RNDr. Jozef Iľko, CSc., narodený 28. februára 1939, je azda najznámejší slovenský predpovedač počasia a renomovaný slovenský odborník, ktorého životná dráha je neoddeliteľne spojená s vývojom meteorológie a jej prezentácie v médiách na Slovensku. Jeho dlhoročné pôsobenie pred televíznymi kamerami, v rozhlase a v novinách z neho urobilo osobnosť, ktorej tvár a hlas si s predpoveďou počasia automaticky vybaví veľké množstvo Slovákov. Doktor Jozef Iľko, často označovaný ako „televízny kráľ počasia“, sa neúnavne venuje tomuto vednému odboru už vyše 55 rokov a prostredníctvom svojich rozsiahlych znalostí a schopnosti komunikovať komplexné informácie pútavou formou, formoval vnímanie počasia verejnosťou po celé generácie.
Raný život, vzdelanie a záľuby formujúce osobnosť
Jozef Iľko sa narodil 28. februára 1939 v obci Lastovce, ktorá sa nachádza v okrese Trebišov vo východnom Slovensku. V tomto prostredí prežil svoje detstvo a mladosť, pričom až do maturity žil v šesťčlennej rodine. Po úspešnom zložení maturity sa jeho akademická cesta začala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval učiteľskú kombináciu matematika-fyzika. Pôvodne mal v pláne od štvrtého ročníka venovať sa odbornému štúdiu astronómie. V čase jeho štúdia však fakulta tento odbor neotvárala, a tak sa rozhodol pre meteorológiu a klimatológiu, čo sa ukázalo ako kľúčové rozhodnutie, ktoré definovalo jeho profesionálnu dráhu. Fakultu opustil v roku 1961 ako promovaný fyzik. Následne si svoje vzdelanie rozšíril získaním titulu doktora prírodných vied (RNDr.) na Masarykovej univerzite v Brne v roku 1967 a vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.) na Karlovej univerzite v Prahe.
Už v mladosti bol Jozef Iľko ovplyvnený remeselnými zručnosťami svojho otca, ktorý mal doma krajčírsku dielňu. Mali samostatnú budovu na dvore, kde Jozef strávil veľa času až do gymnázia. Otec mu vtedy povedal, že keď sa niečomu priučí, môže sa mu to zísť. A skutočne sa mu to zišlo, lebo ho to bavilo. Tieto zručnosti si osvojil natoľko, že dokonca úspešne šil oblečenie pre svoje dve dcéry i pre manželku podľa strihov z časopisu Burda. Dnes má šijací stroj aj teraz a niekedy si sadne a potrebné veci si urobí sám. Napriek tomu, že ho remeslo bavilo, jeho záujem o matematiku bol silnejší, čo ho napokon priviedlo k štúdiu matematiky, fyziky a neskôr meteorológie. Preto sa krajčírstvu venuje len amatérsky. Okrem manuálnych zručností a vedného bádania ho lákalo aj umenie. Počas vysokej školy spieval vo vysokoškolskom umeleckom súbore. Aj keď sa už teraz nesnaží spievať, lebo ani jemu sa jeho spev nepáči, rád si zahrá na harmonike, aj na elektronickom klavíri - pre seba, žiadne koncerty, ani pre rodinu. Tieto aspekty jeho raného života a študentských rokov vykresľujú osobnosť s rozmanitými záujmami a talentmi, ktorá bola pripravená na komplexné výzvy budúcej kariéry.
Profesionálna dráha a medzinárodné pôsobenie v meteorológii
Do meteorologickej praxe sa Jozef Iľko dostal už v roku 1961, čo svedčí o jeho dlhoročnej a nepretržitej oddanosti tomuto odboru. Odvtedy ho meteorológia stále drží, pretože je to, ako sám hovorí, aj jeho veľký koníček. Po ukončení štúdia meteorológie na Univerzite Komenského v Bratislave nastúpil do služieb Hydrometeorologického ústavu ako meteorológ. V Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) pôsobil dlhé roky a zastával aj významné funkcie, ako napríklad vedúci Meteorologickej služobne na letisku Sliač. Jeho odborné znalosti a skúsenosti presiahli hranice vtedajšieho Československa, keď v rokoch 1982 až 1987 zastupoval Československo v pracovnej skupine Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) v Ženeve.
Táto medzinárodná skúsenosť bola pre neho kľúčová, pretože si odtiaľ priniesol veľa skúseností o počasí, ktoré následne zúročil vo svojej práci. Kontakt s odborníkmi z celého sveta mu umožnil za desaťročia praxe zostaviť jedinečný Atlas svetového počasia. Tento rozsiahly a cenný atlas v súčasnosti využíva vo svojich príspevkoch v médiách, vrátane kontaktných relácií Slovenského rozhlasu a TV Markíza. Spolu s využitím podkladov zo siete internet poskytuje cenné informácie pre tých, ktorí cestujú do rôznych končín sveta, čím prispieva k bezpečnosti a informovanosti širokej verejnosti. Jeho neustála snaha o získavanie a zdieľanie vedomostí o počasí sa prejavuje aj v jeho účasti na Európskej súťaži v predpovedaní počasia. Tejto súťaže sa prostredníctvom internetu zúčastňujú oficiálne štátne meteorologické služby, školské a vedecké pracoviská, špičkové súkromné meteorologické firmy a aj jednotlivci. Jozef Iľko dosiahol v tejto súťaži významné úspechy; okrem najlepšieho umiestnenia medzi jednotlivcami získal aj veľmi cenné tretie miesto a digitálnu bronzovú medailu, čo potvrdzuje jeho výnimočné schopnosti v predpovedaní počasia.
Mediálna osobnosť a „televízny kráľ počasia“
Jozef Iľko sa stal známou tvárou na televíznej obrazovke, hoci jeho prvé objavenie sa v televízii prišlo až o pätnásť rokov po tom, čo získal titul RNDr., teda po roku 1967. Predpovedal počasie už v osemdesiatych rokoch minulého storočia v televízii a rozhlase, pričom začal už v roku 1982. Pre Slovenskú televíziu pripravil v Aktualitách a mnohých iných programoch od roku 1982 vyše 1300 vystúpení v pravidelných reláciách o počasí. V rokoch 1982-1997 pôsobil v televízii ako meteorológ, ktorý sa podieľal na príprave relácií o počasí ako Aktuality a Haló, tu redakcia TN Československej televízie. Jeho úplne prvé vystúpenie v televízii bolo v rozhovore pre večerné Aktuality, spravodajskú reláciu. Rozprával tam o práci meteorológa a spovedal ho vtedy moderátor Juraj Paška.
Predpoveď počasia Markíza 11.11.2011 (VHS)
V porovnaní s dneškom to však bolo omnoho náročnejšie, keďže technicky boli tvorcovia relácií limitovaní. Všetko muselo byť pripravené v papierovej forme. Meteorológovia kreslili mapy, ktoré sa vyvesili na stenu, a na nich vysvetľovali poveternostnú situáciu. Musela tam byť mapa Slovenska, na ktorú prikladali pomocou magnetiek také ikony a teploty. Všetko sa muselo robiť ručne, čo si vyžadovalo značnú precíznosť a čas. Neskôr sa procesy vyvíjali, ale pamätné sú aj prvé skúsenosti s modernými technológiami, ktoré priniesli vlastné výzvy. Jozef Iľko spomína, že predpovede počasia sa vždy nahrávali tak, že za sebou mali zelené pozadie a na obrazovke museli sledovať mapu a správne položiť ruku. Problém s tým mali najmä dievčatá - rosničky, ktoré mali ukázať tlakovú níž či studený front. Najskôr si museli uvedomiť, kde sa vlastne nachádza. Problém bol v tom, že keď sa urobila chyba, bolo potrebné zopakovať všetko znovu. Rosničky skončili úplne vyčerpané, niekedy sa muselo opakovať aj dvadsaťkrát. Neskôr už technika pokročila a nemuselo sa to nahrávať odznovu, čo výrazne zjednodušilo proces a ušetrilo energiu všetkým zúčastneným.
Okrem televízie spolupracuje Jozef Iľko so Slovenským rozhlasom už 35 rokov, kde tiež poskytuje svoje odborné znalosti širokému publiku. Publikoval aj množstvo populárnych a aktuálnych príspevkov v novinách a časopisoch, čím prispieval k zvyšovaniu meteorologickej gramotnosti. Je tiež autorom množstva vedeckých článkov a populárnej knižky s názvom Minilexikón meteorológie, ktorá vyšla v roku 1990. Ján Čomaj, autor literatúry faktu, sa na istý čas stal pozorným poslucháčom popredného odborníka Jozefa Iľka. Z ich spolupráce vzniklo príjemné memoárové dielo pod názvom S počasím si tykám. Na prelome tisícročí, v roku 1999, prešiel Jozef Iľko do súkromnej TV Markíza, kde v relácii Teleráno predpovedá počasie dodnes. Jeho prínos pre túto televíziu je taký významný, že po ňom TV Markíza pomenovala most na jazierku pred svojou budovou v Záhorskej Bystrici, čo je jedinečné uznanie jeho dlhoročnej práce a popularity. Hoci už tam tak často nechodí, no keď nastane nejaká zaujímavá situácia, rád ju príde divákom vysvetliť.
Jozef Iľko si vždy zakladal na tom, aby jeho predpovede a vysvetlenia boli pre širokú verejnosť zrozumiteľné. Vždy sa snažil pripraviť texty a podklady tak, aby to bolo zrozumiteľné. Vyhýbal sa odborným termínom a aj bežné termíny vždy ukázal na mape a vysvetlil, čo to je, aby si ľudia zvykli a osvojili si to. Svoj prehľad o situácii na sedem dní dopredu má vždy a tak môže ľuďom poradiť, čo z neho robí spoľahlivého radcu v otázkach počasia. V Markíze ho držalo najmä to, že sa mohol kontaktovať s divákmi, ktorí mu telefonovali a vyjadrovali svoje názory. Tento priamy kontakt bol pre neho vždy povzbudzujúci. Pokiaľ vie, že tam je sledovanosť a že ľudia jeho informáciám dôverujú, baví ho to. Pokiaľ ho oslovia aj teraz, rád príde, lebo podklady má a na internete si vie zohnať všetko potrebné. Počas svojej kariéry sa stretol aj s množstvom kurióznych otázok o počasí. Tí, ktorí cestovali, mali občas otázky, pričom na niektoré ani nevedel odpoveď. Napríklad, keď bolo zemetrasenie v Turecku, jedna pani sa pýtala, či nehrozí ďalšie zemetrasenie. Alebo keď šli diváci dovolenkovať na ostrov Elba, zaujímalo ich, či nebudú v mori chobotnice. Raz mu telefonicky volala pani z Makarskej riviéry, že už štvrtý deň prší a či sa má radšej vrátiť domov. Pán zo Skalice ho zas zaujímal smer vetra, lebo pri nepriaznivom vetre mu dymí sused z komína. Tieto príhody ukazujú na ľudskú stránku jeho profesie a na to, ako veľmi ľudia dôverujú jeho úsudku a znalostiam.