Spontánny potrat je udalosť, ktorá sa, žiaľ, môže stať každej z nás a je hlboko traumatizujúca pre ženu aj jej životného partnera. Je to strata plodu, ktorá sa najčastejšie odohráva pred dovŕšením 20. týždňa tehotenstva, pričom veľká časť spontánnych potratov prebehne v prvých 12 týždňoch gravidity. Niekedy sa dokonca stáva, že k potratu dôjde skôr, ako žena vôbec zistí, že je tehotná. Podľa odborníkov každá žena si ich pár prežije takých, o ktorých ani nevie, len menzes o pár dní mešká. Potom úplne normálne príde. Spontánnym potratom končí približne 10% potvrdených tehotenstiev. Riziko potratu sa po 13 až 20 týždňoch od počiatku gravidity síce znižuje, no naďalej pretrváva, a to aj po zvyšok tehotenstva. O týchto témach by sa malo viac hovoriť, aby si potom tá žena, ten pár nemysleli, že sa to deje len im alebo že sú v tom sami.
Typológia spontánnych potratov a ich priebeh
Nie každý spontánny potrat je rovnaký, a preto aj v tejto problematike dochádza k istej typológii. Tá súvisí najmä s priebehom potratu a následnou rekonvalescenciou. Existujú tri hlavné typy spontánnych potratov:
Kompletný potrat: Označuje jav, pri ktorom dôjde k prirodzenému prerušeniu tehotenstva. Jeho priebeh spočíva v bolestiach, krvácaní, kŕčoch v podbruší a úplnom vyprázdnení maternice bez zásahu lekárov. V takomto prípade telo začne vyplavovať plod von samé.
Nekompletný potrat: Je takisto sprevádzaný krvácaním, kŕčmi podobnými kontrakciám a otvorením krčka maternice. Nekompletnosť tohto procesu sa odráža na tkanivových ostatkoch, ako je placenta alebo plodový vak, ktoré zotrvávajú v maternici po potrate. To si často vyžaduje lekársky zásah.
Zamlčaný potrat (Missed Abortion - MA): Je úplne bezpríznakový, a teda jeho následky v podobe chýbajúceho pulzu dieťatka zisťuje žena až v gynekologickej ambulancii počas bežného ultrazvukového vyšetrenia. V takomto prípade plod odumrel, ale telo ho nevypudí.
Príčiny spontánnych potratov: Komplexnosť prírody a neovplyvniteľné faktory
Priciny byvaju rozne a sú veľmi individuálne, líšia sa prípad od prípadu, no mnohokrát sa vôbec nezistia. Ide totiž o veľmi nešťastný vývoj skorého štádia tehotenstva, ktorému sa zriedkakedy dá predísť. Najčastejšie príčiny spontánnych potratov v rannom štádiu tehotenstva sú rôzne. Medicínsky portál WebMed definuje potrat ako stratu plodu do 20. týždňa.
Jednou z hlavných príčin, ktorú žena nedokáže za žiadnych okolností ovplyvniť, je jej vek. Pravdepodobnosť spontánneho potratu sa totiž pribúdajúcim vekom ženy zvyšuje. Gynekologička Iveta Stenová zároveň upozorňuje, že vekom klesá najmä ženská plodnosť, pričom aj v praxi registruje, že téma reprodukcie sa odsúva do čoraz vyšších vekových skupín. Medzi neovplyvniteľné faktory tiež patria genetické a chromozómové chyby, ktoré plod nadobudne už po úspešnom oplodnení vajíčka. Celkovo som niekde tuším zahliadla štatistiku, že z úspešného spojenia spermie a vajíčka sa uchytí tuším iba tak každé 4. Priroda to dosť tak že sortuje. Prvý trimester je taká skúška, ktorú buď príroda povolí a teda prejde to cez tú hranicu, že je všetko ok a bábo sa ďalej vyvíja, alebo to neprejde a príroda si to nemilosrdne zariadi. Takže priroda si vyberá len silných jedincov, s tým však nemôžem súhlasiť. Keby to tak bolo, tak by sa nerodili poškodené deti, niekedy až tak, že je zázrak, že boli vôbec donosené. Je to proste súhra rôznych okolností.
Chyba však môže nastať aj v oblasti pohlavných orgánov ženy, ktoré nie sú schopné vytvoriť optimálne prostredie pre vývoj embrya. Abnormálne tvarovaná maternica, nehostinná maternica či problémy s krčkom maternice môžu spôsobiť opakované potratenie, pričom takéto zdravotné komplikácie si po troch spontánnych potratoch vyžadujú vykonanie príslušných zdravotných vyšetrení. Keďže neoddeliteľnou súčasťou tehotenstva sú hormóny, asi nikoho neprekvapí, že problémy s ich tvorbou môžu podmieniť riziko spontánneho potratu. Potratu však „nahráva“ aj potravinová otrava. Zlý vplyv na životaschopnosť vyvíjajúceho sa plodu majú taktiež niektoré lieky nevhodné pre tehotné ženy.
Väčšina príčin spontánneho potratu sa nedá ovplyvniť, preto sebaobviňovanie nie je na mieste. Príčiny môžu byť fakt rôzne a veľakrát sa ani nepríde na to, čo potrat vyvolalo. Ja osobne som nezistila dôvod - ani z histológie, ani z rôznych testov. Jednoducho niekedy je to, ako povedal jeden lekár, „hra prírody, ktorá jednoducho zabije slabšieho jedinca, keď má pocit, že by vo svete neprežil“. Niekedy to odhalí histológia, ale to tiež vraj len také príčiny, ako toxoplazmóza alebo nejaká mola. Vraj prvé dva týždne tehotenstva sa hovorí, že sa vajíčko neuchytí, telo zárodok neprijme, je nejakým spôsobom poškodený.
Ako prebieha spontánny potrat: Od prvých príznakov po psychickú záťaž
Priebeh spontánneho potratu je pre každú ženu individuálny a líši sa aj v závislosti od štádia tehotenstva. Príznaky bývajú rôzne. Niekedy sa potrat môže prejaviť aj vo forme silnejšej menštruácie, ktorá prišla trochu oneskorene. Vtedy ani len nemusíte tušiť o svojom tehotenstve. Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu. Sú však aj pomerne časté symptómy, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu. V prípade, že sa u vás vyskytnú tieto príznaky, treba ísť k lekárovi čo najskôr. Bolesti v podbrušku však nemusia znamenať len začínajúci potrat. V rannom štádiu môže byť špinenie sprievodným javom (pri uhniezďovaní v maternici), ale aj začínajúcim potratom.
Rané štádium tehotenstva a prvé varovné signály:Jedným z najčastejších príznakov spontánneho potratu je krvácanie, ktoré môže ženám pripomínať silnejšie menštruačné krvácanie. „U mňa to bolo tak, že som mala zrazu pocit, že nie je všetko v poriadku, začalo ma bolieť v podbrušku a začala som špiniť. Najlepšie je hneď ísť k lekárovi, pretože v rannom štádiu môže byť špinenie sprievodným javom (pri uhniezďovaní v maternici), ale aj začínajúcim potratom, čo bol, žiaľ, môj prípad.“ Jedna žena spomína: „Ja som spontánne potratila v októbri minulého roka v 7. týždni. Asi 10 dní predtým som začala špiniť, taký hnedkavý výtok vždy po WC. Málo, ale skoro každý deň. Po niekoľkých dňoch už z toho bola aj svetlá krv, ale tiež len veľmi málo.“ Ďalšia žena uviedla: „Ja som mala prvé dva dni špinenie a na tretí som už krvácala a mala mierne bolesti… Vraj plod odumrel v 5tt, ale špiniť som začala až v 9tt.“
Počas spontánneho potratu môže dochádzať aj k silným kŕčovitým bolestiam v podbruší, ktoré taktiež pripomínajú intenzívne menštruačné kŕče až kontrakcie. Množstvo žien počas spontánneho potratu pociťuje bolesti v chrbte, ktorých intenzita sa líši prípad od prípadu. Jedna skúsenosť hovorí: „V 6tt sa to prejavilo masívnym krvácaním, vložka pretečená za 10 minút. Bola som rada, že mám doma plienky, zhruba každú polhodinu odchádzali veľké kusy sliznice, asi po 12 hodinách to ustalo a už som len špinila.“ Ďalšia žena opisuje: „V utorok som v 6. týždni potratila. Mala som nízke HCG a začala som hneď krvácať, tak mi doktorka povedala, že sa u mňa pravdepodobne začína spontánny potrat. Mala som neskutočné kŕče ako kontrakcie každých 55 sekúnd a trvalo to asi 4 hodiny. Potom sa mi uľavilo a odvtedy krvacam tak normálne.“
Prehľad PANCE: Pochopenie príčin a rizík spontánnych potratov
Zamlčaný potrat - tiché odchádzanie:Zamlčaný potrat je obzvlášť náročný, pretože žena nemusí pociťovať žiadne varovné príznaky. „Ja som necítila vôbec nič. Až na ultrazvuku v 11tt doktor povedal, že srdiečko už nebije (v 7tt krásne bilo).“ Iná žena hovorí: „Mám za sebou MA a týždeň som ani len netušila, že plod je mŕtvy. Prestalo mi byť zle a všimla som si menej citlivé prsia.“ Následné zistenie na ultrazvuku je často šokujúce.
Priebeh potratu v pokročilejších štádiách:Čím pokročilejšie je tehotenstvo, tým intenzívnejšie môžu byť fyzické prejavy potratu. „Ja som potratila pred dvoma rokmi, ale bola som už v 16. týždni.“ Ďalšia skúsenosť: „Ja som zažila potrat v 13tt. Začalo to v sobotu ráno, keď som mala pocit, ako by som nedokázala zadržať moč, akoby niekto zo mňa vylial tak dva poháre vody (to bola plodová voda). Večer som mala strašne vysokú teplotu, zrazili sme ju paralenom. V nedeľu, keď sme prišli domov z prechádzky, som začala krvácať. Celú dobu som mala veľmi, ale veľmi silné bolesti v podbrušku a bola mi strašná zima. V nemocnici mi v nedeľu povedali, že bábo je mŕtve 4 dni, lebo už nemalo ani tvar bábätka, doktor nevidel žiadnu plodovú vodu ani srdiečko. Dal mi dve tabletky na urýchlenie. V nemocnici som si odkrútila nenormálne bolesti, doslova som kričala a plakala od bolesti. Asi o jednej v noci bolo po všetkom a na sone zistili, že už som dole čistá. Medzitým som bola na toalete a vyšli zo mňa 4 väčšie kusky krvi a jeden taký 8 cm veľký kus. Lekári mi celú dobu dávali veľmi silné lieky od bolesti, ktoré vôbec nezaberali.“
Priebeh potratu môže byť podobný pôrodu, s kontrakciami a krvácaním. „Telo začne vyplavovať plod von samé. Prebieha to väčšinou ako pôrod, kedy cítiš kontrakcie a začneš krvácať.“ Niektoré ženy pri rannom štádiu ani nemajú bolesti, jednoducho plod z nich vyjde a zistia to až keď to uvidia. Iná žena dodáva: „Ja som myslela, že takto vyplavený plod je oveľa väčší než nejaká hrudka menštruačnej krvi… akože… to fakt? Takto to u mňa trvalo asi 3 dni. A krvi, zrazenín a iných veľmi vábivo vyzerajúcich záležitostí tam bolo požehnane. PS: tento popis je veľmi mierny a upravený tak, aby to s čítajúcou osobou neseklo.😅“
Fyzická rekonvalescencia a liečebné postupy
Proces zotavenia po spontánnom potrate vo veľkej miere závisí od spôsobu, akým k potrateniu došlo. Kým u niektorých žien je bezpečné vyčkávanie, a teda odovzdanie kontroly nad situáciou vlastnému telu a fyziologickým procesom, ktoré v ňom po strate životaschopnosti plodu prebehnú, iné sa utiahnu k chirurgickým zákrokom, ako je kyretáž.
Dĺžka a intenzita krvácania:Dĺžka krvácania po spontánnom potrate je do veľkej miery individuálna, a teda nemožno určiť presné časové rozpätie, kedy by sa tento príznak potratu mal prejavovať. Každopádne však platí, že krvácanie by malo s odstupom času zoslabnúť. V ideálnom prípade tento príznak spontánneho potratu nepresiahne dobu siedmich dní. Jedna žena po potrate v 6. týždni opisuje: „Odvtedy krvacam tak normálne… Chcem sa spýtať, koľko dní je cca normálne to krvacanie… a kedy treba zajst radšej na pohotovosť? Už ma nič nebolí.“ Iná skúsenosť: „Po kyrete som krvácala 10 dní.“
Kyretáž a jej riziká:Prirodzená forma potratu vyžaduje pravidelné kontroly na vyšetrenie stavu a priebehu niekedy až trojtýždňového procesu vypudenia tkanivových zvyškov z maternice. Vyčkávacia alternatíva však nie vždy vylučuje nutnosť chirurgického zásahu. Ak sa na sone zistí, že „tam ešte niečo ostalo“, je potrebná kyretáž. Kyretáž je chirurgický výkon spojený s viacerými rizikami vrátane rizík vyplývajúcich z celkovej anestézie. Pri samotnom chirurgickom výkone sa môže inštrumentmi porušiť funkcia krčka maternice, keďže je nutná dilatácia, teda rozšírenie krčka maternice. To môže mať počas ďalšieho tehotenstva za následok vyššie riziko potratu alebo predčasného pôrodu, pretože môže vzniknúť nedostatočnosť krčka maternice. Ďalej hrozí zvýšené riziko vzniku Ashermanovho syndrómu, ktorý následne súvisí s neschopnosťou opäť otehotnieť. Ide o neskorú komplikáciu zákroku prejavujúcu sa morfologickými zmenami dutiny maternice, zrastami a atrofiou - zníženým množstvom výstelky v dutine maternice. Pri opakovaných zákrokoch v dutine maternice môže nastať porucha placentácie - keď placenta „prirastie“ príliš hlboko k stene maternice (takzvaná placenta accreta spectrum). Počas chirurgického zákroku môže dôjsť k omnoho väčšiemu počtu komplikácií ako po podaní tabletky.
Jedna žena opisuje svoju skúsenosť s kyretážou: „V utorok ráno ma tam mamina odviezla. Spolu s mojím priateľom si všetkým prechádzali so mnou, stále som ich mala nablízku. Prijali ma na jednodňovej chirurgii a išla som na sálu ako prvá. Sestričky boli veľmi milé, ale pre mňa to bol veľmi stresujúci zážitok. Musela som si vyzliecť nohavičky aj s vložkou, a to hodiť do koša, ktorý bol pri operačnom stole. Bola som ako na výstave, ibaže ja som bola to dielo, na ktoré sa všetci pozerali. Otrasný zážitok, hoci všetci tam boli veľmi milí. Kým ma uspávali, plakala som, lebo to bolo niečo príšerné, a bála som sa všetkého, čo ma čakalo. Celý zákrok mal trvať desať minút, ale u mňa trval vyše hodiny. Aj môj doktor povedal, že som taká „raritka“, až museli skontrolovať laparoskopicky, či je všetko v poriadku, lebo tam nastali komplikácie.“
Farmakologická liečba:V roku 2022 vtedajší minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský podpísal štandardný postup, v ktorom sa uvádza už aj farmakologická možnosť liečby pre pacientky zažívajúce spontánny potrat. Konkrétne ide o podanie účinnej látky Mizoprostol. Jedným vysvetlením môže byť nedostatok samotného Mizoprostolu v danom zdravotníckom zariadení. Druhým môžu byť, žiaľ, zaužívané zvyklosti zdravotníckeho zariadenia. Pokiaľ hovoríme o indikácii medikamentózneho ošetrenia spontánneho potratu v prvom trimestri - keď nie je prítomná srdcová aktivita alebo sa plod vôbec nevyvinul, používa sa samotný Mizoprostol, ako to bolo na území Slovenska schválené v roku 2022. Tehotnosť v tomto prípade už ďalej nepokračuje, jej priebeh sa zastavil spontánne. Rozdiel teda spočíva v tom, že v prípade spontánneho potratu sa používa len Mizoprostol, zatiaľ čo interrupčná tabletka je neinvazívna metóda ukončenia tehotnosti, ktorá sa skladá z dvoch častí. Prvou zložkou je účinná látka Mifepriston (na Slovensku nie je registrovaná), ktorá blokuje účinok progesterónu a zvyšuje citlivosť myometria - svaloviny maternice na prostaglandíny. V prípade nedostatočného efektu po prvej dávke Mizoprostolu sa pokračuje druhou dávkou Mizoprostolu do 24 hodín.
Starostlivosť po zákroku a hygiena:Po kyretáži je potrebné nejakú dobu pobudnúť v nemocnici, a to v závislosti od toho, či došlo k zákroku pri plnej alebo lokálnej anestézii. Ženské telo potrebuje aspoň dvojtýždňovú rekonvalescenčnú dobu, počas ktorej by sa nemalo do vagíny nič vkladať. Vyhnúť sa treba tampónom, ale aj akýmkoľvek antikoncepčným či iným pomôckam určeným na zavedenie do vaginálnej oblasti. Po potrate by sa mali ženy tiež vyhýbať pohlavnému styku a kúpeľu vo vani. Základnú hygienu sa odporúča vykonávať sprchovaním. Jedna žena sa pýta: „Ahojte, chcem sa spýtať, či po potrate sa môžem normálne sprchovať, nemusím sa báť?“ Odpoveď je áno, sprchovanie je odporúčané.
Čo sa týka menštruačného cyklu, ten sa vráti do starých koľají štyri až šesť týždňov po potratení plodu. Toto obdobie sa však môže natiahnuť v závislosti od spôsobu prečistenia dutiny maternice. Spontánny potrat je často sprevádzaný intenzívnym krvácaním, čo znamená, že ženské telo si po takomto traumatickom zážitku vyžaduje vyšší prísun istých látok. Medzi ne patrí najmä železo, ktoré je možné získať prijímaním stravy s vysokým obsahom tejto zložky.
Psychická rekonvalescencia a emocionálne prežívanie
Strata dieťaťa v ktoromkoľvek štádiu tehotenstva nikdy neprebolí. Spontánny potrat zanecháva na ženách hlboké psychické stopy, ktoré si vyžadujú čas a podporu na zahojenie. Po spontánnom potrate nastupuje emočne náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s týmto zážitkom. Úzkostné stavy, depresie, častý plač, nespavosť a vyčerpanie sú len zlomkom príznakov, ktoré sprevádzajú ženskú psychiku po spontánnom potrate.
Emócie a pocity viny:Ženy prežívajú stratu, strach, smútok, hnev, osamelosť, bolesť. Prichádza aj pocit krivdy a nespravodlivosti či hnev. „Nezriedka je tam aj vina, že žena niečo zanedbala, aj keď objektívne sa snažila urobiť všetko, čo bolo v jej silách. Mala som klientku, ktorá si vyčítala spontánny potrat kvôli vypitej šálke kávy.“ Túžba po dieťatku však ostáva i naďalej. Jedna žena hovorí: „Keď sa tešíte na bábätko, je hrozné, keď oň prídete.“
Prehľad PANCE: Pochopenie príčin a rizík spontánnych potratov
Vplyv na seba vnímanie a vzťahy:Ženy často pociťujú neschopnosť spraviť čokoľvek, aby sa to zmenilo; dotieravý pocit, že nemajú pod kontrolou ani vlastné telo. „Asi najdlhšie mi trvalo prijať tú nemohúcnosť, že na to vôbec nemám vplyv a že situácia sa stále opakuje, nech robím a cítim čokoľvek. Snažila som sa nevyčítať si to, vedela som, že som si na seba dávala pozor.“ Niekedy žena po potrate nie je schopná stretnúť sa a pozerať na niekoho, kto čaká dieťa, aj keby to bola jej najbližšia priateľka alebo sestra. Katarína spomína: „Plakávala aj pri pohľade na akúkoľvek malú novorodeneckú vecičku, čiapku či ponožky. V istom období pociťovala aj hnev na Boha a pýtala sa ho, prečo práve ona. Považovala som sa za menejcennú, keďže nedokážem vynosiť ani vlastné dieťa.“
Partneri a ich prežívanie:Lucia Kubíny z občianskeho združenia Tanana pripomína, že aj partneri či partnerky žien prežívajú po potrate rovnako široké spektrum emócií. „Vnímam však niekoľko rozdielov. Telo si tehotenstvo ,zapamätá‘ a potrebuje čas na zotavenie a načerpanie síl. Toto je rovina, ktorú jej partner či partnerka nezažíva.“ Lenka hovorí: „Spätne je mi veľmi ľúto, že som nevedela brať ohľad na manžela a jeho pocity. Vytesnila som ho.“ Iná žena dodáva: „Môjho priateľa to veľmi zasiahlo, miestami som mala pocit, že viac ako mňa, preto by sme mali myslieť aj na nich.“ Je dôležité, aby sa partneri o svojich pocitoch rozprávali a vzájomne si boli oporou.
Podpora a pomoc: Prekonávanie ticha a tabuizácie
Téma spontánnych potratov je v spoločnosti stále tabu. „Veľakrát som mala pocit, že nemôžem o našej strate hovoriť. Že je to okoliu nepríjemné. Nikto však nehľadel na to, aké nepríjemné sú pre mňa otázky o tom, či neplánujeme ďalšie dieťa. Je veľmi ťažké tváriť sa, že tieto naše deti nikdy neboli. Neprejde jediný deň, aby som na ne nemyslela.“Generácia starých mám sa držala jedného nepísaného pravidla. Do ukončenia tretieho mesiaca sladké tajomstvo ostávalo v úzkom kruhu rodiny. Ak potratili, dozvedel sa o tom len málokto. Dnes sa mnohé ženy ihneď podelia s veľkou novinou s celým virtuálnym svetom. Avšak ani tá najväčšia radosť vás nedokáže uchrániť pred rizikom potratu.
Úloha zdravotníckeho personálu:Prístup zdravotníckeho personálu môže významným spôsobom ovplyvniť samotné spracovanie zážitku a následné uzdravenie. „Koncom roka 2020 som mala spontánny potrat. Doteraz sa čudujem, že som stále medzi živými - pre prístup doktorov, nie vďaka doktorom.“ Necitlivý a nedôstojný prístup zdravotníckeho personálu, ktorý neposkytne žene čas a priestor na spracovanie informácie, výber z možností, prípadne skúsenosť ženy bagatelizuje, môže byť veľmi bolestivý. Sára spomína: „Sestrička mi do telefónu necitlivo povedala, že keď prídem o dve hodiny skôr či neskôr, už sa na tom nič nezmení. Žiaľ, mala pravdu. Po príchode ma nechala čakať hodinu a pol v čakárni. V ten deň mi doktorka chladne oznámila, že môjmu dieťatku už nebije srdiečko a nevyvíja sa. Povedala, nech neplačem, a dala mi lístok s tým, že ráno mám ísť do nemocnice na kyretáž.“
Odborná pomoc a podporné skupiny:Pre mnohé ženy, ktoré si prešli stratou dieťaťa, je to aj po rokoch veľmi citlivá a bolestivá téma. Množstvo žien však spracuje zážitok spontánneho potratu buď v samote, alebo v kruhu najbližších. Ak sa psychický stav ženy nezlepšuje ani po niekoľkých mesiacoch od potratu, je nutné zasiahnuť a ponúknuť jej pomocnú ruku, ktorá môže mať podobu terapie či podpornej skupiny.
Jednou z organizácií, ktoré sa venujú pomoci ženám po potrate, je Poradňa ALEXIS. „Našim cieľom nie je moralizovať, ale podať ženám pomocnú ruku. Chceme, aby vedeli, že na svoje trápenie nie sú samy,“ hovorí Mgr. Zuzana Straková z Poradne ALEXIS. Poradňa ALEXIS ponúka rôzne formy pomoci: telefonické a online poradenstvo, osobné poradenstvo, terénna práca, svojpomocné podporné skupiny, právne poradenstvo, materiálna a finančná pomoc.
Fázy smútku a potreba rozlúčky:Smútenie po strate nenarodeného dieťaťa má podobný alebo rovnaký priebeh ako pri strate inej blízkej osoby. Väčšinou sa v žene miešajú rôzne pocity, ktoré by sa dali definovať ako hlboký smútok a prázdnota. Podľa Zuzany Strakovej sa prežívanie straty nenarodeného dieťaťa skôr u žien prejavuje ako smútenie vo vlnách. Zo začiatku sa smútkom cítia úplne zaplavené a vnímajú len svoju stratu a bolesť. Pomaličky však prichádzajú chvíle, kedy sa vedia z tejto vlny vynoriť a nadýchnuť a od smútku sa tak odpútať. Vidia, že život je nielen bolestný, ale aj plný dobrých vecí. Časom sú vlny smútku menej časté a menej intenzívne a to je znak, že sa človek so svojou stratou vyrovnáva.
Veronika je presvedčená, že aj pohreb ako forma rozlúčky je z psychologického hľadiska dôležitý. Dáva totiž človeku možnosť v pokoji uzavrieť istú kapitolu života a otvoriť sa pre nové veci. „Diera v srdci nám ostane stále. Slzy a smútok sa objavia zakaždým, keď intenzívne myslím na synčekov príbeh.“ Katarína hovorí, že hoci odvtedy ubehli už štyri roky, keď vidí na ihrisku deti, o ktorých vie, že sa narodili v rovnakom čase, ako by sa mali narodiť tie jej, tak premýšľa, ako by asi vyzerali a čo by už dokázali v takom veku robiť. Obom bábätkám sme dali mená a dodnes sa pri večernej modlitbe s deťmi za ne modlíme. Napísala som im aj list a aj to mi veľmi pomohlo pri rozlúčke. Katarína hovorí aj o potrebe dať dieťatku konkrétne meno. „Vybrali sme im také, ktoré nám ich budú pripomínať a vďaka ktorým sa budeme tešiť, že už máme deti v nebi.“
Plánovanie ďalšieho tehotenstva a asistovaná reprodukcia
Túžba po dieťatku je prirodzená a často pretrváva aj po strate. Pokiaľ neviete, či sa do otehotnenia môžete pustiť ihneď znova, poraďte sa s lekárom. Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo, ale nič nie je stratené. Ďalšie tehotenstvo a snahy o jeho dosiahnutie by mali partneri zvážiť spoločne, a to najmä z hľadiska ich psychickej pripravenosti po prežití spontánneho potratu. Opätovné tehotenstvo by sa malo každopádne plánovať v súlade so spôsobom potratu a stavom pohlavných orgánov ženy po potratení. Prečistenie maternice prostredníctvom kyretáže totiž vyžaduje dlhšiu dobu na úplné zotavenie, a teda by sa malo s pokusmi počkať trochu dlhšie.
Asistovaná reprodukcia (IVF):V niektorých prípadoch, najmä po opakovaných potratoch alebo pri problémoch s plodnosťou, prichádza na rad asistovaná reprodukcia. Gynekologička Iveta Stenová pripomína, že zhoršovanie prirodzenej fertility u ľudí je civilizačný problém a má tendenciu vzostupu. IVF (mimotelové oplodnenie) je metóda asistovanej reprodukcie na liečbu sterility. U žien nad 35 rokov sa odporúča riešiť problém s počatím asistovanou reprodukciou už po šiestich mesiacoch neúspešného snaženia sa, u 40-ročných a starších žien najlepšie hneď. IVF s použitím vlastných vajíčok sa robí maximálne do 45. roku života ženy. Úspešnosť IVF je okolo 40 až 45 percent. Treba dodať, že úspešnosť IVF výrazne klesá s pribúdajúcim vekom ženy.
Pri umelom oplodnení dochádza k oplodneniu vajíčka spermiou mimo tela ženy - v laboratórnych podmienkach. Na to je potrebný odber vajíčka alebo vajíčok a ich následná izolácia v podmienkach embryologického laboratória a prirodzený odber ejakulátu, z ktorého sa izolujú spermie. S cieľom získať väčší počet vajíčok sa pred odberom často využíva hormonálna stimulácia vaječníkov. Cieľom je vyvolať „superovuláciu“, teda počas jednej ovulácie dosiahnuť dozretie viacerých vajíčok z oboch vaječníkov naraz. Samotný odber vajíčok je krátky operačný výkon v celkovej anestézii. Punkčnou ihlou sa z vaginálneho prístupu vedie vpich do oboch vaječníkov a odsávaním sa postupne získava tekutý obsah folikulov. Z folikulárnej tekutiny embryológ pod mikroskopom izoluje vajíčka.
Prehľad PANCE: Pochopenie príčin a rizík spontánnych potratov
Páru sú predstavené všetky techniky, ktoré embryologické laboratórium poskytuje. Odporúčajú sa individuálne s ohľadom na získaný počet vajíčok, kvalitu spermií, anamnézu a v neposlednom rade s ohľadom na želanie páru. Z oplodnených vajíčok sa delením buniek v laboratórnych podmienkach (v inkubátore) postupne vyvíjajú embryá. O dva-tri, maximálne päť dní po odbere vajíčok sa pristupuje k poslednému kroku - prenosu embrya do maternice špeciálnym transferovým katétrom. Tento proces si nevyžaduje anestéziu, keďže je záťažou porovnateľný s bežným gynekologickým vyšetrením. Ak sa získa viacero kvalitných embryí, zvyšné možno zamraziť. Zamrazením si pár vytvorí rezervu do budúcna, pričom kvalita embryí sa už časom nemení. Takéto embryá sa môžu použiť na ďalší vklad do maternice aj o niekoľko rokov. Jedným z ostatných výdobytkov reprodukčnej medicíny je možnosť mrazenia vajíčok. Ak si dá žena zamraziť vajíčka v mladom veku (do 36 rokov), môže sa stať vo vyššom veku sama sebe darkyňou. Na IVF ich možno použiť do 50. roku života ženy.
Jana, 39-ročná žena zo Švédska, prešla tromi spontánnymi potratmi, no nevzdala sa: „Mala som tri spontánne potraty za sebou v rokoch 2019 až 2021 (v 12., 8. a 6. týždni). Väčšinou som pociťovala stratu, strach, smútok, hnev, osamelosť, bolesť. Neschopnosť spraviť čokoľvek, aby sa to zmenilo; dotieravý pocit, že nemám pod kontrolou ani vlastné telo. Asi najdlhšie mi trvalo prijať tú nemohúcnosť, že na to vôbec nemám vplyv a že situácia sa stále opakuje, nech robím a cítim čokoľvek. Snažila som sa nevyčítať si to, vedela som, že som si na seba dávala pozor. Podstúpili sme s manželom rôzne vyšetrenia, na ktorých bolo všetko v poriadku.“ Nakoniec sa jej podarilo otehotnieť pomocou IVF a teší sa v 17. týždni na dieťatko, oslavujúc každý „rekord“. Marek jej každý večer pichal injekcie s hormónmi, aby bola pripravená na odobratie vajíčok. Lekárom sa podarilo odobrať dvadsať vajíčok, z ktorých sa podarilo oplodniť dvanásť.
Progesterón ako podpora:Jana s manželom, obaja vedci venujúci sa molekulárnej biológii, si prečítali vedecké štúdie, ktoré zistili, že progesterón u žien s viac ako tromi potratmi môže pomôcť udržať tehotenstvo. „S Marekom sme to preberali a od mája 2022 sme sa rozhodli dať tomu šancu.“
Prevencia spontánneho potratu a rizikové skupiny
Úplne zabrániť potratu sa, žiaľ, vždy nedá, pretože mnohé spontánne potraty majú genetické príčiny, ktoré žena nemôže ovplyvniť. Avšak snaha tehotnej ženy sa vždy cení, a preto existuje zopár pravidiel, ktoré by sa mali v záujme zdravého a úplného priebehu tehotenstva dodržiavať.
Životný štýl a psychika:Negatívny vplyv na tehotenstvo má aj ponocovanie a duševné ťažkosti spojené so stresom a nervozitou. Psychika totiž vo veľkej miere vplýva na fyzické zdravie ľudského tela, a teda je v záujme čo najlepšieho priebehu tehotenstva, aby bola tehotná žena v čo možno najväčšej duševnej pohode. Úplnosť gravidity ovplyvňuje i váha ženy, resp. jej životný štýl v súvislosti so zdravým príjmom stravy. Samozrejmosťou je úplné obmedzenie požívania návykových látok, ako sú cigarety, drogy či alkohol. Dostatočný prísun potrebných živín do tela tehotnej ženy je jedným z najdôležitejších aspektov tehotenstva. Preto by si mala každá žena dať záležať na zdravej a vyváženej strave, ktorú v značnej miere tvorí ovocie a zelenina. Aj vďaka takémuto opatreniu sa docieli zdravá váha počas tehotenstva, ktorá neohrozuje priebeh tehotenstva. K základným princípom, ktoré prispievajú k zaopatreniu čo najlepšieho priebehu tehotenstva, patrí jednak primeraná hygiena, no tiež obmedzenie kontaktu s chorými a infikovanými osobami.
Rizikové skupiny:Riziko potratu je priamo úmerné veku tehotnej ženy. Čím vyšší je vek budúcej matky, tým pravdepodobnejší je výskyt spontánneho potratu. Medzi rizikové skupiny sú zaraďované aj ženy v závislosti od ich váhy. V tomto prípade nejde o plus-mínus jeden kilogram. Hmotnostný faktor vplýva na pravdepodobnosť spontánneho potratu len v extrémnych prípadoch podvýživy či nadváhy.
tags: #spontanny #potrat #zazitky #zien