nie je geneticky daný. Tomu, kým sa deti majú stať, sa musia naučiť. Rodičovstvo nie je dané len na určité obdobie; je to práca na plný úväzok. Rodičia, ktorí si tento fakt uvedomujú, dokážu vytvoriť prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne, prijímané a pripravené na zvládanie nástrah sveta, ktoré ho čakajú na ceste do dospelosti.
tags: #dokazu #rodicia #ovplyvnit #ako #sa #sprava