Mnohí vedci sa domnievajú, že táto doba osirela na otca, jeho autoritu a najmä na jeho schopnosť žiť v zložitej spoločnosti. Dnes je viac ako kedykoľvek predtým dôležité, aby sa dieťa mohlo stať samostatným, aby zvládlo zložitý život. Matka predstavuje pre každé dieťa istotu, pokoj, dalo by sa povedať primárne dobro. Iba otec, ktorý pomôže dieťaťu odpútať sa od matky, ho podporuje v osamostatnení sa a vedie k prevzatiu zodpovednosti za seba.
Psychologické a výchovné aspekty otcovstva
K tomu dochádza vtedy, keď otec v očiach dieťaťa matku očierňuje a podceňuje ju, pretože sa považuje za nadradeného. Dieťa sa tak bude snažiť manipulovať matkou a cítiť sa všemocné a snažiť sa prevládať nad ostatnými. Nedocenená matka nie je podvedome tolerovaná a dieťa reaguje šikanovaním a agresivitou. Pre chlapca sú mužské vzory veľmi zriedkavé a je väčšinou obklopený vychovávateľkami, čo má za následok, že otec je jediným mužským vzorom, s ktorým sa identifikuje. Ide o najčastejší prípad, keď je priveľa vecí ponechaných na výchovu matky, zatiaľ čo iné (je ich však málo) sú v zodpovednosti otca.
Hra je zvyčajne vyhradená pre otca, zatiaľ čo všetko ostatné zostáva na matke. Stáva sa tak, že dieťa má problém vyjadriť zodpovednosť a motiváciu, pretože je stále príliš závislé od ženskej postavy. Táto situácia nastáva vtedy, keď je matka rešpektovaná, keď sa otec zapája do výchovy (chlapcov alebo dievčat), pričom má manželku v sebe „prítomnú“, a s deťmi si zároveň vytvára výlučný vzťah. Bez dodržiavania spoločenských noriem a pravidiel nie je možné spolužitie. Agresivitu, ktorá je u detí prítomná, treba kontrolovať, inak môže dôjde k násiliu, ktoré príliš často spôsobuje škody a situácie obrovského utrpenia. Otec predstavuje hranicu, autoritu, múr, na ktorý dieťa naráža a ktorý nedokáže prekonať. Otec tak preberá dominantnú úlohu v starostlivosti o dieťa.
Právne vymedzenie domnienok otcovstva
Otcovstvo sa v zmysle zákona o rodine určuje na základe tzv. domnienok otcovstva. Náš právny poriadok pozná tri domnienky otcovstva, pričom na určenie otcovstva ku konkrétnemu dieťaťu sa postupuje podľa striktného poradia. Prvá domnienka otcovstva spočíva v tom, že za otca dieťaťa sa považuje manžel matky dieťaťa. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Za otca dieťaťa sa podľa tohto ustanovenia považuje teda napríklad aj bývalý manžel, pokiaľ sa dieťa narodí do 300 dní od rozvodu manželstva.
Ak nie je možné otcovstvo určiť podľa prvej domnienky, pristupuje sa k použitiu § 91 ods.1 ZR, teda druhej domnienky, podľa ktorého sa za otca považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Ak nedôjde ani k takémuto určeniu otcovstva, ostáva na jeho určenie tretia domnienka, podľa § 94 ods. 1 a 2 ZR, v zmysle ktorých ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. V tomto článku si bližšie rozoberieme postup pri určení otcovstva druhou domnienkou, teda súhlasným vyhlásením rodičov. Otcovstvo je v tomto prípade možné vyhlásiť buď na matrike, alebo pred súdom. Vyhlásenie je prejavom vôle rodiča, ktorého cieľom je označiť konkrétneho muža, ako otca konkrétneho dieťaťa. Obaja rodičia musia označiť za otca toho istého muža, pričom sa nevyžaduje to, aby sa na matriku dostavili naraz.
Problematika súhlasného vyhlásenia a biologickej reality
Je možné, aby otcovstvo voči dieťaťu uznal muž, ktorý nie je skutočným biologickým otcom dieťaťa? Podľa súčasnej právnej úpravy v SR tu takáto možnosť je. Takýto prípad riešil aj Najvyšší súd SR v konaní sp.zn. 5Cdo/492/2015. V tomto konaní vyslovil názor, k vzniku otcovstva postačuje súhlasné vyhlásenie rodičov bez splnenia akejkoľvek ďalšej hmotnoprávnej podmienky, a to aj v prípade, ak by táto konštrukcia určenia otcovstva nezodpovedala skutočnému stavu rodičovstva a mohla prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca.
Ak by aj biologický otec podal žalobu na určenie otcovstva treťou domnienkou, žalobou by súd zamietol, nakoľko prednosť pred treťou domnienkou (určenie otcovstva na základe rozhodnutia súdu) má domnienka druhá (súhlasné vyhlásenie rodičov), ktorá stále trvá. Podobne by dopadla aj situácia, keby sa biologický otec rozhodol podať žalobu o zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením. Aj v tomto prípade by súd žalobu zamietol, pretože biologický otec nemá aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby, teda nemá zákonné právo podať žalobu.
Ochrana záujmu dieťaťa verzus práva biologického otca
Je zrejmé, že biologický otec nemá v podstate žiadnu šancu zvrátiť to, že za otca dieťaťa bol určený iný muž. Vyhláseniu otcovstva mužom, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa sa prakticky nedá zabrániť, pretože ani matrika ani súd v prípade určenia otcovstva súhlasným vyhlásením nevykonávajú dokazovanie. Najvyšší súd SR sa vyjadril, že poskytnutie žalobnej možnosti tretím osobám by narušovalo manželské alebo rodičovské vzťahy. Dieťa má podľa čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa právo poznať svojich rodičov, avšak ide o právo dieťaťa a nie jeho biologického otca. Tohto práva sa preto môže domáhať len dieťa a nie biologický otec prostredníctvom podania žaloby na určenie, resp. zapretie otcovstva.
V Slovenskej republike existuje možnosť, ktorou sa dá docieliť zrušenie takéhoto otcovstva, avšak túto možnosť môže použiť len dieťa. Ide konkrétne o § 96 ods. 1 ZR podľa ktorého ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. Ak by sa dieťa v budúcnosti dozvedelo, že muž ktorý voči nemu vyhlásil, že je jeho otcom, nie je jeho skutočnym biologickým otcom, mohlo by využiť svoje právo podľa § 96 ods. 1 ZR.
Úder - základný nástroj v sebaobrane
Právne konflikty a denegatio iustitiae
K tejto problematike však existujú aj iné právne názory. Napríklad Krajský súd v Nitre vyslovil právny názor, podľa ktorého súhlasné vyhlásenie rodičov je potrebné posudzovať ako dva právne úkony smerujúce nie voči sebe navzájom (ako pri uzavretí zmluvy) ale voči orgánu matriky, resp. súdu. Ako každý právny úkon, aj tento právny úkon je potrebné posudzovať podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Так právna teória ako aj súdna prax nevylučujú možnosť domáhať sa v civilnom konaní určenia neplatnosti súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve, pokiaľ by neboli náležitosti vyhlásenia právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. splnené, resp. ak obaja vyhlasujúci rodičia vedeli, že muž, ktorý takéto vyhlásenie učinil, nie je jeho biologickým otcom.
Žalobca v právnom postavení domnelého otca nemá podľa Zákona o rodine priamu možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca, t. j. žalovaného. V prípade konfliktu medzi právnym a biologickým otcom by ale nemala absentovať v právnej úprave možnosť nápravy takéhoto nežiadúceho stavu. Treba preto pripustiť na strane žalobcu možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho práva (práva na súkromný a rodinný život) žalobou o určenie neplatnosti tohto právneho úkonu. Ak odvolací súd v danej situácii vyslovil, že v tomto konaní nie je možné riadne a zákonne o takejto žalobe rozhodnúť, odmietol žalobcovi možnosť domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, čo je v rozpore s čl. 6 ods. 1 zákona č. 209/1992 Zb. a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Rodičovské práva a povinnosti v praxi
Starostlivosť predstavuje právnu zodpovednosť za fyzickú osobu dieťaťa. Osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti, má právo a povinnosť prijímať rozhodnutia týkajúce sa osobných záležitostí vo vzťahu k dieťaťu, ako napríklad kde bude dieťa žiť a ktorú školu bude navštevovať. Osoba, ktorá má dieťa v starostlivosti, je zodpovedná za zabezpečenie splnenia potrieb starostlivosti, bezpečnosti a dobrej výchovy dieťaťa.
Zákonným zástupcom dieťaťa sú zvyčajne jeho rodičia alebo jeden z nich. Ak sú rodičia dieťaťa v čase pôrodu zosobášení, majú dieťa automaticky v spoločnej osobnej starostlivosti. Ak rodičia dieťaťa nie sú spolu zosobášení, keď sa dieťa narodí, dieťa je v starostlivosti matky. Rodičia však môžu jednoducho získať spoločnú osobnú starostlivosť registráciou. Od 1. marca 2022 vo všeobecnosti platí, že rodičia dieťaťa musia najprv absolvovať informačné stretnutia na obecnom úrade, aby mohli iniciovať konanie na súde. To znamená, že rodičia sa musia najskôr obrátiť na obec a pokúsiť sa vyriešiť spor s pomocou obecného výboru pre sociálne služby.
Informačná povinnosť ako kľúč k rovnoprávnosti
V súčasnosti mnohí rodičia žijú v oddelených domácnostiach a deti sú tak zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na informácie o svojom dieťati. Ideálny model oddelených rodičov je, že sa navzájom dobrovoľne o svojom maloletom dieťati informujú. Či už ide o zdravotný stav dieťaťa alebo o to, ako sa mu darí v škole. Podľa zákona o rodine súd dbá na právo toho rodiča, ktorému nebolo zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Predtým, ako rodič začne o toto právo žiadať súd, je dobré najprv vyzvať druhého rodiča písomne, aby vás o dieťati informoval. Na základe toho budete mať dôkaz o neinformovaní preukázateľným spôsobom. Ak sa k informáciám o vašom dieťati nedostanete ani po písomnej žiadosti, podajte návrh na súd. Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca.
Postupy a súdne riešenia
V záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti, bydliska alebo styku môže rodič podať žalobu na okresný súd v mieste, kde má dieťa bydlisko. Žiadosti o predvolanie musia mať písomnú formu a byť osobne podpísané žiadateľom alebo jeho zástupcom. Záležitosti týkajúce sa starostlivosti, bydliska a styku sa vo všeobecnosti musia riešiť bezodkladne. Súd môže vo veciach starostlivosti, bydliska alebo styku vydať predbežné rozhodnutie.
Okrem práv má otec aj povinnosti voči dieťaťu. Medzi najdôležitejšie patrí výživné, na ktorého výšku vplývajú potreby dieťaťa a finančné možnosti rodičov. Otec má právo a povinnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa. To zahŕňa emocionálnu podporu, vzdelávanie, trávenie spoločného času a zabezpečenie jeho potrieb. Ak matka dieťaťa bráni styku, odporúčam najprv pokúsiť sa o dohodu - ideálne písomne a následne ju dať na schválenie súdu. Ak dohoda nie je možná, môžete podať návrh na súd, aby upravil váš styk s dieťaťom. Ak už existuje súdne rozhodnutie o styku a matka ho nerešpektuje, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia.
Striedavá starostlivosť a rola otca v 21. storočí
Dobrým a vyváženým riešením môže byť striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Ideálne ak je dieťa v jednej domácnosti a rodičia sa v pravidelných intervaloch pri dieťati striedajú. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa súdy v Slovenskej republike, na rozdiel od niektorých vyspelých krajín, prikláňajú k zvereniu dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov (matky) pred zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zapojenie otcov do starostlivosti o deti posilňuje rodinné vzťahy, prispieva k rovnováhe v domácnosti a podpore zdravého vývoja detí. Otvorená a úprimná komunikácia medzi partnermi je kľúčová. Zdieľanie povinností môže byť efektívne, ak sa úlohy rozdelia podľa schopností a preferencií. Niektorí otcovia môžu mať obavy alebo nedostatok sebavedomia pri starostlivosti o deti. Trávenie času spolu ako rodina môže posilniť väzby a budovať vzájomnú dôveru, ktorá je pre zdravý vývoj každého dieťaťa nenahraditeľná.
tags: #ked #jeho #dieta #nie #je #jeho