Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý sa odohráva na dvoch paralelných úrovniach: v jeho viditeľnom prejave - napríklad v kresbe - a v jeho vnútornom, psychologickom prežívaní, ktoré formuje jeho budúcu osobnosť. Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu.
Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase. K základným pomôckam pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou.
Štádiá vývoja detskej kresby
Vývoj kresby môžeme rozdeliť do niekoľkých kľúčových etáp, ktoré nám umožňujú nahliadnuť do sveta dieťaťa:
1. rok: Obdobie škvŕnDieťa zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu a to ho veľmi baví. Vytvára bodky a škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu. Odporúčanie: Nechajte malé deti tvoriť a zabezpečte im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné, čiže nie je nutné sa niečoho báť.
2 - 3. rok: Obdobie čmáraniaCeruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier. Odporúčanie: Ponúknite dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu.
3 - 4. roky: Obdobie hlavonožcovHlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. Odporúčanie: Poskytnite dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami.
Rozvíjanie jemnej motoriky prostredníctvom umenia - Jenny L. Clark | MedBridge
5. rokov: Rozvoj postavyV zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou.
6 - 7 rokov: Vizualizácia svetaV tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7 rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet. V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu.
Keď dieťa berie na seba svet dospelých
Zatiaľ čo kresba je oknom do detského prežívania, niekedy nám toto okno odhalí aj skryté bremená. Niektoré deti rastú rýchlejšie, než by mali. Ale vôbec nie preto, že by to tak chceli. Za dverami svojho domova, medzi nevypovedanými konfliktmi a napätím, sa učia byť oporou, upokojovať situácie, chrániť druhých. Vzťah nie je cieľ, ale cesta. Čo znamená byť „príliš rozumným dieťaťom”? Sú deti, ktoré sa naučia čítať atmosféru ešte skôr, než si môžu dovoliť byť len dieťaťom. Vnímajú problémy medzi rodičmi, snažia sa odľahčovať konflikty, počúvajú sťažnosti a dohliadajú na pokoj doma.
Vyzerá to tak, že sú zodpovedné a bezproblémové. Aj okolie ich často chváli, že je na ne spoľach. Parentifikácia znamená, že sa dieťa stáva mediátorom, dôverníkom a regulátorom rodinnej atmosféry. No aj keď je pomáhať prirodzené a zdravé, jeden problém tu rozhodne nastáva. A to vtedy, keď sa z tejto úlohy stane dlhodobá stratégia prežitia. Dieťa si potom môže vytvoriť presvedčenie, že musí byť silné a nesmie byť záťažou. Dôsledky sa časom prejavia, väčšinou však až v dospelosti. Takéto deti nesú nadmernú zodpovednosť za druhých, majú problém nastavovať hranice a potláčajú vlastné potreby. Zdravý vývoj stojí na princípe, že dieťa potrebuje bezpečie, nie zodpovednosť za jeho vytvorenie. Potrebuje mať priestor byť občas zmätené, nahnevané alebo smutné. Spoznali ste sa v tomto príbehu? Potom verte, že to môžete zmeniť. Prvý krok k pochopeniu? Pomenovať to, čo sa dialo.
Podobne komplikovanou rolou je aj rola „skleneného dieťaťa“. Pojem sklenené dieťa označuje deti, ktoré sú súrodencami detí so špecifickými potrebami. Pojem sklenené dieťa teda označuje stav, kedy nie sú uspokojované emocionálne či psychologické potreby jedného zo súrodencov. V neskoršom veku tieto prehliadané deti často pútajú pozornosť, ktorú nedostávajú. Podľa psychologičky je najdôležitejšie, aby sa rodičia snažili svoje zdravé deti vidieť a počuť. Nie je to o nejakom konkrétnom čase či intenzite. Ale každý má iné potreby. Pre mňa je tam najdôležitejšie, aby rodičia si dokázali aj povedať o primeranú podporu od okolia.
Prechod do dospelosti a spolužitie s rodičmi
V dnešnej dobe čoraz viac detí študuje veľmi dlho, oveľa neskôr si zakladajú vlastné rodiny ako tomu bolo v minulosti a mnohí z nich nemajú ani prácu. Majú svoj rozum, svoje predstavy, vytvorený hodnotový systém, plány, potreby, túžby, chýbajú im však peniaze na vlastné bývanie. A tak niektorí mladí dospelí ľudia zostávajú dlhšie bývať so svojimi rodičmi v jednej domácnosti. Niekedy si rodičia s dospelými deťmi rozumejú veľmi dobre a v rodine prevláda pozitívna atmosféra, ale existujú i rodiny, kde tomu tak nie je. Známa česká psychologička PhDr. Lidmila Pekařová vo svojej knihe Ako žiť a nezblázniť sa rozpracovala základné zásady, ktoré by sa mali dodržiavať v rodinách, kde žijú spolu s rodičmi aj ich dospelé deti.
Jedným z kľúčových odporúčaní je neupratovať izbu vášho dospelého dieťaťa. Niektoré matky zo zvyku alebo preto, že svoje dieťa ľutujú, lebo má veľa učenia, upratujú jeho izbu aj keď má napríklad dvadsať rokov. Lidmila Pekařová vo svojej knihe opisuje prípad matky, ktorá dlhé roky upratovala nielen po svojom synovi, ale neskôr aj po jeho priateľke, ktorá u nich doma občas prespávala. Aby ste nemuseli tento problém riešiť u psychológa, snažte sa čo najskôr dieťa viesť k tomu, že je zodpovedné za svoju izbu. A to kompletne! Nech má na starosti úplne všetko. Prezliekanie obliečok na periny, umývanie okien, vysávanie… Len takto sa dokážete vyhnúť tomu, aby dieťa ešte v dospelosti spoliehalo na vás.
Ďalším dôležitým pilierom je rešpektovanie návštev. Skôr či neskôr si vaše dospelé dieťa začne domov vodiť priateľov, priateľky, partnerov, partnerky. Na toto však musíte myslieť už skôr a zavčasu si stanovte presné pravidlá, na základe ktorých budú prebiehať návštevy. Musíte si v prvom rade uvedomiť, že je to návšteva vášho dieťaťa. Nie je to vaša návšteva. Nemusíte ich obsluhovať, variť im, ba dokonca sa so všetkými návštevami nemusíte ani zoznámiť. Vnímajte izbu dieťaťa ako jeho dom.
V neposlednom rade je kritickou otázkou motivácia k práci. Po ukončení školy si niektorí mladí ľudia nájdu prácu hneď, iní majú v tomto smere problém. Hrozí riziko, že čím dlhšie nepracujú, tým skôr prestanú túžiť po práci. Riziko parazitovania narastá, keď rodičia dieťa ľutujú a nedávajú mu robiť ani domáce práce. Lidmila Pekařová odporúča rodičom, ktorí majú nezamestnané deti, aby im urobili zoznam prác, ktoré majú doma denne vykonávať. Musia cítiť zodpovednosť za určité úlohy.
Pre rodičov dospelých detí existuje aj ďalší mimoriadne potrebný sprievodca z pera popredného vývinového psychológa Laurencea Steinberga. Vaše dieťa je už dospelé, no vaša práca v úlohe rodiča sa ani zďaleka nekončí. Práve naopak, ako rodič sa musíte ďalej vyvíjať, aby ste dokázali napĺňať potreby svojich potomkov, pretože aj tie sa postupom času menia. O aké potreby ide? Tento sprievodca je prvým komplexným návodom určeným rodičom detí, ktoré sa práve nachádzajú v dvoch azda najkritickejších dekádach svojho života. Laurence Steinberg vysvetľuje základné princípy, ktoré pomôžu rodičom dospelých detí racionálne premýšľať o každodenných problémoch, vyhnúť sa „nášľapným mínam“ vo vzťahu k dospelým deťom, zvládnuť bežné výkyvy vo vzťahovej sínusoide a v neposlednom rade si vytvoriť pevnejšie, šťastnejšie a spoľahlivejšie puto so svojím potomkom.
Úloha sprievodcov a inštitúcií v procese rastu
Význam literatúry a odborných rád v tomto procese podčiarkuje aj prístup vydavateľstiev, akým je napríklad TATRAN. Vydavateľstvo TATRAN patrí dnes medzi menšie vydavateľstvá, nakoľko sa stalo rodinnou firmou. Svoju stratégiu zameriava na tie najzaujímavejšie tituly zo zahraničnej beletrie, ale aj na vyhľadávanie nových slovenských autorov. Nosným prvkom je beletria pre dospelých, ale v posledných rokoch sa orientuje aj na motivačné knihy a skutočné príbehy, ktoré si získavajú stále viac a viac čitateľov.
Okrem toho je pre nich veľmi dôležité myšlienkové posolstvo každej jednej knihy a z toho prameniaca inšpirácia. Každý titul starostlivo vyberajú so zreteľom na čitateľa, či už náročného, alebo takého, ktorý si chce pri čítaní oddýchnuť a uletieť do iného sveta. Ak by kritériom úspechu bola predajnosť, tak jednoznačným šampiónom je Chatrč od W. P. Younga. Veľmi si však vážia knihy z edície Svetová tvorba a autorov ako Toni Morrisonová, Julian Barnes či Woody Allen, ktorí obohatia čitateľa nielen myšlienkovo, ale sú aj prekladateľským prínosom. V procese formovania zdravej rodiny a zrelého jednotlivca je prístup k takýmto informáciám kľúčový, pretože vzťahy, rovnako ako vývoj dieťaťa, sú dynamickým systémom, ktorý vyžaduje neustálu pozornosť, empatiu a ochotu učiť sa.
tags: #dospele #dieta #kreslena