Vianoce, čas pokoja, radosti a lásky, prinášajú posolstvo nádeje a vykúpenia už po stáročia. Každoročne sa zhromažďujeme okolo štedrovečerného stola, aby sme oslávili narodenie Božieho Syna, Ježiša Krista. Tento sviatok nie je len o darčekoch a rodinných stretnutiach, ale predovšetkým o hlbšom duchovnom rozmere, ktorý nám prináša svetlo do našich životov. Vianočná radosť nám znie v ušiach rok čo rok, bez toho, aby sme si na ňu zvykli, a naše srdcia sa opäť naplnia radosťou, keď počúvame príbeh o narodení Božieho Syna, akoby sme ho počúvali po prvýkrát.
Genealógia Spasiteľa: Cesta z Minulosti a Naplnenie Proroctiev
Príbeh Ježišovho narodenia je hlboko zakorenený v histórii a tradícii. Jeho rodokmeň siaha až k Abrahámovi, otcovi viery, a pokračuje cez Izáka, Jakuba a Júdu až k Dávidovi, kráľovi Izraela. Tento dlhý zoznam predkov, zaznamenaný v evanjeliách podľa Matúša a Lukáša, nie je len výpočtom mien, ale svedectvom o naplnení starozákonných proroctiev. Každé meno v rodokmeni predstavuje ďalší krok na ceste k príchodu Spasiteľa, toho predpovedaného potomka z rodu Abrahámovho a Dávidovho, v ktorom sa uskutočnia všetky prísľuby dané predkom, ako zdôraznil evanjelista Matúš.
Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho, svedčí o jeho historickom pôvode. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, Júda Faresa a Záru z Tamary. Faresovi sa narodil syn Ezrom, Ezromovi syn Aram. Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Naasona, Naason Salmona. Salmonovi sa narodil syn Booz z Rachab. Boozovi sa narodil syn Obed z Rút. Obedovi sa narodil Jesse a Jesse mal syna kráľa Dávida. Dávid, z Uriášovej ženy, mal syna Šalamúna. Šalamún splodil Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, Aza Jozafata, Jozafat Jorama a Joram Oziáša. Oziášovi sa narodil Joatam, Joatamovi Achaz a Achazovi Ezechiáš. Ezechiášovi sa narodil Manasses, Manassesovi Amon a Amonovi Joziáš. Joziášovi sa narodili Jechoniáš a jeho bratia pred babylonským zajatím. Po babylonskom zajatí sa narodil Jechoniášovi syn Salatiel, Salatielovi Zorobábel, Zorobábel Abiudovi, Abiudovi Eliakim a Eliakimovi Azor. Azorovi sa narodil Sádok, Sádokovi Achim a Achimovi Eliud. Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana a Matan Jakuba. Jakubovi sa narodil Jozef, manžel Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.
Tento dlhý rodokmeň, prechádzajúci cez kráľov, prorokov a obyčajných ľudí, zdôrazňuje, že Ježiš nebol len nadprirodzenou bytosťou, ale aj plne ľudskou osobou, ktorá vstúpila do dejín a zdieľala ľudskú skúsenosť. Jeho pôvod z Dávidovho domu potvrdzoval jeho kráľovské dedičstvo a nárok na Mesiášske proroctvá.
Boží Plán sa Napĺňa: Anjelovo Zvestovanie Jozefovi a Cesta do Betlehema
Príbeh pokračuje v Nazarete, kde bola Mária, Ježišova matka, zasnúbená s Jozefom. Jozef, spravodlivý muž, sa ocitol v zložitej situácii, keď zistil, že Mária je tehotná. Jeho túžba konať podľa zákona a zároveň jeho láska k Márii ho viedli k rozhodnutiu o jej potajmom prepustení. S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.
V tomto momente zasiahla Božia prozreteľnosť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Toto zjavenie potvrdilo Máriinu nevinnosť a odhalilo božský pôvod dieťaťa. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku, čím sa stal zákonným otcom Ježiša a naplnil sa ďalší aspekt proroctva.
V čase Ježišovho narodenia vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento historický kontext, zaznamenaný v Lukášovom evanjeliu, viedol Jozefa a Máriu na cestu z Nazareta do Betlehema, Dávidovho mesta. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Cesta, ktorá bola vzhľadom na Máriino tehotenstvo náročná a riskantná, bola prejavom ich poslušnosti voči cisárskemu nariadeniu, ale aj súčasťou Božieho plánu. Cisárovi Augustovi sa podarilo nastoliť na svojich rozsiahlych územiach dlhé obdobie mieru, známe ako Pax Augusta, ale bolo to po mnohých vojnách, mnohých podmaneniach, mnohých otroctvách. Preto sa toto „prvé sčítanie ľudu“ mohlo zdať ako gesto pýchy zo strany úradov, ale Boh si ho použil na naplnenie Písma, pretože prostredníctvom proroka bolo napísané, že Mesiáš sa má narodiť v judskom Betleheme (porov. Mt 2, 5).
Jozefova cesta s tehotnou manželkou, ktorá nebola bez rizika, bola prejavom ľudskej poslušnosti, ale poslúžila Márii a Jozefovi ako kanál, aby poslúchli Boha s plnou dôverou, že všetko dobre dopadne. Jozef bol pravdepodobne ohromený ťažkosťami pri hľadaní najvhodnejšieho miesta pre panenský pôrod. Jeho sila, pokoj a dôvera v Boha však zvíťazili. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. Tento pokorný začiatok života Ježiša Krista poukazuje na jeho solidaritu s chudobnými a utláčanými a na jeho posolstvo o hodnote pokory. Termín „prvorodený“ (Rim 8, 29) v tomto kontexte znamená prvého narodeného syna, ktorý mal právo na dedičstvo (porov. 1, 32 a n.). Je to právny výraz a používa sa bez ohľadu na to, či nasleduje ďalší potomok, alebo nie. Dokonca aj zvieratá v tej stajni sa podieľali na tomto zázraku, ako hovorí prorok Izaiáš: „Vôl pozná svojho pána a osol jasle svojho pána.“
Zvestovanie Pastierom: Nebeská Radosť pre Všetkých Ľudí
Zatiaľ čo svet dospelých prežíval bežné starosti a byrokraciu, na poliach pri Betleheme sa odohralo niečo výnimočné. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“
Pastieri boli kvôli svojej práci nútení žiť životom neustáleho putovania. Pre náboženskú kultúru svojej doby to boli osoby nečisté, vylúčené z oficiálneho liturgického života. A práve títo chudobní a zabudnutí, opovrhovaní, ako prví počujú svedectvo o Božej priazni a vyvolení. Boh si ich vyvolil, aby prostredníctvom nich uskutočňoval svoj „príbeh“. Zrazu sa otvorí nebo, Božia sláva je neprehliadnuteľná a zjavuje sa nie veľmožom zeme, ale nejakým pastierom. Boli to možno drsní ľudia, v tej spoločnosti málo cenení, ale práve oni boli Bohom vybraní, aby boli priamymi svedkami tejto veľkej udalosti. Boli oslnení a vystrašení zvestovaním, ktoré prichádzalo od anjela, a zástupom nebeského dvora, ktorý chválil Boha.
Toto posolstvo bolo revolučné. Anjel oznámil, že Spasiteľ sa narodil nie pre elitu, ale pre „všetkých ľudí“. A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Slovo „dobrej vôle“ v gréčtine znamená „v ktorých má Boh zaľúbenie“. Toto posolstvo o pokoji a Božej priazni pre všetkých ľudí je jadrom vianočného evanjelia. Možno poznali proroctvá, ktoré hovorili o Mesiášovi, ktorý sa mal narodiť v Dávidovom meste: „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti“ (Mich 5, 2). Nemohli si však predstaviť, že v tú noc, v tom prostredí, ktoré tak dobre poznali zo svojej práce, sa tento Boží prísľub naplní. Boh na nich hľadel s potešením kvôli ich dobrej vôli, kvôli ich pokornému stavu. Prekonali svoj počiatočný strach z takejto nečakanej návštevy a naplnila ich radosť a pokoj, ktorý nikdy predtým nezažili. Naplnili sa na nich slová proroka, ktoré sme počuli v prvom čítaní dnešnej svätej Omše: „Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť“ (Iz 9, 2).
Anjel sa obrátil na pastierov slovami: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ (Lk 2, 10-12). Znamenie, ktoré je celkom bežné, zdanlivo nijak mimoriadne, sa stáva radostnou zvesťou pre toho, kto dokáže vnímať, že Božia sláva je slávou pohoršujúcou, a preto radikálne odlišnou od slávy, ako si ju predstavujeme my ľudia. Pastieri dokázali prijať zvesť, ktorá znie tak neslýchane a paradoxne.
Pastierska Návšteva a Máriino Premýšľanie: Viera a Úžas
Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.
Mária, matka Ježišova, však neprežívala len úžas. Ona „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ Tento postoj hlbokého vnútorného zamyslenia nad Božím dielom je pre nás príkladom. Máriina viera a jej ochota prijať Božiu vôľu ju robili ideálnou Matkou pre Božieho Syna. Evanjelista Lukáš už tretí raz v niekoľkých vetách opakuje slovo „znamenie“. Udalosť, ktorá predstavuje jadro jeho rozprávania, totiž pod povrchom obsahuje spásu, ktorú Boh daruje a zjavuje ľuďom. Vo veľmi ľudskej skutočnosti novorodeného dieťaťa zavinutého do plienok v maštaľke sa zjavuje, že Ježiš je Mesiáš a Pán. Dáva sa pastierom poznať ako dieťa odmietané ešte pred narodením, „lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2,7). Novorodenec zavinutý do plienok je zrejmým znamením bezmocnosti a závislosti na druhých, typickým pre náš údel. Dieťatko položené na miesto, z ktorého sa sýtia domáce zvieratá, je živým rozprávaním o Božej sláve, o ktorej spievajú anjeli. Keď boli pastieri svedkami tejto scény, tak normálnej, bežnej a predsa úplne paradoxnej, stali sa nositeľmi radostnej zvesti: vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati (Lk 2,17).
Text priamo hovorí, že „dávali poznať“ to, čo im bolo predtým „dané poznať“. Po zjavení opakujú prijatú zvesť. To, čo pridávajú, sa netýka obsahu zvesti, ale skúsenosti viery. Teraz sú na existenciálnej rovine zvestovania zapojení do tejto tajomnej udalosti a stávajú sa svedkami, pretože nezostali len nezúčastnenými pozorovateľmi jednoduchej udalosti. To je aj skúsenosť viery, ktorú je povolaný prežívať každý z nás vo svojom živote. Skúsenosť totiž nie je nejaké ďalšie doplnenie zvesti, ktorá nám bola adresovaná, ale má z nás urobiť dôveryhodných a presvedčivých pozorovateľov večného evanjelia (porov. Zj 16,6). Inými slovami: podobne ako pastieri, aj veriaci každej doby môžu rozprávať o tom, čo im bolo povedané, i o tom, čo videli, ako im bolo zvestované.
Máriina viera je rozjímavá; je to aktívne zhromažďovanie skúsenosti a jej porovnávanie s Božím slovom. Mária sa snažila porozumieť logike udalostí, ktoré sa na prvý pohľad zdajú náhodné, ba dokonca vo vzájomnom nesúlade či protiklade. Ani pre ňu, rovnako ako pre pastierov, nebolo ľahké vnímať veľkoleposť anjelskej zvesti (porov. Lk 1,30-35) i nepatrnosť udalostí, ktoré sa odohrávali pred ich očami.
Príbeh Vianoc | Biblický príbeh pre deti
Evanjelium Podľa Jána: Slovo, Ktoré Sa Stalo Telom
Vianočné posolstvo je ďalej umocnené úvodom Jánovho evanjelia, známym ako Prológ. Ján nám predstavuje Ježiša nie len ako historickú postavu, ale ako večné Božie Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha a skrze ktoré Boh stvoril všetko. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“
Toto svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet, ale svet ho často nepoznal. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Napriek tomu, „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Toto vtelenie je najväčším prejavom Božej lásky a jeho túžby po spojení s ľudstvom. Z jeho plnosti sme všetci dostali milosť za milosťou. Boha nikto nikdy nevidel. Jánove slová nám pripomínajú, že Ježiš nie je len Mesiáš, ale samotný Boh, ktorý sa stal človekom pre našu spásu.
Pokračovanie Príbehu: Obriezka, Predstavenie v Chráme a Dvanásťročný Ježiš
Po ôsmich dňoch od narodenia bolo treba Ježiša obrezať. Dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone. Meno Ježiš znamená Boh zachraňuje, „lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 21).
Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára materské lono, má byť zasvätený Pánovi. A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky, ako káže Pánov zákon.
V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a zbožný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval Zákon, aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: „Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.“ Jeho otec i matka žasli nad tým, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Vtedy žila aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra z Ašérovho kmeňa. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov, potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati.
Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním.
Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. Po skončení sviatočných dní, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. Keďže sa domnievali, že je niekde v skupine pútnikov, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zbadali, stŕpli od úžasu a jeho matka mu povedala: „Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“ On im odpovedal: „Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ No oni neporozumeli slovu, ktoré im povedal. Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci.
Liturgické Slávenie a Univerzálny Charakter Vianoc
Liturgické slávenie Kristovho narodenia začalo asi v 3. storočí a táto oslava v Ríme je údajne prvýkrát doložená rokom 336. Sviatok Narodenia Pána je predzvesťou Paschy. Jasle sa chápu ako znamenie Pánovho hrobu a uloženie Dieťaťa do jasieľ je predobrazom uloženia Krista do hrobu. Ako spievame v bohoslužbách sviatku Narodenia Pána, vo vtelení sa Boh Slovo ponížil k sebaobmedzeniu v čase: „Bezpočiatočné Slovo tajomne prijíma počiatok“ a priestore: „Neobsiahnuteľný je obsiahnutý telom.“ Kristus prijal poníženosť detstva, aby vyvážil Adamovu voľbu samopovýšenia.
Vianočná liturgia slávnosti Narodenia Pána v latinskom obrade pozostáva zo štyroch svätých omší. V predvečer je to vigílna omša a v samotný deň tri ďalšie: omša v noci (tzv. polnočná), na úsvite (tzv. pastierska) a cez deň. Ponúkajú sa nám tak štyri sady čítaní pre bohoslužbu slova. V prvých troch sa číta evanjelium opisujúce udalosti počas Ježišovho narodenia. Svätý Lukáš vkladá Ježišovo narodenie do rámca dejín sveta. Počas eucharistie v noci Narodenia Pána slávime veľké tajomstvo Božieho vtelenia, presnejšie povedané poľudštenie Boha, rozjímaním o Ježišovom narodení z Márie v Betleheme. Túto udalosť zjavil anjel pastierom, ktorí reprezentujú chudobných v Izraeli (porov. Lk 2,1-14). V omši cez deň počujeme prvých 18 veršov z Jánovho evanjelia, ktoré tvoria Prológ. Počas dňa pred Kristovým narodením, čiže 24. decembra, dodržiavame prísny pôst až do večera. Popoludní sa slávi Veľká večiereň s božskou liturgiou svätého Bazila Veľkého. Jej osem starozákonných čítaniami sa vzťahuje na Kristovo narodenie. Eucharistická liturgia sviatku Kristovho narodenia, pri ktorej kňaz používa liturgický formulár Jána Zlatoústeho, sa slávi 25. decembra.
Keď Panna do svojho lona prijala Božie Slovo, jej lono sa stalo miestom stretnutia medzi Bohom a ľudstvom. Ovečka nosila vo svojom lone veľkého Pastiera. A potom v jaskyni z Panny vyrašil Kristus - Strom života. Teraz je odstránený múr rozdelenia, ktorý oddeľoval ľudstvo od Boha a zem od neba. Nebo to oznamuje zemi prostredníctvom „hlasu hviezdy“ a „hviezdneho zástupu“ anjelov. Maštaľ sa stáva kráľovským palácom a jasle kráľovským trónom. Ježiš je spútaný v plienkach, aby odpútal ľudstvo z reťazí hriechu.
K novonarodenému Dieťaťu prichádzajú pastieri (Lk 2, 15 - 18) a ďalej mudrci od Východu (Mt 2, 1 - 11). Skutočnosť, že mudrci - predstavitelia celého ľudstva - sa klaňajú Kristovi, poukazuje na univerzálny charakter spásy. Stvorenie radostne víta Boha v tele a prináša dary pre novonarodené Dieťa: anjeli svoj spev, nebesia hviezdu, mudrci zlato, kadidlo a myrhu, pastieri svoj údiv, zem jaskyňu, pustatina jasle, ľudstvo panenskú Matku. Tropár Narodenia jasne vyjadruje tento význam: "Narodenie tvoje, Kriste, Bože náš, prinieslo svetu svetlo múdrosti. Lebo mudrci hviezdou sa poučili klaňať sa ti ako Slnku pravdy a uznávať teba, Východ z výsosti. Dnes Panna rodí večného Boha. Zem ako dar Neprístupnému ponúkla jaskyňu. Anjeli s pastiermi ho oslavujú." Izaiáš prorokoval: „Rozmnožuješ plesanie, zväčšuješ radosť. Jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve, ako plesajú tí, čo sa delia o korisť. Jeho moc vzrastie a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve. On ho upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky.“ (Iz 9, 1-3). Žalmista zase vyzýva: „Spievaj Pánovi, celá zem! Zvestujte jeho spásu deň čo deň.“ (Ž 96, 1-2a, 2b-3, 11-12a). Prorok nám tiež hovorí: „Hľa, Pán ohlasuje až po končiny zeme: „Povedzte dcére Siona: Hľa, prichádza tvoj spasiteľ. Hľa, jeho odmena s ním a jeho trofeje pred ním. Budú ich volať: Svätý ľud, Pánom vykúpení.“ (Ž 97, 1+6). „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom.“
Význam Vianoc Dnes: Svetlo pre Súčasnosť a Osobné Zjavenie
Príbeh Ježišovho narodenia, zaznamenaný v Písme, nie je len vzdialenou minulosťou. Jeho posolstvo o láske, pokore, nádeji a vykúpení je stále aktuálne. Vianoce nám pripomínajú, že Boh si vyvolil nepatrné veci a nepatrných ľudí, aby uskutočnil svoj veľký plán. Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, nám prináša svetlo do temnoty našich životov. Jeho príchod do sveta v pokorných jasliach nám ukazuje, že Boh je s nami aj v najťažších okamihoch. Jeho narodenie nám dáva nádej na nový začiatok a možnosť žiť v pokoji a láske.
V ostatných rokoch mnohí ľudia prežívajú vianočné sviatky ako dlho očakávanú poslednú stanicu, vytúžené miesto zastavenia či miesto azylu, do ktorého sa idú skryť pred unavujúcim svetom. Súvisí to s nastavením súčasnej spoločnosti, keď sa očakáva, že ľudia budú stále fungovať ako stroje na plné obrátky a také sviatky ako Vianoce potom čoraz viac ľudí vníma ako tú ostatnú stanicu, ako ten azyl, v ktorom si nachvíľu oddýchnu: konečne pokoj, konečne voľno! Tu, v kostole, sa dnes dozvedáme, že nemá ísť len o sviatočný oddych, ale veľké zjavenie.
Dnešní ľudia veľmi neveria na zjavenie, tobôž, ak má byť priamo z neba. Bez toho, aby sme príliš filozofovali nad pojmom zjavenia, možno však pripomenúť, že sa rozlišuje zjavenie ako „blesk z neba“ a zjavenie ako postupný proces otvárania sa. Umelci hovorievajú, že inšpiráciu niekedy dostanú v podobe okamžitého záblesku, ale inokedy sa vytrápia v dlhom procese. V umení sa nositeľovi / nositeľke inšpirácie nehovorí anjel, ale skôr múza. Obe figúry však majú úlohu podobnú. Pomáhajú uzrieť to, čo by nám inak ostalo skryté. Okolo seba a v sebe máme rôzne hlasy či obrazy (anjelov a múzy) a našou úlohou by mohlo byť vyhľadávať, vnímať tie pozitívne - prinášajúce radosť, zmúdrenie či pokoj. Pesimizmus a skepsa voči možnému zjaveniu sú však ochudobňujúce.
Príbeh Vianoc | Biblický príbeh pre deti
Keď sa pozrieme na samotné vianočné zjavenie, najprv prijmime možnosť, že boli a sú ľudia, ktorí v tom dieťati, čo sa neskôr stalo známym pod menom Ježiš z Nazareta, objavili svojho Spasiteľa a Pána, záchrancu a autoritu, sprievodcu a priateľa, cez ktorého sa k nim prihovára sám Boh. Nakoľko sa také objavenie deje v okamžitom záblesku a nakoľko v dlhšom poznávacom procese, nechajme otvorené. Pastierov z Betlehema si môžeme predstavovať všelijako. Kto chce, nech verí na konkrétnych ľudí spoza mesta Betlehema, ktorí v noci Ježišovho narodenia mali zjavenie a išli sa pokloniť Ježiškovi. Ak si však uvedomíme, že Lukášovo evanjelium vzniklo asi 80 rokov po Ježišovom narodení a že mu predchádzali rôzne nepísané rozprávania a že príbeh o Ježišovom narodení bol dopísaný ako posledný, tak v tom príbehu netreba vidieť len pastierov z Betlehema, ale najmä všetkých ľudí, ktorí v Ježišovi po jeho smrti a zmŕtvychvstaní našli svojho Pána a Spasiteľa.
Títo ľudia sú ako pastieri, teda sú chudobní, sú obyčajní, nie sú mocenskou skupinou, sú „ľudom zdola“. Sú ľudom čakajúcim na svoje sociálne, ekonomické, kultúrne i náboženské vykúpenie. Tento ľud sa stáva Ježišovým ľudom, ak sa naučí žasnúť ako obyvatelia Betlehema, ak sa naučí rozprávať a ďakovať Bohu ako pastieri, ak sa naučí stíšiť sa a meditovať ako Mária. Sme aj my takým ľudom? Ak áno, dostane sa nám zjavenia o tom celkom podstatnom. Možno aj tak pekne ako veľkému teológovi Karlovi Rahnerovi, ktorého mám rád pre jeho schopnosť ľudsky prezentovať aj najbožskejšie zjavenia. Myšlienku od neho máme na mysli: Keď povieme, že prišli Vianoce, tým vlastne hovoríme: Boh svoje definitívne, svoje najhlbšie a najkrajšie slovo vyslovil v Slove, ktoré sa stalo telom. A toto Slovo znie: Milujem ťa, svet, milujem ťa, človek. Na naše Vianoce prajeme nám všetkým nielen chvíľkový oddych, ale aj veľké zjavenie. Také, ktoré nás poteší a upokojí, a to vo svete, z ktorého nebudeme musieť utekať, lebo ho už začneme premieňať na miesto, kde bude menej stresu a únavy a viac radosti a pokoja.
Dnes je potrebné položiť si otázku, čo ja hľadám v betlehemskej maštaľke. Či vzrušenie pod vplyvom krásnej scenérie a melodických kolied, či ticho na modlitbu a adoráciu podľa príkladu pastierov, či som pripravený vstúpiť do maštaľky a navrhnúť Márii - Vezmi to Dieťa a poď do môjho domu? Nie je v ňom luxus, ale vždy je v ňom lepšie ako v tejto stajni. To nie je ľahké rozhodnutie. Je potrebné dať k dispozícii Bohu svoj príbytok. On bude Pánom, a ja budem Jeho sluhom. Čím viac v Ňom uvidím Boha, tým viac zaujmem posledné miesto. Budem otvárať dvere všetkým, ktorí k Nemu prídu. Evanjelizovanie. Otváranie dverí k Ježišovi. To nie je ľahké rozhodnutie. Ľahšie je pokloniť sa, priniesť dary, odspievať koledy a zanechať Boha v jasliach, a sám sa vrátiť na svoje lôžko a zatvoriť dvere vlastného domu. Je to ľahšie! Vziať Boha a vrátiť sa s Ním do svojho domu - to je ťažké rozhodnutie, to je postoj, ktorý si vyžaduje veľkú odvahu. Ale iba takéto rozhodnutie nám diktuje naša viera a láska.
V okamihu Ježišovho narodenia sa plní sľub, ktorý dal Boh ľuďom. Ježiš, Boží syn „Pre nás a našu spásu zostúpil z neba.“ a stal sa človekom. Sme povolaní odpovedať Pánovi Bohu. Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
tags: #evanjelium #na #narodenie #pana