Vo svete súčasného slovenského divadla sa meno Karola Rédliho stalo synonymom pre inovatívnu réžiu, hlbokú dramaturgickú prácu a neúnavnú snahu o premostenie kultúrnych hraníc prostredníctvom prekladov. Hoci presný dátum narodenia neudávame, jeho profesionálne "zrodenie" a cesta k etablovanému umelcovi sú jasne poznačené štúdiom, vytrvalou prácou a mnohými úspechmi, ktoré obohacujú slovenské umelecké prostredie. Jeho pôsobenie sa rozprestiera od akademickej pôdy cez divadelné festivaly až po tvorbu, ktorá núti divákov premýšľať o spoločenských témach, histórii a ľudskej podstate.
Vzdelanie a pedagogická dráha: Základy divadelného remesla
Cesta Karola Rédliho k divadelnej tvorbe sa začala v Bratislave, kde najskôr úspešne ukončil absolutórium na Štátnom konzervatóriu v hudobno-dramatickom odbore. Táto raná príprava mu poskytla komplexný základ pre neskoršie hlbšie ponorenie sa do umenia. Následne pokračoval v štúdiu divadelnej réžie a dramaturgie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU), kde sa rozvíjal pod pedagogickým vedením renomovaných osobností, akými boli profesor Vajdička a docent Štrbák. Počas tohto štúdia na VŠMU vytvoril niekoľko úspešných inscenácií, ktoré už vtedy naznačovali jeho talent a originálny prístup k divadlu. Medzi tieto rané diela patria napríklad dramatické spracovanie Durrenmattovej hry „Návšteva“ a Pintérovej inscenácie „Deti démona“. Už v tomto období sa prejavovala jeho schopnosť pracovať s náročnými textami a prinášať ich na javisko s presvedčivou hĺbkou.
Jeho akademické skúsenosti a praktické znalosti sa pretavili aj do pedagogickej činnosti. Momentálne pôsobí ako pedagóg hereckej tvorby práve na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, kde odovzdáva svoje bohaté skúsenosti a vedomosti budúcim generáciám umelcov. Jeho pedagogické pôsobenie presiahlo aj hranice Slovenska. Prednášal na prestížnej Moskovskej divadelnej škole GITIS, čo svedčí o medzinárodnom uznaní jeho odbornosti a prístupu k divadelnej teórii a praxi. Rovnako viedol herecké workshopy na VŠMU a na SAS (Slovenskej akadémii vied), ktorá je súčasťou Univerzity Komenského v Bratislave, čím prispieva k rozvoju divadelného vzdelávania a praktických hereckých zručností v akademickom prostredí.
Režijná práca a dramaturgická vízia: Hľadanie autenticity a hĺbky
Režijná tvorba Karola Rédliho je charakteristická hľadaním autenticity a snahou preniknúť k hlbším vrstvám ľudských vzťahov a spoločenských problémov. Jeho práca nezostala bez povšimnutia. Je držiteľom ocenení Reflektoru za najlepšiu réžiu a inscenáciu v sezóne 2016/2017 a tiež v sezóne 2017/2018, čo je potvrdením jeho konzistentnej umeleckej kvality a inovatívneho prístupu k divadlu. Zároveň sa venuje dramaturgickej práci nielen v rámci svojich vlastných inscenácií, ale aj pri organizácii významných divadelných festivalov, ako je napríklad Istropolitana Projekt, čím aktívne prispieva k formovaniu divadelného programu a objavovaniu nových talentov a hier.
Jedným z pozoruhodných projektov, na ktorých sa Karol Rédli podieľal, je nová tragikomédia Fyzického divadla Trio Olga s názvom „Mind Your Kind“. Toto predstavenie, na ktorom spolupracoval s Monikou Haasovou a Andrejom Šoltésom, predstavuje príbeh ľudí žijúcich v bublinách, ktorí sa snažia komunikovať. Ich slová sa však míňajú účinku, čo pôsobí ako keby hovorili v zrýchlene. Táto inscenácia reflektuje na modernú spoločnosť a jej komunikačné bariéry s ostrým zmyslom pre tragikomiku.
Významným míľnikom v jeho réžii je tiež inscenácia „Svetový Slovák Štefánik“ pre Mestské divadlo Trenčín, ktorá vznikla podľa hry Zuzany Mišákovej. Táto trenčianska inscenácia v réžii Karola Rédliho sa úspešne vyhýba úskaliam nedvižnej ilustrácie historických faktov. Súčasťou koncepcie bolo otvorene hovoriť aj o ľudských stránkach Milana Rastislava Štefánika, a tak proti zaužívanej tradícii predstavujú Štefánika ako obyčajného človeka a nie ako hrdinu s gloriolou. Divadelný kritik Karol Mišovic o tejto hre napísal, že „pritom v žiadnom prípade Štefánika a jeho odkaz nedehonestujú.“ Táto inscenácia vzbudila pozornosť divákov aj odbornej kritiky už pri svojom prvom uvedení.
Mestské divadlo Trenčín a Noc divadiel: Kultúra v čase zmien
V kontexte inscenácie „Svetový Slovák Štefánik“ je dôležité spomenúť aj prostredie a okolnosti jej uvedenia. V roku, keď sa Európske podujatie Noc divadiel konalo netradične iba online, bola táto inscenácia kľúčovým prvkom programu Mestského divadla Trenčín (MDTN). Podujatie, ktoré sa vždy koná tretiu novembrovú sobotu, v danom roku 21. novembra, ponúklo divákom jedinečnú možnosť zažiť divadlo na diaľku. Jubilejná 20. sezóna Mestského divadla Trenčín sa mala pôvodne niesť v duchu autorských predstavení a množstva podujatí, no situácia, ktorá zatvorila divákov doma, prinútila divadlo hľadať nové formy kontaktu s publikom. V snahe zachrániť kontakt s nimi pripravilo divadlo sériu projekcií, ktoré si publikum mohlo pozrieť z pohodlia svojich domovov.
Počas Noci divadiel 21. novembra bolo divadelné predstavenie „Svetový Slovák Štefánik“ odvysielané na YouTube kanáli Mestského divadla Trenčín, pričom si ho diváci mohli pozrieť úplne zdarma. Navyše, do zákulisia vzniku inscenácie sa mohli pozrieť vďaka dokumentu „Bez make-upu“, ktorý nasledoval po odvysielaní predstavenia. Pre tých, ktorým nevyhovovala určená hodina, existovala možnosť zakúpiť si vstupenku prostredníctvom siete Ticketportal a po zadaní kódu si pozrieť prestavenie kedykoľvek počas 24 hodín.
Výber inscenácie „Svetový Slovák Štefánik“ nebol náhodný. V danom roku si pripomínalo 140. výročie narodenia M. R. Štefánika a divadlo chcelo v 20. sezóne prezentovať najmä svoju pôvodnú tvorbu. Podľa informácií riaditeľky divadla Zuzany Mišákovej, Mestské divadlo Trenčín zaznamenalo v roku 2019 52% nárast divákov oproti roku 2018, čo svedčí o jeho rastúcej popularite a úspešnosti.
Mestské divadlo Trenčín plánovalo tiež spustiť na svojom YouTube kanáli zdarma 10-dielnu sériu dokumentov „Bližšie k Vám“ s podtitulom „Nie je to len o hercoch“, ktorá má predstaviť celý tím divadla, nielen hercov. V trojdielnej sérii „Bez make-upu“ chcelo divadlo odvysielať dokumenty o vzniku predstavení „Svetový Slovák Štefánik“, „Perinbaba a Pinocchio a jeho divadelný sen“, ktoré vznikalo s podporou Fondu na podporu umenia (FPU), mesta Trenčín a Literárneho fondu. Na priazeň divákov aspoň na diaľku sa tešil stály tím MDTN, v ktorom popri autorke, dramaturgičke a producentke Zuzane Mišákovej a režisérovi Karolovi Rédlim figurujú aj ďalší kľúčoví tvorcovia, ako sú dramaturgička a koordinátorka Michaela Gallová, autorka hudby Diana Minarovičová, scénografka Silvia Ďurovcová a kostýmová výtvarníčka Magdaléna Vondrová.
Majster slova a kultúrny most: Preklady z maďarského jazyka
Významnou a špecifickou oblasťou pôsobenia Karola Rédliho sú preklady z maďarského jazyka, ktoré sa stali jeho režijno-kultúrnym zameraním už od vysokoškolských štúdií. Práve vtedy začal prekladať maďarských dramatikov a zároveň začal pôsobiť aj v maďarsky hovoriacich divadlách. Cieľom tohto jeho úsilia bolo jednak preniesť slovenské tituly do maďarčiny, ako napríklad hru Leopolda Laholu „Škvrny na slnku“ v Jókaiho divadle v Komárne, a jednak obohatiť slovenskú kultúru o ešte nepreložené a menej známe maďarské tituly. Jeho záujem sa pohybuje od alternatívneho dramatika, režiséra a herca Bélu Pintéra až po oceňované diela súčasných maďarských autorov.
Karol Rédli si zakladá na systematickom prístupe k výberu prekladov. Pravidelne číta súčasné nominované a oceňované hry, keďže v nich vidí záruku, že ide o tituly, ktoré už boli uvedené v domácom prostredí a sú overené divákom. Dôležité je pre neho sledovať recenzie a spôsob, akým na dané dielo reflektuje odborné aj laické publikum, nielen čitatelia. Táto metodika mu umožňuje prinášať na slovenské javisko diela, ktoré sú relevantné a oslovujúce. Jeho výnimočný talent v tejto oblasti bol ocenený aj Literárnym fondom, keďže je laureátom ceny za najlepší umelecký preklad Prekladateľskej univerziády.
V čase, keď sa venoval britskému dramatikovi Martinovi McDonaghovi, sa mu do rúk dostali texty Csabu Székelyho. Székely sa priznáva k inšpirácii McDonaghom a na Rédliho pôsobil ako veľmi zaujímavý novátor. To predovšetkým v témach, ktoré sú, podľa Rédliho, neustále aktuálne. Aj preto sa rozhodol pre spracovanie hry „Banský kvet“, nazdávajúc sa, že aj na Slovensku má veľkú výpovednú hodnotu.
Inscenácia „Banský kvet“: Sociálna dráma v gemerských reáliách a kritika folklóru
V prípade inscenácie „Banský kvet“ Karol Rédli išiel ďalej a vo svojej koncepcii sa rozhodol pôvodný príbeh z rumunského Sedmohradska preniesť do slovenských reálií, a to konkrétne na Gemer. Toto rozhodnutie nebolo náhodné. Hľadal totiž kultúrno-sociálne vzorce správania sa a podobnosti v mentalitách jednotlivých komunít, pričom nemyslel na národnostné komunity. Skôr myslel na komunity, ktoré sú izolované vo vzťahu k majorite, vo vzťahu k obyvateľstvu, ktoré má nejaké iné výhody. A práve tento vzťah izolovanosti, či už kultúrnej, jazykovej, ale aj sociálnej, objavil na Slovensku na Gemeri.
Súčasťou koncepcie a vlastne výrazným dramaturgickým vstupom bolo adaptovanie dialógov do gemerského nárečia. Gemerský dialekt je veľmi rôznorodý a navyše sa vymyká bežnej predstave o nárečovej podobe na Slovensku, kde poznáme východoslovenské, stredoslovenské či západoslovenské nárečia. Gemerský dialekt akoby nikam nepatril. Karol Rédli vyjadril obavy, či to divák bude akceptovať a či nami zvolený jazyk povýši ľahkosť a slovnú hravosť, ktorú autor vniesol do hry. Práve toto sa snažil preniesť do textu inscenácie. Keď sa povie napríklad šariština alebo zemplínčina, vieme si predstaviť nejaké konkrétne slová alebo konkrétny dôraz vo vete. To isté platí pri záhoráčtine alebo pri špecifickej bratislavskej intonácii. Poznáme ich aj z televízie, z filmov, ale gemerský dialekt takúto umeleckú publicitu nemá.
Inscenácia „Banský kvet“ sa dotýka aj citlivých spoločenských tém. Úpadok priemyslu po roku 1989 je veľkou politickou témou, a v prípade baníctva sa objavujú rôzne náhradné riešenia a transformačné koncepcie. Tam, kde zlyhávajú, snažia sa politici kompenzovať ich často nie odbornými stanoviskami. Fenoménom posledných rokov je takzvaný návrat ku koreňom, v rámci neho tiež prehnaná snaha zdôrazňovať folklórne tradície. Zdá sa, že politici na Slovensku otázku folklóru a tradícií dokážu veľmi dobre využiť vo svoj prospech, keď potrebujú nejakú zbraň do volebnej kampane. Avšak, ako poznamenáva Rédli, po voľbách je osud človeka, teda to, čo stojí bytostne za folklórom, mimo ich záujmu. S týmto pracuje aj autor Székely a akcentovali to aj v tejto inscenácii.
Ide o polemiku s idylickým zobrazovaním istých selektívne vybraných, až naivne podaných folklórnych prvkov a ľudových motívov, ktoré sú vytrhnuté z kontextu, a ktoré predstavujú jednoduchého človeka prehnane pozitívne, až naivne, pričom nezachytávajú jeho celistvosť, jeho každodenné problémy. Karol Rédli zdôrazňuje, že ak je súčasťou našich tradícií a dedičstva všetko to krojovanie, ten špecifický dialekt, jazyk, nádherné ľudové piesne a tance, a ak toto všetko zobrazujeme, tak potom súčasťou tých tradícií je aj problém napríklad alkoholizmu. Ten sa však často vynecháva alebo bagatelizuje, alebo sa objavuje ako súčasť humoru. Tu inscenácia naráža na hlbšie medziľudské vzťahy, ktoré sú negatívnymi javmi ovplyvnené a poškodené. Často chceme vidieť len to pozitívne a zatvárame oči pred tým, že súčasťou folklóru sú predsa ľudia, ktorí majú aj svoje slabosti, nedokonalosti, ktoré netreba skrývať alebo ich zaodievať do humoru, ale treba im aj čeliť. Ide o neustále sa zbavovanie zodpovednosti. Okrem alkoholizmu je súčasťou zamlčovanej tradície aj problém patriarchálnej dominancie.
Zásadný problém Rédli vidí aj v tom, ako je, respektíve nie je folklór súčasťou našich každodenných životov. Ľudové dedičstvo, ktoré máme na Slovensku, je veľmi bohaté a je úžasné. Vníma to tak, že najviac sa nám odzrkadľuje v kresťanských sviatkoch ako Veľká noc, Vianoce, Dušičky. Ale mimo tohto času nechceme žiť podľa morálnych zásad. Nazdáva sa, že čím viac sa akcentuje len tá pekná, kultúrno-umelecká formálna stránka folklóru, a to často iba v konkrétnych sviatočných dňoch, bez hlbšieho vzťahu k nim, tak folklór časom vymizne.
Text „Banského kvetu“ je značne tragikomický, ale má silnú sociálnu líniu. Je náročné robiť humor tak, aby sa za ním nestratila myšlienka, podstata medziľudských vzťahov, ktoré sú základom tejto inscenácie. Karol Rédli nazdáva sa, že v ich inscenácii práve posilnili aj osobné tragédie jednotlivých postáv. Herci a herečky sa nesnažia budovať komické gegové situácie, ale prezentovať ľudí v bezvýchodiskovej situácii, ľudí, ktorí sa nachádzajú v absurdných konfrontáciách. A tá absurdita sveta pôsobí komicky. To je jeden zo spôsobov, ako prinášať humor, ktorý v sebe ukrýva aj istú hĺbku. Je tu aj spôsob, akým sa postavy snažia vysporiadať s traumami a náročným životom, a to je psychická obrana.
Počas skúšobného procesu na tejto inscenácii prichádzal Karol Rédli s istým rešpektom, keďže v činohernom súbore sú skúsení herci a herečky. Chcel priniesť prístup, ktorý bude motivačný pre každého. Veľkým pozitívom však bolo, že pri všetkých tvorcoch, čo sa týka hercov, herečiek i tvorivého tímu, mal počas skúšobného procesu pocit, že „ťaháme za jeden povraz, a že sa nesnažíme spochybňovať prácu a tvorivosť a názory toho druhého.“ To svedčí o harmonickom a produktívnom prostredí, ktoré Rédli vytvára vo svojej tvorbe.
Karol Rédli a mediálny priestor: Hosť v Rádiu Devín
Osobnosť Karola Rédliho a jeho projekty sú pravidelne prezentované aj v médiách, čo potvrdzuje jeho významné postavenie v slovenskom kultúrnom živote. Bol napríklad hosťom v relácii „Hosť naladený na Devín“, ktorú vysiela Rádio Devín. Táto relácia prináša rozhovory s osobnosťami z rôznych oblastí umenia a kultúry a obohacuje prúdové vysielanie inšpiratívnymi reflexiami, novými pohľadmi na kultúrne dianie a aktualitami o pripravovaných projektoch. Reláciu moderujú Andrea Makýšová Volárová, Zuzana Golianová, Marek Lupták, Jarmila Vitovičová, Mariana Jaremková, Tomáš Bartoněk, Alexandra Ferková, Martin Uram a Hana Rodová. Účasť Karola Rédliho v takomto formáte podčiarkuje jeho schopnosť komunikovať svoje umelecké vízie a prispievať do širšej kultúrnej diskusie. Jeho pohľady na divadlo, preklady a spoločenské témy sú cenným príspevkom pre poslucháčov, ktorí hľadajú hlbšie poznanie kultúry a umenia. Jeho prítomnosť v takýchto diskusiách pomáha šíriť povedomie o jeho práci a jej významných presahoch do každodenného života a uvažovania.
Práca Karola Rédliho, či už ako režiséra, dramaturgického pracovníka, prekladateľa alebo pedagóga, predstavuje komplexný a obohacujúci príspevok k slovenskej divadelnej scéne. Jeho neustála snaha o hĺbku, autentickosť a prekonávanie kultúrnych bariér prostredníctvom umenia formuje nielen divadelný priestor, ale aj spôsob, akým vnímame naše vlastné dejiny, tradície a sociálne dynamiky.
tags: #karol #redli #narodenie