Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám a jej životný príbeh je pretkaný premenou, hlbokou oddanosťou a neochvejnou vierou. Pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere, o čom svedčí aj jej meno. Narodila sa v prvom storočí, pravdepodobne v Magdale, v Galilei, na území dnešného Izraela. Jej cesta od ženy s pošramotenou povesťou k prvej svedkyni Ježišovho zmŕtvychvstania a „apoštolke apoštolov“ je svedectvom o sile Božej milosti a ľudskej schopnosti obrátenia.
Raný Život a Prebudenie Svedomia
Podľa niektorých podaní, ako sú videnia blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej, Mária Magdaléna pochádzala z bohatej rodiny z Magdaly na západnom brehu Tiberiadského jazera. Bola najmladším dieťaťom. Vraj mali Lazárovi rodičia celkovo pätnásť detí, šesť z nich však zomrelo ešte v detstve. Z tých deviatich, ktoré prežili, žili v čase vyučovania Krista len štyria. Mária Magdaléna, ako najmladšie dieťa, bola veľmi krásna a už v mladšom veku bola vysoká a vyvinutá tak ako staršie dievčatá. Už ako dieťa bola nevýslovne márnivá, vyžívala sa v drobných krádežiach, bola pyšná, tvrdohlavá a milovala rozkoše. Jej rodičia zomreli, keď mala len sedem rokov. Ani v ranom veku ich - pre ich prísne pôsty - nejako obzvlášť nemilovala. Bola celkom ľahkomyseľná a ovládala umenie zvádzania. Nikdy nebola verná, ale vždy priľnula k tomu, čo jej najväčšmi lichotilo. Preto bola výstredná aj vo svojej ľútosti, keď sa prebudil jej jemný súcit, a bola milá a zhovievavá ku všetkému, čo nejakým vonkajším prejavom upútalo jej zmysly.
Magdalénu rozmaznala jej mama a opatrovateľka. Všade sa s ňou predvádzali a vystavovali na obdiv jej šikovnosť a jej rozkošné detské spôsoby. Jej život sa vyznačoval istou extravaganciou a sebestrednosťou. Videla som ju pri okne a na terasách domu na skvostnej sedačke z prikrývok a vankúšov, kde ju bolo vidieť z ulice vo všetkej jej kráse. V záhrade zámku zvykla iným deťom kradnúť sladkosti. Ako rástli jej talenty a krása, rástol aj počet jej obdivovateľov a rečí, ktoré vzbudzovala. Mala zástupy spoločníkov. Bola učená a písala zamilované verše na malé zvitky pergamenu. Videla som ju, ako je zaujatá počítaním na prstoch. Tieto zvitky rozposielala a vymieňala si ich so svojimi ctiteľmi. Nikdy som však nevidela, že by skutočne milovala, alebo bola milovaná. Prinajmenšom z jej strany šlo vždy len o márnivosť, ľahkomyseľnosť, narcizmus a prehnanú dôveru vo vlastnú krásu.
Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Z toho, čo sa o Márii Magdaléne napísalo, sa nič poriadne nedokázalo, avšak práve zmienka o siedmich démonoch je jedným z prvých možných dôvodov, prečo získa povesť, akú mala. Ježiš začal svoje verejné pôsobenie v Galilei (severná časť Izraela). Ježiš učil v Jizreeli a vykonal mnohé zázraky pred veľkým zhromaždením ľudí. Zišli sa tu všetci učeníci z Galiley, aby sa s ním stretli. Natanael Chased, Natanael ženích, Peter, Jakub, Ján, synovia Márie Kleopasovej, boli tam všetci. Lazár, Marta, Serafia (Veronika) a Jana Chúzova, ktorá predtým prišla z Jeruzalema. Jana navštívila Magdalénu v jej hrade v Magdale a chcela ju presvedčiť, aby sa - ak si ho nechce vypočuť - spolu s nimi šla do Jizreela aspoň pozrieť na toho múdreho, obdivuhodného, najvýrečnejšieho a najkrajšieho Ježiša, ktorého bola plná celá krajina.
Magdaléna napokon podľahla presviedčaniu žien a s veľmi márnivým zovňajškom ich tam sprevádzala. Stála v okne hostinca a hľadela dolu na ulicu, keď tadiaľ práve prechádzal Ježiš so svojimi učeníkmi. Keď šiel okolo Ježiš, vážne sa na ňu pozrel a ten pohľad jej prenikol až do duše. Ovládol ju nezvyčajný pocit zmätku. Prudko rozrušená vybehla z hostinca a premožená pocitom vlastnej úbohosti sa skryla v dome, ktorý bol útočiskom ľudí postihnutým malomocenstvom a krvotokom. Bola to niečo ako nemocnica pod dohľadom farizejov. Ale Magdaléna utiekla do domu malomocných pre pocit silného pokorenia, ktorý v jej duši vzbudil Ježišov pohľad. Z pýchy totiž zaujala úctyhodné miesto medzi ostatnými ženami a nechcela stáť v dave s chudobnými, bežnými ľuďmi. Sprevádzaná Lazárom sa s Martou a ostanými ženami vrátila do Magdaly. Táto udalosť znamenala začiatok jej hlbokého a premieňajúceho vzťahu s Ním.
Biblické príbehy: Mária Magdaléna - zbavená hanby
Verná Nasledovníčka a Svedkyňa Utrpenia
Po udalosti, keď Ježiš z Márie Magdalény vyhnal sedem zlých duchov, sa zaradila medzi jeho učeníkov - medzi nich patrili nielen apoštoli, ale aj mnoho iných mužov a žien. Svätý Lukáš píše, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov. Mária Magdaléna neuspokojila sa s obrátením a zanechaním hriešneho spôsobu života. Celým srdcom začala nasledovať Ježiša a nezastavila sa ani vtedy, keď ho mnohí, vrátane jeho učeníkov, opustili.
V evanjeliách je uvádzaná ako prvá medzi ženami, ktoré sprevádzali Ježiša a jeho učeníkov (Lk 8, 2-3). S Ježišom cestovali aj ženy. V evanjéliách je o tom dosť zmienok (podstatne viac ako kázní, ktoré som na túto tému počula). Napríklad Lukáš vo svojom evanjeliu hovorí, že okrem Dvanástich Ježiša sprevádzali aj ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb. A ako prvá z nich je menovaná práve Mária zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov. Ženy podporovali Ježišovu misiu aj finančne. Všetky štyri evanjeliá sa v mnohom líšia, keď rozprávajú o Ježišovom ukrižovaní. Ale všetky majú spoločný bod - Máriu Magdalénu.
Mária Magdaléna zostala verná Ježišovi až do konca. Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Zaujímavá je aj Jánova verzia, ktorý píše, že pod Ježišovým krížom stála Jeho matka, sestra Jeho matky, Mária Kleofášová a Mária Magdaléna. Stála pri Pánovi na úpätí kríža spolu so sv. Jánom a požehnanou matkou. Spolu s Božou Matkou a milovaným učeníkom prijala Pánov posledný výdych a kontemplovala jeho prebodnutý bok. Nezastavila sa pred utrpením, ťažkosťami, prekážkami ani pred hrobom. Bola prítomná i pri jeho pohrebe (Mt 27,61; Mk 15,47). Práve jej prítomnosť v týchto najťažších chvíľach svedčí o hĺbke jej lásky a oddanosti.
Prvá Svedkyňa Zmŕtvychvstania
Mária Magdaléna je známa najmä tým, že bola prvým svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania. Vo veľkonočné ráno prichádza k hrobu, aby pomazala Ježišovo telo, svojho Spasiteľa v hrobe nenachádza. Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Ján o tom píše v 20. kapitole svojho evanjelia. Bežala k učeníkom, ktorí sa s ňou vrátili k hrobu. Učeníci sa vrátili domov, avšak Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo. Pýtali sa jej, prečo plače, a keď sa obrátila, videla tam stáť Ježiša, hoci nevedela, že je to on, myslela si, že je to záhradník. Na jeho otázku: „Žena, prečo plačeš?“ Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala.
Matúš, Marek a Ján jasne v to ráno pri hrobe spomínajú Máriu Magdalénu, Ján dokonca tvrdí, že tam bola jediná. Ježiš sa jej prvýkrát zjavil a prikázal jej, aby išla a oznámila apoštolom radostnú správu. Ako odmenu za svoju veľkú lásku a vernosť je prvým zaznamenaným svedkom Ježišovho zmŕtvychvstania. Ježiš poveril Máriu Magdalénu osobitnou úlohou oznámiť im svoje slávne zmŕtvychvstanie: „Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Ona išla a oznámila učeníkom: „Videla som Pána", a že jej toto povedal (Jn 20, 17). Je to pozoruhodné, pretože možno by sme očakávali, že správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní ponesú ďalej ako prví nejakí zbožní a vysokopostavení muži.
„Apoštolka Apoštolov“ a Jej Poslanie
Z tohto dôvodu jej svätý Tomáš Akvinský vyhradzuje jedinečný titul „apoštolka apoštolov". Dodáva: „Tak, ako žena zvestovala prvému mužovi slová smrti, takisto žena zvestovala apoštolom slová života“ (Jn 20, 17). Toto označenie podčiarkuje jej kľúčovú úlohu v ranom kresťanstve a jej odvážne verejné ohlasovanie viery. Mons. Javier Echevarría napísal o tejto veľkej postave evanjelia: „Magdaléna vchádza do evanjelia so silou človeka, ktorý hlboko miluje a vždy chce milovať viac“.
Po vystúpení Ježiša do neba Mária Magdaléna pokračovala vo svojom poslaní ohlasovania evanjelia, kontemplatívnym a mystickým životom v srdci Cirkvi. Svätá Mária Magdaléna je príkladom pravej a autentickej evanjelizátorky, ktorá ohlasuje ústrednú radostnú zvesť Veľkej noci. Rehoľa kazateľov ju považuje za jednu zo svojich ochrancov a patrónov. Bratia a sestry všetkých dôb ju uctievali ako „apoštolku apoštolov“ a porovnávali poslanie Magdalény zvestovať zmŕtvychvstanie so svojím poslaním. Súčasne nám ako kajúcnica pripomína kajúci rozmer dominikánskeho života. Mons. Javier Echevarría vysvetľuje, že dnes, rovnako ako pred 2000 rokmi, „sú ženy povolané prispievať k poslaniu Cirkvi svojou múdrosťou, citlivosťou a statočnosťou, zbožnosťou, apoštolskou horlivosťou a ochotou slúžiť, svojou iniciatívou a veľkorysosťou. Predovšetkým však môže prispieť - podobne ako ostatní veriaci kresťania - svojou osobnou svätosťou.“
Tradície o Jej Neskoršom Živote a Mieste Odpočinku
Život Márie Magdalény po udalostiach Veľkej noci je opradený rôznymi tradíciami. Podľa východnej tradície išla do Efezu s Pannou Máriou a tam zomrela. Tam ju aj pochovali. V roku 899 preniesli jej pozostatky do Carihradu.
Na druhej strane, západná tradícia ponúka iný, rovnako dramatický scenár. Podľa nej bola spolu so svojimi súrodencami Martou a Lazárom vyhnaná z Izraela a „vyložená“ na more. Na lodi bez kormidla nechaná napospas Stredozemnému moru, aby v ňom zahynuli. Čln však zázrakom priplával k brehom dnešného mesta Marseille vo Francúzsku. Tam Mária Magdaléna evanjelizovala a doslova premenila región Provence. Potom strávila tridsať rokov na púšti v St. Baume, v pokání a modlitbe. Toto miesto sa neskôr stalo významným pútnickým miestom, známe ako svätyňa Sainte-Baume. Jej úcta sa v západnej Cirkvi rozšírila najmä od XI. storočia a kvitla v Reholi kazateľov, ako o tom svedčí Humbert de Romans: „Keď sa (Magdaléna) obrátila a dala sa na pokánie, dostala od Pána také milosti, že po blahoslavenej Panne sa na svete nenájde žena, ktorej by sa vzdávala väčšia úcta a ktorej by bola pripočítaná väčšia sláva v nebi“.Predpokladá sa, že smrť Márie Magdalény nastala taktiež v prvom storočí, podľa tradície v jaskyni Sainte-Baume v Provensálsku, dnešnom Francúzsku.
Mýty, Misinterpretácie a Reštaurácia Pravdy
Mária Magdaléna je svojím životom jednou z najdramatickejších a zároveň kontroverzných postáv v dejinách Cirkvi. K jej povesťi sa viažu mnohé nepresnosti a stotožňovania s inými biblickými ženami, ktoré v priebehu storočí zatemňovali jej skutočný odkaz. Mária Magdaléna sa niekedy stotožňuje s inými Máriami, napríklad s Máriou z Betánie, sestrou Marty a Lazára, alebo s hriešnicou Máriou, ktorá umývala Ježišovi nohy u Šimona. Takisto sa stotožňuje s Máriou Egypťankou, ktorá bola hriešnicou a po obrátení žila ako pustovníčka pri rieke Jordán.
Jedným z hlavných zdrojov tejto zámeny bol pápež Gregor Veľký v šiestom storočí, ktorý Máriu Magdalénu a ženu hriešnicu spojil do jednej postavy. Z toho, čo som o Gregorovi čítala, verím tomu, že mal k tomu dobré a úprimné úmysly. Vraj bolo v tom čase a v tej ich konkrétnej situácii potrebné mať príklad kajúceho hriešnika. Niekoho, kto naozaj radikálne zmenil svoj život. Nech sa ukáže sila pokánia! Ale v konečnom dôsledku to vypálilo veľmi zle. Origenes (narodil sa cca rokov po Ježišovej smrti) a po ňom Ján Zlatoústy už v ranej cirkvi tvrdili, že Mária Magdaléna bola úplne nevhodným svedkom Ježišovho vzkriesenia. Zdá sa, že nejaké tie prekrútené správy o jej živote existovali už vtedy.
Táto dlhotrvajúca tradícia viedla k tomu, že Mária Magdaléna bola často označovaná za kajúcu prostitútku, čo však Biblia explicitne netvrdí. Dnes je oficiálne, aj rímskokatolícka, aj protestantské cirkvi už zhodne tvrdia, že sú to odlišné ženy - žena hriešnica, Mária z Betánie a Mária Magdaléna sú tri rôzne osoby. Problém je s tým neoficiálnym vnímaním, ktoré pretrváva v povedomí ľudí. Keď v príbehu spred dvetisíc rokov počúvame o démonoch, môžeme si predstaviť všeličo. Najčastejšie hriechy, ku ktorým máme sami blízko. Áno, smilstvo! Áno, presne, s tým mala Mária Magdaléna problém!
Zlúčenie Márií a vytvorenie obrazu Márie Magdalény ako hriešnice sa opieralo o rôzne biblické pasáže, ktoré boli interpretované spôsobom podporujúcim tento naratív. Napríklad, motív pomazania sa objavuje vo viacerých príbehoch. V Markovom aj v Matúšovom evanjeliu sa spomína, že týždeň pred Ježišovou smrťou za ním prišla žena s alabastrovou nádobou plnou nardu. Tú rozbila, olej Mu vyliala na hlavu a keď nejakí z učeníkov mali premúdrelé pripomienky, Ježiš na jej obranu povedal - vopred pomazala moje telo na pohreb. Nikde v týchto príbehoch nie je označená ako hriešnica. V Jánovom evanjeliu je dokonca tá žena menovaná - volá sa Mária. Ale niekto si povedal, Mária ako Mária, pomazanie ako pomazanie, a k týmto všetkým príbehom prilepil ďalší. Je to príbeh, ako jeden z farizejov pozval Ježiša ku stolu. Dozvedela sa to aj hriešnica, ktorá žila v tom konkrétnom mieste, a do farizejovho domu priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom. Pristúpila s plačom k Ježišovým nohám, máčala ich slzami a utierala svojimi vlasmi. Bozkávala Mu ich a natierala voňavým olejom. A ešte stále s týmto zlepencom nie je koniec. U Jána je ďalší príbeh, o bezmennej cudzoložnici, ktorú priviedli pred Ježiša s otázkou, tak čo, ideme kameňovať? No a predstavte si, ako niektorí tento príbeh vidia - hriešnica ako hriešnica - a nemajú problém pripísať to Márii Magdaléne na účet. Takýmto spôsobom vznikali a pretrvávali mylné predstavy.
Druhý dôvod, prečo mohla Mária Magdaléna získať povesť, akú mala, je presne kvôli tomu, čo robila správne. Stačí si pospájať viacero súvislostí tak, aby vám to vyhovovalo - a - sledujte: Čo robili ženy v Ježišovej spoločnosti? Samozrejme, neboli ako učeníci, lebo boli len ženy. Tak čo tam robili? Podporovali ich misiu. Finančne. Ak by nejaká žena prišla k majetku vydajom, myslíte si, žeby ju manžel pustil z domu? (žeby akúkoľvek vydatú ženu manžel pustil z domu?) Takže ak žena nebola vydatá a mala peniaze - ako k nim došla? Znie vám táto teória logicky? Áno? ….. a pritom je to taká blbosť! Táto teória má toľko trhlín, že sa ani nebudem obťažovať ju vyvrátiť.
Je dôležité zdôrazniť, že pravoslávnym nikdy nenapadlo z Márie Magdalény urobiť exemplárnu hriešnicu. V žiadnom prípade však nechcem krivdiť všetkým cirkevným predstaviteľom. Ale v prvom rade - predstavte si, cirkev tu na zemi nie je len jedna, a to nehovorím len o nás protestantoch/tvrdohlavých odpadlíkoch. Občas by sa zišlo ľuďom prečítať si históriu. A nie, ani to, že nejaký kardinál menom Humbert v roku 1054 preklial Východnú cirkev, ani to z tej rímskokatolíckej nerobí jednu jedinú.
Duchovné Odkazy a Inšpirácia pre Súčasnosť
Mária Magdaléna nie je len pozoruhodnou postavou z dávnej minulosti, ale môžeme sa ňou inšpirovať aj dnes. Na jej sviatok, slávený 22. júla, si uctievame svätú Máriu Magdalénu za jej silnú vieru, oddanosť Ježišovi a jej úlohu pri šírení správy o jeho zmŕtvychvstaní.
Jej život ponúka silné lekcie pre každého veriaceho:
1. Obrátenie ako neustály proces: Príbeh Márie Magdalény svedčí o tom, že obrátenie nie je len nejakou jednorazovou udalosťou, ale je to každodenné premieňanie nášho srdca. Je to každodenné stretnutie s milosrdenstvom, ktorého najkrajším obrazom je Ježiš Kristus. Súčasne nám ako kajúcnica pripomína kajúci rozmer dominikánskeho života.
2. Život viery a vytrvalosť: Mária Magdaléna sa neuspokojila s obrátením a zanechaním hriešneho spôsobu života. Celým srdcom začala nasledovať Ježiša a nezastavila sa ani vtedy, keď ho mnohí, vrátane jeho učeníkov, opustili - nasledovala ho aj na Kalváriu. Zostala verná. Nezastavila sa pred utrpením, ťažkosťami, prekážkami ani pred hrobom. „Aká sila lásky rozpaľovala srdce tejto ženy, že neodišla od Pánovho hrobu, ani keď učeníci odišli. Hľadala toho, ktorého nenašla. Hľadala ho a plakala. Zapálená ohňom lásky k nemu horela túžbou za tým, o ktorom si myslela, že ho odniesli. A tak sa stalo, že ho vtedy videla iba ona, čo zostala, aby ho hľadala, lebo veď silou dobrého skutku je vytrvalosť, ako aj hlas Pravdy hovorí: „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 10,22).“
3. Kontemplácia ako cesta k blízkosti s Bohom: Jedno z dominikánskych hesiel znie: Contemplata allis tradere (Nadobudnuté v kontemplácii dávať ďalej). Kontemplácia, to nie sú anjelské pohľady upreté do neba, ale je to reálne a hlboké vyjadrenie tajomstva modlitby. Svätá Terézia z Avily povedala, že kontemplácia nie je „ničím iným ako prežívaním blízkeho priateľstva; to znamená často si vytvoriť priestor na samotu s tým, o ktorom vieme, že nás má rád“. Katechizmus Katolíckej cirkvi zas o nej hovorí ako o „pohľade viery upretom na Ježiša, počúvaní Božieho slova, mlčanlivej láske“. Sú to chvíle, keď sme s Ježišom a sýtime sa jeho prítomnosťou. A potom z toho vzájomného zjednotenia môžeme vychádzať do sveta, aby sme to, čo sme prijali, dávali ďalej.
4. Dôležitosť žien v Cirkvi: Mária Magdaléna je žiarivým príkladom kľúčovej úlohy žien v kresťanstve. „Ženy do cirkvi patria. Sú jej nevyhnutnou, nádhernou, rovnoprávnou súčasťou.“ Je nepochybné, že „dejiny kresťanstva by sa vyvíjali úplne inak bez veľkého prispenia mnohých žien“. Aj dnes, v našich časoch, „sú ženy povolané vniesť do rodiny, do občianskej spoločnosti, do Cirkvi niečo charakteristické, čo je im vlastné a čo môžu dať len ony: svoju jemnú nehu, svoju neúnavnú štedrosť, svoju lásku ku konkrétnym veciam, svoj bystrý vtip, svoju schopnosť intuície, svoju hlbokú a jednoduchú zbožnosť, svoju húževnatosť…“ Sväté ženy sú zosobnením ideálu ženskosti, ale sú tiež vzorom pre všetkých kresťanov, vzorom nasledovania Krista. Toto je hlavné učenie života Márie Magdalény: kto skutočne túži slúžiť Cirkvi, upiera svoj zrak predovšetkým na Krista, pozorne ho nasleduje po cestách zeme, s úplnou vernosťou, aj keď ostatní utekajú tvárou v tvár zdanlivému víťazstvu zla.
Patrónka Množstva Cechov a Životných Situácií
Svätá Mária Magdaléna je svätou patrónkou lekárov, lekárnikov, parfumérov a parfumérií kvôli nákladnej alabastrovej nádobe oleja, ktorou pomazala nohy Ježiša. Je tiež patrónkou kaderníkov pre úkon osušenia Panových nôh svojimi vlasmi. Jej ochrana sa rozširuje aj na prostitútky, ktoré zmenili svoj život, kajúcich hriešnikov, kajúcich žien a proti sexuálnym pokušeniam za hriešny život, ktorý opustila, aby nasledovala Krista. Je patrónkou obrátených a kontemplatívnych životov pre svoje zostávajúce roky, ktoré sa venovala výlučne ohlasovaniu evanjeliu a modlitbovému rozjímaniu o živote nášho Pána.
Okrem toho je Mária Magdaléna patrónkou dominikánov, žien a vzorom služby žien v Cirkvi. Chráni skrúšených kajúcnikov, žiakov, študentov, zajatcov a zvedených ľudí. Zaujímavosťou je, že je aj patrónkou holičov, záhradníkov, vinárov, obchodníkov s vínom, tkáčov vlny a obuvníkov. Pomáha deťom, ktoré sa ťažko učia chodiť, a je vzývaná proti očným chorobám, proti nečasu a proti obťažujúcemu hmyzu. Jej široké spektrum patronátov odráža rôznorodosť životných situácií, v ktorých sa ľudia uchyľujú k jej príhovoru.
Blížiaci sa 22. júl je príležitosťou pripomenúť si Magdalénin život, ktorý sa predstavuje ako zhrnutie životopisu každého kresťana: začínať a znova začínať, s pokorou; milovať Krista; dôverovať mu napriek tieňom, ktoré niekedy zahmlievajú cestu; slúžiť druhým s rastúcim nasadením na mieste, kde sme povolaní žiť. Ľudstvo potrebuje takéto ženy a mužov: schopných neúnavne sa obracať k Božiemu milosrdenstvu, verných pri päte kríža, pozorných, vnímavých, aby počuli - pri bežných úlohách každého dňa - samotné meno Zmŕtvychvstalého z jeho úst.
tags: #maria #magdalena #narodenie