Výživa v prvých rokoch života dieťaťa má zásadný vplyv na jeho zdravie a vývoj. Táto otázka trápi mnohých rodičov a odpoveď nie je vždy jednoznačná. Či už ste zvedaví na kravské mlieko, kozie, ovčie, alebo rastlinné alternatívy, je dôležité mať prehľad o odporúčaniach odborníkov a chápať špecifické potreby vášho dieťatka v rôznych fázach jeho rastu. V tomto článku sa pozrieme na odborné odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Americkej akadémie pediatrov a pediatričiek (AAP), Slovenskej pediatrickej spoločnosti, ale aj na názory detských lekárok, výživových poradkýň a rodičov, aby sme poskytli ucelený pohľad na zavádzanie mlieka a mliečnych výrobkov do jedálnička detí.
Prvých 6 mesiacov života: Nenahraditeľné materské alebo umelé mlieko
Mliečko je dôležitou súčasťou jedálnička každého človeka, vrátane dieťaťa. Práve u detí je mlieko veľmi dôležité, pretože obsahuje kľúčové minerály, vitamíny a tuky, v ktorých sú niektoré vitamíny rozpustné. Zároveň je mlieko výborným zdrojom energie. Materské mlieko je ideálnou potravou pre dojčatá, pretože obsahuje všetky potrebné živiny a protilátky. Ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), tak aj ďalšie inštitúcie odporúčajú, aby bolo dieťatko prvých 6 mesiacov života výlučne dojčené materským mliečkom, ktoré je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom.
Materské mliečko obsahuje oveľa viac ako len sacharidy (dôležité ako zdroj energie pre rast, telesné funkcie a formujúce metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry), tuky (pre vývoj zraku a mozgu) a bielkoviny (stavebné kamene pre rast a vývoj). Materské mliečko ženské telo „vyrába“ presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku, preto WHO odporúča ďalej dojčiť deti aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 a viac rokov života - podľa toho, ako vám to obom vyhovuje. Obsahuje aj ďalšie vitamíny vrátane tých rozpustných v tukoch či vode, esenciálne minerály ako sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén, dôležité hormóny. Jednoducho bioaktívne látky a živé bunky, makro- aj mikroživiny podstatné pre správny vývoj imunity a optimálneho prospievania dieťaťa. Okrem toho finančne nezaťažuje, má perfektnú teplotu, je zadarmo a kedykoľvek k dispozícii.
Ak dojčenie nie je možné, existujú umelé mlieka, ktoré sú prispôsobené potrebám dojčiat. Podobne to platí aj o umelom mliečku ako najvhodnejšej alternatívy k materskému. Ak ste z rozličných dôvodov nemohli svoje dieťatko dojčiť, prvých 6 mesiacov života je dôležité podávať mu umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko to, čo dieťatko pre svoju výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení potrebuje. Dojčenie je bez akýchkoľvek pochybností najlepší spôsob výživy dieťatka v prvých fázach jeho života. Materské mlieko zabezpečuje všetky jeho nutričné aj mnohé ďalšie potreby, a to až do konca 6. mesiaca veku.
V tomto období platí, že materské a umelé mliečko sú hlavným zdrojom energie a potravy. Mamičky dostávajú odporúčanie, aby od 6. mesiacov veku zavádzali do jedálnička svojich bábätiek tuhú stravu. Faktom je, že niektoré detičky v tomto veku odmietajú iné ako mliečko umelé či materské, čo je úplne v poriadku. Do prvého roka je aj tak najhlavnejším zdrojom potravy materské či umelé mlieko. Detičky v tomto veku nepotrebujú papkať trikrát denne mimo umelého či materského mlieka a pre svoje malé žalúdky stačí menšie množstvo jedla - jednu-dve lyžičky.
Zavedenie príkrmov a mliečnych výrobkov (od 6. mesiaca)
Keďže dojčatá po zavedení príkrmov môžu čeliť zápche, je dôležité zamerať sa na skladbu príkrmov. Ako správne viete, probiotiká a slivkový nápoj sú dobrými pomocníkmi. Ak je problém so zápchou, je vhodné vyradiť ryžu, banán a mrkvu. Príkrm je lepšie robiť skôr z vodovejších typov zeleniny ako je cuketa, tekvica, uhorka a rajčiny. Z ovocia sa odporúčajú jablko, hruška a slivka. Základná chyba rodičov pri stravovaní a zápche starších detí po rozhovore s nimi býva najmä nedostatočný pitný režim. Na pitie je najdôležitejšia čistá voda.
Probiotiká pre bábätká
Výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš upozorňuje, že „Zdravé bábätko nepotrebuje umelé probiotiká. Najlepšie sú zastúpené v materskom mlieku, ovplyvnené sú aj stravou dojčiacej maminky. Pridávané sú aj do umelého mlieka. Probiotiká sú závislé na kmeňoch baktérií, každá má iný význam (koliky, zápcha atď.) Treba vedieť zvoliť tie správne, nie je dobrý nápad s nimi len tak experimentovať."
Zavádzanie plnotučných mliečnych výrobkov (od 7.-8. mesiaca)
Od 6. mesiaca, no lekári skôr odporúčajú od 7.-8. mesiaca veku, môžete začať so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov. Patria sem čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty, bez pridaných cukrov, nesladené a bez aditív. Tuky sú potrebné aj ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné. Neskôr môžete pridať aj pasterizované syry (nesolené). Nepotrebujete ani cukor, ani soľ.
„Pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa väčšinou zavedie tak, že si to väčšinou mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše. Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom). Kozie mlieko sa zavádza taktiež väčšinou vo forme jogurtu," hovorí pediatrička Denisa Jaššová. Dôležité je tiež, že „Čo sa týka mliečnych výrobkov, tie sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Pozor, nie sú však do roka vhodné na pitie, ale iba vo forme jogurtov alebo iných spracovaných mliečnych produktov." Ing. Silvia Tylš tiež odporúča zamerať sa pri prvých príkrmoch na mliečne výrobky, konkrétne jogurty: „Počas prvých príkrmov zavádzame maslo a biele jogurty - nielen kravské, ale aj ovčie a kozie."
Pokračovanie so zavádzaním pevných potravín a mliečnych výrobkov (9.-12. mesiac)
Všeobecne sa odporúča detičkám do 9. mesiacov veku najskôr ponúknuť materské a umelé mliečko (8. mesiac okolo 600 ml denne, 10. mesiac okolo 400 ml denne), až potom ponúknite rôzne druhy potravín. Dbajte na rozmanitosť stravy, ale nezabúdajte si odsledovať reakcie vášho bábätka na jednotlivé druhy potravín. Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte bábätko dojesť sa materským či umelým mliečkom. Pokračujte v ochutnávaní mliečnych výrobkov, pokojne aj niekoľko dní po sebe.
Pri zavádzaní nových potravín do stravy dieťaťa je dôležité postupovať opatrne a sledovať reakcie dieťaťa. „Samozrejme ako pri všetkých potravinách, ktoré sa zavádzajú, je dôležité pravidlo 3 ku 1, teda zavádzať 3 dni po sebe 1 potravinu v menšom množstve pre odsledovanie prípadnej nežiaducej reakcie. Ak reakcia nie je, je možné potraviny podávať v plnej dávke," doplnila pediatrička. Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie, avokádo. Pre neskoršie pitie mliečka podávajte spoločne pri jedle dieťaťu aj pohárik, aby sa naučilo z neho sŕkať a piť tekutinu - čistú prevarenú vodu. Stolujte spoločne ako rodina, aby vás dieťa videlo jesť to, čo chce vyskúšať aj ono samo.
Zaradiť kravské mlieko do varenej stravy (t. j. napr. do pyré, placiek, atď.) je možné po 10. mesiaci.
Kedy môže dieťa piť kravské mlieko? Odporúčania a riziká
Dnešná medicína odporúča, aby deti do jedného roka nedostávali bežne kravské mlieko. Na pitie je kravské mlieko nevhodné (priam zakázané) do 12 mesiacov života. Potom je stále vhodnejšie na pitie dojčenské umelé mlieko do 3 rokov pred kravským mliekom. To platí kvôli vyššiemu obsahu bielkovín a iónov, kvôli horšiemu vstrebávaniu železa a často spôsobuje aj zápchy.
Slovenská pediatrická spoločnosť taktiež zdôrazňuje, že neupravené kravské mlieko rozhodne nepatrí do výživy dojčiat. Obsahuje vysoké množstvo bielkovín a niektorých minerálnych látok, ktoré môžu zaťažiť obličky dojčiat.Hlavné riziká spojené s príliš skorým zavedením kravského mlieka zahŕňajú:
- Zaťaženie obličiek: Kravské mlieko obsahuje vysoké množstvo bielkovín a minerálov, ktoré môžu zaťažiť nezrelé obličky dojčiat.
- Nedostatok železa: Kravské mlieko neobsahuje dostatok železa, čo môže viesť k anémii.
- Nízky obsah vitamínov: Má málo vitamínov, vrátane dôležitého vitamínu D, ktorý je zásadný pre vybudovanie pevných kostí.
- Alergie a intolerancie: Niektoré deti môžu mať alergiu na bielkovinu kravského mlieka alebo intoleranciu laktózy.
- Problémy s trávením: Kravské mlieko je ťažšie stráviteľné ako materské mlieko alebo umelé mlieko.
- Zápcha: Kravské mlieko môže u niektorých detí spôsobovať zápchu.
Ako vybrať dojčenské mlieko | Nákupný radca
Tieto problémy sa nemusia prejaviť hneď, ale oveľa neskôr. Hneď sa prejaví len intolerancia laktózy a iné problémy spojené napr. s alergiou na ďalšie zložky mlieka.
Po 12. mesiacoch veku: Kravské, kozie, ovčie mlieko na pitie
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. To znamená, že nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených. Netreba cukor ani soľ.
Ak sa rozhodnete pre kravské mlieko, je dôležité vybrať kvalitný produkt. Ak ide o bežné mlieko, odporúča sa siahnuť po tom s označením bio. Naopak, neodporúča sa podávať mlieko ošetrené UHT technológiou, čiže trvanlivé. Vhodné nie je ani čerstvé mlieko z automatov, pretože až na výnimky nie je pasterizované a hrozí tak prenos listeriózy či tuberkulózy. Ak už z automatu, je nutné ho pred konzumáciou prevariť. Zuzana Masáriková, mama 2 synov, začala obom synom podávať plnotučné kravské mlieko krátko po odstavení, jednému od deviatich a druhému od desiatich mesiacov, pretože "Detské práškové mlieka sa mi nezdali byť dostatočne výdatné. Viktor aj Martin po večernej dávke trocha osladeného kravského mliečka pekne zaspali."
Plnotučné verzus nízkotučné mlieko a výrobky
Plnotučné mlieko by malo dieťa dostávať do dvoch až troch rokov, rovnako ako ostatné plnotučné mliečne výrobky, pretože cholesterol je pre deti a ich vývoj dôležitý, navyše je známe, že obsahuje aj hodnotné, zdraviu prospešné zložky. Možno sa u vás doma plnotučné výrobky ani nevyskytujú a dávate prednosť tým polotučným a nízkotučným. Myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk navyše deti potrebujú. Ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka. Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.
Ostatné mliečne výrobky po prvom roku
Výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš radí, že „Po roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok." Tvaroh sa vzhľadom na vysoký obsah bielkovín odporúča až od jedného roka. Aj mliečne výrobky typu termix, pribináčik, či bobáčik obsahujú veľa tvarohu, ich zaradenie je preto vhodné koncom 1. roka. Pudingy sa v 1. roku pripravujú s umelým alebo materským mliekom.
Syry sa zaraďujú do výživy dieťaťa po 1. roku. Najprv podávame tvarohové syry a až neskôr tvrdé a topené syry. V prípade tvarohových syrov je vítané, že majú nižší obsah soli a bielkovín, zároveň však obsahujú i menej vápnika. Tvrdé syry sú síce slanšie, ale sú veľmi bohaté na vápnik. V primeranej dávke, čo je cca 15-20 g plátok, ich môže dostávať aj malé dieťa. Tavené syry sú chudobnejšie na vápnik než tvrdé syry, navyše taviace soli zhoršujú využitie vápnika v organizme. Po 1. roku možno podávať i bryndzu, avšak iba pasterizovanú. Nepasterizovaná môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, ktoré dieťaťu s nie úplne zrelým imunitným systémom môžu spôsobiť ochorenie.ČO URČITE NIE: Detičkám do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené.
Kozie a ovčie mlieko po 1. roku
Nad týmito druhmi mliečka možno uvažujete práve pre alergiu vášho dieťatka na kravské mliečko alebo intoleranciu. Upozorňujeme však, že výskumy ukazujú, že pokiaľ má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie (ukázalo sa to u viac ako 90% detí s alergiou na kravské, hoci záleží na type alergie). Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí. Detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín a nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka (varuje pred ním do jedného roka aj CDC, hrozia deťom napr. infekcie, sepsa, alergické reakcie, megaloblastová anémia - deficit vitamínu B9, hypoatrémia - nedostatok sodíka v krvi).
Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom. Podľa Silvie Tylš aj detskej lekárky Jaššovej však kozie či ovčie pasterizované plnotučné výrobky môžete zavádzať už počas príkrmov. „Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov, avšak ich zdravotný benefit je výrazne vyšší. V prípade, že je dieťatko zdravé a máme overený zdroj výrobku, je možné v malom množstve zavádzať po prvom, skôr druhom roku života, určite nie skôr," varovala aj Tylš.
Umelé mlieko po 1. roku života a rastlinné alternatívy
Na tému podávania kravského mlieka malým deťom existuje množstvo polemík. Z našich detských čias máme zafixované, že mlieko je zdravé a pre deti vo vývoji nezastupiteľné. Dnes počúvame na adresu "starého dobrého mlieka" samé výhrady. Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička. Mylne sa interpretuje informácia, že je nevyhnutné ho podávať do konca prvého roka, či dokonca až 3. roka. Ak bábätko prospieva a prijíma všetky druhy živín vo forme príkrmov, je možné vysadenie umelého mliečka aj skôr ako v 1. roku. Toto je však najlepšie vždy riešiť po konzultácii so skúseným odborníkom či odborníčkou.
Po prvom roku života však umelé mliečko u zdravého dieťatka nemá čo hľadať, nakoľko sa jedná o umelú potravinu a vytláča z jedálnička iné, dôležitejšie potraviny a často vedie k nejedáctvu, čo je častá téma dnešnej doby, ktorej sa venujem aj v mojej praxi. Umelé mlieka sú aj v tomto veku pre dieťa významným zdrojom vápnika, vitamínu D či jódu. Okrem toho dokážu vniesť trochu istoty a stability do inak turbulentného, nekonečne sa meniaceho stravovania malých ratolestí. Podľa pediatrov deti, ktoré mamička prestala dojčiť, potrebujú špeciálne upravenú detskú mliečnu výživu pre daný vek dieťaťa. Deti až do 3 rokov nemajú používať bežné čerstvé či krabicové kravské mlieko. Chýba v ňom aj dostatok vitamínu D, železa, ale aj ďalších živín.
Francúzski vedci z firmy Règilait kravské mlieko upravili - „rozobrali“ ho na jednotlivé obsahové zložky a znovu „poskladali“ a obohatili o ďalšie potrebné látky. Upravený pomer bielkovín kazeín/srvátka: 60/40 v mliečnej výžive France Lait 3 dieťa dostatočne zasýti, pričom nezaťažuje jeho tráviaci trakt. Vysoká hodnota mliečneho tuku, ktorý je významným zdrojom energie a je dôležitý pre vstrebávanie vitamínov A, D, E a K, sa približuje zloženiu tukov v materskom mlieku. Aktívnu tvorbu energie a podporu tvorby omega-3 mastných kyselín, ktorá patria medzi esenciálne nenasýtené mastné kyseliny a telo si ich nevie vyrobiť samo, francúzske mlieko s mliečnymi tukmi zásobuje dieťa väčším množstvom omega-3 kyselín. Vyvážené zloženie s obsahom vitamínu D3 a železa pozitívne ovplyvňuje rast a zdravý vývoj dieťaťa a jeho plnohodnotný spánok. Podľa najnovších poznatkov práve vitamín D3 patrí k látkam, ktoré modulujú obranyschopnosť organizmu. Vitamín D3 podporuje v imunitných bunkách tvorbu vlastných antibiotických bielkovín a zvyšuje schopnosť imunitného systému zabíjať choroboplodné zárodky. Udáva sa napríklad, že deti s deficitom vitamínu D3 majú väčší sklon k infekciám horných dýchacích ciest počas prvého roka života. Komisia OSN pre výživu (FAO) upozorňuje, že na príjem hodnotnej výživy s obsahom mliečnych tukov, vitamínu D3 a železa je u detí potrebné zvlášť dohliadať najmä v čase do 24. mesiaca ich veku. Tráviaci trakt je až v tomto období dostatočne vyvinutý a pripravený na jeho trávenie. Podobne, ako aj na ďalšie postupne odporúčané potraviny.
Rastlinné mlieka - kedy a pre koho?
Mnohé mamičky pri zavádzaní mliečka uvažujú dopredu o rôznych intoleranciách a alergiách, najmä ak sa nachádzajú aj v rodinnej anamnéze, alebo ním trpia samotné mamy. Na trhu sa dajú nájsť rôzne alternatívy v podobe rastlinného mlieka, ako je ryžové mliečko, sójové, ovsené, ale aj kokosové, mandľové, kešu mlieko. Pre deti do 1. roka života radšej nie. „Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle," povedala detská lekárka.
Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. „Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou," doplnila. Aj výživová poradkyňa Silvia Tylš hovorí o rastlinných mliekach ako náhrade za kravské či umelé mlieko až po prvom roku života. Dôležité však podľa nej je vybrať si to správne mlieko, pri kupovaných si dávať pozor na zloženie, vyhýbať sa cukru a iným pridaným látkam. Najlepšie je naučiť sa vyrobiť si ich doma zo základných surovín, čo nie je vôbec zložité. Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia. Sú zdrojom hodnotných bielkovín, vitamínov A, B2, B6, B12, D. Ceníme si ich však hlavne pre vysoký obsah vápnika. Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zostaviť taký jedálny lístok, ktorý by dieťaťu poskytoval vápnik v dostatočnom množstve.
Mlieko ako potravina, nie tekutina
Mlieko aj po prvom roku života za „tekutinu“ nepovažuje ani detská lekárka Jaššová. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko vo veľkých množstvách. „Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy."Tak či tak by pre deti po roku už mlieko nemalo byť hlavnou súčasťou stravy, ale len jej doplnením.
Optimálne denné množstvo mlieka a mliečnych výrobkov
Aká je optimálna denná dávka mliečnych výrobkov a mlieka? „Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko," vysvetlila Jaššová. Odporúčaná denná dávka pre batoľatá je 300 až 330 ml mlieka a mliečnych výrobkov denne, ktoré by sa mali podávať v 2 až 3 porciách počas dňa. Ak dieťa pije liter mlieka denne, nemá dosť priestoru na to, aby prijímalo pestrú stravu.
Vápnik a dôležité vitamíny aj z iných zdrojov ako mlieka
Dôležité je vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. "Vápnika je viac v brokolici, orechoch ako v mlieku." Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať. Tiež nie je nevyhnutné, aby dieťa prijímalo každý deň 1-2 porcie mliečnych výrobkov. Aj oriešky či semienka, prípadne ryby môžu byť zdrojom vápnika. Mylne sa interpretuje informácia, že je nevyhnutné podávať umelé mlieko do konca prvého roka, či dokonca až 3. roka. Pokiaľ je dieťa dojčené, má vápnika dosť.
Ako vybrať dojčenské mlieko | Nákupný radca
Čo robiť, ak dieťa odmieta mlieko?
Ak dieťa odmieta akékoľvek mlieko, malo by dostávať jogurty či tvrdé syry, no nie topené, pretože obsahujú príliš veľa fosforečných solí. Vyhnúť by ste sa mali aj plesňovým syrom. Opatrnosť je namieste aj pri tvarohu, predovšetkým u detí do jedného roka, obsahujú totiž príliš veľa bielkovín, ktoré by zbytočne zaťažovali ich ľadviny. Český odborník na výživu RNDr. Petr Fořt, Csc. odporúča kompromisné riešenie - nahradiť pitie mlieka zakysanými mliečnymi výrobkami. Od prvého do tretieho roku nie je podľa neho nutné vyberať len netučné jogurty a kefíry, ale môžete pokojne dávať i tie s obsahom tuku okolo 3,5 percenta. Neskôr je vhodné postupne živočíšny tuk obmedzovať. Prednosť by mali dostávať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému.
Názory a polemiky v praxi
Na tému podávania kravského mlieka malým deťom existuje množstvo polemík. Pred 13timi rokmi sa kravské mlieko odporúčalo od roka a pol, teraz až od dvoch rokov. „Myslím, že to trošku preháňajú teraz a dosť sa tým dáva zarábať firmám, ktoré vyrábajú umelé mliečka," hovorí jedna z mamičiek.
MUDr. Anna Popracová, pediater, radí: „Deti by mali piť v ideálnom prípade detské mliečko v práškovém forme, takzvané pokračujúce po dojčení, po dovŕšení jedného roka a mali by ho piť až do tretieho roka života. Sú to mlieka obohatené o vitamíny a probiotiká, ktoré podporujú trávenie a hlavne imunitu dieťatka." Podľa nej „Bežné mlieko, či už „vrecúškové“ alebo „krabicové“, nie je pre deti vhodné, iba ak na varenie. Takže, či už dáte čerstvé mlieko alebo trvanlivé, jedno aj druhé nie je pre dieťa optimálne. Žiaľ, tie časy, keď sme mohli bez obáv dať dieťatku čerstvé kravské mliečko bez úpravy, už minuli. Práškové mlieka sú vyrábané za veľmi prísnej hygienickej kontroly." Ak mamička dojčí a chce už pridávať kravské mlieko vo vyššom veku dieťatka, najlepšie je začať mliečnym výrobkom v kyslom prevedení, teda jogurty, pribináčik, kde je istota ľahšieho strávenia mliečnych zložiek dieťatkom.
MUDr. Igor Bukovský, PhD., odborník na výživu, zastáva radikálnejší názor: „Človek je jediná bytosť na zemi, ktorá konzumuje mlieko iného živočíšneho druhu a jediná bytosť, ktorá konzumuje mlieko mimo obdobia dojčenia. Mlieko neobsahuje látky, ktoré majú ochranný vplyv na ľudské zdravie, teda žiadne významné antioxidanty ani vlákninu. Naopak, obsahuje napríklad bielkovinu beta-laktoglobulín, ktorá je najsilnejším a najčastejším potravinovým alergénom. Jeho podávanie dojčatám v podobe sušených náhrad materského mlieka, založených na báze kravského mlieka, je jednou z hlavných príčin značného nárastu alergií. Alergény mlieka a vajec prechádzajú aj do materského mlieka, preto by sa aj dojčiace matky mali vyhnúť konzumácii mlieka a vajec. Okrem toho mlieko obsahuje zbytky hormónov, ťažké kovy, chemikálie podporujúce vznik rakoviny a iných degeneratívnych ochorení človeka, baktérie, vírusy, plesne… Myslím, že pokiaľ ide o mlieko, tak žijeme v „mliečnom“ bludnom kruhu falošnej reklamy a peňazí…"
Tieto rozličné pohľady podčiarkujú, že neexistuje univerzálna odpoveď a konečné rozhodnutie je samozrejme najmä na pleciach rodičov, ktorí určia, aké mlieko dajú svojmu dieťatku, v ideálnom prípade po konzultácii s pediatrom.
tags: #moze #9 #mesacne #dieta #kravske #mlieko