Henrieta Hajtová je osobnosťou, ktorá sa nebojí nevychodených ciest a skúšania nového. Jej životný príbeh je spleťou rôznorodých skúseností - od žurnalistiky cez prácu letušky až po pôsobenie v prezidentskej kancelárii a podnikanie. „Mala som niekoľko zamestnaní a každé bolo v určitom veku a čase pre mňa presne to správne a naučilo ma to, čo malo,“ hovorí Henrieta Hajtová. Táto 35-ročná žurnalistka, ktorá za sebou má skutočne dobrodružnú cestu, reprezentuje inšpiratívny príklad odvahy a neustálej túžby po rozvoji.

Vzdelanie a rané kariérne kroky: Cesty za žurnalistikou a svetom
Cesta Henriety Hajtovej k úspechu a rozmanitej kariére sa začala už počas jej štúdií. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a taktiež na Karlovej Univerzite v Prahe. Jej vzdelávanie ju už vtedy viedlo k praktickým skúsenostiam v médiách. Popri škole pracovala v rozhlase, tlačovej agentúre, rádiu a tiež v ženských časopisoch.
Jej túžba po spoznávaní sveta sa prejavila už počas študentských rokov. Už v treťom ročníku na žurnalistike odišla na pol roka za tetou do Londýna, kde pracovala v kaviarni. Neskôr strávila rok v Prahe na Karlovej Univerzite. Celý piaty ročník žila a pracovala v španielskom meste Valladolid, v miestnych novinách. Bola to vlastne jej výhovorka, aby ju vedúci katedry žurnalistiky nechal posledný ročník v Španielsku, kam ju odviala láska. „Cestovanie som teda mala v krvi odjakživa, nikoho z môjho okolia neprekvapilo, že som sa vybrala týmto smerom,“ uvádza Henrieta. Navyše miluje medzinárodné kolektívy. Henrieta taktiež hovorí anglicky a španielsky.
Po dokončení štúdia na Slovensko ju to ešte neťahalo. Mala len dvadsaťpäť rokov a chcela ešte vidieť svet. Už v tom čase žila aj v Londýne, v Prahe, či v spomínanom španielskom meste Valladolid. „Novinárčina počkala,“ dodáva.
Život letušky: Dubaj a objavovanie sveta
Jednou z najvýraznejších kapitol v jej kariére bolo pôsobenie ako letušky. V Madride v tom čase robila najväčšia blízkovýchodná letecká spoločnosť nábor letušiek. „Pohovory do Emirates trvali tri dni, majú veľmi prísne kritériá, dostať sa tam nie je vôbec ľahké,“ spomína Henrieta na rok 2010, obdobie ekonomickej krízy. Na pohovory vtedy prišlo asi štyristo ľudí, napokon zobrali pätnásť a ona mala to šťastie, že bola medzi nimi.
Odletela teda žiť do Dubaja, je to totiž jedna z podmienok pre zamestnancov aeroliniek. Tam prežila dva roky, ktoré opisuje ako úžasný život. „Dostanete byt s bazénom, odvoz do práce a z práce domov, diéty, zadarmo čistiareň kvôli uniforme a vidíte svet, pretože sa v destinácii zdržíte aj dva-tri dni,“ hovorí. Pre mladé dievča je to dream job. Počas týchto takmer troch rokov bola letuškou v arabských aerolinkách.

Návrat na Slovensko a kariéra v médiách: Od regionálnej televízie po Markízu
Po dvoch rokoch v Dubaji sa Henrieta vrátila do Bratislavy. Sama netají, že návrat z Dubaja do slovenskej reality nebol jednoduchý. Rok ešte lietala pre slovenskú spoločnosť, pracovala pre regionálnu televíziu aj pre španielsku módnu značku a, ako hovorí, „hľadala sa“.
Potom sa jej naskytla príležitosť splniť si dlhoročný sen pracovať pre väčšiu televíziu. Svoje brány pre nováčikov otvárala najsledovanejšia Markíza a ona v konkurze obstála. Napriek skvelej práci po piatich rokoch Henrieta cítila, že je opäť čas na zmenu. „Nebolo to úplné vyhorenie, skôr túžba skúsiť opäť niečo iné, úplne nové,“ vysvetľuje. Po piatich rokoch v televízii Markíza ako redaktorka spravodajstva, sa rozhodla pre ďalší kariérny posun.
Ťažký týždeň: O Šimečkovej manke a smeráckej plačovke (17/2026) | Aktuality
V prezidentskom paláci: Medzi médiami a štátnou službou
Odchod z Markízy zvažovala asi rok a keď našla zaujímavý inzerát s ponukou práce, namierila si to rovno do prezidentského paláca. V tom čase v ňom sedel Andrej Kiska, s ktorého názormi sa stotožňovala, a tak bola rada, keď v konkurze „porazila“ šesťdesiat konkurentov. Stala sa tak členkou, jedinou ženskou členkou tlačového oddelenia prezidentskej kancelárie. Jej kariérny zlom nastal v roku 2017, keď ju vtedajší prezident Andrej Kiska vybral do svojho tímu.
Jej úlohou v prezidentskej kancelárii bolo byť medzičlánkom medzi novinármi a prezidentom. Keďže v médiách pracovala, vedela, čo žurnalisti pre svoju prácu potrebujú, aj to, že to potrebujú rýchlo. „Snažím sa im preto vyhovieť, pomôcť. Obhajujem ich, že sú pod tlakom času a svojich vedúcich vydania, keď trvám na tom, aby dostali prezidentovo vyhlásenie čím skôr,“ uviedla. „Nič totiž nie je staršie ako včerajšia správa.“
Andrej Kiska je podľa nej veľmi príjemný a normálny človek. Jej priamy šéf bol Roman Krpelan, prezidentov hovorca a bývalý zástupca šéfredaktora známeho denníka. Ako skúseného profesionála ho rešpektovala a veľa sa od neho učila. Najmä rozvahe, keďže ona sama je trochu horkokrvný typ.
Vďaka práci pre prezidenta navštívila mnohé krajiny. Ako bývalej letuške Spojených arabských emirátov, ktorá bola roky viac zbalená v kufroch, ako v skrini, jej niekoľko služobných ciest do mesiaca nepríde vôbec veľa. Cestovanie ju dobíja. Tešila sa, že vďaka práci pre prezidenta videla Mexiko, Južnú Kóreu, Nórsko, alebo krásnu vinársku oblasť v maďarskom Szekszárde, kde nikdy predtým nebola.
Na otázku, či ju táto práca baví viac ako novinárčina, odpovedala: „Mala som niekoľko zamestnaní a každé bolo v určitom veku a čase pre mňa presne to správne a naučilo ma to, čo malo. Momentálne som spokojná, páči sa mi to. Nemám dôvod meniť.“

Kreatívny impulz a podnikateľské začiatky: Látky, rúška a dubajský sen
Okrem profesionálnej kariéry v médiách a štátnej správe sa Henrieta Hajtová pustila aj do podnikania, ktoré má rodinné korene. Počas pobytu v Dubaji ju zaujímali obchody s látkami. Jej mama sa totiž vie obracať nielen v realitách, v ktorých pracuje, ale od detstva má v malíčku aj šitie a ako koníček má podnikanie s módou. „Posielala som jej látky aj z iných exotických kútov sveta, z Číny, Indie… Začala šiť tuniky a budovali sme svoju značku,“ vysvetľuje Henrieta.
Krásny život v Dubaji trval dva roky, potom sa vrátila do Bratislavy. Prísun exkluzívnych látok sa však neprerušil, pretože do Emirates sa podarilo dostať Henrietinej sestre Janke (33). Keď prišla epidémia koronavírusu, tak ako mnohí iní, aj Henrietina mama začala šiť rúška pre známych aj neznámych. Ona dodala cit pre módu, jej dcéra zasa využila silu Instagramu a záujem bol obrovský. Rúška sa dostali aj sestre Janke do Dubaja.
A potom prišiel ten moment… „V supermarkete k nej prišla nejaká pani a povedala jej, že má na starosti manažovanie dubajských módnych salónov. Spýtala sa, či by do nich nechcela dodávať rúška, pretože to jej sa jej veľmi páči,“ hovorí Henrieta. Dlhé rozmýšľanie nebolo namieste. Dohodli sa a už prvý deň sa predalo stopäťdesiat kusov. Pre ženy v čiernych šatách sú farebné rúška osviežením. „Zo salónov nás doslova bombardujú, kedy dodáme ďalšie,“ teší sa Henrieta.
Netají, že sa pohrávajú s myšlienkou otvoriť si raz v Dubaji, v raji bez daní, vlastný salón. „Dubaj je ako náš druhý domov, zamilovali sme si ho, chceme sa tam vracať, máme výhodu, že letenky sú pre rodinných príslušníkov skoro zadarmo,“ dodáva. Rúška sú teraz jej hobby.

Kontroverzia a odchod z prezidentskej kancelárie: Boj za práva žien a "Pochod za život"
Henrieta Hajtová sa dostala do povedomia verejnosti v septembri 2019, keď ako pracovníčka tlačového oddelenia prezidentskej kancelárie zverejnila status na súkromnom profile na sociálnej sieti. Išlo o preškrtnutý propagačný leták k Národnému pochodu za život, ktorý mal vyjadriť aj podporu zákona na sprísnenie interrupcií. K nemu pridala slová ako „inkvizítori“, „pokrytci“, „pedofili“ či „úchyláci“.
Toto vyjadrenie vyvolalo búrku nevôle. Fotka sa dostala na verejnosť a pobúrila aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá preto zriadila disciplinárnu komisiu. Prezidentka si po návrate z USA predvolala svoju zamestnankyňu Henrietu Hajtovú, ktorá mala vysvetľovať svoje ostré slová na sociálnej sieti. Hovorca prezidentky Martin Strižinec vtedy uviedol: "V súvislosti s vyjadrením pani Hajtovej začala Kancelária prezidentky Slovenskej republiky disciplinárne konanie na základe zákona o štátnej službe. Bola zriadená disciplinárna komisia, ktorá posúdi závažnosť porušenia služobnej disciplíny." Taktiež dodal: "Pani prezidentka sa od spomínaných vyjadrení ostro dištancuje, nesúhlasí s takýmito prejavmi, považuje ich za neprípustné." Strižinec okamžite vyhlásil, že hlava štátu sa ostro dištancuje od slov svojej zamestnankyne, nesúhlasí s nimi a považuje ich za neprípustné.
Popol na hlavu si pred pár dňami nasypala aj samotná Hajtová. Henrieta Hajtová sa ospravedlnila za nevhodné slová aj všetkým, ktorých sa tým dotkla. „Za svoje vyjadrenia na Instagrame sa ospravedlňujem, uvedomujem si, že to bolo z mojej pozície nevhodné,“ uviedla. „Aj keď išlo o vyjadrenie na mojom súkromnom účte, ktorý je uzavretý len pre mojich priateľov, použila som nevhodné slová a ospravedlňujem sa ľuďom, ktorých som sa tým dotkla.“
Hajtová však napokon rozhodla skončiť sama s tým, že si uznala chybu. Požiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou. „Dovoľte mi informovať vás, že Henrieta Hajtová na základe vlastnej žiadosti ukončila pracovný pomer k termínu 31. 10. 2019 dohodou,“ uviedla Martina Goffová z tlačového odboru prezidentky. Sama skonštatovala, že uvažovala o zmene zamestnania už od júna, keď skončil predchádzajúci prezident. „Je to pre mňa uzavretá téma,“ hovorí. Jej odchod z tlačového oddelenia prezidentskej kancelárie tak napokon urýchlil status na súkromnom profile na sociálnej sieti v septembri 2019.
Napriek tomu, že bola zriadená disciplinárna komisia, nakoniec sa nezišla, pretože Henrieta Hajtová požiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou. „Po vzájomnej dohode s KP SR odchádzam na vlastnú žiadosť," uviedla.
Na vyjadrenia Hajtovej reagoval aj Pavol Knaperek, ktorý bol účastníkom pochodu. Začiatkom októbra jej spolu so svojou manželkou zaslal predžalobnú výzvu. Knaperek vo svojej výzve uviedol, že Hajtovej prípadné požiadanie o rozviazanie pracovného pomeru bude považovať za "dostatočné zadosťučinenie". "Vami použitý spôsob symbolického a verbálneho prejavu vnímam ako nekorektné, paušálne nálepkovanie názorovej skupiny, s ktorou v predmetnej oblasti evidentne nezdieľate rovnaké hodnoty," napísal v liste.
Henrieta však dodáva, že za práva žien bude bojovať stále. Téme rodovej rovnosti a plánovaného rodičovstva sa venuje pätnásť rokov, bola z vlastnej iniciatívy v Poľsku. „Videla som, čo spôsobuje zákaz interrupcií, aký je to priestor na korupciu, ako podstupujú ženy nelegálne interrupcie a s akými katastrofálnymi následkami vrátane smrti,“ vymenúva. „Rešpektujem každého vieru, ale aj právo byť ateistom, nemyslím si, že viera by sa mala pečatiť do zákonov. Pre mňa ostane Pochod za život pochodom proti ľudským právam,“ hovorí Henrieta Hajtová. Oživovanie témy zákazu interrupcií je podľa nej nebezpečné: „Slovensko má úplne iné problémy, zákon, ktorý tu je, je postačujúci, počet interrupcií klesá. Našťastie som nikdy nemusela stáť pred takýmto rozhodovaním, ale myslím, že je to pre každú ženu nesmierne ťažké. A nikto ju nemá právo nazývať vrahyňou. Nikto nemá právo zakázať interrupciu na základe svojho vierovyznania. Poľská cesta je nebezpečná,“ dodáva.
Nové výzvy v politike a osobné vášne: Strana Spolu a pole dance
Po svojom odchode z prezidentskej kancelárie sa Hajtová na krátky čas stiahla z verejného života. Neskôr sa však objavila informácia o jej návrate do politického diania. Po odchode z prezidentskej kancelárie Henrieta venovala energiu do organizovania predvolebnej kampane liberálov. Sklamanie z toho, že sa nedostali do parlamentu, už predýchala, verí, že sa to podarí o štyri roky. Po novom má džob v strane Spolu, kde robí správkyňu online aktivít. Mimoparlamentná strana Spolu, ktorá sa nedávno spojila do koalície s Progresívnym Slovenskom, ju prijala do svojich radov na správu online aktivít. „Uzavreli sme kontrakt na správu niektorých online aktivít," potvrdila hovorkyňa PS/Spolu Silvia Hudačková informáciu o novom džobe.
Okrem pracovných výziev má Henrieta aj bohatý osobný život a zaujímavé koníčky. Miluje motorky, má množstvo tetovaní a pole dance je jej absolútna vášeň. V minulosti ju bolo možné stretnúť ako letušku, čašníčku či novinárku. Henrieta v súkromí tancuje na tyči, jazdí na motorkách a telo si skrášľuje tetovaním.

„Ľahké veci ma nebavia. Začnem sa nudiť,“ hovorí Henrieta. Pole dance sa jej vždy páčil, je taký ženský, zmyselný, krásne vyzerá, formuje postavu. Mala ho niekde v plánoch a potom spoznala dievča, ktoré ho učí. A to jej dalo zelenú. Náročnosť sa odvíja od toho ako ste fyzicky pripravení, akú máte silu ako ste ohybní. A potom vôľa. Tá zohrala veľkú úlohu najmä u nej. Tak veľmi sa to chcela naučiť, že jej to nakoniec začalo ísť. Chce to tréning.
Na otázku, ako oddychuje, odpovedá: „Pracujem primerane a potiahnem, keď treba. Ale riadim sa heslom, že kto sa nevie poriadne fláknuť, nevie ani poriadne máknuť.“ Oddychuje pri športe, knihách, miluje jazdu na motorke a svoje mačky. A samozrejme klebetenie s kamarátkami, cestovanie a romantické chvíle. Veľmi vzácny je pre ňu aj čas s rodinou, pokiaľ rodičia ale nechcú, aby s nimi rýľovala v záhrade.
Filozofia života: Nebáť sa nevychodených ciest a počúvať samú seba
Henrieta pôsobí ako nebojácna žena, ktorá skúša, čo jej život prinesie. Všetkým, ktorí rozmýšľajú o zmene v živote, odkazuje: „Treba vidieť príležitosť a netreba sa báť. Je dôležité ísť nevychodenými cestami, vyjsť z komfortnej zóny, pozerať sa dopredu. Znie to ako klišé, ale funguje to.“ Dodáva, že videli skrátka, že nie sú rúška, mali šijací stroj a nápad.
„Naučila som sa, že je dobré robiť najmä to, z čoho máme strach. Ľahšia cesta je málokedy pevný základ. Netreba sa báť, určite sa neporovnávať s inými ľuďmi, nenechať si mudrovať do života,“ radí. Každý má odpoveď na svoje šťastie v sebe, treba sa počúvať. Často nás ovplyvňujú rodičia, spoločnosť, stereotypy, ale v konečnom dôsledku si to večer ty, kto si odpovie, či je šťastný. „Čo z toho, že urobíš, čo od teba očakávajú iní, keď ty by si najradšej žila na Bali a predávala kokosové mlieko na pláži? Kúp si letenku a choď. Lebo len šťastný a vyrovnaný človek vie takým urobiť aj svoje okolie. Pohodlnosť prenechajme chlapom, my sme odvážnejšie!“ hovorí.

Rodina a budúcnosť: Túžba po materstve a vlastná cesta
Po rokoch v zahraničí si na Slovensko musela zvykať. Nebolo to ľahké a trvalo jej to sedem rokov, a tak by si to teda rada konečne užila. To zmierenie sa s vlastnou krajinou, s mentalitou vlastného národa. Má to tu rada, má rada svoju prácu, má tu rodičov. Sestra je letuška v Dubaji, a tak kto by k nim chodil v nedeľu na obedy? Ale samozrejme, je horúca hlava a keď si zmyslí, zbalí sa a odíde trebárs aj zajtra. Miluje latino mentalitu, preto vie, že by sa nestratila v takej Brazílii alebo Argentíne. A práca? Robila aj v jasliach, aj v lietadle, aj v reštaurácii. Zaradí sa kamkoľvek, kde sa bude cítiť dobre.
Na otázku, či netúži po zázemí a rodine, alebo je skôr typ ženy, ktorá si chce užívať život, odpovedá: „Ja sa veľmi teším na to ako raz budem mama! Ale úplne rozumiem aj ženám, ktoré deti nechcú. Mám také kamarátky. Doba sa zmenila, nech každá robí tak ako to cíti. Nech sa neriadi vekom, spoločenským tlakom, ale sama sebou. Užívať si život predsa môžeme aj s deťmi, ale aj bez nich. Nesúdim nikoho.“
Henrieta Hajtová je príkladom ženy, ktorá si formuje vlastnú cestu, neprispôsobuje sa očakávaniam a neustále hľadá nové príležitosti na osobný i profesionálny rast.
tags: #henrieta #hajtova #narodenie
