Informácia o tom, že dieťa zaostáva v raste a je menšie, ako by malo byť v danom týždni tehotenstva, môže byť pre nastávajúcu matku veľmi stresujúca. Táto situácia, známa ako hypotrofia plodu alebo vnútromaternicová rastová retardácia, vyvoláva mnoho otázok a obáv. Je dôležité zdôrazniť, že hypotrofia plodu nesúvisí s tým, že dojčíte staršie dieťatko počas tehotenstva. Ak by to tak bolo, tak by tento problém malo veľa mamičiek, ktoré počas tehotenstva dojčia, a to tak nie je. Navyše v tehotenstve sa tvorí len málo mlieka, čiže sa nemusíte z hľadiska dojčenia báť, že by dojčenie „odoberalo“ bábätku v brušku živiny. Hypotrofia má inú príčinu. Dojčenie počas tehotenstva nekladie na mamičku žiadne špeciálne nároky. Ak teda chcete, môžete pokračovať ďalej v dojčení staršieho dieťatka. Ak by ste dojčiť prestali, nijako by ste bábätku v brušku nepomohli. Tento článok sa zameriava na príčiny a následky hypotrofie plodu, známej aj ako vnútromaternicová rastová retardácia (IUGR) alebo rastová reštrikcia, a na to, čo hypotrofickým novorodencom hrozí, či môžu byť v buducnosti kojení a či si nesú nejaké riziká aj ďalej.
Čo je Hypotrofický Novorodenec a Vnútromaternicová Rastová Retardácia?
Každý novorodenec, ktorý sa narodí s hmotnosťou pod hranicou normy pre daný vek, je nazývaný termínom hypotrofický novorodenec. V literatúre sa stretávame aj s termínmi ako novorodenec malý na svoj vek, retardácia rastu plodu alebo hypotrofia novorodenca. Hypotrofický novorozenec je dieťa s porodní hmotností (PH) nízkou vzhledem ke gestačnímu věku - tedy s PH pod 10. percentilem pro daný gestační věk, či podľa iných definícií 2 smerodatné odchýlky (SD) pod priemerom pre daný gestačný vek. Novorodenec malý na svoj vek (z anglickej literatúry SGA - small for gestational age) je označenie pre novorodenca, ktorého hmotnosť a/alebo dĺžka sa nachádzajú pod 3. percentilom (resp. pod 10. percentilom) grafu pre daný týždeň tehotnosti. SGA je označenie vychádzajúce zo štatistických údajov danej populácie.
Aby sme vedeli, či miminko pri narodení svojou pôrodnou hmotnosťou odpovedá týždňu tehotenstva, v ktorom sa narodilo, používame tzv. percentilové rastové grafy. Tieto grafy zobrazujú vzťah hmotnosti, dĺžky a obvodu hlavy pri narodení k danému gestačnému týždňu. Je to dôležitá informácia, ktorá nám hovorí, ako dobre či nedobre sa miminku darilo pred pôrodom, a podľa toho tiež môžeme čiastočne predpokladať, ako sa miminku bude dariť po pôrode či aké môže mať potíže. Ak novorodeneca po pôrode označíme ako hypotrofického, znamená to, že jeho pôrodná hmotnosť je pod 10. percentilom rastových grafov. Priemerné hodnoty sa pohybujú medzi 25. až 75. percentilom. Deti pod alebo nad touto hranicou je potrebné sledovať a hľadať príčiny ich pomalšieho alebo rýchlejšieho rastu.
To, že miminko intrauterínne neadekvátne rastie, sa nazýva intrauterinná rastová reštrikcia (IUGR), novšie rastová reštrikcia plodu (FGR). Znamená to, že plod nedosiahne svoje geneticky nastavené veľkosti. Rastová reštrikcia plodu (FGR, fetal growth restriction) neboli intrauterinná rastová reštrikcia/retardácia (IUGR, intrauterine growth restriction) je stav, kedy plod nie je schopný dosiahnuť svoje geneticky podmienené veľkosti, tzn. plod je malý v dôsledku nejakého patologického procesu. Hypotrofia má rôzne príčiny - môže byť dôsledkom nejakého patologického procesu (IUGR) alebo sa môže jednať o konstitučne malý plod (SGA). Keď je novorodenec malý na svoj vek, ešte to nemusí znamenať, že je zároveň hypotrofický. Platí to ale aj opačne, t.j. každý hypotrofický novorodenec je malý na svoj vek. Až v 70% percentách prípadov SGA sa jedná o normálne rastúce, konstitučne malé, zdravé plody/novorodenci.
Hypotrofický novorodenec môže byť ako nedonosený, tak donosený alebo dokonca prenášaný. Hypotrofia plodu - laicky „podvýživa plodu“ a jeho zaostávanie v raste. Opak hypotrofie plodu je hypertrofia, teda plod, ktorý je na svoj gestačný týždeň nadmerne veľký.
Incidencia hypotrofických detí sa uvádza medzi 4-7 % zo všetkých narodených detí. V našej republike sa ročne narodí až 7 000 hypotrofických detí. Prevalence hypotrofie je 4-7 % dětí narozených zdravým matkám v rozvinutých zemích. To nie je úplne malý počet. Výskyt SGA je zvýšený u viacpočetných tehotenstiev.
Typy Hypotrofie Plodu
Existujú dva hlavné typy zaostávania plodu v raste, ktoré sú klasifikované podľa toho, ako sú postihnuté rastové parametre:
1. Symetrická/proporcionálna hypotrofia:Zaostávanie sa pozoruje už v skorých štádiách tehotenstva, pokojne aj v prvom trimestri. Plod je menší v hmotnosti aj v dĺžke telíčka a často zaostáva aj vývoj orgánov. Všetky rastové parametre (hmotnosť, dĺžka aj obvod hlavy) sú menšie vzhľadom k norme pre daný vek. Postihuje cca 25 % všetkých hypotrofických novorodencov. Dieťa je symetricky menšie, zväčša ako dôsledok chronického pôsobenia rizikových faktorov. Hypotrofia nie je otázkou dní, plod ňou väčšinou trpí počas celého vnútromaternicového vývoja. Najčastejšie ide o genetickú alebo infekčnú príčinu. Predpokladá sa chronické pôsobenie alebo začiatok v časnom štádiu (pred 28. týždňom tehotenstva).
2. Asymetrická/disproporcionálna hypotrofia:Dochádza k nepomeru hmotnosti a dĺžky plodu. Hmotnosť plodu je nízka, ale jeho dĺžka približne súhlasí s daným gestačným týždňom. Hmotnosť plodu zaostáva oproti ostatným parametrom, dĺžka a obvod hlavičky sú primerané veku alebo len s minimálnou odchýlkou. Postihuje cca 75 % hypotrofických novorodencov. Dieťa vyzerá vychudnuté, má malé zásoby podkožného a brušného tuku a zníženú svalovú hmotu, hlavička je disproporcionálne väčšia v porovnaní s telom. Prejavuje sa väčšinou až v druhej polovici tehotnosti a je spôsobená zväčša faktormi zo strany placenty, nedostatočnou výživou, hypertenziou matky a ďalšími faktormi, ktoré spôsobujú hypotrofizáciu buniek plodu. Častou príčinou je slabá činnosť placenty, ktorá telíčko dieťaťa nedostatočne zásobuje živinami. Asymetrické vnútromaternicové zaostávanie v raste je väčšinou diagnostikované v druhej polovici tehotenstva. Pri porušenej výžive plodu v posledných fázach tehotenstva - napr. od 36. týždňa.
Komplexné Príčiny Zaostávania Rastu Plodu
Hoci sa niekedy nepodarí určiť presnú príčinu rastovej reštrikcie plodu, existujú isté faktory, ktoré sa za ňu označujú. Môžu byť ako na strane tehotnej ženy, tak aj plodu, ale aj zo strany placenty. Príčiny rastovej restrikcie sú rôznorodé (fetálne, maternální, placentární aj.), najčastejšie sú problémy zo strany placenty.
1. Príčiny na strane matky:
- Ochorenia matky: Medzi materské príčiny sa radia rôzne ochorenia matky, či už chronické, ktorými žena trpela pred tehotenstvom, alebo tehotenské ochorenia. Výskyt je vyšší u mamičiek, ktoré majú preeklampsiu alebo hypertenziu. Môže ísť o celé spektrum ochorení, napríklad vysoký krvný tlak, ochorenie obličiek, neskoré gestózy, kardiopulmonárne (srdcovo-pľúcne) choroby, anémia, lupus erytematodes, diabetes mellitus závislý na inzulíne, závažné obličkové ochorenia. Chronické zápaly (žlčníka, pankreasu), choroby pľúc, vrodené srdcové chyby a gestóza sú tiež rizikové faktory.
- Výživa matky: Nedostatočná výživa matky, podvýživa matky. Ak nie je dostatočne vyživované telo tehotnej ženy, nemožno očakávať, že plod bude dokonale prosperovať. Nízka hmotnosť matky pred otehotnením a nízky hmotnostný prírastok v druhej polovici tehotenstva sú tiež rizikové.
- Životný štýl: Nikotinismus, používanie návykových látok, alkoholizmus, drogy. Mnohé výskumy potvrdzujú, že deti narodené matkám-fajčiarkam majú v priemere o 200 g nižšiu pôrodnú hmotnosť v porovnaní s novorodencami matiek nefajčiarok. Ďalší výskum vplyvu fajčenia na hmotnosť novorodenca zase upozornil na to, že fajčiarkam sa rodia hypotrofickí novorodenci až dvakrát častejšie. U fajčiarok sú tiež častejšie potraty a vyššia mortalita (úmrtnosť) novorodencov. Podobné závažné príčiny má aj konzumácia alkoholu a ďalších návykových látok. U žien, ktoré ich nadmerne požívajú, klesá tvorba pohlavných hormónov, hrozia poruchy vaječníkov a u tehotných žien výrazne stúpa riziko potratu. Táto príčina zahŕňa aj užívanie drog a pravidelné pitie alkoholu a fajčenie pred tehotenstvom i počas neho.
- Environmentálne a psychologické faktory: Vysoká nadmorská výška, psychický stres, zlé životné a pracovné prostredie.
- Anamnéza: Potraty a tehotenské komplikácie v minulosti.
2. Placentárne príčiny:K najčastejšej príčine rastovej reštrikcie plodu patrí placentárna insuficiencia, čo je stav, kedy placenta miminko prestane dostatočne vyživovať. Tento pojem pomenúva stav placenty, ktorej funkcia je z rôznych dôvodov obmedzená. Akonáhle placenta prestáva fungovať „naplno,“ k plodu sa nedostáva dostatok výživy. Nedostatočnosť alebo insuficiencia placenty sa považuje za najčastejšiu materskú príčinu SGA/hypotrofie plodu a predstavuje vážny problém ako pre dieťa, tak aj pre matku. Medzi placentárne príčiny ďalej patria anatomické a funkčné nepravidelnosti maternice, infekcie, rôzne placentárne príčiny - anatomické anomálie placenty, predčasné odlučovanie placenty, placenta praevia, trombózy a infarkty placenty, funkčná nedostatočnosť placenty. V prvých dvoch trimestroch tehotenstva je rast plodu ovplyvnený hlavne genetickým rastovým potenciálom, v 3. trimestri je rast obmedzovaný placentárnou funkciou. Zjednodušene povedané, hypotrofia vzniká pri poruche cirkulácie krvi v placente, ktorá je dôležitá pre rast plodu. Stupeň postihnutia závisí od obdobia, kedy k tejto poruche došlo. Horšia je situácia, keď placentárna nedostatočnosť trvá dlhšiu dobu. Vtedy je plod ohrozený nielen nedostatočnou dodávkou živín, ale aj kyslíka. Dochádza k zastaveniu rastu, redukcii podkožného tuku, neskôr k centralizácii obehu plodu. Spôsobuje to obmedzený prietok krvi obličkami, znížená tvorba plodovej vody (oligohydramnión), pokles srdcového výdaja a v konečnom dôsledku obehová dekompenzácia.
3. Príčiny na strane plodu:
- Genetické vady: Ak je plod menší o niekoľko týždňov už v druhom trimestri, najčastejšou príčinou je niektorá z genetických porúch plodu. Môže ísť o Downov, Patauov alebo Edwardsov syndróm. Symetrická hypotrofia je najčastejšie spôsobená genetickými a vývojovými vadami alebo infekciami.
- Vírusové ochorenia: Ide zväčša o ochorenia, ktoré plod „získal“ od matky. V praxi sú častými prípadmi napríklad rubeola či toxoplazmóza.
- Poruchy pupočníka: Pupočná šnúra dokáže skomplikovať vývoj plodu rôznymi spôsobmi. V súvislosti s ňou môžu vzniknúť komplikácie ako napríklad trombóza pupočníkových ciev, stiahnutie (kompresia) pupočníka či jeho zauzlenie.
Diagnostika a Sledovanie Hypotrofie v Tehotenstve
Prvé podozrenie na rastovú reštrikciu plodu sa väčšinou vyskytne na ultrazvukovom vyšetrení v tehotenstve. Ak sa tak stane, lekári podnikajú ďalšie diagnostické kroky, ktorých cieľom je nielen definitívne potvrdenie diagnózy, ale aj určenie príčiny. Na diagnostiku intrauterínnej retardácie rastu plodu je dôležité jej včasné odhalenie a opakované monitorovanie plodu v prenatálnych poradniach. Zistenie rastovej reštrikcie v priebehu tehotenstva vedie k častejšej monitorácii plodu a prietokov placentou.
Konkrétne ide o tieto doplnkové vyšetrenia:
- Fetálna biometria: Dôsledný ultrazvuk, počas ktorého sa plod nielen dôkladne zmeria (napr. obvod hlavičky, dĺžka stehennej kosti, obvod bruška), ale hodnotí sa aj stav jeho orgánov.
- Kontrola prietokov v pupočnej šnúre (flowmetria): Sleduje sa prietok krvi placentou, aby sa zistilo, či je plod dostatočne zásobovaný živinami a kyslíkom.
- Krvný rozbor: V krvi matky sa sledujú špecifické parametre, ktorých hodnotové odchýlky môžu lekárov naviesť k príčine problému.
- CTG vyšetrenie (kardiotokografia): Merajú sa ozvy bábätka a činnosť maternice, čo poskytuje informácie o stave a reakciách plodu na vnútromaternicové prostredie. Vyšetrenie sa realizuje aj pomocou biofyzikálneho profilu plodu, ktorý kompletne zhodnotí stav.
- Vaginálna cytológia: Ster z pošvy, ktorý sa posiela na kultiváciu, pričom sa hľadajú rôzne baktérie, ktoré by mohli byť príčinou infekcie.
- Záťažové testy: Sleduje sa tu zrelosť plodu.
Často je skutočnosť, že bábätko zaostáva v raste, viditeľná aj navonok. Tehotnej žene prestáva rásť bruško a maternica je na daný týždeň tehotenstva neprimerane malá.
Diagnostika a liečba intrauterinnej rastovej retardácie (IUGR)
Screening rastovej reštrikcie plodu:V 36. a 37. týždni tehotenstva sa vykonáva screening rastovej reštrikcie plodu u nastávajúcich mamičiek, pri ktorých sa na tento problém už vyskytlo podozrenie. Rovnako ho však môže podstúpiť z vlastnej vôle, aj v prípade, že sa podozrenie doposiaľ nenaskytlo. Nevýhodou však je, že by si toto vyšetrenie musela sama zaplatiť v špecializovanej klinike. Diagnóza rastovej retardácie plodu je vždy riziková a treba k nej pristupovať s náležitou vážnosťou.
Manažment a Liečba Hypotrofie Plodu
Liečba rastovej restrikcie neexistuje. Keďže môže mať rastová reštrikcia celé spektrum príčin, jednotná liečba alebo všeobecný postup neexistuje. Dôležitá je primárna prevencia rizikových faktorov zo strany matky, najmä ukončenie fajčenia. Klíčové je pečlivé sledování těhotenství (ultrazvukem včetně Dopplerovských parametrů) a správné načasování porodu.
Základom je monitoring rodičky i plodu a zahájenie pokojového režimu. Ak je príčina na strane matky a ide napríklad o jej podvýživu, snahou lekárov je tento problém minimalizovať a poskytnúť telu matky potrebnú výživu, aby bolo schopné lepšie vyživovať plod. Samozrejmosťou je zákaz užívania návykových látok. Ak sa nepodarí určiť presnú príčinu, pristupuje sa k liečbe tak, že sa matke podávajú rôzne vitamíny a liečivá.
Veľmi často pri zhoršovaní nálezov je indikované ukončenie tehotenstva pre záchranu miminka. V prípade, že sa bábätko v maternici „nezlepšuje“ a nereaguje na poskytnutú liečbu, po 34. týždni tehotenstva sa volí predčasný pôrod. V prenatálnych poradniach sa v súčasnej dobe darí vo veľkej miere podchytiť tehotenstvá s hyper- aj hypotrofickými plodmi.
Hypotrofický Novorodenec Po Pôrode: Bezprostredné Výzvy
Je samozrejmé, že k bábätku, ktoré sa v konkrétnom týždni tehotenstva narodí menšie ako jeho „rovesníci,“ budú lekári pristupovať osobitejšie. Hypotrofický novorodenec sa síce po pôrode môže adaptovať veľmi dobre, pretože vďaka „hladovaniu“ má zvýšenú produkciu určitých hormónov, ale na druhej strane môže mať radu komplikácií a rizík. Okrem podstúpenia doplnkových vyšetrení, ktoré skontrolujú činnosť jeho orgánov, bude starostlivejšie sledované aj po ukončení novorodeneckého obdobia.
Prejavy podvýživy a vzhľad u novorodenca:To, že sa jedná o hypotrofické dieťa, prezradí už jeho vzhľad - dieťa je vychudnuté, pretože má málo podkožného tuku, jeho koža je vráskavá. Novorodenec je dlhý, chudý, bez podkožného tuku. Koža je tenká, suchá, voľná, olupujúca sa (hlavne na chodidlách a dlaniach). Vlasy sú riedke. Svalstvo na končatinách je chabé. Brucho býva člnkovito vpadnuté. Hmotnosť je nižšia ako prináleží týždňu tehotenstva. Pôrodná dĺžka hypotrofického novorodenca sa pohybuje medzi 30-50 cm. Neurologický nález je po narodení takmer normálny, deti kričia, prítomné sú všetky reflexy, svalový tonus je dobrý. Ťažká podvýživa však môže mať neurologické následky aj v neskoršom období.
Možné popôrodné komplikácie:Jelikož tieto deti majú minimálne rezervy, majú problémy s udržaním hladiny cukru, s termoreguláciou, môžu mať poruchy zrážlivosti, znížený počet krvných doštičiek. Ak sú viac nezrelé, tak mávajú častejšie chronické pľúcne ochorenie, nekrotizujúce enterokolitídy. Chorobnosť u hypotrofických novorodencov je 5 až 10-krát vyššia ako u novorodencov primeraného rastu. Konkrétne problémy zahŕňajú:
- Hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi): Je spôsobená neprítomnosťou zásob cukru v pečeni. Dieťa môže mať tras alebo kŕče, u závažných prípadov vyžaduje podávanie roztokov cukru vo forme infúzií.
- Podchladzovanie: V dôsledku neprítomnosti podkožného tuku je koža tenká a nechráni dostatočne novorodenca pred stratou tepla.
- Polycytémia (vysoká koncentrácia červených krviniek): Tá vzniká preto, lebo ak plod má málo kyslíka, snaží sa situáciu vykompenzovať vyšším množstvom červených krviniek ako prenášačov kyslíka. Následkom polycytémie po narodení je spomalený tok krvi v cievach a pokračujúce poškodzovanie nedostatkom kyslíka a zároveň pri rozpade červených krviniek je novorodenec ohrozený novorodeneckou žltačkou. Trombocytopénia, neutropénia (zníženie počtu krvných doštičiek a neutrofilných bielych krviniek) - vzniká ako dôsledok vystupňovanej tvorby červených krviniek a zvýšenej spotreby krvných doštičiek. Imunologické komplikácie úzko súvisia s nízkym počtom bielych krviniek a imunoglobulínov.
- Asfyxia: Rodiaci novorodenec nemá žiadne zásoby kyslíka a preto aj bezproblémovo prebiehajúci pôrod, môže byť pre neho záťažou, ktorá sa prejaví v nízkom hodnotení Apgar skóre a rozvojom tzv. včasného asfyktického syndrómu (syndróm nedostatku kyslíka). Novorodenci s rastovou retardáciou sú pomerne často ohrození asfyxiou počas pôrodu. Dokonca aj hladko prebiehajúci pôrod je pre nich záťažou. Súvisí to s malými energetickými rezervami a nízkou toleranciou na stres. Plody a novorodenci s rastovou restrikciou majú zvýšenú morbiditu aj mortalitu. V porovnaní s normálne rastúcimi zdravými plodmi majú prinajmenšom 10-krát vyššie riziko perinatálnej úmrtnosti. V rozvinutých krajinách je FGR najčastejšou príčinou potratov a druhou najčastejšou príčinou perinatálnej úmrtnosti (najčastejšou príčinou je predčasný pôrod). Medzi najčastejšie príčiny úmrtí patrí dlhodobá hypoxie, pôrodná asfyxie, nedonosenosť a vrodené anomálie.
- Vdýchnutie smolky (mekóniová aspirácia): Je závažný stav novorodenca, vzniká vtedy, ak novorodenec vdýchne plodovú vodu s obsahom mekónia (smolky). Tá sa dostane do plodovej vody vtedy, ak črevo zareaguje na nedostatok kyslíka uvoľnením zvieračov konečníka, čím umožní predčasný odchod mekónia. Prítomnosť smolky v pľúcach novorodenca je závažný stav. Zvlášť nebezpečná je situácia, ak sa v plodovej vode nachádza smolka a novorodenec ju počas pôrodu vdýchne. Hovoríme tomu aspirácia mekónia.
Starostlivosť a výživa hypotrofických novorodencov:Vieme, že ak plod v dělohe strádá, začíná tzv. centralizovať obeh. To znamená, že sa snaží udržať najlepšie prekrvenie pre mozog, srdce a nadobličky. Zažívací trakt nie je v tú chvíľu pre neho tak dôležitý. Ale po pôrode sa všetko mení. Enterálna výživa je pre každé dieťa veľmi dôležitá. Hypotrofické deti sa na rozdiel od detí eutrofických (tak nazývame deti s normálnou hmotnosťou) začínajú kŕmiť od prvých hodín života, ak to ich zdravotný stav dovolí. Jednak aby sme zabránili hypoglykémii a súčasne začali stimulovať enzýmy a rôzne faktory črevnej sliznice, ktoré spustia správnu funkciu zažívacieho traktu. U týchto miminiek začíname oveľa menšími dávkami a aj opatrnejšie ich dvíhame. Bedlivě sledujeme aj odchod prvej stolice, smolky. Pri ťažkej forme hypotrofie majú deti problémy s toleranciou stravy, na začiatku je ich prírastok malý, neskôr normálny. Väčšina hypotrofických novorodencov je čulá a dychtivo pije.
Dojčenie hypotrofických novorodencov:Určite tieto deti majú rovnakú šancu, že budú dojčené, ako ostatné deti. Pouze sa môže stať, že kalorická hodnota materského mlieka nemusí u niektorých z nich stačiť k adekvátnemu prospievaniu. Často preto využívame tzv. fortifikáciu materského mlieka (pridávanie špeciálnych výživových doplnkov zvyšujúcich kalorickú hodnotu). Nic nefunguje v 100 percentách. Ale pri ambulantnom sledovaní týchto detí vidím, že tie, ktoré sa narodili hypotrofické, majú väčšinou s prospievaním a vôbec s kŕmením väčšie problémy než tie ostatné. Okrem hmotnosti je nutné sledovať aj rast do dĺžky a obvod hlavičky. Sú to parametre, ktoré môžu veľmi pomôcť v nastavení adekvátnej výživy týchto detí.
Dlhodobé Následky a Prognóza Vývoja
Hypotrofickí novorodenci majú 8x vyššiu pôrodnú úmrtnosť ako novorodenci bez hypotrofie a 10x vyšší výskyt dlhodobých zdravotných problémov. Rastová restrikcia spôsobuje komplikácie nielen v období bezprostredne okolo pôrodu, ale aj v neskoršom veku, kedy môže byť príčinou oneskoreného vývoja či detskej mozgovej obrny. V dospelosti vedie k sklonu k obezite a rozvoju metabolického syndrómu.
Možné dlhodobé problémy:
- V neskoršom veku sa u nich môžu častejšie objaviť problémy s prospievaním, výškou, koordinačné poruchy, poruchy psychomotorického vývoja.
- Majú vyššiu incidenciu porúch rastu, psychomotorickej retardácie, porúch učenia, a i.
- V dospelosti im hrozí zvýšené riziko rozvoja metabolického syndrómu, ktorý môže viesť k obezite, kardiovaskulárnym komplikáciám a cukrovke II. typu. Metabolický syndróm zahŕňa hypertenziu, cukrovku, aterosklerózu a dyslipidémiu.
- U detí, ktoré prežijú, sa môžu vyskytnúť neurologické poruchy, poruchy správania a kognitívnych funkcií, ochorenia obličiek a metabolické ochorenia.
Prognóza a "catch-up" rast:Až 90 % detí, ktoré sa narodili menšie a nemajú pridružené ochorenia či genetickú poruchu, tento rozdiel do dvoch rokov „dobehnú“. Tieto deti vykazujú rastový výšvih (catch-up) do 6 mesiacov veku, ale zvyšných asi 10 % zostáva výškou pod 3. percentilom aj vo veku 2-3 rokov.
Prevencia Podvýživy Plodu a Novorodenca
Prevencia spočíva vo vyhľadávaní a včasnom odstránení alebo zmiernení faktorov, ktoré počas tehotenstva spôsobujú podvýživu. Žena môže ovplyvniť hlavne vonkajšie faktory ako pracovné prostredie, správna výživa a denný režim.
Kľúčové aspekty prevencie:
- Životospráva a výživa: Strava má byť pestrá, neodporúča sa vegetariánska strava. Je dôležité dodržiavať správnu výživu a denný režim, vyvarovať sa diétam a strachu z pribratia.
- Vylúčenie návykových látok: Vylúčiť alkohol, fajčenie, drogy. Lieky užívať len ak sú nevyhnutné pre zdravie ženy a po konzultácii s lekárom.
- Zdravotný stav matky: Ak sa žena rozhodne otehotnieť, je dôležité aby jej zdravie bolo na patričnej úrovni. V prípade chronických ochorení by tie mali byť v kľudovom štádiu.
- Minimalizácia stresu: Vyhýbať sa psychickému stresu.
- Pravidelné prenatálne poradne: Tehotná žena sa môže pričiniť k eliminácii rizikových faktorov tým, že bude pravidelne navštevovať prenatálnu poradňu. Ostatná starostlivosť patrí do rúk gynekológa.
Odlišnosti: Hypotrofia vs. Hypertrofia Plodu
Pre komplexné pochopenie rastových odchýlok plodu je dôležité spomenúť aj opačný extrém - hypertrofiu plodu. Kým hypotrofia predstavuje zaostávanie v raste, hypertrofia znamená, že plod je na svoj gestačný týždeň nadmerne veľký.
Definícia hypertrofického novorodenca:Donosený veľký novorodenec narodený v 40. týždni gestačného veku je na základe tabuľky podľa Kučeru hodnotený ako hypertrofický pri hmotnosti u dievčatka nad 3 970 g a u chlapca nad 4 100 g. Dĺžka väčšinou presiahne 52 cm. Extrémne veľkým plodom je myslený novorodenec, ktorého hmotnosť presiahne 4 500 g. Priemerné hodnoty sa pohybujú medzi 25. až 75. percentilom. Deti pod alebo nad touto hranicou je potrebné sledovať a hľadať príčiny ich pomalšieho alebo rýchlejšieho rastu.
Incidencia a príčiny hypertrofie:V európskej populácii sa výskyt hypertrofických detí pohybuje v rozpätí 10 až 15 %. Na počet veľkých a extrémne veľkých detí má vplyv aj rasa (častejšie sa rodia „bielym“ rodičom než černochom alebo Aziatom) a sociálno-ekonomické podmienky. Viacero výskumov poukázalo na to, že veľkí a extrémne veľkí novorodenci sa častejšie rodia v rodinách, ktoré majú dobrú alebo až vyššiu sociálnu úroveň. Aj keď sa to nezdá, podľa odborníkov má vplyv na výskyt hypertrofických detí aj kvalita životného prostredia, teda jeho čistota. Viac takých detí sa rodí rodičom žijúcich na dedinách než v mestách. V prvom rade však svoju úlohu zohráva dedičnosť a genetické predispozície. Väčšinou sa hypertrofickí novorodenci rodia rodičom s väčšou hmotnosťou a výškou, než je priemer, ale nie je to pravidlom. Niekedy prekvapí aj útla mamička, ktorá porodí veľký plod, inokedy robustnejšia mamička porodí drobnejšie dieťa. Mnohé mamičky sa obávajú toho, že keď počas tehotenstva priberú viac, než je odporúčané (8-12 kg), ich dieťa bude príliš veľké. Ani väčší hmotnostný prírastok u matky počas tehotenstva sa ale nemusí odraziť na hmotnosti plodu a nemusí ani ovplyvniť dĺžku tehotenstva - pokiaľ to nie je patologický prírastok na hmotnosti s ďalšími zdravotnými komplikáciami matky, ktoré majú vplyv aj na vývin plodu. Dokonca ani nie je dokázané, že keď žena vyvíja počas tehotenstva menšiu fyzickú aktivitu, hmotnosť jej dieťaťa tým bude ovplyvnená smerom hore. Pôrodníci sa však zhodujú na tom, že hypertrofickí novorodenci sa väčšinou nerodia ženám stravujúcim sa v štýle vegetariánstva.
Vzhľad hypertrofického novorodenca a riziká:Väčšia veľkosť plodu však často prináša matkám zdravotné problémy. Jedná sa o ťažkosti s dýchaním, zväčšenou záťažou na cievy sa tvoria tzv. kŕčové žily. Veľký a extrémne veľký novorodenec je typický aj svojim vzhľadom. Hlavička sa vyznačuje pevnými lebečnými kosťami a väčšinou menšími fontanelami. Nadmerná hmotnosť býva rozložená symetricky, sú to „malí buckovia s bacuľatými ručičkami a nožičkami“.
Riziká u hypertrofického plodu súvisia s náročnosťou pôrodu. Pôrod je pre rodičku namáhavejší, pri vaginálnom pôrode s väčším rizikom pôrodných poranení. Pokiaľ ukazovatele pred samotným pôrodom svedčia o tom, že dieťa bude hypertrofické, pričom organizmus ženy je pripravený na pôrod, odporúča sa nečakať na spontánny nástup pôrodu, ale je vhodné plánovať pôrod cisárskym rezom. Je samozrejmé, že veľký plod sa rodí horšie, niekedy je aj indikáciou na pôrod cisárskym rezom (pri kefalopelvickom nepomere - veľkosť dieťaťa k priestrannosti panvy matky), čo je šetrnejšie pre matku aj dieťa, pretože hrozí, že pri spontánnom pôrode hypertrofického novorodenca by mohlo dôjsť ku komplikáciám a musel by byť ukončený kliešťami alebo vákuumextraktorom. Riziká hrozia aj samotnému dieťaťu. Hypertrofickí novorodenci môžu mať viacpočetné pôrodné poranenia, ako napríklad syndróm modrej masky - prejaví sa modrým sfarbením v oblasti tváričky v dôsledku popraskania drobných ciev (na tváričke sa urobí veľká modrina), kefalhematóm - pôrodný „nádor“, zlomenina kľúčnej kosti…, následne zvýšený bilirubín, ktorý spôsobuje žltačku u novorodencov (ale novorodenecká žltačka býva spôsobená aj mnohými ďalšími príčinami). Veľké plody mávajú hypertrofickú kardiomyopatiu, sú sledované detským kardiológom, väčšinou majú po pôrode nízku glykémiu (hladinu krvného cukru), ktorá sa lieči infúziou glukózy.
tags: #hypotroficky #novorodenec #solen