Rodičovstvo je cesta, na ktorej sa často stretávame s nečakanými výzvami. Dieťa sa narodí ako nepopísaná kniha a všetko, čo sa okolo neho deje, nasáva ako špongia. Vzorce správania neskôr začne zrkadliť. Deti sú naše poklady, naše všetko a nadovšetko ich milujeme. Rodič sa ku kriku uchýli z dôvodu únavy, preťaženia či frustrácie. Pocit, že sa veci vymykajú kontrole, je stresujúci a keď sa k tomu pridá ešte čosi navyše, dokáže emočne vybuchnúť. Väčšina rodičov nekričí vedome. Strácajú kontrolu nad svojím temperamentom a slovami, keď sú unavení a vidia, že ich úlohy nemajú konca. Krik na dieťa sa vtedy zdá byť ľahké a rýchle východisko, pretože je málo pravdepodobné, že sa deti budú hádať alebo odvrávať.
Psychologické a neurologické dopady kriku
Kričanie na deti je krutý spôsob vyžiadania ich disciplíny a môže mať na ne hlboký negatívny psychologický vplyv, ktorý sa prejaví postupne. Časté kričanie môže spôsobiť významné trvalé zmeny vo vyvíjajúcom sa mozgu dieťaťa a tie z dlhodobého hľadiska generujú problémy ako je depresia či úzkosť. Predchádzajúce štúdie už preukázali, že deti, ktoré zažili ťažké týranie, majú menšie prefrontálne kortexy a amygdalu. „Dôsledky idú nad rámec zmien v mozgu,“ hovorí hlavná autorka štúdie Sabrina Suffrenová z Montrealskej univerzity. „Myslím si, že je dôležité, aby rodičia a spoločnosť pochopili, že časté používanie drsných rodičovských praktík môže poškodiť vývoj dieťaťa.“
Vplyv na správanie a zdravie dieťaťa
Krik síce môže deti prinútiť prestať robiť to, čo rodiča vytáča, ale do budúcnosti to vám aj dieťaťu môžu spôsobiť značné problémy. Z toho sa môže stať začarovaný kruh. Krik pritom môže u nich vyvolať agresiu, pretože sa snažia obhájiť svoje konanie a to vedie k ďalšiemu zlému správaniu. Okrem psychických následkov krik deťom spôsobuje stres a ovplyvňuje aj ich fyzické zdravie. V niektorých prípadoch môže viesť k dlhodobým zdravotným problémom ako sú artritída, problémy s chrbticou a krkom či silné bolesti hlavy. Tieto príznaky sa napokon môžu preniesť až do dospelosti a sťažovať im život.
Ako sa vysporiadať s hnevom ako rodič
Praktické kroky, ako zvládnuť emocionálny výbuch
Každému sa môže stať, že mu prasknú nervy a na dieťa nakričí. Ak nie ste si istý, ako sa zachovať po vašom emocionálnom výbuchu, skúste tieto tri kroky:
- Upokojte sa: Ak je to možné, choďte do inej miestnosti. Zatvorte oči a zhlboka sa nadýchnite. Môžete sa venovať upokojujúcej činnosti, ktorá vám pomôže uvoľniť sa.
- Upokojte dieťa: Keď sa upokojíte, upokojte aj svoje dieťa. Ak ste povedali niečo drsné, objímte ho a povedzte prepáč. Musíte vysvetliť, čo sa stalo, že to bol len dočasný emocionálny výbuch.
- Ospravedlňte sa: Bez ohľadu na to, či ste kričali kvôli nim alebo kvôli vám, musíte uznať, že kričanie nie je správne, a ospravedlniť sa zaň.
Prevencia kriku a budovanie rutiny
Skúša vás? Nedajte sa vytočiť. Dobre premyslená taktika je účinnejšia než krik. Počítajte do 10, keď sa cítite ako pred výbuchom. Je to jedna z najúčinnejších metód, ako prelomiť reťaz myšlienok a pozviechať sa. Hnev je bežná emócia a so svojimi deťmi sa o nej musíte rozprávať, aby naň boli pripravené. Deti milujú režim a rutinu. Ak ich ešte nemáte, treba konať. K úlohám môžete zahrnúť podrobné pokyny, aby ich deti vedeli ľahšie zvládnuť.
Verbálne násilie ako skrytá hrozba
Verbálne násilie, vrátane kričania na deti, je v súčasnosti čoraz častejšie. Nové štúdie naznačujú, že kričanie na deti môže byť pre ne rovnako traumatizujúce ako fyzické tresty či sexuálne zneužívanie. Typickými prejavmi verbálneho zneužívania detí dospelými sú krik, očierňovanie dieťaťa či slovné hrozby. Verbálne násilie je v dnešnej dobe frekventovanejšie ako fyzické či sexuálne. Až polovica respondentov uviedla, že sa s takýmto správaním stretáva každý týždeň a jeden z desiatich dokonca denne.
Kedy je kričanie na cudzie dieťa opodstatnené?
Diskusie na tému kričania na cudzie deti často narážajú na rôzne interpretácie situácií. V niektorých prípadoch môže byť kričanie na cudzie dieťa nevyhnutné. Napríklad, ak dieťa ohrozuje seba alebo iných. Príkladom je situácia, keď dieťa bez dozoru ťahá za ucho susedovho psa. V takom prípade má sused právo zakričať na dieťa, aby okamžite upustilo od konania. Rovnako tak, ak dieťa bez dozoru rodiča napríklad bezhlavo vbehne na cestu, kričanie je v tej chvíli nevyhnutné na jeho záchranu.
Alternatívne prístupy k výchove
Namiesto kričania a trestov existuje mnoho efektívnejších a láskavejších spôsobov, ako viesť deti k správnemu správaniu. Tieto prístupy sú založené na porozumení, rešpekte a budovaní zdravého vzťahu:
- Krátke a jasné vysvetlenia: Netreba dieťaťu nič zdĺhavo vysvetľovať.
- Prirodzené následky: Nechajte prirodzené následky, aby dieťa poučili. Ak si dieťa nechce dať kabát, nech ide von bez neho a samo zistí, že mu je zima.
- Príprava na zmenu: Dajte deťom šancu pripraviť sa na to, čo príde. Použite kuchynské stopky alebo budík.
- Voľba z alternatív: Ak je nejaké správanie nevhodné, dajte dieťaťu možnosť zvoliť si z dvoch vhodných alternatív.
Emocionálne poruchy u detí a odborná pomoc
Ak máte pocit, že neviete zvládnuť správanie dieťaťa, alebo ak sa u dieťaťa objavujú príznaky emocionálnych problémov, neváhajte vyhľadať pomoc odborníka. Detský psychológ vám môže pomôcť identifikovať príčiny problémov a navrhnúť efektívne stratégie na ich riešenie. Dôvody na návštevu detského psychológa zahŕňajú oneskorenie vo vývine, problémy s učením či pozornosťou (ADHD), problémy v správaní, výrazné zhoršenie prospechu v škole, obdobie smútku, plačlivosti alebo depresie, izoláciu od kolektívu, nadmerné agresívne správanie alebo náhle zmeny nálad.
Školka ako potenciálny zdroj traúm
Skúsenosti z detstva, najmä tie negatívne, môžu mať dlhodobý vplyv na psychické zdravie človeka. Zanedbávanie, neúcta a krik v predškolských zariadeniach môžu spôsobiť traumu, ktorá sa prejaví v dospelosti. Niektorí rodičia sa obávajú umiestniť svoje deti do štátnych škôlok kvôli skúsenostiam so zanedbávaním hygieny, nerešpektujúcim prístupom a krikľavým správaním učiteliek. Preto je dôležité hľadať škôlky, ktoré uprednostňujú rešpektujúci a vzťahový prístup k deťom. Rodičia by mali uprednostňovať zachovanie fyzickej a psychickej integrity svojich detí.
Zodpovednosť rodičov a generačné vzorce
Zodpovednosť za zdravie detí a novej generácie stojí primárne na rodičoch. Výchova detí je komplexná a náročná úloha, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a neustále hľadanie efektívnych metód. Často sa stretávame s rôznymi názormi na to, ako dosiahnuť, aby dieťa poslúchalo. Niekedy sa zdá, že bitka a tresty sú jedinou cestou. Mnohí rodičia si mýlia ostré tóny s rýchlymi riešeniami počas napätých chvíľ doma. Táto chyba oddeľuje naliehavé bezpečnostné upozornenia od opakovaného kriku založeného na strachu, ktorého cieľom je vynútiť si dodržiavanie predpisov. Zmena rodinných vzorcov je náročná, ale zosúladenie viery s výskumom posilňuje rodinné vzťahy a podporuje zdravý vývoj.
tags: #kricanie #na #cudzie #dieta