Svet animovaných filmov a seriálov prešiel za posledné desaťročia výraznou transformáciou. Kým kedysi boli kreslené rozprávky automaticky spájané výhradne s detským publikom a rodinnou zábavou, dnes je realita omnoho pestrejšia. Animované filmy a seriály pre deti už akosi automaticky patria k detstvu a rodičia prirodzene očakávajú, že deti sa prostredníctvom nich dozvedia o svete naokolo a zároveň sa nenápadne priučia slušnému správaniu či zodpovednosti. Tento pohľad však už dávno neplatí pre celý žáner, keďže vzniklo množstvo animovaných snímok, ktoré cielia výhradne na dospelého diváka. Pre rodičov to znamená nielen otázku, koľko času môžu deti pred televíznou obrazovkou stráviť, ale aj aký je pre nich najvhodnejší vysielaný obsah. Dôležitú úlohu v tomto prípade zohráva rodinné prostredie, ktoré určuje, ako dieťa spracuje vizuálne a príbehové podnety.
Evolúcia animácie: Od klasiky po moderné žánre
Historicky boli animované rozprávky často jednoduché, priamočiare a zamerané na morálne ponaučenia. Keď sa kedysi povedalo Večerníček, každý vedel, o čo ide. Ikonické postavičky a príbehy poskytovali deťom upokojujúci záver dňa. Avšak, staré animované rozprávky spred niekoľkých desaťročí boli tematicky i žánrovo niekde inde. Dnes už cieľovou skupinou nie je výhradne detský divák, lebo tieto filmy majú ambíciu pritiahnuť do kín a k obrazovkám celú rodinu. Moderné filmy miešajú rôzne žánre, a tak zasiahnu oveľa širšie a rôznorodejšie publikum. Napríklad animovaný film Hľadá sa Nemo je dráma, psychologický film i road movie, ale sú tam aj odkazy na horor, konkrétne na scénu z filmu Shining (1980, réžia Stanley Kubrick). To dokazuje, že hranice medzi žánrami sa stierajú a animácia sa stáva čoraz sofistikovanejšou.
Detský divák vychovaný na tablete a mobilnom telefóne je čoraz netrpezlivejší a nevydrží sa sústrediť na príbeh tak dlho ako jeho rovesník v 90. rokoch. Okrem toho má podstatne viac napozerané. Avšak, detský mozog sa v zásade až tak nezmenil. Výsledkom je, že kým jeho rodičia sedeli v detstve ako prikovaní pri filme, dnešné dieťa sa začne už po pár minútach nudiť. Aj preto sa detského diváka snaží udržať režisér na stoličke tým, že scény sú kratšie, všetko sa strieda rýchlejšie a film za niečo viac ako hodinu zaberie obsah, ktorý by stačil na trojdielnu minisériu. Táto rýchlosť a intenzita môžu mať vplyv na detské vnímanie a sústredenie.
Vplyv animácie na detského diváka a potreba rodičovskej regulácie
Deti obrazovka magicky priťahuje. Zažil to nejeden rodič - maximálna sústredenosť, pootvorené ústa, uprený pohľad a svet naokolo akoby na chvíľu prestal existovať. Obzvlášť menšie deti veria, že to, čo vidia na obrazovke, je realita. Dieťa v úlohe diváka je iným recipientom ako dospelý. Nechápe komplexnosť života, a preto by stvárnenie témy malo byť prispôsobené jednoduchému detskému vnímaniu. Nečudo, že mnoho detí nechápe prečo malá myš bije kocúra v rozprávke Tom a Jerry a také vtipy, sexuálne narážky a pop kultúrne odkazy zeleného zlobra Shreka zabavia skôr dospelých. Rodinná mediálna výchova sa môže prejaviť práve na Vianoce, keď celé rodiny sedia pri televízore a prepínajú programy. Ako vysvetľuje Viktória Norisová, rodičovská regulácia je tu potrebná, lebo dieťa túži pozerať, obrázky sú preň príťažlivé. Je dôležité, aby rodičia vedeli, o čom tá-ktorá rozprávka je, a aby to ustrážili.
Zmeny správania môžu rodičia postrehnúť napríklad počas hry dieťaťa. Ak začne byť dieťa agresívnejšie, mali by zanalyzovať, aké rozprávky sledovalo. Pretože každá rozprávka dáva dieťaťu sociálne i emočné podnety. Jednoduchá rada je, sledujte so svojimi deťmi rozprávky, aby ste vedeli, aký charakter a vlastnosti majú ich obľúbení hrdinovia. Vysvetľujte deťom, čo nie je dobré, ak správanie rozprávkových postavičiek nie je etické a slušné. Ak sa rodičia na niečom zhodnú, potom je to určite to, že rozprávkové seriály a filmy pre deti by nemali obsahovať nevhodný jazyk a násilie. Niektoré animované seriály sú príkladom takzvaného happy violence (vo voľnom preklade smiešne násilie). Napríklad na Tomovi a Jerrym je nebezpečné, že tam nevidíme dôsledok násilia. Keď si fyzicky ublížia, keď myš odsekne kocúrovi labku, hneď mu labka dorastie. V reálnom živote to tak nie je, a deti to môžu vnímať ako normu bez následkov.
Morálne hodnoty a posolstvá v rozprávkach: Klasika vs. súčasnosť
V klasických rozprávkach sú generáciami overené posolstvá, teda to, prečo by mali byť rozprávky súčasťou nášho života. Najprv sa hlavný hrdina musí vzdať sebectva, egoizmu, zaprieť sám seba. Väčšina rozprávok je v tomto smere morálnou studnicou hodnôt. Nájdeme v nich rôzne situácie, s ktorými sa azda každé dieťa v živote stretne. Okrem skrytých posolstiev, morálnych hodnôt a návodov na život, samozrejme, rozprávky rozvíjajú fantáziu. Cez tieto príbehy si dieťa môže odžiť svoj vlastný príbeh, ba dokonca i traumu alebo vnútorné trápenie. Dôležité je, aby v rozprávke bolo takisto jasne rozlíšené, kto je dobrý a zlý. Ak to tak nie je, tak rozprávka nie je dobrá. Lebo postavy z týchto rozprávok si dieťa môže prenášať do svojich hier. Dobro ako také je v príbehoch potrebné. Nemôže byť rozprávka iba dobrá a ružová, lebo práve zlom sa dobro umocňuje. Aj zlo má v rozprávke svoje miesto, podstatu a význam, ale dôležité je, že musí byť porazené.
Korene ľudových rozprávok siahajú do dávnej histórie, boli ústne odovzdávané z generáciu na generáciu a ide v nich predovšetkým o vzťah medzi dobrom a zlom. Varujú nás, že naše činy majú dôsledky a zároveň prinášajú nádej, že dobro zvíťazí a nepriatelia budú porazení. Mnohí si poviete, že aj Dobšinského rozprávky alebo rozprávky bratov Grimmovcov boli kruté a plné postáv, ako sú trpaslíci, čerti, draci, strigy a ježibaby. Ľudia v nich umierali, dokonca si ubližovali navzájom. Rozdiel je však v tom, že v prípade knižiek alebo čítaných rozprávok si detská myseľ vytvorí obrázok niečoho strašidelného len na takej úrovni, v akej to zvládne. Keď však dieťa sleduje online televíziu, stáva sa pasívnym príjemcov obrazov, ktoré navrhli dospelí, a ktoré sú často oveľa explicitnejšie a intenzívnejšie. Na rozprávkach je, samozrejme, „top“ - najlepšie - to, že majú takmer vždy šťastný koniec. Aj keď v realite to nie je vždy tak, nemôžeme malému dieťaťu polopatisticky povedať, že život je o inom; dieťa na to postupne príde aj samo, ale ide o to, aby v sebe malo zakódovanú myšlienku, že za dobro sa oplatí bojovať.
Násilie v animovaných filmoch: Kedy je nebezpečné?
Existuje množstvo teórií o vplyve násilia na deti, každý psychológ to vysvetľuje zo svojho pohľadu, je k tomu veľmi veľa výskumov. Kedy je násilie v rozprávkach nebezpečné? Viktória Norisová upozorňuje: „Keď nie je potrestané. Keď prináša úspech tomu, kto ho pácha. Keď ho vykonáva skupina a nie jednotlivec - vtedy sa účinok ešte znásobuje. Keď slúži nejakému vyššiemu cieľu a povieme, že niekto niekoho zabil preto, lebo to bolo dobré - ale tento vyšší cieľ nemusí byť pozitívny. Keď prostredie prijíma násilníka.“ Toto je problém moderných, agresívnych seriálov. Prehnaná agresia sa potom premieta aj do detských hier. Kedysi sa chlapci hrali na rytierov, ktorí mali úmysel niekoho zachrániť, nie niekoho zničiť; a chceli získať princeznú. Dôležitú úlohu v tomto prípade zohráva rodinné prostredie. Ak dieťa žije v harmonickom prostredí, potom dôsledok, efekt nebude taký zničujúci ako u detí, ktoré žijú v disharmonických a dysfunkčných rodinách, kde zlyháva komunikácia a kde sa reálne násilie aj prejavuje.
Za kontroverzné boli označené aj rozprávky No počkaj, zajac! (kvôli násiliu aj neustále fajčiacemu vlkovi, hoci v posledných častiach už lízal lízanku), Prasiatko Peppa (odborníkom vadí panovačná povaha hlavnej hrdinky a jej stereotypne zobrazení rodičia - praktická mama a trošku nešikovný otec) alebo Disneyho klasika Leví kráľ (kvôli násiliu je film nevhodný pre deti do troch rokov). Aj niektoré realistické scény z Harryho Pottera môžu v menších deťoch vyvolať strach (obsahujú násilie a hrozby). Problémov však nemusí byť len samotný obsah rozprávok, ale aj farebné žiarivé zábery v rýchlom strihu. Presne toto bolo hlavné negatívum seriálu Pokémon. Podľa agentúry Reuters hospitalizovali v Japonsku po odvysielaní jednej z častí viac ako 700 detí s diagnózou fotosenzitívna epilepsia. Preto je kľúčové vnímať nielen posolstvo, ale aj formu, akou je animácia deťom prezentovaná.
Moderné témy a hrdinovia v animácii
Moderná animácia sa nebojí otvárať zložité témy a predstavovať rôznorodejších hrdinov, ktorí reflektujú súčasnú spoločnosť. Ich hrdinovia často už v marketingu predbehnú samotný film; napríklad deti vedia, kto je McQueen, hoci nevideli rozprávku o autíčkach. Detský divák sleduje túto postavičku a nepotrebuje zložitú zápletku. Na druhej strane dospelý divák si nájde to svoje práve v zložitej zápletke, ktorej dieťa ešte celkom dobre nerozumie. Napríklad, animované príbehy chcú reagovať na aktuálne dianie vo svete, takže v nich diváci môžu nájsť odkaz na rasizmus, hľadanie vlastného ja a ďalšie témy, ktoré sú určite dôležité.
Príkladom inovatívnej tvorby je vynikajúci slovenský projekt Mimi a Líza. Jedno dievčatko je zdravé, druhé nevidiace. Tieto dielka mali obrovský úspech u detského publika. Ukazujú, že nie všetky rozprávky sú len o zdravých deťoch; a dávajú aj návod pre rodiny, ako sa majú správať k hendikepovanému členovi. Do školy, ktorú navštevuje, prichádza hendikepovaný chlapček. Dievčatko sa ho ujme, vymýšľa s ním rôzne kúsky, pokúša sa ho za každú cenu zapojiť do života v škole. Príbeh sa však nekončí smrťou chlapčeka, ale tým, že sa z dievčatka, ktoré mu pomáhalo, stáva učiteľka v škole pre hendikované deti. Podľa Viktórie Norisovej je niekedy ťažké nájsť pre chlapcov vhodných hrdinov. Je to aj naším rodičovským vplyvom, že sme to synovi párkrát pustili. Rodič musí vedieť primerane zareagovať, poznať, na akej úrovni jeho dieťa dokáže spracovať dané príbehy.
Moderné animáky prinášajú aj ponaučenia o sebaobjavovaní a prekonávaní prekážok. Odvážna Merida je dôkazom toho, že nie je našou povinnosťou plniť očakávania iných. Matka jej vopred naplánovala život princeznej, ona však po ňom netúži, v srdci má totiž dobrodružstvo. Film vyzýva nebáť sa vybočiť zo stereotypu a byť sám sebou. Podobne aj Remy, potkan, ktorý sa túži stať šéfkuchárom, ide za svojim cieľom napriek všetkým prekážkam. Táto rozprávka nás učí, že nezáleží na tom, odkiaľ ste, ak ste odhodlaní dosahovať svoje ciele. Rodinka úžasných zase ukazuje, že popieraním vlastného talentu a snahou zapadnúť do spoločnosti popierame vlastnú osobnosť. Nemá význam schovávať to, čo je jednoducho našou súčasťou, a nebojme sa vybočiť z radu.
Príbeh V hlave je jeden z najsilnejších príbehov, aký sa kedy Pixaru podarilo vytvoriť. Okrem toho, nie je to len obyčajný príbeh, celý jeho priebeh totiž schválili psychológovia. V hlavnej úlohe je šesť základných emócií, a to radosť, smútok, hnev, strach a znechutenie. Ich „majiteľkou“ je malá Riley, ktorá je dôkazom toho, že emócií sa netreba báť a je normálne cítiť ich. To sú príbehy, ktoré deťom poskytujú hlboké emocionálne a sociálne ponaučenia, a zároveň otvárajú priestor na diskusiu s rodičmi.
Animácia ako nástroj na rozhovory o rodinných hodnotách
Rodina je kľúčová. Tvorí priestor, v ktorom sa formuje nový človek. Určuje prototypy vzťahov, učí budovať dôveru, prejavovať a prijímať lásku, učí nás učiť sa, tráviť voľný čas, komunikovať s priateľmi, je miestom zdieľania spoločnej histórie, miestom, kam patríme a miestom, kam sa vždy budeme utiekať. Pravidlá vzájomného fungovania si v rodine nastavujeme neustále, vylepšujeme ich a podrobujeme kritike. Obzvlášť často tieto problémy riešime, keď vychovávame deti. Diskusiu o tom, ako to medzi sebou máme a aké sú naše rodinné vzťahy dôležité, môže rodič (ale i učiteľ) začať neformálne, dokonca hravo. Môže si s deťmi pozrieť film a od jeho témy rozvinúť rozhovor. V tomto texte nájdete kolekciu trinástich krátkych animákov, ktoré hovoria o rodine, vzťahoch, ale i rodinných hodnotách a problémoch. Pomôžu vám naštartovať s deťmi rozhovor o týchto dôležitých témach.
Pár ponožiek sa nakoniec naučí prijímať svoje odlišnosti, čo je jednoduchá, ale silná metafora pre pochopenie, že sme všetci odlišní a je to tak v poriadku, ako to ukazuje aj príbeh Hľadá sa Dory, kde Dory trpí poruchou pamäti. Dinosaurus Arlo zasa ukáže, že úprimné priateľstvo je nenahraditeľným pokladom a dospelých naučí, že keď zvládne prekonať svoj strach dinosaurus Arlo, zvládne to každý. Carl, ktorý prišiel o manželku, sa jedného dňa rozhodne cestovať na vysnívané miestečko sám, ale cestu mu skríži malý skaut, ktorý mu obráti život hore nohami. Rozprávka nemá len zaútočiť na naše city, ale pripomenúť nám našu zodpovednosť. Ukazuje totiž, ako naša planéta dopadne, ak budeme ďalej využívať jej zdroje tak nezodpovedne. Filmy ako Príšerky s.r.o. zase prinášajú ponaučenie, že zastrašovanie nie je silná zbraň a väčšinou tí, ktorí najviac zastrašujú, sú sami najviac vystrašení.
Príbehy o matkách: Srdce rodiny
Psychológovia sa zhodujú, že od pohody a nastavenia mamy závisí pohoda a emočné nastavenie rodiny ako celku. To na matky vyvíja dosť veľký tlak. Úloha matiek v rodinnom živote je teda zásadná a je dobré o tom hovoriť i s deťmi. Je dobré im ukazovať, čo zo svojej pozície často nevidia, totiž že mamy to majú často ťažké. Najdôležitejšia na mamách je však láska. Bezpodmienečná, neutíchajúca, nenahraditeľná. Zbierka filmov o mamách je najmä povzbudzujúcou a hrejivou ukážkou, aké veľké srdce majú mamy. Japonská mama z jedného filmu má v jednej chvíli zvesiť bielizeň pred dažďom, postarať sa o oheň, umyť dlážku po zablatenom psovi, naložiť jedlo, zdvihnúť telefón a tíšiť plačúce bábätko. Veľmi to chce všetko stihnúť a ku každej práci posiela časť svojej vnútornej energie. Na vlastný život jej však nič neostane, doslova sa rozdá a sama stuhne v nehybnosti. Čo ju dokáže opäť oživiť? Láska detí a rodiny, ktorú pre ne obetovala všetko. Príbeh Baterkovej mamy, ktorá pracuje na rôznych veciach, a keď deti spia, zistí, že horí vianočný stromček v detskej izbe, ilustruje jej neustálu ostražitosť a obetavosť.
Nádherný film o matke a jej obetavej starostlivosti máme aj v slovenskej tvorbe. Kačka Modropierko túži priviesť na svet mláďatá. Svet je však nebezpečné miesto a jej vajíčka sú neustále v ohrození. Kačička Modropierko je legendárny film, ktorý neobišiel žiadne slovenské dieťa v osemdesiatych rokoch. S dojímavým komentárom Gustáva Valacha a scénickou hudbou Luboša Fišera dnešným štyridsiatnikom evokuje detstvo. Pomalé tempo ponúka deťom čas na spracovanie akcie. Precítenie ohrozenia, strávenie smútku, vychutnanie si dobrého pocitu z toho, že sen mamy kačky sa napokon naplní. Tento film deťom nehovorí, že svet je gombička, hovorí o nástrahách a nebezpečenstvách, otvorene ich ukazuje. Deti vidia, že ani mama nie je všemocná, aj mamu môžu ohroziť a zlomiť okolnosti. Ale ukazuje tiež, že tu niekde stojí stará borovica, ktorá nám bude oporou a s ktorej pomocou problémy zvládneme.
Mama so synčekom prechádzajú divokým svetom. Je zima, sneží a všetko je zamrznuté, okolo nich sa pohybujú divé zvieratá. Pôsobí to ako kulisy hororového príbehu, a predsa… Láska je silnejšia. S mamou sa aj hororové nastavenie mení na rozprávku. Sneh pôsobí ako teplá perina, zvieratá sú nežné, svet je perfektný. Keď mama v kuchyni vytiahne hrnce, nože a zeleninu, spustí sa domáci orchester. Nehrá v ňom však len kuchynské náradie. Vo víre sa roztočí hladný otec, motajúca sa babička a večne zavadzajúce deti. Pot-au-feu je obľúbené francúzske rodinné jedlo, ktoré pripomína náš hovädzí vývar. V jednom hrnci sa spolu varí hovädzie mäso so zeleninou a koreninami, podáva sa z jednej misy ako hlavné jedlo. Takmer dokonalá metafora rodiny - aj v nej sú zmiešané rôzne osoby, ich potreby a zvyklosti, a podobne ako ingrediencie v hrnci pot-au-feu spoločne tvoria vyladenú zmes, jeden skvelý výsledok.
Otcova rola: Dobrodružstvo a ochrana
Mamy sú mamy a otcovia sú otcovia. Rovnako dôležití a predsa iní. Otec je zväčša ten, čo nás vyzýva ísť dopredu, vyraziť na cesty, on pozýva do dobrodružstva, on je dobyvateľ nových území. Kým sa to naučíme, drží nad nami ochranu a kryje nám chrbát. Inuitský chlapec sa hrá v snehu s medveďom, čo mu vyrobil jeho otec. Keď sa objaví sovie mláďa, nechá sa ním zlákať na potulku a odíde ďaleko od domu, do krutej zamrznutej krajiny. Neznáme údolie ľadových sôch ho najskôr fascinuje, no s prichádzajúcou nocou sa mení na nebezpečné ihrisko. Chlapca ohrozuje nielen ozrutná sova, ale i pád do ľadového jazera. Film o nebezpečnej detskej hre je možno pre deti trochu strašidelným, ale tiež potrebným zážitkom. Je však dôležitým aj pre nás, rodičov a učiteľov, pretože nám ukazuje, ako odlišne vníma dieťa realitu okolo seba. Pod vplyvom silnej emócie - pozitívnej či negatívnej - prestáva rozlišovať realitu od fikcie, hyperbolizuje vnemy, pretvára obrazy okolo seba na fantazijné, nadnesené temné či vzrušujúce motívy, ktoré často usilujú o jeho život. Je zrejmé, že v stave strachu a ohrozenia nedokáže kriticky rozlišovať a jednať rozumne. Preto je veľmi poučným najmä záver - otec chlapca nájde a namiesto kritiky za to, že spravil hlúposť a odišiel sám do nebezpečenstva, poskytol dieťaťu emočnú úľavu, objatie a upokojenie. Áno, aj takíto sú otcovia.
Chlapčenský svet je dynamický, akčný a dobrodružný. Túži po motoroch a rýchlosti, divokých jazdách a cestách do neznáma. Čo však s vetchým starým otcom v garáži plnej harabúrd? Nuda. Ale stačí iskra a všetko sa zmení. Dedova podpora, podaná pomocná ruka do fantázie. Obyčajná chlapčenská kára sa vo filme Taking Flight premení na vesmírne vozidlo snov. Tento príbeh nie je len o chlapčenských dobrodružných fantáziách. Je o rodinných väzbách. Aký vzťah má váš syn so starým otcom? Rozprávajú sa, trávia spolu čas? Chlapec v tomto filme toho zrejme s dedom veľa nezažil a času stráveného s ním sa obáva. Lenže dedo, to je otcov otec. Môže mu veľa prezradiť o tom, čo bolo, keď bol otec malý chlapec, ako je teraz on sám. Detská kárička červenej farby z filmu sa volá Radio Flyer Wagon a je legendárnym vozidlom mnohých malých dobrodruhov sveta. V dnešnej dobe je dôležité nezabúdať na tých, ktorí pri nás vždy stáli, ako to postupne pochopí aj McQueen. Bez svojich učiteľov, priateľov, rodiny a kolegov by nikdy neprekročil cieľovú rovinku ako prvý. Rovnako aj Nemov tatko Marlin na to postupne príde a nechá Nema, aby vyplával z rodného hniezda bez neustáleho dozoru, čím mu umožní získať samostatnosť a poučiť sa z vlastných chýb.
Animácia a citlivé témy: Smrť a strata
Filmy o smrti - nie tie upírske a vraždiace, ktoré smrť devalvujú na popkultúrny fenomén, ale tie ozajstné, o ozajstnej ľudskej strate, sú vo sfére filmov pre deti veľmi zriedkavé. Naša kultúra smrť vytesňuje, tabuizuje. Pred deťmi sa tvárime, že smrť je ďaleko, netýka sa nás, snažíme sa ich pred ňou chrániť. Ale tým deťom nepomáhame, pretože smrť sa týka všetkých. Každé dieťa sa s ňou skôr či neskôr stretne. A práve citlivé rozprávanie o strate milovaného človeka môže dieťaťu v ťažkých časoch uľahčiť žialenie. Medvedík Ludovic navštívi starého otca na vidieku. Hoci program je bohatý, okolo domu je kopec práce a radosti zo spoločných aktivít, návšteva má smutný tón. V dome chýba babička. Jej izba je zamknutá a starý otec s Ludovicom za ňou veľmi smútia. Vo filme Father and Daughter dcéra vyprevadí otca na more. Každý deň myslí na jeho návrat, vyčkáva ho, verí. Celé roky a desaťročia chodí s bicyklom na miesto, kde sa rozlúčili a vyzerá ho na horizonte. Film je metaforou o jazde životom. Žiť znamená sedieť na bicykli a pedálovať. Držať sa hore, ísť dopredu. Mladým to ide rýchlo, starým ťažko, občas duje vietor, až máme pocit, že spadneme, občas sa spúšťame z kopca. Niekto letí v skupinke a iný pedáluje sám. Je tiež rozjímaním o vzťahoch, o láske detí k rodičom a o spojení, ktoré nepretrhne smrť. Toto je silný rozmer, ktorý v sebe rodina nesie. Je silnejšia než smrť. Tým, že niekto zahynie, neprestáva byť našou súčasťou a neprestáva byť pre náš život zásadným. Deti rozmýšľajú o smrti, pre ne nie je tabu.
Čo je dnes typické pre rodinu, uplatňovalo sa v dávnych dobách v kmeňovom spoločenstve. Kmene odvodzovali pôvod všetkých svojich členov od spoločných predkov, ochraňovali spoločné zvyky, strážili spoločné korene a obradne predávali štafetu života novým generáciám. Do kapitoly o smrti si dovolím zaradiť film o tajuplnom kmeni, v ktorom starí odchádzajú, keď sa mladí naučia robiť kvalitné píšťalky. Mnohí sa snažíme, aby naše deti nestratili kontakt s prírodou, lesom, bylinkami a zvieratami. Chodíme na výlety, vychádzky, zbierame plody a huby, rozoznávame stromy, posielame deti do skautských a lesných táborov. Film Cesta obrov však ide oveľa ďalej. Nie je o civilizovaných ľuďoch, ktorí sa utiekajú k prírode, je o ľuďoch zo samotných útrob lesa. Les ich obklopuje a definuje. Títo ľudia nerozprávajú, netelefonujú, nespávajú na posteliach. Žijú pod stromami, so stromami, zo stromov sa rodia a do stromov umierajú. Ich život opriada monumentálnosť a zvláštny mysticizmus. Film Cesta obrov prešiel stovku festivalov, z ktorých odchádzal najmä s cenami za dizajn, za výtvarné spracovanie. Je však i nositeľom najvyšších ocenení z festivalu filmov pre deti v Chicagu, ktorý je jedným z najvýznamnejších svojho druhu na svete.
Vzťah rodiny k spoločnosti a individuálnej slobode
Rodina je základnou jednotkou spoločnosti, ale zároveň v prípade konfliktu spoločnosť verzus jednotlivec má byť práve rodina pre zraniteľného jednotlivca útočiskom. Free to Roam nie je klasický krátky film, je to videoklip k rovnomennej skladbe (Giangrande, z albumu Beauty at Closing) a v kratučkom príbehu ukazuje spoločnosť, v ktorej platí nezmyselný úzus: všetci nosia na hlavách kartónové škatule. Tak sa to patrí, je to slušné. Lenže deťom sa nechce tráviť život s hlavou obalenou štyrmi prázdnymi stenami. Potajomky si škatule skladajú, namiesto nich nasadzujú masky divých zvierat a vyrážajú na tajné potulky. Škatuľa je odveký symbol skostnatenosti, upätosti. Ak je niekto v škatuli, je väzňom, lebo šesť strán kocky ho uzatvára a obmedzuje. Škatuľa určuje limity jeho slobody, filtruje impulzy zvonka, zakrýva horizont aj výhľady do svetových strán. Spoločnosť z tohto mikropríbehu prijala obmedzenosť ako normu. Celé generácie si osvojujú takto limitovaný pohľad na život len preto, že sa to patrí. Postaví sa mama a celá rodina za deti, za ich prirodzenú zvedavosť? Alebo ich bude nútiť prijať spoločenskú konvenciu, hoci je nezdravá? Čo je správne? Čo ak neprijatie normy bude znamenať ohrozenie pre celú rodinu (20. storočie nám dáva veľa takých príkladov)? Tieto otázky sú esenciálne pre pochopenie dynamiky medzi individuálnou slobodou a spoločenskými očakávaniami.
Ďalším príkladom vzťahov v rodine je český televízny seriál Povídání o mamince a tatínkovi. Maminka Lucie a ocko Josef čakajú bábätko. Predtým, ako Toník príde na svet, rozpovie nám z bruška všetko o svojich rodičoch - ako sa vzali, ako sa učili narábať s peniazmi, upratovať, dohodnúť sa na spoločných pravidlách. Seriál je produktom Českej televízie a patrí k tomu odvážnejšiemu, čo sa vo večerníčkovej tvorbe produkuje. Charakterom rozprávania nadväzuje na skvelú českú večerníčkovú tradíciu z minulého storočia, dieťa v kruhu postáv zažíva prijatie, láskavosť, odpustenie chýb a vzájomné pomáhanie si. Hrdinovia majú v každom diele problém (seriál je i o tom, že problémy sú tu vždy, je to normálne), v ich okolí je vždy ktosi väčší, múdrejší a skúsenejší, ktorý im z problémov pomôže nájsť cestu von. Výtvarná štylizácia je rozhodne jedinečná a vyčnieva z radu komerčných rozprávkových vizuálov. Postavy sú deformované, citlivo sa narába s poetikou škaredosti, čo je typickým znakom moderného českého bábkového rukopisu.
Podstatne zlyhanejšie pôsobí rodina z trojdielnej ruskej filmovej série Čuča. Materiálny nedostatok jej nehrozí, to nie, chlapček v nej má všetky materiálne potreby bohato naplnené. Avšak nedostáva sa mu pozornosti a lásky. Rodičia mu nevenujú spoločne strávený čas. Jedného dňa chlapec vyjde na povalu a zo starých látok, vankúšov, korčúľ a iných harabúrd si vyrobí Čuču, zázračnú opatrovateľku. Garri Bardin je predstaviteľom toho najlepšieho, čo ponúka súčasná ruská animácia, je to skúsený a plodný bábkový animátor a režisér. Čuča je vrcholom jeho tvorby pre deti, nielen estetickým, ale i tematickým. Otvára pred divákom svet detských túžob, ktoré sú jednoduché a úprimné. Oživená opatrovateľka je fantazijný motív, do ktorého možno vpratať bohatú detskú fantáziu. V troch dieloch Čuče vidíme rôzne príhody, ktoré chlapec s opatrovateľkou zažije, od šmýkania sa zo strechy po námorné dobrodružstvá a stretnutia s pirátmi. Pritom stále vidíme, že chlapec sa hrá s vankúšom prepásaným opaskom… Má to obrovský inšpiračný potenciál - u nás doma sa po vzore Čuče deti dlho zabávali vyrábaním podobných figurín, neváhali použiť kreslá, vešiaky, papuče, sieťky i maminu podprsenku. Čuča má nepopierateľne ruský sentiment. Obraz je romanticky zafarbený, chlapec melancholický, jemný, emócie skutočné ako z Puškinovej knihy.
Odporúčania pre rodičov: Ako vybrať kvalitnú animáciu
Očakávame, že deti sa prostredníctvom nich dozvedia o svete naokolo a zároveň sa nenápadne priučia slušnému správaniu či zodpovednosti. V poslednej dobe sa objavuje množstvo informácií nielen ohľadom toho, koľko času môžu deti pred televíznou obrazovkou stráviť, ale aj aký je pre nich najvhodnejší vysielaný obsah. Preto ak už majú pozerať online televíziu, zapnite im radšej detský kanál s programom zameraným na deti. V detskom balíku programov Kids nájdete niekoľko televíznych staníc pre deti a mládež rôzneho veku. Uprednostnite pred kreslenými postavičkami, ktoré dávajú deťom nesprávne posolstvá (aj keď sú tieto rozprávky populárne), radšej edukatívne vysielanie Duck TV pre najmenších. Rozprávky ako Bebé Didy, Mimo a Bobo alebo Požiarnici majú vďaka svojej výchovno-zábavnej forme pozitívny emocionálny dosah na detského diváka. Pre väčšie deti vyberajte z ponuky Minimaxu napríklad Zvedavého Georga alebo Požiarnika Sama.
Organizátori festivalu Fest Anča pripravili pásmo filmov s cieľom priniesť deťom a ich rodičom nezabudnuteľné vizuálne a príbehové zážitky zo sveta animácie, predstavujúce kolekciu najlepších súčasných krátkych filmov pre deti, ktoré nikde inde neuvidíte. Organizácia BabyCorp, ktorej šéfuje Baby Boss, sa zaoberá otázkou, prečo deti prehrávajú na trhu rodičovskej lásky. Tento animovaný film, ktorý si získal srdcia mnohých divákov vrátane dospelých, sa snaží prinavrátiť všetku lásku späť k bábätkám, bojujúc proti láske, ktorá sa venuje šteniatkam. To podčiarkuje hlbšie významy, ktoré môžu animované filmy priniesť.
Filmy ako španielska produkcia, inšpirovaná Hľadá sa Nemo, situujúca dej pod hladinu oceánu, kde traja kamaráti musia spoločnými silami vyriešiť svoj najväčší problém a zachrániť svoje údolie, kde žije aj dedko hlavnej postavy. Film opäť poukazuje na znečistenie našich oceánov a predostiera aj mladšiemu publiku starostlivosť a ochranu našej prírody. Takéto príbehy sú nielen zábavné, ale aj edukatívne, a pomáhajú deťom rozvíjať empatiu a environmentálne povedomie. Mnoho rodičov sa zhodne v tom, že súčasné rozprávky majú viacero problémov a vybrať si vhodný animovaný príbeh je čoraz ťažšie. Je dôležité nenechávať televíziu ako podmaz. Doprajte deťom z času na čas aj rozprávku v kine. Seriály zamerané na desať až dvanásťročných divákov na káblových detských televíziách sú jedným slovom odpad. Rozdeľte doma čas, kedy môžu televíziu pozerať deti, a kedy dospelí. Rôzne podvečerné seriálové telenovely ani domáca tvorba o pol deviatej večer nie je vhodná pre detské oči ani uši.
Animácia pre dospelých: Prekračovanie hraníc žánru
Animované filmy si veľa ľudí automaticky spája s detským publikom a rodinnou zábavou. Tento pohľad však už dávno neplatí a realita je omnoho pestrejšia. V posledných desaťročiach vzniklo množstvo animovaných snímok, ktoré cielia výhradne na dospelého diváka. Autori v nich otvárajú ťažké témy, pracujú s drsným humorom a neboja sa temnej atmosféry. Práve animácia im často umožňuje ísť ďalej než hraný film. Výsledkom sú diela, ktoré dokážu šokovať, dojať aj prinútiť premýšľať.
- Persepolis: Životopisná dráma Persepolis rozpráva príbeh dospievania Marjane Satrapi počas islamskej revolúcie v Iráne. Autorka sa pozerá na politické zmeny očami dieťaťa, ktoré postupne stráca ilúzie. Film citlivo balansuje medzi vážnymi témami a jemným humorom, vďaka čomu pôsobí autenticky. Minimalistická čiernobiela animácia podčiarkuje emócie a dodáva príbehu nadčasovosť. Persepolis si získal kritikov aj divákov a právom patrí medzi najvýraznejšie animované drámy.
- Mary a Max: Mary a Max je nenápadná, no mimoriadne silná animovaná snímka o netradičnom priateľstve dvoch outsiderov. Malá Mary z Austrálie a osamelý Max z Ameriky si píšu listy a zdieľajú svoje bolesti. Film otvorene rieši témy depresie, samoty, závislostí a duševných porúch. Napriek ťažkým motívom si zachováva láskavý humor a veľkú dávku empatie. Práve kontrast medzi smiechom a smútkom robí tento film nezabudnuteľným.
- Animatrix: Animatrix ponúka sériu krátkych animovaných príbehov zasadených do sveta Matrixu. Každá poviedka rozširuje mytológiu známej trilógie a prináša nový pohľad na realitu systému. Autori experimentujú so štýlmi animácie aj rozprávania, čo dodáva antológii dynamiku. Dozvieš sa viac o vzniku Matrixu aj o živote ľudí v jeho útrobách. Ide o ideálnu voľbu pre fanúšikov sci-fi a filozofických otázok.
- Valčík s Bašírom: Valčík s Bašírom je mimoriadne osobná animovaná výpoveď o vojne, pamäti a traume. Režisér Ari Folman pátra po vlastných spomienkach na masakre v Bejrúte. Film kombinuje dokumentárny prístup s animáciou, čo mu dodáva silný emocionálny náboj. Postupné odhaľovanie pravdy pôsobí mrazivo a zanecháva hlboký dojem. Ide o dielo, ktoré ťa prinúti premýšľať ešte dlho po dopozeraní.
- Buchty a klobásy: Na prvý pohľad pôsobia Buchty a klobásy ako nevinná rozprávka s roztomilým vizuálom. Opak je však pravdou a film cieli výlučne na dospelé publikum. Nekorektný humor, vulgarizmy a náboženská satira dominujú celému príbehu. Postavy potravín postupne zisťujú krutú pravdu o svete ľudí.
Tieto filmy dokazujú, že animácia je plnohodnotným umeleckým médiom schopným sprostredkovať širokú škálu emócií a myšlienok pre všetky vekové kategórie, nielen pre deti.Azda každý z nás má svoju obľúbenú, možno metaforicky povedať „osudovú“ rozprávku a „osudového“ hrdinu. Súčasné rozprávky ako Encanto, kde sa riešia problémy rodiny a témy ako povinné dohodnuté manželstvá, sú skôr pre tridsiatnikov, nie malé deti. Žijeme ťažké časy, psychika dospelých aj detí je obzvlášť skúšaná. Ak nám niečo pomôže, je to najmä zomknutie a vzájomná podpora vo vnútri rodín. Animácia, vďaka svojej rozmanitosti, môže slúžiť ako most k pochopeniu, diskusii a posilneniu rodinných väzieb.
tags: #mama #a #dieta #animovane