Stredajšia smrť slovenského europoslanca Miroslava Číža (Smer-SD) otriasla politickou scénou, pričom verejný priestor sa dnes zaplnil úprimnými kondolenciami, a to z každej jednej časti politického spektra. Miroslav Číž bol významnou osobnosťou, ktorá svojou prítomnosťou a intelektom výrazne ovplyvnila slovenské i európske politické dianie. Jeho dlhoročné pôsobenie v rôznych sférach verejného života, od lokálnej samosprávy cez národný parlament až po Európsky parlament, svedčí o hĺbke jeho záväzku voči spoločnosti. Bol jedným z tých členov strany Smer, s ktorými nemali problém spolupracovať ani politickí konkurenti sociálnej demokracie, čo podčiarkuje jeho schopnosť nadväzovať dialóg a prekonávať politické bariéry.
Korene a Formovanie Osobnosti: Od Banskej Štiavnice po Právnickú Fakultu
Životný príbeh Miroslava Číža sa začal 11. februára 1954 v malebnej Banskej Štiavnici, meste s bohatou históriou a kultúrou, ktoré nepochybne ovplyvnilo jeho rané formovanie. Už od mladosti prejavoval záujem o spoločenské dianie a právne otázky, čo ho napokon priviedlo k štúdiu práva. Absolvoval v roku 1978 Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, čo bol kľúčový krok v jeho profesionálnej dráhe. Počas rokov 1979 až 1981 pracoval ako právnik na obvodnom Národnom výbore Bratislava IV, kde získaval cenné skúsenosti v oblasti verejnej správy a praktickom uplatňovaní práva. Následne, v období rokov 1981 až 1989, pôsobil ako lektor v Inštitúte pre národné výbory. Táto fáza jeho kariéry mu umožnila rozvíjať svoje pedagogické schopnosti a zároveň hlbšie porozumieť fungovaniu štátnej správy na lokálnej úrovni, čo bolo neoceniteľným základom pre jeho budúce rozsiahle politické angažmá.
Vrchol v Slovenskej Politike: Od Poradcu k Podpredsedovi Národnej Rady
Prechod do vrcholovej slovenskej politiky pre Miroslava Číža nastal po spoločenských zmenách v roku 1989. V rokoch 1989 - 1990 pôsobil ako poradca predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, čo ho priamo postavilo do centra legislatívneho procesu a formovania postkomunistického Slovenska. Jeho angažovanosť pokračovala aj v nasledujúcom desaťročí, keď v rokoch 1990 - 2002 zastával viacero dôležitých funkcií. Bol tajomníkom Výboru NR SR pre verejnú správu, externým členom Kolégia ministra vnútra pre civilno-správny úsek, členom Rady vlády pre verejnú správu a odborným poradcom legislatívneho odboru NR SR. Tieto pozície mu umožnili hlboko sa podieľať na reforme a budovaní nových štruktúr verejnej správy a právneho poriadku na Slovensku.
Miroslav Číž bol tiež pri vzniku strany SMER-SD a nikdy ju neopustil, čo svedčí o jeho lojalite a presvedčení. Bol jedným zo zakladateľov strany Smer-SD, ktorá sa stala dominantnou silou v slovenskej politike. Za poslanca NR SR vo volebnom období 2002 až 2006 bol zvolený práve za stranu Smer (neskôr Smer-SD). Počas tohto obdobia sa stal podpredsedom Výboru NR SR pre verejnú správu a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR. Jeho kariéra v Národnej rade Slovenskej republiky bola dlhoročná a stabilná. Vo voľbách v roku 2006 bol opätovne zvolený za poslanca za stranu Smer-SD a vďaka svojim skúsenostiam a autorite sa stal podpredsedom Národnej rady, čo je jedna z najvyšších ústavných funkcií v krajine. V roku 2010 sa opäť stal poslancom za stranu Smer-SD, čím potvrdil svoju silnú voličskú základňu a dôveru v politické ciele strany. Od roku 2014 pôsobil vo funkcii podpredsedu NR SR, čo svedčí o jeho neustálom význame a vplyve v slovenskom parlamente. Ako poslanec pôsobil aj po voľbách v roku 2016, čím sa jeho parlamentná dráha tiahla takmer dve desaťročia.
Počas svojho pôsobenia v Národnej rade SR zastával Miroslav Číž aj ďalšie dôležité pozície. V minulosti bol členom Ústavnoprávneho výboru NR SR a stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii, čo odráža jeho rozsiahle právne znalosti a diplomatické schopnosti. V roku 2016 bol členom Mandátového a imunitného výboru NR SR, členom Výboru NR SR pre kultúru a médiá a členom Stálej delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii. Bol tiež podpredsedom klubu Smer-SD, kde zohrával kľúčovú úlohu pri koordinácii a presadzovaní legislatívnych priorít strany. Jeho medzinárodné kontakty boli rovnako rozsiahle, dlhodobo bol členom skupiny priateľstva NR SR s Čínskou ľudovou republikou, Spolkovou republikou Nemecko a Talianskou a Sanmarínskou republikou, čo svedčí o jeho úsilí o rozvíjanie medziparlamentnej spolupráce. Počas svojej politickej kariéry absolvoval odborné stáže v Nemecku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a Írsku, čím si neustále prehlboval vedomosti a rozširoval obzory v oblasti verejnej správy a politiky.
Európsky Parlament: Posledná Kapitola Profesionálnej Dráhy
V posledných eurovoľbách bol Miroslav Číž zároveň zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, kde sa jeho profesionálny a životný príbeh skončil. Aj v Európskom parlamente vždy hlasoval a presadzoval záujmy Slovenska, čím preniesol svoj záväzok voči vlasti na širšiu európsku úroveň. Jeho pôsobenie v Štrasburgu a Bruseli bolo aktívne a zamerané na kľúčové témy, ktoré ovplyvňujú životy občanov v celej Európskej únii. Poslanci Európskeho parlamentu majú široké spektrum nástrojov na výkon svojej legislatívnej a kontrolnej činnosti. Patrí sem prednášanie prejavov počas plenárnych schôdzí a predkladanie písomných vyhlásení týkajúcich sa plenárnych rozpráv.
V rámci politických skupín vymenúvajú v gestorskom výbore ku každej správe tieňového spravodajcu, ktorý sleduje priebeh jej vypracovania a rokuje so spravodajcom o kompromisných textoch. Podobne, politické skupiny vymenúvajú tieňového spravodajcu pre stanovisko, ktorý sleduje priebeh jeho vypracovania a rokuje so spravodajcom o kompromisných textoch. Okrem toho sa predkladajú návrhy uznesení, ktoré sa týkajú aktuálnych otázok, a predkladajú sa na žiadosť výboru, politickej skupiny alebo najmenej 5 % poslancov, pričom sa o nich hlasuje v pléne. Dôležitým aspektom parlamentnej práce sú aj otázky na ústne zodpovedanie s rozpravou adresované Európskej komisii, Rade alebo podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie, ktoré môže predložiť výbor, politická skupina alebo aspoň 5 % poslancov. Poslanci majú tiež možnosť predložiť písomné vysvetlenie svojho hlasovania v pléne, ako aj stanovený počet otázok na písomné zodpovedanie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie. Poslanci môžu predsedovi predložiť otázky týkajúce sa úloh Predsedníctva, Konferencie predsedov a kvestorov, v súlade s článkom 32 ods. Ich kompetencie zahŕňajú aj možnosť položiť Európskej centrálnej banke otázky na písomné zodpovedanie a otázky týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Tieto otázky sa najprv predkladajú predsedovi gestorského výboru, ktorý potom zabezpečuje odpoveď na otázky poslancov týkajúce sa jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií.
Regulácia Digitálneho Trhu a Ochrana Používateľov
Jednou z kľúčových oblastí, ktorej sa Európsky parlament venoval počas pôsobenia Miroslava Číža, bola regulácia digitálneho trhu. V decembri minulého roka bol v Európskom parlamente schválený Akt o digitálnom trhu. Táto legislatíva tvorí spoločne s aktuálne schvaľovaným Aktom o digitálnych službách tandem a spoločne tvoria dôležitú legislatívu, ktorej cieľom je vytvoriť spravodlivejšie digitálne prostredie, v ktorom budú práva používateľov lepšie chránené. Hovoríme o regulácii, ktorá by mala jasne zadefinovať pravidlá a zodpovednosti pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, a najmä online platforiem (ako sú sociálne médiá a online trhoviská). Nepochybne sme sa dostali do bodu, v ktorom veľká časť našej práce, ale aj súkromného života prebieha virtuálne, a teda na digitálnych platformách. Táto iniciatíva prichádza s pomerným oneskorením. Až potom, keď sme pochopili nebezpečia neregulovaného digitálneho trhu na vlastnej koži (napríklad škandál Cambridge Analytica), tak sa Európska únia rozhodla konať. V tomto prípade schválil Európsky parlament svoju pozíciu k návrhu Komisie a následne budú prebiehať medziinštitucionálne rokovania, takzvané trialógy, s Radou EÚ a Európskou komisiou o konkrétnej finálnej podobe tejto legislatívy. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť, aby aj v digitálnom svete panovala férová súťaž a aby boli spotrebitelia chránení pred manipulatívnymi praktikami a zneužívaním dát.
Budovanie Európskej Zdravotnej Únie
Miroslav Číž sa ako poslanec Európskeho parlamentu venoval aj otázkam verejného zdravia a budovaniu robustnejšieho zdravotníckeho systému v rámci Európskej únie. V tomto kontexte je potrebné spomenúť, že jedným z vlajkových projektov európskych sociálnych demokratov je realizácia Európskej zdravotnej únie. Slovensko by malo zo samotnej Zdravotnej únie benefitovať prostredníctvom modernizácie zdravotného systému a prístupu k znalostiam a najmodernejším postupom, ktoré v Európe máme. Princíp tejto iniciatívy je teda taký, že Zdravotná únia zabezpečí zdieľanie a integrovanie takzvaných "best practices", alebo najlepších postupov, naprieč celou Európskou úniou. Toto zdieľanie vedomostí a skúseností je kľúčové pre zlepšenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov EÚ. V tomto prípade sa hlasovalo o posilnení úlohy Európskej agentúry pre lieky (EMA). Európsky parlament požaduje posilnenie mandátu a prostriedkov pre EMA na to, aby mohla v budúcnosti čo najefektívnejšie reagovať na nedostatky liečiv počas mimoriadnych udalostí v oblasti verejného zdravia. Súhlas s tým, že včasný vývoj kvalitných a bezpečných liekov je v daných situáciách kľúčový, bol široký. Pandémia koronavírusu ukázala, aké dôležité je mať silné a koordinované mechanizmy pre zvládanie zdravotných kríz na európskej úrovni, a preto iniciatívy smerujúce k posilneniu EMA a vzniku Zdravotnej únie boli prioritné.
Podpora Pracovníkov a Demokracia na Pracovisku v Čase Transformácie
Dôsledky pandémie koronavírusu pocítil každý z nás. Prišli s ňou nielen nové problémy a výzvy, ale zároveň odkryla a prehĺbila tie existujúce. Toto obdobie je poznačené veľkou neistotou, ktorá sa prejavila aj v oblasti zamestnanosti a pracovných miest, môžeme to pozorovať aj v kontexte veľkého množstva reštrukturalizačných procesov v spoločnostiach. Zároveň však tiež prechádzame procesom zelenej a digitálnej transformácie, ktoré sú nepochybne dôležité, no tiež môžu v pracovníkoch vzbudzovať pocit neistoty. Pri prechode na zelené a digitálne technológie je však potrebné myslieť aj sociálne, aby sa nezabúdalo na ľudí. Táto iniciatívna správa vypracovaná Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci, pri ktorej tvorbe bol prítomný aj Miroslav Číž ako europoslanec, nám pripomína, aby sme nezabúdali na práva pracovníkov. Výskumy ukazujú, že zapojenie pracovníkov je prospešné tak pre spoločnosti, ktoré robí produktívnejšími, udržateľnejšími a odolnejšími, ako aj pre samotných pracovníkov. Preto by demokracia na pracovisku mala byť samozrejmosťou a pracovníci, alebo ich zástupcovia či odbory, by mali byť včasne a zmysluplne informovaní a konzultovaní pred prijatím dôležitých manažérskych rozhodnutí, ktoré môžu mať vplyv na zamestnancov či ich pracovné podmienky. V tomto kontexte Európsky parlament aktívne presadzuje politiky, ktoré zabezpečia spravodlivý prechod a ochranu sociálnych práv pracovníkov v meniacom sa ekonomickom prostredí.
Intelektuál, Bonviván a Most Cez Politické Bariéry
Miroslav Číž bol v politickom svete vnímaný ako výrazná osobnosť s hlbokým intelektom a kultivovaným prejavom. Mnohí ho označovali ako „intelektuálneho dubiska“. Kto ho poznal, vie, o čom hovorím, potvrdzujú jeho kolegovia a známi. Súčasne bol nádherným nepraktickým bonvivánom milujúcim život. Jeho intelekt, vedomosti a kultúra jazyka, to všetko nám dnes v tomto vlčom slovenskom svete bude mimoriadne chýbať. Pri spomienke na Miroslava Číža samozrejme netreba opomenúť intelektuálnu hodnotu jeho pôsobenia v politike.
Bývalý politik František Mikloško sa pred niekoľkými dňami vyjadril v zmysle, že politici sú dnes orientovaní predovšetkým na praktické stránky politického života. Duchovná hodnota sa vraj z politiky vytráca. V tomto kontexte bol Miroslav Číž výnimkou, ktorá prinášala do politiky hlbšie úvahy a širšie perspektívy. Súčasný župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba ho dokonca pri kondolencii prirovnal k Ladislavovi Borbélymu, čo je známy futbalový odborník a teoretik. Juraj Droba napísal: „Bol si takým Lacom Borbélym slovenského parlamentu. Často s komplikovanými vetnými konštrukciami a nie úplne pochopený. Vo väčšine tém názorovo úplne opačne ako ja.“ Dodal však, že so zosnulým europoslancom sa dalo mať „kvalitne a hlboko“ diskutovať, čo svedčí o jeho schopnosti viesť konštruktívny dialóg aj s názorovými oponentmi. Europoslankyňa Smeru Monika Beňová na svojej sociálnej sieti uviedla, že „jeho nadšenie pre politiku a sociálnu spravodlivosť bolo obdivuhodné. Bol sčítaný a rád a vášnivo debatoval na rôzne témy,“ čím podčiarkla jeho angažovanosť a šírku záujmov.
Bol jedným z tých členov Smeru, s ktorými nemali problém spolupracovať ani politickí konkurenti sociálnej demokracie. Táto schopnosť prekračovať stranícke hranice a hľadať spoločné riešenia bola v slovenskej politike vzácna a svedčila o jeho charaktere a prístupe.
Smutný Koniec Životnej Cesty
Smutná správa zasiahla slovenskú aj európsku verejnosť, keď vo veku 68 rokov zomrel jeden zo zakladateľov strany SMER-SD, Miroslav Číž. Presne 29. decembra 2022, v skorých ranných hodinách, prišla správa, že bývalý dlhoročný poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Číž, ktorý od roku 2019 pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu zvolený za Smer-SD, opustil tento svet. Strana Smer-SD na svojej sociálnej sieti informovala, že europoslanec zomrel vo štvrtok (29.12.) v skorých ranných hodinách. „Bol pri vzniku strany SMER - SD a nikdy ju neopustil. V posledných rokoch pôsobil ako europoslanec. Aj v Európskom parlamente vždy hlasoval a presadzoval záujmy Slovenska,“ uviedla strana s tým, že rodine a pozostalým vyjadrila úprimnú sústrasť.
Europoslankyňa Smeru Monika Beňová na svojej sociálnej sieti uviedla, že Miroslav Číž zomrel po „ročnej chorobe.“ Týždenník Plus 7 Dní ešte v auguste informoval, že Číž mal zdravotné problémy a už vtedy ležal vyše sedem mesiacov v banskobystrickej Nemocnici Zelený sen. Ide o špeciálne zariadenie s jednotkou dlhodobej intenzívnej starostlivosti a oddelením dlhodobo chorých pacientov s intenzívnou rehabilitáciou. Hospitalizovať ho mali v tom čase kvôli kolapsu organizmu a následne sa europoslanec nakazil aj covidom. Prezidentka SR Zuzana Čaputová po správe o úmrtí europoslanca a politika Miroslava Číža vyjadrila sústrasť pozostalým, rovnako ako aj mnohí ďalší predstavitelia politického a verejného života na Slovensku. Odišiel tak významný politik, ktorý zanechal trvalú stopu v slovenskej a európskej politike svojím intelektom, oddanosťou a schopnosťou konštruktívneho dialógu.
tags: #miroslav #ciz #narodenie