Rád chodím po horách a príchod potomkov obmedzí voľný čas a aktivity v prírode. Jednou z možností, ako tento čas navýšiť, je začať brať deti so sebou. Hoci nosenie detí v nosiči nepovažujem za vždy najvhodnejšie, lepšie je voliť terény a dĺžku trasy podľa veku a schopnosti dieťaťa tak, aby to nebolo len o vás, ale aby aj deti mali z toho zážitok. Mal som šťastie, že moje deti boli a sú celkom športovo založené a tak sa s nimi pomerne rýchlo dalo chodiť aj po celkom serióznych túrach. Postupne sa dostali až k výstupom v Tatrách a v Alpách. Pri výstupoch vo vyšších polohách, okrem klasických problémov s deťmi, pribúda aj problematika vplyvu nižšieho tlaku vzduchu na organizmus a celkovej náročnosti výstupu. Pre rodičov, ktorí zvažujú dobrodružstvá vo vyšších nadmorských výškach so svojimi ratolesťami, je kľúčové porozumieť fyziologickým aspektom, aklimatizácii, správnemu plánovaniu a vybaveniu. Cestovanie s deťmi je nevyčerpateľná téma a niekedy mám pocit, že z každého príbehu si môžem vytiahnuť aj niečo pre seba. Lebo, viete, nie je dieťa ako dieťa a subjektívna skúsenosť jedného rodiča nemusí byť smerodajná pre iného.
Zážitky z vysokohorských výstupov s deťmi: Skúsenosti z prvej ruky
Každý výstup s dieťaťom je jedinečný a prináša cenné poznatky. Skúsenosti z konkrétnych túr môžu pomôcť rodičom lepšie si predstaviť, čo ich vo vyšších polohách môže čakať.
Marek (10 rokov) na Marmolade (3343 m n.m.): Prvý test výšky
Prvýkrát som mal možnosť otestovať vplyv výšky na detský organizmus na Marmolade (3343 m n.m.). Po celonočnom presune, ktorí deti zvládajú lepšie ako dospelí, sme ráno nastúpili na lanovku a od výšky 2624 metrov začíname stúpať po ľadovci. Treba podotknúť, že fáza aklimatizácie v tomto prípade nebola nutná, nakoľko sme dosiahnutú výšku spravili za jeden deň hore aj dole. Naša výstupová trasa bola predelená ľahkým skalným úsekom, ktorý bol vybavený zaisťovacími pomôckami. Pomerne ľahko sme ho prekonali a prichádzame na vrchol Marmolady. Po celý čas išiel Marek úplne v pohode, nikde sme nezaznamenali pokles výkonnosti, ani pokles chuti do jedla. Sám som bol prekvapený, ako dobre to išlo. Tento výstup ukázal, že pri správnom plánovaní a jednodňovej aktivite do určitej výšky môže detský organizmus reagovať veľmi priaznivo, aj bez predchádzajúcej dlhodobej aklimatizácie.
Marek (11 rokov) na Castore (4228 m n.m.): Výzva štyritisícovky
V tom roku sme mali naplánovaný výstup na 4000-ovku. Selektovaním jednotlivých vrcholov sme si vybrali Castor vysoký 4228 metrov. Samozrejme, na takýto vrchol je už nutná aklimatizácia. A tak postupne všetci absolvujeme výstupy na vrcholy s nadmorskou výškou 2500 - 3000 metrov. Celkovo sme turistikami a lezením po ferratách v takejto výške strávili tri dni. Po kontrole počasia sme vyrazili na chatu Quintino Sella (3558 metrov). Jediný problém je množstvo materiálu, ktorý som sem musel na chrbte dopraviť. Poobede sme si ešte všetci na blízkom ľadovci zopakovali základy pohybu po ľadovci a na druhý deň sme vyrazili. Skoro ráno sme sa zapojili do klasického sprievodu čeloviek na ľadovci. Aj keď už s námahou, ale predsa sa nám darilo držať tempo s ostatnými. Marek stále krútil hlavou, že nič nechce, ale aj tak ho v pravidelných intervaloch nútim zapíjať sacharidy. U neho sa pravdepodobne prejavil vplyv nadmorskej výšky, zvlášť 5. deň pobytu v takýchto výškach býva často poznačený nechutenstvom. Na vrcholovom hrebienku to bolo už zaujímavé a celkom v pohode dôjdeme na vrchol. Keďže nám fúka dosť silný vietor, ostali sme na vrchole iba pár minút a začali sme zostupovať. Na zostupe si Marek zrazu sadol a nechcel pokračovať. Rýchlo sme mu dali napiť, niečo sladké a už bez problémov sme schádzali až dole. Tu sa prejavuje sila kolektívu a treba povedať, že sám by som tam veľa neurobil. Pri zostupe pod 3900 metrov nastáva viditeľné oživenie a nastal klasický scenár, keď dieťa pookreje a na vás doľahne únava. Tento prípad jasne ukázal, že aklimatizácia je kľúčová, rovnako ako aj neustále sledovanie dieťaťa a pripravenosť na krízové situácie.
Miško (9 rokov) a výstup na chatu Val d'Ayas (3420 m n.m.): Potenciál mladého horolezca
Po výstupoch na dve trojtisícovky sme sa rozhodli ísť na Pollux (4092 metrov). Východiskom pre výstup je chata Val d'Ayas (3420 metrov). Tú som si zvolil ako najvyšší bod pre výstup Miška. Výstup to bol dlhý, veď sme robili prevýšenie 1700 metrov, ale moje obavy z toho, ako to bude zvládať, sa našťastie ukázali ako zbytočné a celú trasu absolvoval sám a prvýkrát asi aj bez poháňania a dohovárania. Na chate sme stretli podobné a niektoré možno aj mladšie deti. Ďalší výstup nebol možný, pretože pôvodný plán bol nebrať ho hore na ľadovec a pre neho som nebral veci na ľadovec. Je to škoda, nakoľko mu to išlo dobre a rád by som s ním skúsil ísť aj ďalej, ale neprekáža, je mladý a pokiaľ ho to bude baviť, ešte to niekedy zažije. Tento výlet zdôrazňuje, že aj mladšie deti môžu zvládnuť značné prevýšenia a dlhé trasy, ak sú správne motivované a trénované. Zároveň však ukazuje potrebu striktného dodržiavania plánu a limitov, ktoré si rodič pre bezpečnosť dieťaťa stanovil.
Všeobecný vplyv nadmorskej výšky na detský organizmus a potreba aklimatizácie
Problematika správnej aklimatizácie, predovšetkým vo vysokých pohoriach, je stále predmetom výskumu a existuje o nej veľa literatúry. S rastúcou nadmorskou výškou klesá barometrický tlak a s ním i parciálny tlak kyslíka. Podiel kyslíka vo vzduchu zostáva približne rovnaký, ale jeho skutočná dostupnosť pre organizmus sa znižuje. U zdravého dospelého to znamená väčšiu záťaž pre srdce a pľúca, ktorá je pri pozvoľnom výstupe obvykle dobre zvládnuteľná. U detí, najmä v prvých rokoch života, je schopnosť prispôsobenia sa nižšej dostupnosti kyslíka menej vyvinutá.
V odbornej literatúre je definovaná tzv. zóna úplnej kompenzácie od 2000 do 4000 metrov, kde dochádza k poklesu tlaku vzduchu a čo je podstatné, aj k výraznému poklesu ponuky kyslíka. Už aj malá telesná záťaž vedie k zvýšeniu srdcovej frekvencie a rýchlejšiemu vyčerpaniu organizmu. Nedostatočné okysličenie mozgu je obava, ktorú niektorí rodičia vyslovujú, je však dôležité poznamenať, že organizmus, či už detský alebo dospelý, má kompenzačné mechanizmy, ktoré sa snažia s týmito zmenami vyrovnať. Problémy nastávajú, keď je telo vystavené výške príliš rýchlo alebo príliš dlho bez aklimatizácie.
Effects of Hypoxia on the brain
Nevyhnutným predpokladom pre úspešnú túru je postupná aklimatizácia. Osvedčili sa dva dni pobytu vo výške okolo 3000 metrov a potom jeden deň oddych v nižších polohách, aj keď v pravom slova zmysle ešte nejde o úplnú aklimatizáciu, ale skôr o adaptáciu. Aklimatizačné výstupy volíme aj vzhľadom na ďalšie ciele, aby sme sa úplne nevyčerpali. Dobrým tréningom pre pohyb vo vyššej nadmorskej výške sú kondičné behy, cyklistika a rýchle krátke výstupy s prevýšením. Bez prípravy nemá zmysel sa púšťať do ťažších podnikov, je to utrpenie nielen pre dieťa, ale aj pre rodiča.
Hlavný rozdiel u detí oproti dospelým je ten, že dieťa štandardne funguje v dvoch režimoch. Buď to ide alebo nejde. Dieťa nevie ísť na zotrvačnosť a vyhecovať sa, pokiaľ sa blíži do krízy alebo je nutné ešte chvíľu zabrať. O to dôležitejšie je, aby rodič alebo nejaký iný dospelý priebežne sledoval a vyhodnocoval aktuálny stav dieťaťa. Aj napriek tréningu a odporúčaniam nie je vždy isté, ako bude jednotlivý organizmus na zmeny nadmorskej výšky reagovať. Kompenzačné zmeny vplyvom nižšieho tlaku vzduchu so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou sú prísne individuálne a urobia niekedy skôr horšie dospelému človeku ako dieťaťu.
Doporučené výšky pre deti podľa veku: Názory pediatrov a skúsených rodičov
Keď si predstavíš dovolenú vo vyšších polohách s malými deťmi, často sa vybaví prívetivá hora, tiché stezky, dni plynúce pomalšie. Akonáhle sa ale nad tým zamyslíš hlbšie, vyvstáva rada otázok: do akej nadmorskej výšky môžeš vyraziť s novorodencom? Od akého veku sú vhodné výlety do vyšších poloh? Tu je praktický sprievodca, ktorý ti pomôže vybrať vhodnú nadmorskú výšku podľa veku dieťaťa, na základe doporučení pediatrů a odborných společností. Cieľom nie je „dostať sa čo najvyššie“, ale nájsť rovnováhu medzi túžbou po horskom vzduchu a pohodou dieťaťa.
Novorodenci a dojčatá (do 1 roka):V prvom roku života je opatrnosť zásadná. Hoci sa názory odborníkov mierne líšia, v podstate sa zhodli na tom, že bábätko by nemalo ísť vyššie ako o 1000 metrov od výšky, v ktorej bežne žije. Deti sa predsa rodia a vyrastajú v rôznych podmienkach, preto treba zohľadniť najmä tento faktor. Vo výškach od 2000 metrov už dochádza k poklesu tlaku vzduchu aj k poklesu ponuky kyslíka, preto by túry a pobyty v týchto výškach mali byť do prvého roka života tabu. Niektorí pediatri varujú, že s bábätkom do 3 mesiacov sa radšej treba vyhnúť aj výške 2000 metrov. V tomto veku ešte pľúca bábätka nie sú úplne „zrelé“ a môžu mať problém dýchať redší vzduch. Pri cestovaní s dojčaťom do vysokých nadmorských výšok, ako napríklad na 2100 metrov, je potrebné dbať na postupné a prerušované prekonávanie výšok. Prípadné zaľahnuté uši alebo zvracanie, ktoré sa môžu objaviť, by mali byť signálom na zvýšenú opatrnosť a konzultáciu s lekárom, hoci niekedy môžu byť príčinou aj iné faktory, ako napríklad zákruty pri ceste autom.
Deti od 1 roka:Po prvom roku života je organizmus odolnejší, napriek tomu je dôležité nikam nespěchat. Aj v tomto veku dieťa často nedokáže presne popísať, čo cíti. Dítě už dokáže niektoré obtíže popsat, často ale nepřesně. Pre nadmorské výšky nad 2 500 m platí pre všetkých zásada pozvoľného výstupu a sledovanie príznakov. Akútna horská nemoc je najčastejší problém spojený s nadmorskou výškou u detí.
Deti od 5 rokov:Od 5 let děti lépe popisují potíže (bolest hlavy, nevolnost). Rodič má tak lepšiu šancu rozpoznať prípadné problémy. Aj tak je však dôležité neustále monitorovanie stavu dieťaťa, pretože deti nemusia vždy úplne chápať súvislosti a riziká.
Nocovanie vo vyšších polohách:Pri deťoch do 8 rokov treba byť obzvlášť opatrný pri nocovaní na horských chatách položených nad 2500 m. Ak plánujete nocľah vo výške, naplánujte ho tak, aby ste zamedzili bolestiam hlavy a minimalizovali riziko akútnej horskej choroby, ktorá sa môže prejaviť najmä počas spánku.
Komplexné plánovanie a bezpečnosť vysokohorských túr s deťmi
Turistika je úžasný šport, ktorý zbližuje celú rodinu a napomáha budovaniu vzťahu k prírode. Je však dôležité si uvedomiť, že dieťa je spravidla najzraniteľnejší člen výpravy. Ľahko sa dehydruje, nemá vycibrenú motoriku, nevie predvídať, chýba mu psychická a fyzická vytrvalosť, menšie deti nevedia popísať bolesť alebo únavu. Stať sa môže čokoľvek a aj vaše drobné zranenie, či iný problém môžu prerásť v situáciu, ktorú bez záchranárov nevyriešite.
Predvýber trasy a časový manažment
Plánovanie sa začína už doma a je kľúčom k celému úspechu. Pomáha znížiť riziko nehody a nepríjemných situácií. Rozhodujúcim faktorom pri plánovaní je dĺžka a trvanie túry, vek dieťaťa, jeho schopnosti a želania. Ak ste zdatnými turistami, ktorí majú v nohách našliapané stovky kilometrov, v prípade prvých výletov s bábätkom buďte opatrní. Ženy by si po pôrode mali dopriať čas na regeneráciu, nevyhnutnosť oddychu zdôrazňujú viacerí lekári. Začnite preto s kratšími prechádzkami, tie postupne predlžujte a skúste tiež rôzne terény. Uvidíte aspoň, ako sa so zvyšujúcou záťažou vyrovnáva váš organizmus, a tiež to, ako sa „v teréne“ páči vášmu potomkovi. Prvé túry na hory s bábätkom by mali mať minimálne stúpanie a dobrý terén, nielen pre postupné zaťažovanie organizmu, ale tiež pre bezpečnosť. Skúsení turisti radili čerstvým rodičom úplne vynechať celodenné túry, keďže s bábätkom všetko trvá aj raz tak dlho a takýto výlet by sa mohol až nebezpečne predĺžiť.
Pri výstupe rátajte (v závislosti od veku dieťaťa) minimálne s jeden a pol násobkom času uvedeného v sprievodcovi alebo mape. Na zostup s prehľadom počítajte aj s dvojnásobkom času, keďže najviac úrazov sa totiž stáva pri zostupe, keď je telo unavené a pozornosť klesá. Dôležité je tiež myslieť na možnosti rýchleho návratu do bezpečia a civilizácie v prípade zmeny počasia alebo iných nepredvídaných udalostí. Musím povedať, že by som sa neodvážila ísť niekam odkiaľ sa neviem dostať do 2 hodín do bezpečia medzi ľudí a prípadnú pomoc, alebo opačne, oni ku mne.
Výber správneho vybavenia
Kvalitná výbava je základom pre bezpečnosť a komfort na horách, najmä s deťmi.
Nosiče a kočíky: V podstate máte na výber dve možnosti - buď použijete kočiar alebo nosič. Bábätko, ktoré ešte samostatne a pevne nesedí, nevkladajte do turistického nosiča. Na prvé výlety je preto najvhodnejší kočiar. Majte však na pamäti, že nie každý kočiar je stavaný na túry v horách, pokiaľ neplánujete ostávať výlučne na asfaltových cestách. Dobrým základom sú veľké kolesá a pevná konštrukcia. Tiež zvážte, či sa do členitého terénu chcete vydať s bábätkom ešte vo vaničke, alebo počkáte, kým dorastie do športovej verzie, kam ho viete pripútať. Vôbec sa nemusíte obávať, že s kočiarom sa na žiadne pekné miesto nedostanete. Možností je viac ako dosť. My sme začali ľahkými prechádzkami na Korzo Zálesie pri Bratislave, tiež sme sa prešli náučným chodníkom pomedzi pezinské vinohrady a neskôr sme sa s kočiarom vybrali aj na Oravu, do Jasnej v Nízkych Tatrách, Starého Smokovca a dokonca i na Skalnaté pleso vo Vysokých Tatrách. Ak ste horskí nadšenci a s bábätkom plánujete skoro na hory, značku Thule môžem odporučiť, v porovnaní s našim druhým kočiarom inej značky je omnoho pevnejší a stabilnejší. Ak ste vy, alebo vaše bábätko, skôr na nosenie, myslite na to, že na hory je vhodnejší na to navrhnutý turistický nosič. Klasické nosiče a šatky sa na turistiku neodporúčajú, najmä tie, v ktorých sa deti nosia vpredu. Lekári aj skúsení turisti varujú rodičov, že v náročnom teréne je pomerne jednoduché zakopnúť či pošmyknúť sa, keď máte vpredu na sebe dieťa. Takýto pád môže skončiť tragicky. Preto tieto nosiče používajte len počas ľahkých prechádzok, prípadne na túrach s dobrým terénom. Ak už máte sediace bábätko, zvážte investíciu do turistického nosiča. Ak dieťa nosíte v nosiči, vždy so sebou noste aj pršiplášť na nosič. Keď dieťa v nosiči zaspí chráňte ho pred slnkom napríklad látkovou plienkou.
Oblečenie a ochrana: Určite vás neprekvapím tvrdením, že počasie na horách je vrtkavé a v zálohe je dobré mať náhradné oblečenie. Ak sa na hory chystáte s bábätkom, odporúčam mať toho oblečenia viac. Predsa len, bábätko sa môže zašpiniť, snáď nemusím definovať ako rôzne. Oblečenie voľte skôr tenšie, rozumnejšie je totiž vrstviť ako mať v batohu jednu hrubú bundu. Synovi sme dole v Tatranskej Lomnici obliekli merino body s krátkym rukávom a tenké merino tepláky s ponožkami. Odporúčam oblečenie z materiálov s termo vlastnosťami a ideálne aj ochranou pred UV žiarením. Slnko na horách je zradné. V batohu sme ešte mali aj teplákový overal a tenkú deku. Pribaľte si aj pršiplášť, ak idete na hory s kočíkom, majte so sebou aj igelit na kočiar. Nezabudnite na krém s SPF, ideálne 50. Nepodceňujte kvalitnú turistickú obuv pre seba a pre dieťa. Ak chodíte do hôr pravidelne investujte do „páperového programu“.
Výživa a hydratácia na horách
Keď sa chystáte na túru na hory s bábätkom, myslite aj na jedlo a pitie. Ak je bábätko výhradne dojčené, máte o problém menej. Ak už má v jedálničku prvé príkrmy, radšej si nejaký nachystajte a pribaľte, horské chaty nemusia byť natoľko „baby friendly“ ako reštaurácie v doline. Dôležitý je aj pitný režim, obzvlášť počas dní, keď je slnečno a horúco. Dieťa sa ľahko dehydruje a nemusí si byť tejto skutočnosti ani vedomé. Na výlet vždy noste dostatočné množstvo vody (1 - 2 l na osobu) a pravidelne ich deťom podávajte. Smäd lepšie uhasí čistá voda ako cola. Na vlčí hlad sú ideálne obložené chleby, celozrnné tyčinky a ovocie. Na zahnanie malého hladu výborne poslúžia oriešky, sušené ovocie alebo celozrnné keksy. Sladkosti berte len ako niečo malé extra, dodávajú len krátkodobú energiu. Bábätku podávajte tekutiny pokojne aj častejšie ako bežne, aby ste sa vyhli dehydratácii. Do batoha si pribaľte aj pár hračiek, ktorými zabavíte bábätko v lanovke, ak ho nebude baviť pozorovať svet okolo.
Monitorovanie stavu dieťaťa a prvá pomoc
Rodičovská úloha zahŕňa nepretržité sledovanie a vyhodnocovanie aktuálneho stavu dieťaťa, najmä v náročných podmienkach. Akútna horská nemoc, únava alebo dehydratácia sa u detí prejavujú inak ako u dospelých a vyžadujú si okamžitú pozornosť. Nepodceňujte preto význam „horského poistenia“. Nevyhnutnou výbavou výletníkov by mala byť lekárnička, nabitý mobilný telefón a znalosť poskytovania prvej pomoci. Deti si zaslúžia bezpečnosť, a preto je zodpovedné konanie rodičov kľúčové.
Rizikové faktory a ich zvládanie
Počasie je jeden z najrizikovejších faktorov v horách. Pred túrou sa informujte o aktuálnych podmienkach a vývoji počasia v regióne ktorý sa chystáte navštíviť. Počas leta počítajte s letnými búrkami - vyrážajte vždy skoro ráno. Na výlete vždy sledujte vývoj počasia. Na základe predpovede môžete predvídať podmienky na túre - námraza, mokro, horúčava, vietor a pod. Mna raz zastihlo brutalne krupobitie na Krivani… myslela som si, ze tam vsetci umrieme. Inokedy sme boli na menšej turistike (6r a 1apol) vo Veľkej Fatre a taká neskutočná rýchla a divá búrka nás zastihla, že som sa vážne bála o život. Navyše nikde nikoho, keby sa nám rodičom niečo nedajbože stalo, neviem ako by decká dopadli. Našťastie sme našli nejakú starú búdu, kde sme sa schovali pred tým najväčším besnením, ale totalne mokrí, decká hladné. Bola som rada, keď sme sa dostali k lanovke po hodine čakania, kým to najhoršie prejde.
Naučte sa pracovať s mapou. Myslite na to, že GPS a baterka vášho mobilu nie sú všemocné a cvičte si prirodzený orientačný zmysel. Všímajte si výrazné prvky krajiny a zapamätajte si ich ako orientačné body. Naučte to aj svoje deti. Najčastejšou príčinou smrti detí starších ako jeden rok sú úrazy. Chlapci sú 2 krát rizikovejší ako dievčatá. Keď už dôjde k neočakávanej situácii je dobré byť psychicky ale aj fyzicky pripravený.
Motivácia a psychologické aspekty detskej turistiky
Malé dieťa chce robiť len to, čo mu spôsobuje radosť. Rodinný výlet by nemal byť obojstranným trápením plným okrikovania. Správna motivácia je pre úspešný výlet rozhodujúca. Niekedy stačí zobrať aj susedove deti a za malými výletníkmi nebudete stíhať. Ak takú možnosť nemáte, skúste deťom po trase pripraviť zaujímavé prekvapenia a občerstvovacie stanice. Zo všetkého najviac ale deti milujú rozprávky a tajomné povesti. Keď si večer pred výletom nejakú zaujímavú vymyslíte, určite bude mať túra hladký priebeh.
Pred tým ako vyrazíte na výlet triezvo zhodnoťte, či na to máte. Niesť dieťa na chrbte v nosiči na celodennom výlete si vyžaduje určitú dávku sebazapretia a kondície. Takýto náklad môže vážiť aj 20 kg. Ak máte väčšie deti nesnažte sa pred nimi zabodovať extrémnymi výkonmi - aj tak vedia, že celý týždeň sedíte v kancli. Pokiaľ na výlety s deťmi nechodíte pravidelne nečakajte, že budú vládať a stanovte si primeraný cieľ. V opačnom prípade im to môžte celé zhnusiť. Keď vystúpite na vrchol uvedomte si, že zostup - ťažšia časť výletu je ešte len pred vami.
Diskusie a názory rodičov: Spektrum prístupov
Rodičovstvo nie je súťaž, aj keď niekedy keď zablúdite na sociálne siete skutočne ten pocit nemáte. Existuje široké spektrum názorov na to, ako a kedy začať s deťmi chodiť do hôr a aké výšky sú pre ne vhodné.
Mamičky, zase si nenahovárajme, že do cca 2 rokov sa našim deťom páčia hory, extrémy, žúrky, dokonca prehliadky zámkov. Im sa v tom veku páči všade, kde je mama. Priznajme si, že ide o nás, my chceme niekde ísť. Iní rodičia veria, že dnešná vyspelá doba je trošku precitlivelá na deti a ich pomyselné ochraňovanie. Netreba robiť zo všetkého strašiaka, treba si život užívať a naučiť to aj naše deti. Asi máte pravdu. Veď keď je človek obozretný, všetko sa dá zvládnuť. A deti si tak ľahšie vybudujú vzťah k prírode.
Obdivujem takých rodičov, ja mám niekedy problém ísť len do obchodu s malou. Nemám nič proti, pokiaľ sú rodičia skúsení v takomto cestovaní. Určite mali všetko naplánované, plus kvalitné oblečenie, určite neboli žiadni amatéri. A závisí aj od povahy dieťaťa, to asi robí veľa. Keď sa dcéra narodila, nemala rada kočík, takže sme dlhé mesiace chodili do lesa a bola v nosiči, čiže bola na zdravom vzduchu.
Effects of Hypoxia on the brain
Avšak, vždy treba nejako začať, ale prečo takým extrémom? Veď sa spolu najprv vyberte na nejakú túru, príp. prespite v útulni a uvidíš, či to dáte. Odložiť to na neskôr je pre niektorých jednoznačná odpoveď, obzvlášť pre tie najmenšie deti. Niesť tak malé deti, plienky, mlieka, jedlo, servítky, tony detských handier, lebo všetko ušpinia, oblejú, prečúrajú a toto všetko vliecť na chrbte vrátane potomka, každú chvíľu riešiť vresk jedného alebo druhého, to by s tebou šľahlo. Tak malé deti z toho nič nemajú, to fakt radšej dať na pár dní deti starým rodičom a vyraziť osamote.
My celkom neľútostne mávame dovolenky na polovicu - aj bez dieťaťa, aj s dieťaťom. Všade sú horské chaty kde sa nájdete, prespite, môžete dať aj hrebeňovku. Ale pochod divočinou, dieťa, stan je blbosť. Tak isto spať v stane na záhrade, pre malé dieťa to nie je nič špeciálne spať v spacáku a stane, že by to nezvládlo a bolo by to treba trénovať. Ja by som s dieťaťom tiež nešla. Ako píše jedna mamina, keď tak určite tak, aby si vedela v prípade potreby rýchlo zliezť do civilizácie.
Ak sa chystáte na hory s bábätkom prvý raz, je možné, že nad niektorými z týchto vecí vám ani nenapadlo uvažovať. Aj my sme na naše prvé výlety do Nízkych a Vysokých Tatier mohli byť pripravení lepšie. Nevidím dôvod, roky sedieť doma, lebo deti si to nebudú pamätať a nič z toho nemajú. Možno majú viac ako si myslíme. Ja by som začala menej náročným a postupne, keď to bez problémov všetci zvládnete, pridávala by som náročnejšie túry, destinácie.
tags: #male #dieta #a #nadmorska #vyska