V živote každého rodiča nastanú chvíle, keď deti dokážu provokovať rôznymi spôsobmi, pričom sú veľmi kreatívne a dokážu vymyslieť milión spôsobov, ako na nich zapôsobiť. V súčasnosti sa častokrát stáva, že tieto „provokácie“ sú prehliadnuté, pričom môžu signalizovať aj niečo vážnejšie. Keď dieťa už ôsmykrát uteká do kúpeľne umyť si ruky, bez toho, aby si ich od niečoho zašpinilo, dospelí si na chvíľku môžu pomyslieť, že ide len o upútanie pozornosti. Čo však, keď to robí viackrát denne, prípadne každý deň? Strach o svoje zdravie, hrôza z vírusov a baktérií ho vedie k tomu, že si umyje ruky častejšie, ako to je nutné, a toto správanie už môže byť príznakom vážnejšieho stavu.
Obsedantno-kompulzívna porucha (z anglického Obsessive Compulsive Disorder, OCD) je jedným z dlhodobých psychologických ochorení, ktoré patrí medzi najčastejšie duševné poruchy. Trpia ňou nielen dospelí, ale aj deti, a zaraďuje sa k úzkostným poruchám, kde patria aj fóbie a rôzne úzkostné stavy. Prejavuje sa nutkavými myšlienkami a opakujúcim sa správaním, ktorého cieľom je zmierniť pocit úzkosti a stresu. Hoci OCD postihuje približne 2 až 3 percentá svetovej populácie, presné príčiny jej vzniku nie sú zatiaľ úplne ozrejmené. Ide o chronickú chorobu, ktorá zasahuje do každodenného fungovania a tým sťažuje bežný život.
Čo je Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)? Definícia a základné znaky
Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševná porucha, v ktorej máte myšlienky (obsesie) a rituály (nutkania alebo kompulzie) znova a znova. Je charakterizovateľná obsesiami a/alebo kompulziami, ktoré človeka oberajú o čas a významne ovplyvňujú jeho život. Postihnutí trpia nutkavými myšlienkami a predstavami (obsesie), že sa stane niečo, čo bude mať katastrofálne následky. Tieto obsesie, ktoré zároveň vyvolávajú silnú úzkosť a strach, je takmer nemožné ignorovať. Aby sa postihnutí zbavil týchto myšlienok, vykonáva nezmyselné pohyby a rituály (kompulzie). Po vykonaní rituálu sa napätie zníži, avšak len na krátky čas.
Obsesie sú perzistentné (trvalé, stále), pretrvávajúce impulzy, myšlienky, obrazy alebo idey, ktoré sa vkrádajú do myslenia človeka a spôsobujú excesívne (výstredné, nemierne) obavy a úzkosť. Nazývame ich tiež vtieravými myšlienkami, nutkavými myšlienkami a podobne. Sú to opakované myšlienky, nutkania alebo mentálne obrazy, ktoré spôsobujú úzkosť. Obsesia je nutkavá predstava pri niektorých poruchách, chorobne sa vnucujúca predstava, posadnutosť. Človek ich vníma, uvedomuje si ich nezmyselnosť, ale nedokáže im odolať.
Kompulzie sú mentálne akty alebo opakujúce sa správanie, ktoré sú dôsledkom obsesií a majú za cieľ odstránenie úzkosti alebo obáv. Kompulzia je nezmyselné vykonávanie určitých pohybov, ktorým sa postihnutý nemôže ubrániť. Je im pripisovaná magická moc. Ide o správanie, pri ktorom máte pocit, že ho musíte robiť znova a znova, aby ste sa pokúsili znížiť úzkosť alebo zastaviť obsedantné myšlienky. Kompulzie môžu na seba nadväzovať a vzniká rituál. Pacient má strach, že ak niečo neurobí, tak sa stane niečo zlé. Kontrolovanie znižuje úzkosť, ktorá nastupuje po objavení sa nutkavej myšlienky, avšak len krátkodobo. Kontrolovanie môže, ale nemusí mať vzťah k obsesívnemu strachu.
Rozmanité prejavy OCD: Od hygieny po skrupulóznosť
Obsedantno-kompulzívna porucha sa môže prejavovať rôznorodo. Množstvo bežných ľudí by sa stotožnilo do určitej miery s niektorou z kategórií prejavov OCD. Kto niekedy neskontroluje po druhýkrát, či zamkol dvere? Zbierka novinových výstrižkov jedného človeka, môže byť pre iného bezcenným odpadom. OCD sa však stáva problémom vtedy, keď správanie človeka zasahuje do jeho bežnej každodennej rutiny natoľko, že je obťažujúce.
Medzi najčastejšie obsesie u detí sa zaraďujú strach z baktérií, z kontaminácie, silná potreba neustáleho poriadku a presnosti, strach z choroby. U dospelých si na rozdiel od detí uvedomujú absurditu svojich myšlienok a konaní, kým deti ich berú ako súkromnú záležitosť a nezverujú sa s tým nikomu.
Z kompulzií sú najčastejšie rôzne hygienické rituály, opakujúce rituály týkajúce sa napríklad zamykania dverí, dotýkanie sa určitých vecí, zhromažďovanie nepotrebných vecí, opakujúce sa a rovnaké rituály pred spaním a podobne.
Typické kategórie obsesií a kompulzií:
Kontaminácia a hygienické rituály: Majú často obavné myšlienky týkajúce sa možnej kontaminácie (nakazenia) špinou, bacilmi alebo vírusmi. Žijú s takmer neutíchajúcou obavou z toho, že spôsobia druhým znečistenie alebo že nedokážu zabrániť ohrozujúcemu znečisteniu. Následkom obavných myšlienok je vysoká miera úzkosti a neustála potreba túto úzkosť znižovať. V priebehu času, s tým ako človek objavuje nové možnosti kontaminácie (nakazenia), sa strachy spájajú, nabaľujú jeden na druhý. Niekto si môže umyť ruky aj stokrát alebo určitým špecifickým spôsobom, aby sa zbavil baktérií, hoci vie, že je to prehnané alebo nelogické. Aj to je jeden z príkladov príznakov OCD. Mária sa napríklad začala nutkavo obávať vírusovej nákazy v čase, keď sa jej najstarší syn nakazil život ohrozujúcim vírusom. Začala sa vyhýbať krvi, špine, bacilom a červeným miestam, kvôli možnosti, aj keď len nepatrnej, že ochorie a nebude sa môcť starať o svojho syna. V čase vyhľadania pomoci si už Mária umývala ruky 100-krát denne a jej sprchovací rituál trval hodinu. Vyhýbala sa cestám, ktoré viedli okolo nemocníc, kliník a lekárskych ambulancií, lebo ich považovala za „kontaminované“. Vyhýbala sa tiež uliciam, kde sa zvykli pohybovať bezdomovci, lebo si bola istá, že u nich sú otvorené rany častejšie než u ľudí, ktorí bývajú v nejakej domácnosti. Skutočne bezpečne sa Mária cítila len v určitých častiach vlastného domu. Do týchto častí domu však nemali prístup iní členovia jej rodiny, a najmä jej manžel, keďže pracoval pre doručovaciu spoločnosť a denne navštevoval miesta akými sú nemocnice alebo lekárne a podobne. Mária aj jeho preto označila za „kontaminovaného“.
Kontrolovanie a prehnaná opatrnosť: Cítia nutkanie opakovane kontrolovať napríklad dvere, zámky, vypínače na domácich spotrebičoch, aby zabránili tomu, čo by sa mohlo stať, ak by neskontrolovali, či je všetko v poriadku. Môžu napríklad kontrolovať, či sú dvere zamknuté, potom, čo ich prepadla myšlienka, že odišli bez zamknutia. Moje ťažkosti s OCD sa začali obavou, že som pri odchode z domu nezamkla dvere. Vracala som sa opätovne domov, aby som skontrolovala dvere, rúru, či varnú kanvicu. Myšlienka: „Čo ak?“ sa stala mojím stálym spoločníkom. „Čo ak som nechala odomknuté dvere na aute, vlezie do neho dieťa a ublíži si?“ Obsesie sa točili okolo strachu, že som niečo spravila, čo iným ublíži, alebo nespravila niečo, a to povedie k tomu, že iným ublížim. Aj keď si Denisa nevedela ani len vybaviť obdobie v jej živote, v ktorom by nadmerne všetko nekontrolovala, neobťažovalo ju toto jej správanie, kým sa nedostala na vysokú. Odsťahovala sa v tej dobe od rodičov a začala bývať v malom prenajatom apartmáne so spolubývajúcou. Spočiatku jej spolubývajúcej Denisin záujem o bezpečnosť imponoval. Postupne však táto kontrolovacia rutina trvala stále dlhšie a dlhšie a pridávali sa do nej stále nové a nové zariadenia, ktoré bolo potrebné skontrolovať. Vystrašila sa, keď Denisa začala kontrolovať aj okná, ktoré boli vždy zamknuté a ani sa neotvárali, a keď pozerala aj za skrine a pod postele. Kontrola musela tiež prebiehať v určitom poradí. Ak bola Denisa niečím vyrušená alebo sa dostatočne nesústredila, musela začať odznova. Aj Róbert mal problém s kontrolovaním, avšak väčšina jeho kontrolovania súvisela so šoférovaním. Raz podvečer, keď šoféroval, uvidel v strede vozovky muža. Prešiel okolo neho a pozrel sa do spätného zrkadla, či mu nejako neublížil. Muž bežal preč a pri ďalšom pohľade ho Róbert už nevidel. Na najbližšej križovatke sa otočil a vrátil na miesto, kde muža videl. Šoféroval pomaly, ale nikde nevidel mŕtve telo. Oči to videli, ale istý si stále nebol. Opäť prešiel tú istú trasu