V histórii každého národa, či už veľkého alebo malého, sa objavujú osobnosti, ktoré svojím životom a prácou výrazne prispievajú k povzneseniu svojho ľudu v národnej, kultúrnej, osvetovej, sociálnej a morálnej sfére. Jednou z takýchto výnimočných postáv bol gréckokatolícky kňaz, básnik, prozaik, publicista, lexikograf a pedagóg, PhDr. František Dancák. Jeho rozsiahle dielo a neúnavné pôsobenie zanechali nezmazateľnú stopu v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a v rusínskej kultúre.
Raný život, vzdelanie a rodinné zázemie
PhDr. František Dancák sa narodil 9. februára 1939 vo Varhaňovciach, v okrese Prešov. Jeho rodičmi boli Andrej (†22. decembra 1995) a Anna, rod. Lukáčková (†17. októbra 1993). Pochádzal z rodiny s hlbokými cirkevnými koreňmi, čo sa prejavilo aj v živote jeho súrodencov. Mal staršieho brata Pavla, ktorý sa tiež stal kňazom, a mladšiu sestru Annu, ktorá bola manželkou zosnulého kňaza Štefana Keruľ-Kmeca.
Základné a stredoškolské vzdelanie získaval vo Varhaňovciach, Šarišských Bohdanovciach a Prešove. Hoci obdobie jeho mladosti sprevádzalo náročné spoločenské a politické ovzdušie, ktoré poznačilo aj cirkevný život v Československu, František Dancák sa rozhodol pre duchovnú dráhu. V rokoch 1956 až 1960, počas zákazu činnosti Gréckokatolíckej cirkvi, študoval teológiu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Toto štúdium úspešne ukončil s vyznamenaním, čo svedčí o jeho mimoriadnej inteligencii a usilovnosti.
Ani po skončení teologického štúdia sa jeho vzdelávacia cesta neskončila. V rokoch 1998 až 2000 absolvoval štúdium pastorálnej teológie so zameraním na Spoločenskú komunikáciu a masmédiá na Trnavskej univerzite v Trnave, pričom spolupracoval s Katolíckou univerzitou v Lubline. V roku 2003 úspešne absolvoval rigoróznu skúšku na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, čím získal doktorát z pedagogiky. Tieto dodatočné štúdiá odrážajú jeho celoživotnú snahu o rozširovanie vedomostí a prispôsobovanie sa meniacim sa potrebám spoločnosti a cirkvi.
Kňazská služba a obnovovanie Gréckokatolíckej cirkvi
Dňa 11. júla 1964 uzavrel sviatostné manželstvo s Máriou Petrušovou, ktorá zosnula 20. novembra 2003. Pán im požehnal dvoch synov, Ľubomíra (†2010) a Vladimíra (†25. novembra 2004). Rodina bola pre otca Františka dôležitou oporou počas jeho dlhej a plodnej kňazskej služby.
Kňazskú vysviacku prijal tajne 19. júla 1964 v Andrejovej. Jeho prvou farnosťou sa stalo Hrabské v okrese Bardejov. Toto miesto je pozoruhodné tým, že je rodiskom blahoslaveného biskupa mučeníka Vasiľa Hopka, s ktorým sa otec František Dancák osobne poznal a udržiaval priateľské vzťahy. Jeho príchod do farnosti Hrabské v roku 1966 bol v čase, keď obec dlhé roky nemala kňaza a ľudia sa nechceli poddať násilnej pravoslavizácii. Aj keď bolo Hrabské nábožensky rozdelené, otec František Dancák prišiel a čakal ho úspech, úspech vďaka jeho usilovnej práci. Najprv začal opravovať faru, ktorá bola v dezolátnom stave, a potom sa pustil aj do rekonštrukcie chrámu. Nábožensky rozdelení obyvatelia Hrabského zrazu začali opäť chodiť do chrámu.
Správy o situácii v Hrabskom sa dostali aj k biskupovi Hopkovi, ktorý bol po prepustení z väzenia a po zákaze zdržiavať sa na východnom Slovensku internovaný v Oseku v Čechách. Na príkaz vladyku Hopka jedného dňa Mychal Petrenko, dvojročný brat biskupa, priniesol na faru rúcha a kalich s ďalšími bohoslužobnými predmetmi. Tieto veci daroval vladyka chrámu v Hrabskom po svojej biskupskej chirotónii. Po roku 1950, po násilnej pravoslavizácii, boli tieto cirkevné predmety z chrámu odnesené a ukrývané celých 16 rokov. Otec Dancák považoval za potrebné poďakovať sa za tento ekumenický akt vladyku, ktorý sa držal svojho biskupského motta: „Da vsy jedyno budutъ“. Preto štyri dni neskôr, 16. februára 1966, napísal vladykovi do Oseku list, na ktorý Hopko odpísal.
V roku 1968 bol otec František Dancák medzi prvými, ktorí sa začali vracať spolu s veriacimi do Gréckokatolíckej cirkvi, a neskôr sa stal jednou z najvýznamnejších osobností tejto cirkvi v jej histórii po roku 1968. Jeho aktívna angažovanosť pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku ešte pred jej štátnou legalizáciou bola ocenená blahoslaveným Vasiľom Hopkom, svätiacim prešovským biskupom, ktorý mu 10. novembra 1968 v Hrabskom udelil titul titulárny arcidekan.
Nový americký katolík (NBC, 1968)
Po opätovnom navrátení k gréckokatolíckej tradícii pôsobil na farnostiach Hrabské (1968-1977), pričom v rokoch 1973-1977 excurrendo spravoval aj Snakov. Od roku 1977 bol správcom farnosti Kružlov v okrese Bardejov, kde pôsobil až do odchodu na odpočinok 30. júna 2003. Aj po odchode do dôchodku zostal aktívny. Od roku 2003 žil v Bardejovskej Novej Vsi a v Bardejove. V rokoch 2003 až 2008 bol výpomocným duchovným pre Prešov, v rokoch 2008 až 2010 bol vicekancelárom kúrie Prešovského arcibiskupstva a od roku 2010 bol výpomocným duchovným v Bardejove. Svoju duchovnú službu vykonával s veľkou oddanosťou až do posledných rokov svojho života.
Rozmanité pôsobenie v cirkevných komisiách a organizáciách
Popri pastoračnej práci sa otec František Dancák aktívne zapájal aj do práce v rôznych komisiách Prešovského arcibiskupstva. Do roku 2004 pôsobil v pastoračnej, liturgickej a v komisii pre mládež. V roku 2004 bol vymenovaný do Komisie pre masmédiá a Komisie pre Litmanovú, čo svedčí o jeho záujme o moderné formy komunikácie a mariánsku úctu. V roku 2012 bol vymenovaný za predsedu Komisie pre pútnické miesta, čím sa venoval rozvoju a propagácii významných duchovných centier. V rokoch 2013 až 2015 bol predsedom Komisie Archieparchiálneho zhromaždenia pre špeciálnu pastoráciu mládeže, Rómov a rodín, čo poukazuje na jeho citlivosť voči sociálne zraniteľným skupinám a rodinám. Okrem toho bol od septembra 2008 členom školskej rady Gymnázia sv. Jána Zlatoústeho v Humennom.
Akademická a pedagogická činnosť
Okrem rozsiahlej pastoračnej a cirkevnej práce sa otec František Dancák venoval aj akademickej a pedagogickej činnosti. V rokoch 1995 až 2006 pôsobil ako odborný asistent na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Konkrétne, v rokoch 1996 až 2002 pôsobil na Katedre systematickej teológie a v rokoch 2003 až 2006 na Katedre praktickej teológie.
Jeho pedagogické pôsobenie bolo veľmi široké a zahŕňalo prednášky z predmetov ako Dogmatická teológia, História náboženstva, Základy pedagogiky, Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, Katechizmus Katolíckej cirkvi, Masmediálna komunikácia, Náboženský turizmus a Úvod do literárnej činnosti. Bol tiež cenným mentorom pre študentov, viedol a oponoval bakalárske a diplomové práce nielen na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity, ale aj na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Bol aktívnym riešiteľom vedeckých projektov, vrátane projektu „Blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič v súradniciach času a doby“ (VEGA 1/2489/05) a „Reflexia jednoty v diele a pôsobení bl. biskupa V. Hopka“ (VEGA 1/0076/08). Taktiež sa podieľal na projektoch z oblasti filozofie človeka a edukácie. Jeho vedecký záujem sa primárne orientoval na dejiny filozofie človeka, filozofie náboženstva a filozofie výchovy, so špecifickým zreteľom na personalizmus a fenomenológiu. Počas celého akademického pôsobenia sa venoval reflexii filozofického vhľadu do teológie. Svoju pozornosť venoval aj súčasným problémom a postavám, ale v horizonte jeho pozornosti boli vždy prítomné aj historicko-filozofické exkurzy, ktorými načrtával či sledoval vývojové línie ľudského myslenia.
V rokoch 1997 až 2007 bol členom Redakčnej rady časopisu Prešovská univerzita a do roku 2005 členom redakčnej rady časopisu Theologos. Od roku 1997 do roku 2003 bol členom Akademického senátu Prešovskej univerzity a v rokoch 2003 až 2006 členom Akademického senátu Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Na Gréckokatolíckej teologickej fakulte PU v Prešove bol školiteľom 58 magisterských prác a 35 bakalárskych prác, čo svedčí o jeho hlbokom pedagogickom vplyve.
Publicistická a literárna tvorba
PhDr. František Dancák bol mimoriadne plodným publicistom a autorom. Jeho publikačná činnosť bola výnimočne tvorivá, a to už od mladosti. Celkovo za svojho života napísal okolo 90 knižných publikácií, deväť vysokoškolských učebníc, približne 60 odborných článkov, desiatky úvodných slov a poskytol dve desiatky rozhovorov. Okrem toho napísal okolo 450 popularizačných článkov do časopisov, desiatky článkov o histórii a jubileách, písal homílie a myšlienky na slová zo Svätého Písma. Bol autorom niekoľkých prekladov z ruského a ukrajinského jazyka, a jeho články sú dostupné aj na internetových stránkach. Pripravoval tiež odborné prednášky.
Jeho rozsiahla publicistická dráha zahŕňala aj vedúce pozície v cirkevných médiách. Od 1. septembra 1984 do 31. decembra 1991 bol šéfredaktorom gréckokatolíckeho časopisu Slovo a jeho dodatku Blahovistník. V týchto rokoch bol aj členom Redakčnej rady Katolíckych novín. V rokoch 1991 až 1995 bol členom Slovenského syndikátu novinárov. Od 1. júla 1996 do 30. apríla 1999 bol predsedom Redakčnej rady časopisu Slovo a od 1. októbra 1999 do 30. apríla 2000 bol opäť šéfredaktorom Slova. Od roku 2001 bol členom Redakčnej rady časopisu Slovo. V rokoch 2004 až 2006 bol tiež cenzorom časopisu Gréckokatolíckej diecéznej charity v Prešove Cesta, a zároveň cenzorom pre cirkevnú tlač a literatúru Prešovského arcibiskupstva.
Medzi jeho významné publikácie patria napríklad monografie a výbery z diel Emila Kubeka, ako „Emil Kubek - kňaz, básnik, spisovateľ, jazykovedec, rodoľub“ (1999), „Emil Kubek 1857 - 1940“ (2004), „Narodny Povisti i Stichi I.“ (výber z diel Emila Kubeka) (2005), „Autobiografia Emila Kubeka“ (2007), „Oľga“ (divadelná hra Emila Kubeka) (2007), „Jedna striča“ (výber z prózy Emila Kubeka) (2007), „Výber z diela II.“ (básne a povesti Emila Kubeka) (2010). Ďalej napísal knihy ako „Litmanovská hora“ (2010) a „Legnava a jej monastier“ (2012). Z konca roka 2017 vyšla zo tlače po slovensky písaná knižka od autora Stanislava Bujdu ml. pod názvom „Náš zlatý muž. Rozhovor s o. Františkom Dancákom o bl. hieromučeníkovi Vasiľovi Hopkovi“, do ktorej otec František prispel rozhovorom.
Objaviteľ a propagátor diela Emila Kubeka
Jednou z najvýznamnejších zásluh otca Františka Dancáka bolo znovuoobjavenie a sprístupnenie diela Emila Kubeka, gréckokatolíckeho kňaza a rusínskeho spisovateľa, prvého rusínskeho romanopisca z Prešovskej Rusi. Kubek bol časom Rusínmi akosi zabudnutý. Otec František Dancák, ktorý bol jeden čas farárom v Snakove, kde pôsobil aj Kubek pred emigráciou do Spojených štátov Ameriky, sa začal venovať a propagovať tvorivosť svojho niekdajšieho predchodcu. Práve on vyzdvihol a sprístupnil aj veľkú časť literárneho dedičstva po Emilovi Kubekovi. Ďalším dôležitým krokom bola pomoc profesora Pavla Roberta Magočija. „Tvorčosť Emilija Kubeka nie je doteraz ešte v plnom rozsahu ocenená a je neprávom zabudnutá. Znova by sa mohlo rozdumovať aj o vydaní aspoň niektorých tvorov. O podobnej propozícii rozdumovalo sa pri jeho zlatom svjaščeniskim jubileu (1881 - 1931). Je zadačou budučnosti, žeby sa doskonalo probadala i vyniesla na svet sveta tvorčosť E. Kubeka,“ poznamenal otec Dancák k významu Kubekovho diela.
Angažovanosť v rusínskej kultúre
Otec František Dancák bol tiež dlhoročným a aktívnym členom Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove a členom Spolku rusínskych spisovateľov Slovenska, ako už bolo spomenuté. Od roku 2008 bol členom World Academy of Rusyn Culture v Toronte v Kanade. Napísal niekoľko publikácií o rusínskych obciach alebo rusínskych pútnických miestach. Pri takýchto publikáciách sa vždy snažil, aby bolo aspoň resumé aj v rusínskom jazyku. Často ho bolo možné vidieť na rusínskych podujatiach, či už to boli semináre z karpatorusinistiky, ktoré organizuje Inštitút rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove, Medzinárodná letná škola rusínskeho jazyka a kultúry, alebo aj rusínske kultúrne podujatia a festivaly. Nikdy nechýbal na podujatiach, ktoré organizovala bardejovská Rusínska obroda, no navštevoval aj ďalšie akcie v bardejovskom a iných okresoch.
Jeho osobný prístup k rusínskej kultúre a jazyku zanechal trvalý dojem. Ako pedagóg na vysokej škole učil základy publikačnej činnosti, ako písať. Neskôr sa kontakty s ním upevnili práve cez rusínsky ruch. Vždy čítal novinky Info Rusyn, neskôr NN info Rusyn, bol stabilným predplatiteľom tohto periodika, ktoré vydáva Rusínska obroda na Slovensku. Písal do posledných chvíľ, dokiaľ vládal. Vždy, keď zazvonil telefón a bolo vidieť, že volá otec Dancák, vedel sa, že bude nasledovať buď informácia, že už poslal svoju novú knižku, alebo že požiada o rusínske resumé do knižky, ktorá má ísť do tlače. Vždy bol priateľský, pozitívne naladený, plný energie a myšlienok, čo by ešte chcel napísať. Napriek všetkému, vždy veľa robil, a jeho práca bola aj pre dobro Rusínov. Vďaka za možnosť ho poznať a aspoň v malej miere s ním spolupracovať.
Ocenenia a vyznamenania
Za svoju rozsiahlu a obetavú prácu bol PhDr. František Dancák ocenený mnohými významnými vyznamenaniami, ktoré svedčia o jeho prínose pre cirkev, akademickú sféru a kultúru.
V roku 1999 pri príležitosti 60. výročia narodenia mu Spolok svätého Vojtecha v Trnave udelil bronzovú pamätnú medailu za prácu vo Výbore Spolku svätého Vojtecha a za podporu spolkovej činnosti. V rokoch 1996 až 2007 bol za Gréckokatolícku cirkev členom Výboru Spolku svätého Vojtecha v Trnave. V rokoch 1987 až 1989 bol za gréckokatolícku cirkev členom Výboru cirkevných a náboženských činiteľov v ČSSR. Od roku 2007 bol členom Ústredia Slovenskej kresťanskej inteligencie (USKI) a od roku 2010 členom Okresného výboru Regionálneho klubu - Rusínskej obrody v Bardejove.
V roku 2009 mu Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov a Nezisková organizácia Petra, Redakcia časopisu Slovo, udelili Cenu Emila Korbu za bohatú publikačnú činnosť a dlhoročné aktívne pôsobenie v časopise Slovo. V tom istom roku bol vyznamenaný Cenou obce Snakov za dlhoročnú publikačnú činnosť, nezištnú bádateľskú prácu diela Emila Kubeka a za šírenie dobrého mena obce pri príležitosti jeho 70. životného jubilea. V roku 2009 mu bolo udelené aj Čestné občianstvo obce Hrabské za duchovný rozvoj a propagáciu obce, čo je krásnym svedectvom jeho raného a vplyvného pôsobenia v tejto farnosti. Tiež bol nositeľom ceny v Regionaliáde 2009 za publikáciu „Vasiľ Kočemba“, ktorú mu udelil Prešovský samosprávny kraj a Ľubovnianska knižnica v Starej Ľubovni.
V roku 2015 získal Cenu Ľubovnianskej knižnice za publikácie „Litmanovská hora“ (2010) a „Legnava a jej monastier“ (2012), ktoré sú cennými príspevkami k histórii a duchovnosti regiónu. Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove mu pri príležitosti 130. výročia svojho založenia 26. októbra 2010 udelila Pamätný list - za dlhoročnú obetavú a tvorivú pedagogickú prácu na fakulte.
V roku 2017 mu rektor Prešovskej univerzity v Prešove udelil Zlatú medailu za celoživotné dielo a mimoriadne zásluhy o rozvoj Prešovskej univerzity v Prešove, čo je najvyššie akademické ocenenie. Dňa 23. februára 2017 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave biskup František Rábek, predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru, mu odovzdal cenu Fra Angelico v kategórii slovesného umenia, čím ocenil jeho rozsiahlu literárnu tvorbu.
Cirkevné vyznamenania dopĺňajú tento zoznam. Okrem už spomenutého titulu titulárny arcidekan z roku 1968, mu 10. februára 1998 prešovský biskup Ján Hirka udelil titul titulárny kanonik Prešovskej gréckokatolíckej eparchie. Vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita, mu udelil zlatý kríž dňa 29. februára 2004 v Bardejove a 1. mája 2014 právo nosiť nábederník. Neskôr, 1. januára 2016, mu udelil zlatý kríž s ozdobami, čím sa stal stavroforným protojerejom.
Rozlúčka a trvalý odkaz
Otec František Dancák odišiel do večnosti v nedeľu 18. novembra 2018. Zosnul v 54. roku kňazského života a v 79. roku života. Zádušnú svätú liturgiu a pohrebné obrady slávil prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ v piatok 23. novembra 2018 o 10.00 hodine v Chráme sv. apoštolov Petra a Pavla v Bardejove. Telesné pozostatky boli po skončení pohrebných obradov uložené na cintoríne v Andrejovej, kde pred mnohými rokmi prijal tajnú kňazskú vysviacku.
Smrťou otca Františka Dancáka stráca osobnosť aj rusínska kultúra na Slovensku. Zanechal po sebe obrovský duchovný, akademický a kultúrny odkaz. Jeho práca na poli teológie, pedagogiky, žurnalistiky a osobitne v rámci rusínskej obrody a propagácie diela Emila Kubeka, je neoceniteľným prínosom. Bol človekom plným energie, myšlienok a pozitívneho nastavenia, priateľský a vždy pripravený pomôcť. Jeho život je svedectvom hlbokej viery, neúnavnej práce a lásky k Bohu, cirkvi a svojmu ľudu. Spomienka na neho zostane živá v srdciach mnohých, ktorým svojím pôsobením obohatil život.
tags: #frantisek #dancak #narodenie