Výchova detí je komplexný a neustále sa vyvíjajúci proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, hlboké pochopenie a nepretržitú lásku. V spleti každodenných výziev, ktoré rodičovstvo prináša, sa neraz stáva, že rodičia sa ocitnú v situácii, keď sú sami obviňovaní alebo naopak, obviňujú svoje deti za problémy, ktoré sa u nich vyskytnú. Tento článok sa zameriava na rôzne psychologické aspekty rodičovstva, ktoré ovplyvňujú duševné zdravie detí a na úlohu rodičov v tomto náročnom procese. Ponúka pohľad na časté výchovné chyby, dopady rozvodov na detskú psychiku a úlohu odbornej pomoci, pričom zdôrazňuje, že súčasťou nášho celkového zdravia je aj duševné zdravie, hoci ho z rôznych dôvodov podceňujeme.
Autoritatívna vs. Voľná Výchova: Dve strany jednej mince
Vo výchove detí existuje široké spektrum prístupov, pričom na dvoch protikladných koncoch stoja autoritatívna a takzvaná voľná výchova. Obhajcovia autoritatívnej výchovy sú presvedčení o tom, že dieťa má počúvať - vždy a všade, neexistujú žiadne výnimky. Urobia všetko preto, aby im dieťa „neskákalo po hlave“, čo je pomerne častý jav pri voľnej výchove, pri ktorej sa deťom necháva absolútna sloboda a nenastavujú sa žiadne hranice.
Aj autoritatívna výchova, ktorú možno mnohí dôverne poznajú z vlastného detstva, má svoje nevýhody. Je dôležité rozlišovať medzi rešpektom a strachom, pretože sú to dve diametrálne odlišné veci. Vzájomný rešpekt je známkou vyváženého vzťahu, zatiaľ čo pri strachu z trestu absentuje láska. Jedna z respondentiek spomína: „Bola som vychovávaná veľmi prísne. Otec sa s nami prakticky nerozprával. Keď prišiel do mojej izby, vedela som, že je zle. Väčšinou mi prišiel vynadať.“ Takto vychovávané dieťa môže mať samé jednotky a na rodinných oslavách byť vzorom slušného správania pre všetkých. Na druhej strane sa pri autoritatívnej výchove dieťaťu neodpustí žiadne zlyhanie. Rodič sa viac sústredí na jeho mínusy, pričom kladné stránky bude považovať za samozrejmú vec. To úzko súvisí so zníženým sebavedomím dieťaťa, ktoré bude mať vďaka prísnej výchove tak vysoko postavenú latku, že samo na seba začne byť príliš kritické.
Každá chyba je skúsenosťou, a ako sa hovorí: „Odriekaného chleba najväčší kus býva.“ A je to naozaj tak. Dieťa, ktoré je vychovávané príliš prísne, zákonite začne túžiť po slobode. U takýchto detí je oveľa vyššia pravdepodobnosť rebélie v porovnaní s ich rovesníkmi, ktorí neboli vychovávaní autoritatívne. Jana spomína: „Bola som vychovávaná veľmi prísne a rovnako prísne som vychovávala aj svoju dcéru, na ktorú som ostala sama. Dorotka bola vzorná žiačka, ktorá poznala len učebnice, krúžky a domáce práce. Nedovolila som jej stretávať sa s rovesníčkami, pretože som bola presvedčená, že majú na ňu zlý vplyv. Na strednú školu išla do krajského mesta. Tam začali problémy. Dorotka začala piť, kašľala na učenie a v slabej chvíli z nej vyliezlo, že mi chcela urobiť napriek.“
Problém s otvoreným vyjadrením vlastného názoru či prejavením zdravej dávky asertivity môže byť taktiež spôsobený prísnou výchovou, ktorá bráni slobodnému prejavu. Akákoľvek snaha prejaviť názor býva autoritatívnymi rodičmi väčšinou vnímaná ako odvrávanie, čo u dieťaťa posilňuje presvedčenie, že povedať to, čo si myslí, je nesprávne. Dieťa vychovávané autoritatívnym spôsobom zvykne plniť všetky nariadenia rodičov bez slova, hoci v jeho vnútri to môže poriadne vrieť. Neraz sa práve takéto deti dostávajú do partie, v ktorej budú automaticky plniť príkazy autority.
Mnohí rodičia si zvolia autoritatívny typ výchovy v snahe zjednodušiť výchovu dieťaťa. Vnímajú, že oveľa ľahšie je dieťaťu niečo prikázať alebo zakázať, ako mu vysvetľovať súvislosti, čo si vyžaduje čas. Štúdia publikovaná v Child: care, health and development ukázala, že prísna výchova môže u rodičov detí s poruchou vývoja viesť k zvýšenému stresu. Autoritatívna, ako aj voľná výchova môže mať negatívny dopad na dieťa. Je zrejmé, že existuje veľké množstvo výchovných prístupov a každý rodič chce pre svoje deti to najlepšie. Niekedy však aj nechtiac svojimi prístupmi im ubližuje. Z tohto dôvodu je potrebné vedieť, na čo si pri výchovnom pôsobení dávať pozor.
4 štýly rodičovstva a ich vplyv na vás
Duševné Zdravie Detí: Mýty, Skutočnosť a Signály Problémov
Oblasť duševného zdravia je často tabuizovaná a verejnosť má skreslené názory na psychické ochorenia. Dôkazom toho je aj to, že mnohí netušia, že aj deti môžu mať duševné poruchy - a preto sa tieto ťažko diagnostikujú a deti a ich rodičia pritom zbytočne trpia. Najzávažnejšie duševné poruchy začínajú v adolescencii, respektíve v ranej dospelosti. Pomerne často sa nemyslí na to, že aj deti môžu mať duševné ochorenia. V oblasti duševných porúch detí pretrvávajú rôznorodé mýty, napríklad, že vždy za duševné zdravie detí je zod
tags: #ked #rodicia #obvinuju #dieta #z #vychovy