Všetky bábätká prichádzajú na svet s mäkkými miestami na hlave, ktoré sú pre ich zdravý vývoj mimoriadne dôležité. Tieto miesta, známe ako fontanely alebo lupienky, predstavujú väzivové spojenie na hlave novorodenca v miestach, kde sa stýkajú kosti tvoriace lebku. S hlavičkou dojčaťa je vždy potrebné zaobchádzať veľmi opatrne, avšak samotné fontanely nepredstavujú extrémne zvýšené riziko úrazu. Pevná pokožka hlavy a mozgové blany poskytujú mozgu dostatočnú ochranu, kým sa fontanely uzatvoria pevným väzivovým a chrupavkovitým tkanivom. V text sme priblížili charakteristiku fontanel, ale aj ich typizáciu, funkciu či poruchy, ktoré môžu pri raste lebky bábätka potenciálne vzniknúť.
Podstata fontanel detskej lebky a ich životne dôležité úlohy
Fontanela je jedným z dôkazov geniality prírody, a to najmä pre ľudský druh, ktorý patrí k tvorom s najväčším mozgom na zemeguli. Otázka, ako taký veľký mozog, pevne uzatvorený zo všetkých strán v lebke, porodiť, má svoju odpoveď práve vo fontanelách. Lebka novorodenca je príznačná svojou elasticitou a povoľnosťou, ktorú zabezpečujú práve fontanely. Hlavička je v mieste fontanel veľmi pružná a prispôsobivá, a teda môže bezpečne prejsť úzkym pôrodným kanálom. Ak sa aj nejako počas tejto cesty zdeformuje, za pár dní je opäť krásna. Spomínaná elasticita fontanel má veľkú výhodu už pri samotnom pôrode, vtedy sa hlavička vďaka týmto mäkkým väzivám dokáže prispôsobiť rozmerom pôrodných ciest, cez ktoré sa následne dostane na svet oveľa jednoduchšie. Tento aspekt zľahčuje situáciu nielen rodiacemu sa bábätku, ale aj ubolenej rodičke.
Fontanely majú ale ešte ďalšie dôležité úlohy. Po narodení ostávajú nejaký čas fontanely v pôvodnom stave, pričom tento faktor prispieva k správnemu vývoju dieťaťa, a to najmä z pohľadu rastu mozgu. Jednak umožňujú rýchle vyrovnávanie krvného tlaku v hlave, taktiež sa vďaka nim môže mozog dieťatka najmä v prvom roku nerušene zväčšovať, lebo potrebuje dostatok miesta na vývin, ktorý mu je dopriaty práve vďaka nespevneným častiam lebky novorodenca. Navyše môže fontanela poslúžiť lekárom ako okno pre ultrazvukové vyšetrenie mozgu dojčiat. Najmä veľká fontanela má z hľadiska kontroly mozgu prostredníctvom ultrazvuku veľmi „strategicky“ výhodnú polohu, čo výrazným spôsobom prispieva k zjednodušeniu práce lekárov. Rast lebky je veľmi citlivým informátorom o tom, ako sa vyvíja a rastie mozog dieťaťa: správna veľkosť lebky nám ukazuje, že vývin mozgu dieťaťa prebieha „normálne“, pretože mozog tým, že sa zväčšuje, aktívne tlačí zvnútra na lebku, a tá sa následne prispôsobuje jeho veľkosti, rastie s ním. Toto vyšetrenie u nás detičky absolvujú ešte pred prepustením z oddelenia novorodencov po pôrode.
Typy fontanel a ich umiestnenie
Lebka novorodenca disponuje celkovo šiestimi fontanelami. Obyčajne však vieme vyhmatať len dve z nich, ktoré sú najvýraznejšie a majú diagnostický význam.
- Veľká fontanela: Táto fontanela má kosoštvorcový tvar a je umiestnená pár centimetrov nad čelom dieťatka, a to medzi čelnou kosťou a dvomi temennými. Dá sa ľahko vyhmatať, dokonca môžeme cítiť, ako pod ňou pulzuje krv. Je to mäkké miesto, na ktorom si rodič môže poľahky všimnúť, ako veľká fontanela pulzuje. Jej typický rozmer je približne dvakrát dva centimetre.
- Malá fontanela: Je umiestnená v záhlaví a má trojuholníkovitý tvar. Je menšia a ťažšie nahmateľná než veľká fontanela.
- Ostatné fontanely: Okrem „veľkej“ a „malej“ fontanely je na hlavičke ešte 4 maličké, ktoré má i odborník problém vyhmatať.
Fontanely sú chránené hustou membránou, takže jemné dotyky, umývanie hlavy a nosenie čiapky sú bezpečné. Fontanelu tvorí hrubá vrstva väziva prekrytá kožou, preto sa tohto mäkkého miesta môžeme bez obáv dotýkať. Mýtus o „extrémnej krehkosti“ fontanely nie je pravdivý: spojivová tkanivová platnička je pevná a jemné dotyky, česanie a umývanie sú bezpečné. To je dôležité, aby sa predišlo vyhýbaniu sa bežným hygienickým postupom. Fontanely je možné nahmatať, avšak ich stláčanie sa rozhodne neodporúča.
Normálny vzhľad a pulzácia fontanely
Za normálnych okolností je blanka, ktorá fontanelu chráni, v jednej rovine so zvyškom hlavičky, prípadne s jemnou priehlbinkou, najmä ak je dieťatko vo zvislej polohe. Bezporuchový vzhľad fontanely predstavuje zarovnané miesto na hlavičke, ktoré sa môže v zvislej polohe prejaviť menšou priehlbinou.
Mierna viditeľná „pulzácia“ fontanely u pokojného dieťaťa je fyziologický jav. Odráža prenos srdcovej frekvencie a pulznej vlny krvi do mäkkých tkanív prekrývajúcich mozgové blany. Táto pulzácia nie je spojená s bolesťou a nie je znakom zvýšeného intrakraniálneho tlaku, ak je dieťa v normálnom stave a fontanela zostáva mäkká a plochá. Netreba sa obávať, pretože ide o veľmi prirodzený jav.
Vzhľad fontanely sa môže meniť pri plači, namáhaní, vracaní a pri ľahnutí: v dôsledku krátkodobého zvýšenia venózneho tlaku sa stáva viac „plnou“ alebo vyklenutou. Dočasné vydutie fontanely počas plaču, namáhania, kašľania, vracania alebo pri ležaní je spôsobené zvýšeným tlakom venóznej tekutiny a mozgovomiechového moku a zvyčajne ustúpi, keď sa dieťa upokojí alebo zaujme vzpriamenú polohu. Ak sa fontanela po upokojení a vo vzpriamenej polohe vráti do mäkkého, plochého stavu, považuje sa to za normálne. V tomto prípade zostávajú tkanivá na dotyk mäkké, dieťa je aktívne a nevykazuje žiadne známky systémového poškodenia. Pre rodičov je užitočné vyšetriť fontanelu, keď je dieťa pokojné, vzpriamené a v dobrom svetle. Mäkkosť na ľahký dotyk, plochosť vzhľadom na okolité kosti a absencia citlivosti sú znakmi pohody.
Kedy sa fontanely uzatvárajú?
Zrastenie, respektíve uzatvorenie fontanel, dochádza v rôznych obdobiach. Pevne spolu zrastú lebečné kosti až okolo 18. - 20. mesiaca života. Počas prvého roka rastie hlavička veľmi rýchlo. Sledovanie rastu hlavy patrí k rodičovským povinnostiam, ako aj k povinnostiam lekára počas pravidelných zdravotných prehliadok (najmä v prvom roku dieťaťa). Pri pôrode donoseného dieťaťa sa priemerný obvod hlavy pohybuje v rozpätí od 34 do 36 cm, v polroku dosahuje 43 až 45 cm.
- Malá fontanela: Tento proces prebehne skôr, konkrétne pol roka po narodení dieťatka, často už vo veku 2-3 mesiacov.
- Veľká fontanela: Táto fontanela sa uzatvára až po dosiahnutí prvého roka života dieťaťa, a to približne v 13. mesiaci, hoci u väčšiny detí sa uzatvára vo veku 6 mesiacov až 2 roky, najčastejšie vo veku 1-1,5 roka. Predná fontanela má široký normálny rozsah uzatvárania: približne od 7-9 do 18 mesiacov, hoci u niektorých zdravých detí sa uzatvára neskôr, až do 24 mesiacov. Samozrejme, existujú aj prípady, keď zrastenie spojivových väzív lebky dieťatka neprebehne ideálnym spôsobom.
Často venujeme väčšiu pozornosť veľkosti veľkej fontanely alebo jej predčasnému uzatváraniu, ako samotnému rastu lebky, čo môže viesť mnohokrát k zbytočným stresom. Veľkosť veľkej fontanely a jej uzatváranie z hľadiska času sa aj u zdravých detí veľmi líši (vo všeobecnosti platí, že veľká fontanela sa uzatvára okolo 18. mesiaca a k tomu treba povedať, že k norme patrí aj veľké + aj -). Samotná odchýlka v jej veľkosti alebo časová nepravidelnosť v jej uzatváraní nemusí mať totiž žiadny diagnostický význam. Dynamika obvodu hlavy a celkového vývoja je dôležitejšia ako „rigidný“ dátum.
Vpadnutá fontanela: Hlavný signál dehydratácie
Veľká fontanela nám môže slúžiť ako ukazovateľ, či bábätko je alebo nie je dehydrované. Ak v tele dieťaťa dochádza k negatívnym zmenám, viditeľne sa to odzrkadlí na vzhľade veľkej fontanely. Opačná situácia - prepadnutá fontanela - častejšie naznačuje dehydratáciu. Fontanela dokáže signalizovať výskyt dehydratácie v podobe miernej priehlbiny na hlave. Mnohým môže prepadnutá fontanela pripomínať malý lavór.
Ak má dieťa problém s hydratáciou, fontanela prepadáva, urobí sa akoby „lavórik“. Prepadnutá fontanela býva sprievodným príznakom dehydratácie, ale samotná mierne vklesnutá fontanela u normálne vyzerajúceho aktívneho dieťatka nemusí znamenať nič. Ak však bolo dieťatko dlho v teple, malo znížený príjem tekutín, horúčku, vracalo alebo má hnačku, treba si fontanelu viac všímať. Medzi súvisiace príznaky patria suché sliznice, zriedkavé mokré plienky (menej ako 6 mokrých plienok za deň), nedostatok sĺz pri plači, ospalosť alebo podráždenosť. Dehydratácia je nebezpečná a vyžaduje lekársku pomoc. V týchto prípadoch je tiež potrebné rýchle vyšetrenie a doplnenie tekutín.
Dehydratácia u detí: Príčiny, príznaky a prevencia
Dehydratácia (odvodnenie) je nedostatok vody v tele. Voda je nevyhnutná pre fungovanie celého organizmu. Telo obsahuje veľké množstvo vody. U detí tvorí voda väčšiu časť ich tela ako je to u dospelých. Celkovo telo bábätiek obsahuje 70% vody, u detí je to 65% a dospelých 60%. Preto sú deti viac ohrozené jej nedostatkom. Riziko dehydratácie je najväčšie u novorodencov a dojčiat napriek relatívne vyššiemu obsahu vody v ich organizme. U dojčiat sa dehydratácia rýchlo rozvíja s horúčkou, opakovaným vracaním alebo hnačkou a nedostatočnou výživou. Včasné rozpoznanie môže zabrániť vážnym komplikáciám.
Príčiny dehydratácie u detí:Dehydratácia u detí vzniká zvyčajne kombináciou viacerých príčin. Ak bolo dieťatko príliš dlho v teplom prostredí, nemalo dostatočný prísun tekutín, prežívalo horúčky, trpelo nevoľnosťou či hnačkami, je potrebné kontrolovať akékoľvek fyzické zmeny na veľkej fontanele a celkový stav dieťaťa.
Stupne dehydratácie a ich príznaky:
- Mierny stupeň (strata do 5% hmotnosti): Dieťa nemusí mať ešte žiadne výrazné príznaky, môžu byť prítomné: smäd, nepokoj a podráždenosť, bolesti hlavy, suchší jazyk a sliznice úst, menej sĺz pri plači. Dieťa menej močí ako zvyčajne (u dojčiat menej ako 6 mokrých plienok za deň) a má tmavší moč, má normálny pulz, normálne dýchanie.
- Stredne závažný stupeň (strata do 10% hmotnosti): Dieťa má príznaky: podráždenosť, znížená aktivita, skleslosť, zvýšená teplota. Dieťa výrazne menej močí (dieťa do roka veku 4 mokré plienky za deň alebo močí približne každých 6 hodín, u staršieho dieťaťa každých 10 hodín), moč je tmavý a zapáchajúci, pri plači dieťa nemá slzy, má suché sliznice úst a povlečený jazyk, zníženú pružnosť kože (kožná riasa na brušku sa vyrovnáva len pomaly a nepružne), tmavé kruhy okolo očí (vpadnuté oči), zrýchlený pulz, zrýchlené dýchanie. Dojčatá majú vpadnutú veľkú fontanelu.
- Závažný stupeň (strata nad 10% telesnej hmotnosti): Dieťa pôsobí veľmi choro, je apatické, spavé až letargické, môže mať poruchu vedomia. Jeho končatiny sú chladné, končeky prstov studené až modré, má suché sliznice, zrýchlený a slabý pulz, zrýchlené dýchanie, dieťa nemočí (dieťa do roka veku nemočí viac ako 8 hodín, dieťa nad 3 roky nemočí viac ako 12 hodín), môžu sa vyskytnúť kŕče.
Liečba a prevencia dehydratácie:Najlepšie je podávať orálny rehydratačný roztok (ORR), ktorý má správne množstvo vody, cukru a solí. Je dostupný v lekárňach vo forme prášku alebo tabliet, ktoré sa rozpustia vo vode. Podáva sa chladný. Miernu dehydratáciu je možné liečiť doma podávaním tekutín orálne (cez ústa). Ak nie je rehydratačný roztok dostupný, vo výnimočných prípadoch si ho môžete pripraviť doma. Môžete podávať aj nesýtenú minerálnu vodu alebo slabý čierny čaj osladený hroznovým cukrom (Glukopur). Pre staršie deti je možné pridať aj čistú vodu. Ak pre chuť dieťa iné odmieta, môžete tiež ponúknuť rozriedenú ovocnú šťavu v pomere 1:4 - jeden diel šťavy k 4 dielom vody.
Nepodávajte deťom koncentrované džúsy, neriedené ovocné šťavy, limonády, presladené nápoje ani nápoje s obsahom kofeínu ako koka-kola, pepsi-kola alebo iné sýtené nápoje - zhoršujú stav. Malým bábätkám nepodávajte väčšie množstvo čistej vody namiesto rehydratačného roztoku, pretože voda neobsahuje minerály a živiny potrebné pri dehydratácii.
Ako nájsť správne DÁVKOVANIE
Ak vaše dieťa vracia, hnačkuje alebo sa veľa potí, dajte extra tekutiny. Prevencia dehydratácie pri hnačke a vracaní spočíva v podávaní tekutín navyše hneď na začiatku, ako sa objaví hnačka a vracanie. Nečakajte na prvé príznaky dehydratácie. Okrem doplnenia tekutín je dôležitý pokojový režim, ľahká strava a sledovanie zdravotného stavu.
Hnačka u bábätka: Častá príčina dehydratácie
Hnačka u bábätka, teda časté vyprázdňovanie riedkej, vodnatej stolice, je pre rodičov často zdrojom stresu a neistoty. Zatiaľ čo dospelí vnímajú hnačku ako prechodnú nepríjemnosť, u bábätiek si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Ich organizmus je totiž náchylnejší na dehydratáciu a hnačka môže rýchlo viesť k strate tekutín a minerálov.
Prejavy a príčiny hnačky:Stolica bábätka sa mení v závislosti od veku, stravy a celkového zdravotného stavu. Dojčené deti majú typicky redšiu, žltú až horčicovú stolicu s hrudkami, zatiaľ čo deti na umelej výžive majú tuhšiu stolicu s tmavšou farbou. Hnačka sa prejavuje zvýšenou frekvenciou stolice, kedy bábätko kaká častejšie ako zvyčajne, s výrazne vodnatou stolicou.
Medzi časté príčiny hnačky patria:
- Infekcie: Vírusové (rotavírusy, adenovírusy, norovírusy) a bakteriálne (salmonela, E. coli, Campylobacter, Shigella) infekcie sú častou príčinou hnačky u bábätiek.
- Potravinové alergie a intolerancie: Alergia na bielkovinu kravského mlieka je častou príčinou hnačky u dojčených detí, ktorých matky konzumujú mliečne výrobky.
- Zavádzanie príkrmov: Nové potraviny v jedálničku bábätka môžu spôsobiť dočasné tráviace ťažkosti a hnačku.
- Antibiotiká: Užívanie antibiotík môže narušiť črevnú mikroflóru a viesť k hnačke.
Starostlivosť o dieťa s hnačkou:V prvom rade je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú hydratáciu bábätka. Ponúkajte mu často materské mlieko alebo dojčenskú vodu. V prípade dehydratácie môže lekár odporučiť rehydratačný roztok. Na každú riedku stolicu u malého dieťaťa treba počítať asi 10 ml tekutiny na 1 kg hmotnosti. Ponúkajte kŕmenie častejšie, medzi jednotlivými dojčeniami ponúknite extra tekutiny, najlepšie orálny rehydratačný roztok (ORR). Pri výraznej vodnatej hnačke je vhodné vysadiť mliečnu formulu s obsahom laktózy (mliečneho cukru).
Okrem rehydratácie a diéty môže byť pri liečbe hnačky u bábätka prospešné aj užívanie probiotík, ktoré pomáhajú obnoviť rovnováhu črevnej mikroflóry. Dodržiavanie hygieny je kľúčové: dôkladne si umývajte ruky pred každým kontaktom s bábätkom a po prebaľovaní. Taktiež chráňte pokožku bábätka v oblasti zadočka pred podráždením používaním ochranného krému. Hnačka u bábätka, hoci častá, je vždy dôvodom na zvýšenú pozornosť rodičov.
Vypuklá a napätá fontanela: Varovné signály
Na druhej strane poruchového spektra sa nachádza vypuklosť fontanely, ktorá signalizuje výskyt nadmerného množstva mozgomiešneho moku v hlavičke dieťaťa, čo môže znamenať prítomnosť vážneho problému. Ak sa fontanela v pokoji javí ako napätá, vypuklá a „stiahnutá“, môže to naznačovať zvýšený intrakraniálny tlak.
Medzi bežné príčiny zvýšeného vnútrolebečného tlaku u dojčiat patria:
- Infekcie centrálneho nervového systému (napr. meningitída a encefalitída): Tieto sa v dojčenskom veku môžu prejavovať horúčkou, odmietaním jedla, podráždenosťou, letargiou a vydutou fontanelou.
- Hydrocefalus: Je sprevádzaný zväčšenou hlavou, napätou fontanelou, vracaním, ospalosťou a poruchami videnia.
- Krvácanie do mozgu: Trauma hlavy môže viesť ku krvácaniu a opuchu mozgu, sprevádzanému vydutou fontanelou, vracaním a letargiou.
- Opuch mozgu alebo lézie zaberajúce priestor.
- Obštrukcia odtoku mozgovomiechového moku.
Ak je vypuklá veľká fontanela sprevádzaná nadmerným pulzovaním v tejto časti detskej lebky a inými závažnými príznakmi ako horúčka, letargia, vracanie, záchvaty alebo vyrážka, je potrebné ihneď vyhľadať lekársku pomoc, pretože môže ísť o spomínanú meningitídu alebo iný vážny stav. Vypuklosť tejto časti detskej lebky nemusí nutne značiť, že ide o niektorú z vyššie uvedených chorôb. K vyklenutiu veľkej fontanely totiž môže dochádzať aj následkom infekcie či bežnej horúčky. Avšak pretrvávajúce vyklenutie v pokoji je dôvodom na urgentné vyšetrenie.
Poruchy rastu lebky: Predčasné alebo oneskorené uzatváranie fontanel a kraniosynostóza
Správne uzatváranie fontanel a rast hlavičky sú kľúčové pre normálny vývoj mozgu. Ak patologický rast lebky zostane nerozpoznaný a s liečbou sa začne oneskorene, ďalší budúci osud dieťaťa môže byť katastrofálny. Hrozí mu trvalé poškodenie pohybových, zmyslových a duševných schopností. Možnosť ich priaznivého ovplyvňovania sa v neskoršom veku už stráca.
Zaostávanie rastu lebky (predčasné uzatváranie fontanel):Predčasne sa uzatvárajúca fontanela a lebečné švy, odborne známe ako kraniosynostóza, sú vážnou poruchou. Kraniosynostóza je predčasný zrast švov na lebke, a to buď jedného, alebo i viacerých naraz. Toto obmedzuje rast mozgu a vplýva na tvar hlavičky. Prejavuje sa malým alebo žiadnym prírastkom v obvode hlavičky, oneskorením vývoja psychiky, zvýšeným svalovým napätím a kŕčmi. Tieto príznaky sa zvyknú vyskytovať spoločne.
Ak sa kraniosynostóza na základe vyšetrenia potvrdí, je indikované operačné riešenie, kde sa lebka otvorí a švy na lebke sa uvoľnia natoľko, aby mohla rovnomerne rásť. Pri týchto vyšetreniach sa diagnóza buď potvrdí, vyvráti, alebo sa hlavička bude naďalej sledovať. Výskyt kraniosynostóz je približne 1 : 2000-2500 pôrodov. Pri najvážnejších prípadoch, akým je predčasné zrastenie fontanel a nepostačujúci rast hlavy vplývajúci na psychický vývin dieťaťa, sa vykonáva operácia na uvoľnenie zrastených lebečných švov. Ak je včasný záchyt, zhruba do 3 mesiacov, výkon sa robí endoskopicky a zrastený šev sa uvoľní. Druhou, už väčšou operáciou je úplná remodelácia lebky, keď sa hlavička otvorí a na viacerých miestach sa švy uvoľnia. Kraniálna ortéza (helmička) sa dieťatku môže, ale nemusí nasadiť.
Zrýchlený rast lebky (oneskorené uzatváranie alebo priveľká fontanela):Môže dochádzať i k opačnému prípadu, a to k neskorému zrasteniu fontanel, čo svedčí o zrýchlenom raste lebky. Veľká fontanela je v tomto prípade vydutá a vzhľadom na vek dieťaťa neprimerane otvorená. Priveľká alebo primalá fontanela môže odrážať niektoré ochorenia, ako sú rachitída (nedostatok vitamínu D), hypotyreoidizmus (nedostatok hormónu štítnej žľazy) či Downov syndróm. Taktiež predčasne narodení novorodenci mávajú fontanelu v čase narodenia väčšiu než donosený novorodenec. Vždy treba sledovať súčasne tvar lebky, jej veľkosť, rozostup lebečných švov a celkový neuropsychický vývin dieťaťa.
Dôležitosť sledovania a kedy vyhľadať lekársku pomoc
Povinnosťou každého rodiča i pediatra je pozorne sledovať každú zmenu v správaní či fyzickom stave dieťatka, ktoré by mohlo naznačovať, že organizmus bábätka bojuje s nejakým zdravotným problémom. Pri hodnotení veľkosti a uzatvárania fontanel je dôležité zohľadniť aj celkový vývoj bábätka a celkový rast hlavičky spolu so šírkou lebečných švov, čo je úlohou každého pediatra. Dôležité je sledovať stav bábätka, zabezpečiť dostatočnú hydratáciu a v prípade potreby vyhľadať lekársku pomoc.
Kedy vyhľadať lekára ihneď:
- Vypuklá a napätá fontanela v pokoji: Najmä ak je sprevádzaná horúčkou, letargiou, vracaním, záchvatmi, vyrážkou, odmietaním jedla alebo príznakmi poranenia hlavy. Tieto situácie si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.
- Výrazne prepadnutá fontanela: Ak je sprevádzaná suchými sliznicami, zriedkavými mokrými plienkami, nedostatkom sĺz, silnou ospalosťou, odmietaním jedla, letargiou alebo ak je dieťa mladšie ako 6 mesiacov a opakovane vracia alebo má opakovane hnačku. Ak máte podozrenie na dehydratáciu, je dôležité neodkladať návštevu: prepadnutá fontanela, suché sliznice, zriedkavé mokré plienky a nedostatok sĺz sú dobrými dôvodmi na okamžitú konzultáciu.
- Príznaky závažnej dehydratácie: Dieťa je malátne, letargické, nereaguje na podnety, je veľmi spavé alebo sa ho nedá zobudiť, málo močí alebo nemočí vôbec (dieťa do roka veku nemočí viac ako 8 hodín, dieťa nad 3 roky nemočí viac ako 12 hodín), má bledú chladnú mramorovú kožu, rýchlu akciu srdca, slabý až nemerateľný tep, búšenie srdca a zrýchlené sťažené dýchanie. V týchto prípadoch ihneď vyhľadajte urgentný príjem v nemocnici alebo volajte záchrannú zdravotnú službu.
- Ak dieťa neustále vracia alebo má úporné hnačky a odmieta tekutiny a neviete doplniť tekutiny v domácom prostredí.
Na odborné neurologické vyšetrenie treba dieťa odoslať, len ak sa veľká fontanela a lebečné švy rozostupujú. To isté platí pre veľmi predčasné uzatváranie veľkej fontanely, podsun kostí a zaostávanie rastu lebky. Ak pri bežnej kontrole fontanely, ktorá by sa mala vykonávať nielen ihneď po pôrode, ale aj na každej nasledujúcej návšteve poradne, nadobudne pediater podozrenie na poruchu alebo odchýlku v raste lebky dieťaťa, okamžite by mal rodiča s dieťaťom poslať na vyšetrenie u neurológa. Kým pred zrastením lebečných švov je možné mozog a jeho rast vyšetriť prostredníctvom ultrazvuku, po zrastení už musí dieťatko podstúpiť CT vyšetrenie. Po zistení príčiny sa pristupuje k navrhnutiu možných neurochirurgických riešení vzniknutého problému.
Vedenie denníka pozorovaní s krátkymi poznámkami o čase, polohe tela a správaní dieťaťa pomáha objektívne rozlíšiť krátkodobé fyziologické zmeny od pretrvávajúcich odchýlok, ktoré si vyžadujú hodnotenie. Pokojná a dôsledná komunikácia s rodinou znižuje úzkosť a pomáha rozlišovať medzi normálnymi a abnormálnymi stavmi. To znižuje riziko oneskorenej liečby skutočne nebezpečných stavov.
Zležaná hlavička a polohovanie
Kým sa fontanely v detskej lebke nezrastú, hlávka bábätka je povoľná, a teda je veľmi ľahko ovplyvniteľný jej rast, a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Pokým nedôjde k zrasteniu fontanel, je potrebné dbať aj na možné deformácie hlavičky, ktoré nechtiac môžeme spôsobiť nesprávnym (najčastejšie žiadnym) polohovaním bábätka.
Nemali by sme nechávať dieťatko stále ležať v jednej polohe (najčastejšie na chrbátiku), aby jednostranný tlak na hlavičku nespôsobil jej oploštenie, známe ako zležaná hlavička. Najčastejšie je oploštený zátylok pri neustálom ležaní na chrbte - nielen v postieľke, ale aj v autosedačke či detskom lehátku. Nesmieme zabúdať, že najmenšie bábätká sa samy ešte nedokážu otočiť.
Ak v obave zo syndrómu náhleho úmrtia dojčiat dieťatko polohujeme v spánku iba na chrbátik, je potrebné polohovať ho nabok aspoň keď nespinká a strany striedať. Môžeme bábätku podložiť za chrbátik penový klin alebo zakrútenú prikrývku, aby sa drobček neskotúľal späť na chrbátik. Nezabúdajme ani na polohu na brušku, taktiež len keď je dieťatko bdelé. Práve z tohto dôvodu je potrebné pristupovať k praktikám, ktoré zabezpečia neustále striedanie polôh v spánku i v čase bdenia.
Ako nájsť správne DÁVKOVANIE
Najčastejšie otázky o fontanelách (FAQ)
Tu sú odpovede na niektoré z najčastejších otázok týkajúcich sa fontanel u bábätiek:
- Mala by fontanela pulzovať?Mierna pulzácia u pokojného dieťaťa je normálna a odráža činnosť srdca. Ak je fontanela mäkká a dieťa sa cíti dobre, nie je to príznak choroby. Ide o hmatový a vizuálny jav, ktorý je u niektorých detí výraznejší, zatiaľ čo u iných je takmer neviditeľný a neodráža žiadne chorobné procesy.
- Je normálne, že fontanela sa pri plači dieťaťa viac „vyduje“?Áno. Krátkodobé „vydutie“ počas plaču, namáhania a ležania je prijateľné, pokiaľ sa fontanela v pokoji rýchlo vráti do svojho normálneho tvaru. Pretrvávajúce vydutie v pokoji je dôvodom na urgentné vyšetrenie.
- Kedy sa fontanely zatvoria?Zadná fontanela sa zvyčajne zatvára do 2 - 3 mesiacov, predná fontanela častejšie medzi 7. a 18. mesiacom a u zdravých detí je prijateľné aj neskôr, až do 24. mesiaca. Dôležitejší je celkový vývoj a dynamika obvodu hlavy.
- Čoho by ste sa mali obávať, ak vám fontanela v pokoji vyduje?Môže to byť príznakom infekcie centrálneho nervového systému, hydrocefalu, krvácania alebo iných príčin zvýšeného intrakraniálneho tlaku. Je potrebná okamžitá lekárska pomoc.
- Čo znamená prepadnutá fontanela?Najčastejšie je to príznak dehydratácie, ktorá sa u dojčiat rýchlo rozvíja. Medzi príznaky patria zriedkavé mokré plienky, suché sliznice, nedostatok sĺz a letargia. Je potrebné vyhodnotenie a korekcia tekutín.
tags: #fontanela #niekedy #vpadnuta