Ibiš lekársky (Althaea officinalis) je rastlina s dlhou históriou využitia v tradičnej medicíne. Jeho upokojujúce účinky na dýchacie cesty, najmä vďaka obsahu slizov, sú dobre známe. Avšak, v kontexte dojčenia a podpory tvorby materského mlieka, je jeho úloha často prehliadaná a zamieňaná s inými rastlinami. Tento článok sa zameriava na objasnenie jeho potenciálu a obmedzení, ako aj na širší kontext fytoterapie v období dojčenia.
Ibiš lekársky: Zloženie a účinky na dýchacie cesty
Ibiš lekársky patrí do čeľade slézovitých (Malvaceae). Táto trváca bylina sa vyznačuje hrubým, mäsitým koreňom, ktorý je bohatý na slizové látky. V prvom roku rastliny sa rozvíja prízemná ružica listov, zatiaľ čo v druhom roku vyrastá až 150 cm vysoká, chlpatá a dutá stonka. Listy sú striedavé, s dlhými stopkami, pričom dolné sú vajcovité a päťdielne, zatiaľ čo horné sú trojdielne a hrubo zúbkaté. Kvety sú biele alebo ružové a plod je diskovitý. Koreň ibiša, ktorý je najčastejšie využívanou časťou rastliny v tradičnej medicíne, je zvonka sivasto žltý a zvnútra biely. Rastlina preferuje vlhké pôdy, nachádzame ju na pasienkoch, okrajoch riek, húštin a močiarov.
Hlavným aktívnym prvkom ibiša lekárskeho sú slizové látky, ktoré majú ochranný a upokojujúci účinok na sliznice. Tieto slizy vytvárajú na povrchu slizníc ochranný film, ktorý zmierňuje podráždenie a zápaly. Preto je ibiš lekársky často používaný pri liečbe zápalov pľúc a priedušiek, ako aj pri problémoch s hrdlom, hltanom a hlasivkami. Jeho účinky sú upokojujúce a príjemné na tieto oblasti.
Tradičný spôsob prípravy čaju z ibiša spočíva v zaliatí jednej lyžičky drogy 0,2 litra vriacej vody a následnom 15-minútovom lúhovaní. Dávkovanie sa zvyčajne pohybuje okolo 3-4 šálok denne. Je dôležité poznamenať, že ibiš lekársky sa nikdy nemá variť ani zalievať horúcou vodou, pretože teplom sa slizové látky ničia. Listy sa zbierajú postupne počas kvitnutia rastliny a sušia sa pri teplote do 50 stupňov Celzia.
V kontexte zdravotných tvrdení predložených Európskej komisii na schválenie (momentálne v stave "on hold") sa uvádza normálne trávenie a činnosť čriev, ako aj normálne funkcie dýchacieho systému. Tinktúra z koreňa ibiša lekárskeho, vyrábaná špecifickými metódami, zachováva aj obsah slizov, ktoré sú inak rozpustné najmä vo vode. Odporúčané dávkovanie tinktúry je 3x denne 20 kvapiek do vody či čaju.
Bylinky na podporu dojčenia: Širší kontext
V období dojčenia sa mnohé matky obracajú na prírodné prostriedky na podporu tvorby materského mlieka. Tieto byliny, známe ako galaktogógy, môžu pomôcť stimulovať hormonálne procesy, najmä prolaktín a oxytocín, ktoré sú kľúčové pre produkciu mlieka.
Medzi najčastejšie odporúčané galaktogógy patria:
- Senovka grécka (Pískavica): Jedna z najúčinnejších bylín na zvýšenie produkcie mlieka, využívaná už od nepamäti. Pozitívne výsledky sa môžu objaviť už po 24-72 hodinách. Odporúčané denné množstvo je 3500 mg. Bylina sa neodporúča užívať počas tehotenstva kvôli možnosti vyvolania kontrakcií maternice. Senovka môže u niektorých žien alebo ich detí spôsobiť plynatosť.
- Fenikel: Okrem podpory tvorby mlieka pôsobí upokojujúco pri tráviacich problémoch a na upokojenie žalúdka. Často sa kombinuje so senovkou. Tradične sa využíva na Blízkom východe, v stredomorských krajinách a v Indii. U niektorých žien môže konzumácia čaju z feniklu zdvojnásobiť množstvo materského mlieka.
- Listy malinovníka: Podporujú produkciu mlieka, pomáhajú pri zotavovaní sa maternice po pôrode a pri tzv. "tehotenskom blues". Obsahujú veľa vitamínov a minerálov a sú obľúbené aj počas tehotenstva.
- Lucerna siata: Vynikajúca bylina pre dojčiace mamičky. Vďaka vysokému obsahu vitamínu K pomáha pri popôrodnom krvácaní a podporuje zotavenie organizmu. Príliš časté užívanie však môže spôsobiť hnačku. Lucerna je bezpečná aj počas tehotenstva.
- Žihľava dvojdomá: Účinky podobné lucerne siatej, taktiež napomáha tvorbe mlieka pri dojčení.
- Aníz: Staroveký ľudový liek na zvyšovanie tvorby mlieka. Jeho semená obsahujú anetol, ktorý môže stimulovať mliečne žľazy.
- Benedikt lekársky: Pozitívne pôsobí na tvorbu mlieka a zároveň pomáha pri popôrodnej depresii a pochmúrnej nálade. Je to horká bylinka, prospešná aj pre pečeň a trávenie.
- Jastrabina lekárska: Účinná bylina na podporu tvorby mlieka s priamym účinkom na prsné žľazy. Odporúča sa ženám s problémami s dojčením od začiatku.
Organizácia MAMILA, ktorá sa profesionálne venuje podpore dojčenia, zaraďuje fytoterapiu medzi možnosti pre navýšenie tvorby materského mlieka v rámci komplexného prístupu. Uvádza, že byliny ako senovka grécka, benedikt lekársky a moringa olejodarná sú považované za potravinové doplnky s potenciálom zlepšiť dojčenie a viesť k výlučnému dojčeniu. Tieto byliny sa v tradičnej strave konzumujú aj vo väčších množstvách než v doplnkoch.
Bezpečnosť a odbornosť pri užívaní bylín v tehotenstve a pri dojčení
Napriek všeobecnému presvedčeniu o prirodzenosti liečivých rastlín, v období tehotenstva a dojčenia je potrebná zvýšená opatrnosť. Existuje riziko alergickej reakcie na niektorú bylinku, aj keď v bežnom stave žiadne problémy nenastali. Preto je nevyhnutné, aby sa o použití akýchkoľvek bylín vždy poradilo s lekárom alebo lekárnikom. Táto rada je obzvlášť dôležitá pre tehotné a dojčiace ženy, ako aj pre deti do 3 rokov.
Je ašvaganda bezpečná počas dojčenia? Kompletný sprievodca
Psychologička a lektorka kurzov pre rodičov zdôrazňuje, že aj keď máme s užívaním niektorých rastlín skúsenosti, počas dojčenia môžu predstavovať problém. Odporúča konzultáciu s lekárom alebo lekárnikom.
V súvislosti s užívaním bylín na podporu laktácie sa objavujú otázky týkajúce sa nežiaducich účinkov a mechanizmu účinku. Štúdie a skúsenosti naznačujú, že byliny ako senovka a benedikt majú potenciál zvyšovať tvorbu mlieka. Autori Swafford S. a Berens B. vo svojej štúdii zaznamenali výrazné zvýšenie produkcie mlieka u žien užívajúcich senovku. Užívanie bylín zvyšuje percento dojčených detí a znižuje sklamanie matiek z nedostatočnej tvorby mlieka.
Napriek obavám o nežiaduce účinky, ako napríklad v článku Doubravovej, samotná autorka uvádza, že z hodnotenia štúdií jednoznačne nevyplýva, či sú nežiaduce účinky niečo, čoho sa treba obávať. V metaanalýze v databáze Cochrane bol ich výskyt zaznamenaný len v jednotlivých prípadoch. Najčastejšie uvádzané ťažkosti u žien po pôrode boli potenie, avšak autorka poznamenáva, že tieto príznaky sú pre prvé mesiace po pôrode typické a nemusia mať priamu súvislosť s užívaním bylinných kapsúl.
Kontraindikácie pre senovku, ako napríklad znižovanie hladiny cholesterolu a glykémie či riedenie krvi, sú v konečnom dôsledku pozitívnymi účinkami pre iné skupiny pacientov.
Čo sa týka mechanizmu účinku, nepodložené tvrdenia o vplyve bylín na zvyšovanie prolaktínu a ovplyvňovanie dopamínu nie sú podporené vedeckými štúdiami. Neexistuje žiadna zmienka v vedeckých textoch o tom, že by byliny mali vplyv na dopamín alebo že by prenikali do mozgu. Vysoké hladiny prolaktínu u dojčiacich žien sú normálne a majú pozitívny efekt na zdravie a náladu. Byliny skôr zlepšujú trávenie, dojčenie a pomáhajú prekonať problémy, ktoré by mohli viesť k ukončeniu dojčenia. Pozitívny vplyv na duševné zdravie žien prináša úspešné dojčenie a riešenie problémov s ním spojených, čo zahŕňa aj vylučovanie oxytocínu a endorfínov.
Laktačné poradkyne MAMILY absolvujú vzdelávanie o účinkoch, indikáciách a kontraindikáciách bylín. Dodržujú etický kódex, neodporúčajú konkrétne značky a neprofitujú z predaja produktov.
Je dôležité zdôrazniť, že hoci bylinky môžu byť účinnou pomocou, je nevyhnutné konzultovať ich užívanie s lekárom alebo odborníkom na bylinkárstvo, aby sa predišlo možným nežiaducim účinkom a zabezpečila sa bezpečnosť matky aj dieťaťa.
tags: #ibis #lekarsky #kojenie