Na tému podávania kravského mlieka malým deťom existuje množstvo polemík. Z našich detských čias máme zafixované, že mlieko je zdravé a pre deti vo vývoji nezastupiteľné. Dnes však počúvame na adresu „starého dobrého mlieka“ samé výhrady a otázka, odkedy môžu bábätká piť mlieko iné než materské či umelé, je častou témou nielen u samotných rodičov, ale aj pediatrov. Obavy o výživu, alergie či správny vývoj tráviaceho traktu sú opodstatnené, a preto je dôležité poznať najnovšie odborné odporúčania. Zaujíma vás, či môže 3-mesačné dieťa piť kravské mlieko? Odpoveď je jednoznačne nie, a dôvody pre toto striktné odporúčanie sú mnohé a dôležité pre zdravý rast a vývoj dieťaťa.
Materské mlieko - Ideálna výživa pre najmenších
Materské mliečko je dôležitou súčasťou jedálnička každého človeka, vrátane dieťaťa. Práve u detí je mlieko veľmi dôležité, pretože obsahuje kľúčové minerály, vitamíny a tuky, v ktorých sú niektoré vitamíny rozpustné. Zároveň je mlieko výborným zdrojom energie. Počas prvých šiestich mesiacov života je materské mlieko jedinou potravou dieťaťa a je optimálnym spôsobom výživy výlučné dojčenie. Ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), tak aj ďalšie inštitúcie odporúčajú pre vás a vaše bábätko, aby bolo prvých 6 mesiacov života výlučne dojčené materským mliečkom, ktoré je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom.
Materské mliečko obsahuje oveľa viac ako len sacharidy, ktoré sú dôležité ako zdroj energie pre rast, telesné funkcie a formujúcu metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry. Taktiež obsahuje tuky, nevyhnutné pre vývoj zraku a mozgu, a bielkoviny, ktoré sú stavebnými kameňmi pre rast a vývoj. Ženské telo „vyrába“ materské mliečko presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku. Preto WHO odporúča ďalej dojčiť deti aj po zavedení tuhej stravy minimálne do 2 a viac rokov života - podľa toho, ako to obom vyhovuje.
Materské mliečko obsahuje aj ďalšie vitamíny vrátane tých rozpustných v tukoch či vode, esenciálne minerály ako sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén, a tiež dôležité hormóny. Jednoducho sú to bioaktívne látky a živé bunky, makro- aj mikroživiny podstatné pre správny vývoj imunity a optimálneho prospievania dieťaťa. Okrem toho, materské mlieko finančne nezaťažuje, má perfektnú teplotu, je zadarmo a kedykoľvek k dispozícii. Jeho ideálne zloženie je pre dojčatá v prvých mesiacoch života nenahraditeľné.
10 neuveriteľných faktov o materskom mlieku | Výhody dojčenia pre dieťa
Umelé mlieko - Bezpečná alternatíva k materskému mlieku
Deťom, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť dojčené, sa podáva umelé mlieko. Podobne to platí aj o umelom mliečku ako najvhodnejšej alternatívy k materskému. Ak ste z rozličných dôvodov nemohli svoje dieťatko dojčiť, prvých 6 mesiacov života je dôležité podávať mu umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko to, čo dieťatko pre svoju výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení potrebuje. Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička. Pediatri tvrdia, že deti, ktoré mamička prestala dojčiť, potrebujú špeciálne upravenú detskú mliečnu výživu pre daný vek dieťaťa. Francúzski vedci z firmy Règilait kravské mlieko upravili - „rozobrali“ ho na jednotlivé obsahové zložky a znovu „poskladali“ a obohatili o ďalšie potrebné látky. Upravený pomer bielkovín kazeín/srvátka: 60/40 v mliečnej výžive France Lait 3 dieťa dostatočne zasýti, pričom nezaťažuje jeho tráviaci trakt. Vysoká hodnota mliečneho tuku, ktorý je významným zdrojom energie a je dôležitý pre vstrebávanie vitamínov A, D, E a K, sa približuje zloženiu tukov v materskom mlieku. Aktívnu tvorbu energie a podporu tvorby omega-3 mastných kyselín, ktoré patria medzi esenciálne nenasýtené mastné kyseliny a telo si ich nevie vyrobiť samo, zabezpečuje francúzske mlieko s mliečnymi tukmi, ktoré zásobuje dieťa väčším množstvom omega-3 kyselín. Vyvážené zloženie s obsahom vitamínu D3 a železa pozitívne ovplyvňuje rast a zdravý vývoj dieťaťa a jeho plnohodnotný spánok.
Probiotiká a detská výživa - Kedy sú potrebné?
Na otázku, či zdravé bábätko potrebuje umelé probiotiká, výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš upozornila hneď na úvod, že tie najlepšie sú zastúpené v materskom mlieku a sú ovplyvnené aj stravou dojčiacej maminky. Pridávané sú aj do umelého mlieka. Probiotiká sú závislé na kmeňoch baktérií, každá má iný význam (koliky, zápcha atď.). Treba vedieť zvoliť tie správne, a nie je dobrý nápad s nimi len tak experimentovať. Ak je problém so zápchou, vyradiť ryžu, banán, mrkvu. Príkrm robiť skôr z vodovejších typov zeleniny ako je cuketa, tekvica, uhorka, rajčiny. Z ovocia jablko, hruška, slivka. Dôležité je tiež zamerať sa na skladbu príkrmov a pitný režim starších detí.
Zavádzanie tuhej stravy a mliečnych výrobkov - Kedy a ako?
Zavádzanie tuhej stravy a mliečnych výrobkov do jedálnička dieťaťa je postupný proces, ktorý by mal byť riadený vekom a individuálnymi potrebami bábätka.
6. mesiac veku: Hlavný zdroj energie zostáva mlieko
Mamičky dostávajú odporúčanie, aby od 6. mesiacov veku zavádzali do jedálnička svojich bábätiek tuhú stravu. Faktom je, že niektoré detičky v tomto veku odmietajú iné ako mliečko umelé či materské, čo je úplne v poriadku. Riaďte sa svojím bábätkom a jeho preferenciami a ak si nie ste niečím istá, poraďte sa so svojou pediatričkou alebo pediatrom. Detičky v tomto veku nepotrebujú papkať trikrát denne mimo umelého či materského mlieka a pre svoje malé žalúdky stačí menšie množstvo jedla - jednu-dve lyžičky. Sledujte, či je vaše dieťatko pripravené na tuhú stravu. Do prvého roka je aj tak najhlavnejším zdrojom potravy materské či umelé mlieko.
7.-8. mesiac veku: Prvé mliečne výrobky a mlieko len do kaše
Od 6. mesiaca, no naši lekári a lekárky skôr odporúčajú od 7.-8. mesiaca veku začať so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov, ako sú napríklad čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty. Tuky sú potrebné aj ako zdroj energie, aj pre vitamíny v nich rozpustné. Mali by byť bez pridaných cukrov, nesladené, bez aditív a trochu neskôr aj pasterizované syry (nesolené). Netreba vám ani cukor, ani soľ.
„Pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa väčšinou zavedie tak, že si to väčšinou mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše,“ hovorí pediatrička Denisa Jaššová. „Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom).“ Kozie mlieko sa zavádza taktiež väčšinou vo forme jogurtu. „Čo sa týka mliečnych výrobkov, tie sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii,“ dodáva pediatrička Jaššová. „Pozor, nie sú však do roka vhodné na pitie, ale iba vo forme jogurtov alebo iných spracovaných mliečnych produktov.“
Výživová poradkyňa Ing. Silvia Tylš tiež odporúča zamerať sa pri prvých príkrmoch práve na mliečne výrobky, konkrétne jogurty: „Počas prvých príkrmov zavádzame maslo a biele jogurty - nielen kravské, ale aj ovčie a kozie.“ Jogurty patria medzi najobľúbenejšie mliečne výrobky. Do výživy ich možno zaradiť sedem až osem-mesačnému dieťaťu. Pri výrobe jogurtov, ako aj iných kyslomliečnych výrobkov sa počas mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá aj mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu. Začíname tým najjednoduchším druhom jogurtu - bielym, neochuteným. Podávajú sa smotanové jogurty, ktoré možno striedať s polotučnými, nízkotučné sú nevhodné. Prednosť by mali dostávať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému. Jogurt je vhodné zaradiť až keď dieťatko papá tri základné príkrmy: zeleninový príkrm (s mäskom alebo žĺtkom), ovocný príkrm a kašu. Ak je dieťatko dojčené, s podávaním jogurtu sa netreba ponáhľať, pre dieťa je do roka výhodnejšie materské mlieko.
9.-12. mesiac veku: Rozmanitosť a učenie sa piť z pohára
Všeobecne sa odporúča detičkám do 9. mesiacov veku najskôr ponúknuť materské a umelé mliečko (8. mesiac okolo 600 ml denne, 10. mesiac okolo 400 ml denne), až potom ponúknite rôzne druhy potravín. Dbajte na rozmanitosť stravy, ale nezabúdajte si odsledovať reakcie vášho bábätka na jednotlivé druhy potravín. Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte bábätko dojesť sa materským či umelým mliečkom. Pokračujte v ochutnávaní mliečnych výrobkov, aj niekoľko dní po sebe.
„Samozrejme ako pri všetkých potravinách, ktoré sa zavádzajú, je dôležité pravidlo 3 ku 1, teda zavádzať 3 dni po sebe 1 potravinu v menšom množstve pre odsledovanie prípadnej nežiaducej reakcie,“ doplnila pediatrička. „Ak reakcia nie je, je možné potraviny podávať v plnej dávke.“ Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie, avokádo. Niektorí odporúčajú riadiť sa pravidlom „10 a viac“ - teda nebojte sa ponúknuť v rôznej forme potravinu dieťatku 10 a viackrát, kým bude schopné ju akceptovať, dopriať im čas alebo na čas potravinu odložiť a potom skúsiť znovu. Alebo ju vmixovať do inej potraviny, na ktorú je už zvyknuté (najmä ak sú detičky staršie). Pre neskoršie pitie mliečka podávajte spoločne pri jedle dieťaťu aj pohárik, aby sa naučilo z neho sŕkať a piť tekutinu - čistú prevarenú vodu. Stolujte spoločne ako rodina, aby vás dieťa videlo jesť to, čo chce vyskúšať aj ono samo.
Kravské, ovčie a kozie mlieko - Po prvom roku života
Napriek všeobecnej predstave, že mlieko je pre deti vo vývoji nezastupiteľné, existujú významné rozdiely v odporúčaniach pre jeho podávanie v závislosti od veku dieťaťa a typu mlieka.
Všeobecné odporúčania pre živočíšne mlieka po 1. roku
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených. Netreba cukor ani soľ. Čo sa týka rastlinného mlieka, o jeho zavádzaní sa vyjadrujú odborníčky neskôr v texte.
ČO URČITE NIE: Detičkám do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené. Podľa pediatrov deti, ktoré mamička prestala dojčiť, potrebujú špeciálne upravenú detskú mliečnu výživu pre daný vek dieťaťa. Deti až do 3 rokov nemajú používať bežné čerstvé či krabicové kravské mlieko.
Názory odborníkov na kravské mlieko po 1. roku
Existujú rôzne pohľady na podávanie kravského mlieka po jednom roku života.
ÁNO - Pohľad Zuzany Masárikovej, mamy 2 synov:Obom mojim synom som začala podávať plnotučné kravské mlieko krátko po odstavení, jednému od deviatich a druhému od desiatich mesiacov. Detské práškové mlieka sa mi nezdali byť dostatočne výdatné. Viktor aj Martin po večernej dávke trocha osladeného kravského mliečka pekne zaspali. Kým som ich dojčila, budili sa na pitie aj v noci, rovnako keď som to skúsila s detskym pokračovacím mliekom. Po prechode na normálne kravské mlieko prespali prakticky celú noc. Naša detská lekárka to nechala na mňa. Dokonca povedala, že je to možno aj lepšie, lebo práškové mlieka sú vyrábané rôznymi chemickými postupmi a zbytočne môžu vyvolať nejakú alergiu. Odporúčala mi uprednostniť kozie alebo sójové mlieko, ale tie chlapcom nechutili, tak sme ostali pri kravskom. Nemám pocit, že by som synom nejak uškodila. Obaja sú škôlkari, Viktor má päť a pol a Martin tri. Chorí bývajú často, ale to aj ich spolužiaci. Najmä v zime sú tak raz do mesiaca doma so soplíkmi a kašľom. Určite by som to však nedávala do súvisu s pitím mlieka, ktoré pijú dodnes.
NIE - Pohľad MUDr. Anny Popracovej, pediatra:Deti by mali piť v ideálnom prípade detské mliečko v práškovém forme, takzvané pokračujúce po dojčení, po dovŕšení jedného roka a mali by ho piť až do tretieho roka života. Sú to mlieka obohatené o vitamíny a probiotiká, ktoré podporujú trávenie a hlavne imunitu dieťatka. Bežné mlieko, či už „vrecúškové“ alebo „krabicové“, nie je pre deti vhodné, iba ak na varenie. Takže, či už dáte čerstvé mlieko alebo trvanlivé, jedno aj druhé nie je pre dieťa optimálne. Žiaľ, tie časy, keď sme mohli bez obáv dať dieťatku čerstvé kravské mliečko bez úpravy, už minuli. Práškové mlieka sú vyrábané za veľmi prísnej hygienickej kontroly. Ak mamička dojčí a chce už pridávať kravské mlieko vo vyššom veku dieťatka, najlepšie je začať mliečnym výrobkom v kyslom prevedení, teda jogurty, pribináčik, kde je istota ľahšieho strávenia mliečnych zložiek dieťatkom.
NIE - Pohľad MUDr. Igora Bukovského, PhD., odborníka na výživu:Človek je jediná bytosť na zemi, ktorá konzumuje mlieko iného živočíšneho druhu a jediná bytosť, ktorá konzumuje mlieko mimo obdobia dojčenia. Mlieko neobsahuje látky, ktoré majú ochranný vplyv na ľudské zdravie, teda žiadne významné antioxidanty ani vlákninu. Naopak, obsahuje napríklad bielkovinu beta-laktoglobulín, ktorá je najsilnejším a najčastejším potravinovým alergénom. Jeho podávanie dojčatám v podobe sušených náhrad materského mlieka, založených na báze kravského mlieka, je jednou z hlavných príčin značného nárastu alergií. Alergény mlieka a vajec prechádzajú aj do materského mlieka, preto by sa aj dojčiace matky mali vyhnúť konzumácii mlieka a vajec. Okrem toho mlieko obsahuje zbytky hormónov, ťažké kovy, chemikálie podporujúce vznik rakoviny a iných degeneratívnych ochorení človeka, baktérie, vírusy, plesne… Myslím, že pokiaľ ide o mlieko, tak žijeme v „mliečnom“ bludnom kruhu falošnej reklamy a peňazí.
Pohľad doc. MUDr. Kataríny Babisnskej, PhD.:Kravské mlieko je do 1 roka nevhodné. Po prvom roku sa môže zaraďovať v menšom množstve, najmä ako súčasť jedál. Vo forme nápoja sa odporúča až po 2.-3. roku, dovtedy by dieťa malo piť umelé mlieko. Kravské mlieko tiež chýba v dostatku vitamínu D, železa, ale aj ďalších živín.
Komisia OSN pre výživu (FAO) upozorňuje, že na príjem hodnotnej výživy s obsahom mliečnych tukov, vitamínu D3 a železa je u detí potrebné zvlášť dohliadať najmä v čase do 24. mesiaca ich veku. Tráviaci trakt je až v tomto období dostatočne vyvinutý a pripravený na jeho trávenie.
Prečo je kravské mlieko nevhodné pre dojčatá do 1 roka?
Kravské mlieko má iné zloženie než materské alebo umelé mlieko, ktoré je špeciálne upravené pre potreby dojčaťa. Mlieko na pitie je pre dojčatá nevhodné (priam zakázané) do 12 mesiacov života. Dôvodov je viacero:
- Vysoký obsah bielkovín a minerálov: Detské telíčko ešte nie je pripravené na mlieko takých parametrov, aké má kravské mlieko. Zbytočne mu tým zaťaží organizmus. Kravské mlieko má vysoký obsah bielkovín a iónov, ktoré zaťažujú vyvíjajúce sa obličky dieťaťa, najmä do prvého roka.
- Horšie vstrebávanie železa a riziko chudokrvnosti: Kravské mlieko neobsahuje toľko železa, koľko by malo, a jeho konzumácia môže viesť ku chudokrvnosti detí. Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť.
- Nízky obsah vitamínov: Kravské mlieko má nízky obsah vitamínov, najmä vitamínu D. Deti potrebujú aj ďalšie zložky potrebné pre ich rast, napríklad jódu, kyseliny listovej a vitamínu D.
- Potenciál alergií: Bielkovina beta-laktoglobulín v kravskom mlieku je najsilnejším a najčastejším potravinovým alergénom. Jeho podávanie dojčatám v podobe sušených náhrad materského mlieka, založených na báze kravského mlieka, je jednou z hlavných príčin značného nárastu alergií. Alergia sa nemusí prejaviť hneď, ale aj vo veku dospievania dieťaťa.
- Tráviace ťažkosti: Kravské mlieko často spôsobuje zápchy u malých detí. Tráviaci trakt je až v období do 24. mesiaca veku dostatočne vyvinutý a pripravený na jeho trávenie.
- Ďalšie kontaminanty: MUDr. Igor Bukovský varuje, že mlieko obsahuje zbytky hormónov, ťažké kovy, chemikálie podporujúce vznik rakoviny a iných degeneratívnych ochorení človeka, baktérie, vírusy, plesne. Hoci sú tieto tvrdenia často predmetom polemík, preventívny prístup je u dojčiat namieste.
- Nezrelý imunitný systém: U dojčiat do roka sa neodporúča konzumovať nepasterizované, surové mlieko, ktoré môže obsahovať baktérie ohrozujúce zdravie dieťaťa s nie úplne zrelým imunitným systémom.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že 3-mesačné dieťa nemôže piť kravské mlieko. Pre takto malé deti je materské mlieko alebo špeciálne upravené dojčenské umelé mlieko jedinou a najlepšou voľbou.
10 neuveriteľných faktov o materskom mlieku | Výhody dojčenia pre dieťa
Ďalšie mliečne výrobky po 1. roku
Po prvom roku života sa jedálniček dieťaťa postupne rozširuje o rôzne mliečne výrobky, ktoré môžu byť pre dieťa zdrojom dôležitých živín.
Acidko, tvaroh, puding
Z kyslomliečnych výrobkov sa môže už počas prvého roka podávať aj acidofilné mlieko, kefír, či actimel, do varených pokrmov možno používať kyslú smotanu. Tvaroh sa vzhľadom na vysoký obsah bielkovín odporúča až od jedného roka. Aj mliečne výrobky typu termix, pribináčik, či bobáčik obsahujú veľa tvarohu, ich zaradenie je preto vhodné koncom 1. roka. Je v nich približne iba polovičné množstvo vápnika než v mlieku alebo jogurtoch. Pudingy sa v 1. roku pripravujú s umelým alebo materským mliekom. Puding sa uvarí vo vode a následne sa pridá potrebné množstvo práškového mlieka alebo materské mlieko. Po roku možno na prípravu pudingu použiť aj kravské mlieko.
Syry - tvrdé, tavené, bryndza
Syry sa zaraďujú do výživy dieťaťa po 1. roku. Najprv podávame tvarohové syry a až neskôr tvrdé a tavené syry. V prípade tvarohových syrov je vítané, že majú nižší obsah soli a bielkovín, zároveň však obsahujú i menej vápnika. Tvrdé syry sú síce slanšie, ale sú veľmi bohaté na vápnik. V primeranej dávke, čo je cca 15-20 g plátok, ich môže dostávať aj malé dieťa. Tavené syry sú chudobnejšie na vápnik než tvrdé syry, navyše taviace soli zhoršujú využitie vápnika v organizme.
Po 1. roku možno podávať i bryndzu, avšak iba pasterizovanú. Nepasterizovaná môže obsahovať choroboplodné mikroorganizmy, ktoré dieťaťu s nie úplne zrelým imunitným systémom môžu spôsobiť ochorenie. Z podobných dôvodov nie sú pre malé deti vhodné plesňové syry vyrobené z nepasterizovaného mlieka. Aj výživová poradkyňa Silvia Tylš ďalej odporúča: „Po roku pridávame vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok.“
Cmar a srvátka
Cmar a srvátku možno zaradiť do výživy dieťatka po 1. roku. Cmar a nápoje z neho vyrobené si zachovávajú vysoký obsah vápnika, v srvátke je jeho obsah o polovicu nižší než v mlieku.
Mlieko ako potravina, nie tekutina - Dávkovanie a dôležitosť vody
Mlieko aj po prvom roku života za „tekutinu“ nepovažuje ani detská lekárka Jaššová. Pitie mlieka pre deti nepovažuje za vhodné ako nápoj na uhasenie smädu. Aká je teda optimálna denná dávka mliečnych výrobkov a mlieka? „Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. U dojčiat do roka sa podáva mliečko stále „na požiadanie“ pri zavádzaní komplementárnej stravy,“ vysvetlila Jaššová. „Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu.“
Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. „Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.“ Malé dieťa má denne spapať 500-600 g (ml) mlieka a mliečnych výrobkov.
Rastlinné mlieka - Alternatívy a obmedzenia
Mnohé mamičky pri zavádzaní mliečka uvažujú dopredu o rôznych intoleranciách a alergiách, najmä ak sa nachádzajú aj v rodinnej anamnéze, alebo ním trpia samotné mamy. Na trhu sa totiž dajú nájsť rôzne alternatívy v podobe rastlinného mlieka. Hovoríme o ryžovom mliečku, sójovom, ovsenom, ale aj kokosovom, mandľovom, kešu mlieku.
Prečo rastlinné mlieka nie sú vhodné do 1 roka?
Sú pre deti do 1. roka vôbec vhodné? „Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova,“ povedala detská lekárka. „Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle.“ Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. „Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení.“
Rastlinné mlieka po 1. roku
„Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou,“ doplnila detská lekárka. Aj výživová poradkyňa Silvia Tylš hovorí o rastlinných mliekach ako náhrade za kravské či umelé mlieko až po prvom roku života. Dôležité však podľa nej je vybrať si to správne mlieko, pri kupovaných si dávať pozor na zloženie, vyhýbať sa cukru a iným pridaným látkam. Najlepšie je naučiť sa vyrobiť si ich doma zo základných surovín, čo nie je vôbec zložité. „Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia,“ upozorňuje ďalej.
Kozie a ovčie mlieko - Špecifiká a riziká
Nad týmito druhmi mliečka možno uvažujete práve pre alergiu vášho dieťatka na kravské mliečko alebo intoleranciu. Upozorňujeme však, že výskumy ukazujú, že pokiaľ má vaše dieťatko alergickú reakciu na kravské mliečko, je pravdepodobné, že bude mať aj na napríklad kozie (ukázalo sa to u viac ako 90% detí s alergiou na kravské, hoci záleží na type alergie).
Do 12. mesiacov veku sa u detí ale vyhnite zavádzaniu kozieho a ovčieho mlieka rovnako ako kravského a nepasterizované, surové mliečko do jedálnička do 1. roka určite nepatrí. Jednak detský tráviaci systém nie je pripravený vysporiadať sa s toľkou náložou bielkovín, jednak nepasterizované mliečko môže obsahovať baktérie, ktoré môžu ohroziť zdravie vášho bábätka. Pred ním varuje do jedného roka aj CDC, podľa americkej kliniky v Clevelande hrozia deťom napr. infekcie, sepsa, alergické reakcie, megaloblastová anémia - deficit vitamínu B9, hypoatrémia - nedostatok sodíka v krvi.
Kozie a ovčie mliečko však obsahujú predsa len laktózu (ale menej ako kravské), hoci majú viac bielkovín, o niečo viac tukov (plus viac vitamínov a minerálov ako vápnik, vitamín A, draslík, ale zase menej napr. vitamínu B12 a folátu - B9) a majú iné vlastnosti, teda môžu byť pre deti ľahšie stráviteľné - to však hovoríme o deťoch od 1. roka života. Určite sa o zavádzaní týchto typov mliečka poraďte so svojím pediatrom či pediatričkou alebo výživovou poradkyňou či poradcom. Podľa Silvie Tylš aj detskej lekárky Jaššovej však kozie či ovčie pasterizované plnotučné výrobky môžete zavádzať už počas príkrmov. „Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov, avšak ich zdravotný benefit je výrazne vyšší. V prípade, že je dieťatko zdravé a máme overený zdroj výrobku, je možné v malom množstve zavádzať po prvom, skôr druhom roku života, určite nie skôr,“ varovala aj Tylš.
Polotučné a nízkotučné mliečka a výrobky
Možno sa u vás doma plnotučné výrobky ani nevyskytujú a dávate prednosť tým polotučným a nízkotučným. Myslite na to, že čím menej tuku mliečko a mliečny výrobok obsahuje, tým viac obsahuje sacharidov. Tuk navyše deti potrebujú. V strave malých detí sa majú uprednostňovať smotanové alebo aspoň polotučné mliečne výrobky. Nízkotučné nie sú vhodné, pretože dieťaťu neposkytujú dostatočné množstvo energie, majú tiež nižší obsah vitamínov. Ak im ale chcete predstaviť u vás doma sa nachádzajúce tieto potraviny, počkajte do minimálne 2. roku života dieťatka. Vtedy môže začať s konzumáciou polotučných mliečnych výrobkov a od 5. roka života sa odporúča začať s nízkotučnými.
Vápnik a dôležité vitamíny aj z iných zdrojov ako mlieko
Dôležité je vedieť, že pre príjem vápnika nie sú mliečne výrobky v jedálničku nevyhnutné. Taký vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať. Tiež nie je nevyhnutné, aby dieťa prijímalo každý deň 1-2 porcie mliečnych výrobkov. Ing. Silvia Tylš, poradkyňa pre výživu, dodáva: „V dnešnej dobe je pomerne častý jav intolerancie mliečnych výrobkov. V tomto smere je najdôležitejšia prevencia správnym stravovaním sa počas tehotenstva a zavádzania prvých príkrmov. V prípade problému je dôležité sa zamerať na ozdravenie trávenia, čomu sa bežne venujem v mojej praxi.“ Mlieko alebo mliečne výrobky by mali byť každodennou súčasťou jedálneho lístka dieťaťa. Sú zdrojom hodnotných bielkovín, vitamínov A, B2, B6, B12, D. Ceníme si ich však hlavne pre vysoký obsah vápnika. Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zostaviť taký jedálny lístok, ktorý by dieťaťu poskytoval vápnik v dostatočnom množstve. Pre deti, ktoré odmietajú piť mlieko, sú plnohodnotnou náhradou mliečne výrobky. Najvhodnejšie sú jogurty, alebo kyslomliečne nápoje, ktoré v 100 g obsahujú približne toľko vápnika ako mlieko.
Pasterizácia a kvalita mlieka
Pri rozhodovaní o podávaní mlieka a mliečnych výrobkov deťom je kľúčová aj kvalita a úprava mlieka. Pasterizácia je proces, ktorého podstatou je krátkodobé zvýšenie teploty, ktoré však na rozdiel od prevarenia nesmie výrazne zmeniť vlastnosti látky. Obvykle to znamená ohriatie látky na 60 - 75 °C a jej udržovanie v rozmedzí 1/2 až 2 hodiny (podľa spracovávanej suroviny). Tento proces, ktorý v 19. storočí objavil francúzsky vedec Louis Pasteur, zničí choroboplodné zárodky, no zachová väčšinu nutričných hodnôt.
Pasterizované mlieko je pre deti bezpečnejšie ako surové nepasterizované mlieko. Nepasterizované výrobky nie sú odporúčané pre deti do 3 rokov. Ak sa jedná o zdravé dieťa a zdravých rodičov, a majú overený zdroj výrobku, je možné v malom množstve zavádzať po prvom, skôr druhom roku života, určite nie skôr. Je to z dôvodu možného rizika nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Ak už aj domáce mlieko od kravy, je nutné ho pred konzumáciou prevariť.
Kravské mlieko z obchodu je pasterizované a upravované technológiou UHT (Ultra High Temperature). Hoci niektorí pochybujú o jeho "zdravšom" variante oproti čerstvo nadojenému, je dôležité si uvedomiť, že práškové mlieka sú vyrábané za veľmi prísnej hygienickej kontroly. Trvanlivé mlieko s predĺženou dobou sa nemá používať denne. MUDr. Anna Popracová zdôrazňuje, že bežné mlieko, či už „vrecúškové“ alebo „krabicové“, nie je pre deti vhodné, iba ak na varenie. Žiaľ, tie časy, keď sme mohli bez obáv dať dieťatku čerstvé kravské mliečko bez úpravy, už minuli.
10 neuveriteľných faktov o materskom mlieku | Výhody dojčenia pre dieťa
Kedy je UM dôležité a kedy sa dá vysadiť?
Na otázku, ako s umelým mliekom po zavedení mlieka po 1. roku života, nám odpovedala Ing. Tylš: „Umelé mlieko je nevyhnutná náhrada materského mliečka, pokiaľ nemá bábätko plnohodnotne pokryté živiny z jedálnička. Mylne sa interpretuje informácia, že je nevyhnutné ho podávať do konca prvého roka, či dokonca až 3. roka.“
„Ak bábätko prospieva a prijíma všetky druhy živín vo forme príkrmov, je možné vysadenie umelého mliečka aj skôr ako v 1. roku. Toto je však najlepšie vždy riešiť po konzultácii so skúseným odborníkom či odborníčkou,“ doplnila. „Po prvom roku života však umelé mliečko u zdravého dieťatka nemá čo hľadať, nakoľko sa jedná o umelú potravinu a vytláča z jedálnička iné, dôležitejšie potraviny a často vedie k nejedáctvu, čo je častá téma dnešnej doby, ktorej sa venujem aj v mojej praxi.“ MUDr. Anna Popracová, pediatrička, naopak, odporúča piť pokračujúce detské mlieko až do tretieho roka života, pretože sú obohatené o vitamíny a probiotiká, ktoré podporujú trávenie a hlavne imunitu dieťatka. Konečné rozhodnutie je samozrejme najmä na pleciach rodičov a oni určia, aké mlieko dajú svojmu dieťatku. Odporúčaná denná dávka pre batoľatá je 300 až 330 ml mlieka a mliečnych výrobkov denne, ktoré by sa mali podávať v 2 až 3 porciách počas dňa.
tags: #moze #pit #3 #mesacne #dieta #kravske