Otázka zaradenia párkov do stravy ročného dieťaťa je často diskutovaná medzi rodičmi. Existujú rôzne názory na to, kedy je vhodný čas na zaradenie údenín do jedálnička dieťaťa. Rodičia sa rôzne stavajú k otázke podávania údenín deťom. Niektorí rodičia podávajú údeniny deťom už v jednom roku, iní čakajú do dvoch-troch rokov a ďalší až do piatich rokov. Realita je taká, že dieťa sa môže s párkami stretnúť aj v škôlke alebo v škole. Dôležité je zvážiť zloženie párkov, frekvenciu ich konzumácie a celkovú životosprávu dieťaťa.
Riziká konzumácie údenín v detskom veku
Podľa odborníkov by sa však údeniny, vrátane párkov, nemali zaraďovať do stravy batoliat. Párky a iné údeniny sú ťažké na žalúdok a pri častej konzumácii môžu viesť k zlej životospráve. Dôvodom je vysoký obsah soli a ďalších prídavných látok, ktoré môžu zaťažovať detský organizmus. Šunka aj párok sú údeniny. Aj šunka je údenina. Pediatri odporúčajú, že po zavedení mäsa do jedálneho lístka, teda asi v šiestich mesiacoch veku bábätka, ho má dieťa konzumovať každý deň. Do troch rokov deťom nepodávame žiadne údeniny, teda ani párky, ani tie, ktoré sa predávajú pod názvom detské párky, detská šunka.
Párky obsahujú bravčové, hovädzie alebo kuracie mäso v rôznom pomere, vodu, soľ, kože, škroby, zahusťovadlá, konzervačné látky, regulátory kyslosti a koreniny. Niektoré párky môžu obsahovať aj sušené mlieko, sóju, hrachovú či ovsenú vlákninu, kvasnicový extrakt, bravčový hemoglobín alebo bambus. Glutamáty a fosfáty, obsiahnuté v regulátoroch kyslosti, sa ukladajú v organizme a môžu zabraňovať ukladaniu vápnika, horčíka i železa, čím sa zvyšuje riziko osteoporózy. Dusičnany, napríklad E250, ktoré sa pridávajú kvôli farbe a predĺženiu záručnej doby, môžu u detí spôsobovať hyperaktivitu, niektorí odborníci ich považujú dokonca za rakovinotvorné.
Prečo je 70 % detskej stravy ultra spracovanej a ako to ovplyvňuje ich zdravie | Ultra-Processed Life
Základné piliere zdravej výživy batoliat
Deti nie sú zmenšení dospelí. Ich tráviaci systém ani obličky nie sú ešte vyvinuté a tomu má byť prispôsobené aj jeho stravovanie. Výživa počas prvých 1000 dní formuje základy optimálneho vývoja metabolizmu, môže pozitívne naprogramovať stravovacie návyky či chuťové preferencie. Významným spôsobom sa dá pozitívne ovplyvniť riziko civilizačných ochorení akými sú napr. obezita, cukrovka typu II, alergia, astma, kardiovaskulárne ochorenia.
Detský organizmus potrebuje dostatok stavebných prvkov pre správny vývoj. Strava by mala byť pestrá a obsahovať zeleninu, ovocie, pečivo a bežné mliečne výrobky. Ak chcete dieťaťu dopriať mäsový výrobok, uprednostnite kvalitné mäso pripravené doma. Vhodné je najmä červené mäso, ktoré má vysoký obsah železa. Pre bábätká je najvhodnejšie teľacie alebo jahňacie mäso. Nedostatok železa sa prejavuje zaostávaním vo vývoji i spomalením rastu.
Odporúčania pre stravovanie detí do 3 rokov
Podľa Alexandry Popovičovej, propagátorky zdravej výživy pre deti, by sa v strave detí do 3 rokov nemali vyskytovať ochutené mliečne výrobky plné farbív a cukru, údeniny, sladené nápoje, polotovary, vyprážané jedlá, čipsy, priemyselné sladkosti, divina, vnútornosti, hríby či klíčené potraviny a tavené syry. Tieto potraviny predstavujú zbytočnú záťaž pre vyvíjajúci sa organizmus.
Pri zavádzaní nových potravín do stravy dieťaťa je dôležité poradiť sa s pediatrom. Takmer dve tretiny slovenských pediatrov vnímajú viditeľný nárast nadváhy a obezity u svojich pacientov za posledných dvadsať rokov. Pediatri upozorňujú, že nesprávne stravovanie batoliat môže ovplyvniť ich zdravie na celý život. Vzdelávanie rodičov v oblasti výživy patrí, najmä v prvých mesiacoch života detí, k základným okruhom, ktorým venuje pediater pozornosť.
Význam včasného budovania návykov
Tým, čo deti jedia už od prvých príkrmov, nebudujeme len ich zdravotný základ, ale najmä stravovacie návyky. Dieťa musí potravinu ochutnať desaťkrát, kým ju prijme. Musí vidieť, že uvarenú brokolicu s radosťou konzumuje mama alebo otec. Dieťa nebude jesť brokolicu, ak rodičov vidí jesť klobásku. Je dobré rozvíjať aj spoločenský návyk stravovania, čiže papáme pri stole spolu, nie s počítačom.
Výsledky celoslovenského prieskumu NutriCheq ukázali, že len malé percento batoliat jedáva dostatočné množstvo ovocia a zeleniny. Väčšina detí vo veku do dvoch rokov zároveň nemá na tanieri ryby a mäso tak často, ako by mali mať. Ovocie a zeleninu by mali deti konzumovať päťkrát denne. Mali by sa naučiť, že ovocie a zelenina sú súčasťou raňajok, desiatej, obeda, olovrantu aj večere.
Úloha rodičov v prevencii civilizačných ochorení
Rodič určuje, aký bude mať dieťa prístup k jedlu. Deti nesmieme do jedla nútiť. Ak dieťa niečo nechce, možno mu povedať, že to akceptujete. Najväčšou chybou je, keď sa rodičia zmieria s tým, že dieťa niektorú skupinu potravín neje. Pediatri odhadujú, že približne tretina rodičov prichádza do ambulancie ovplyvnená aj informáciami z internetu a sociálnych sietí. Treba však upozorniť, že práve toto je často zdroj plný poloprávd, zavádzajúcich informácií, módnych trendov i fám, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výživu a tým aj zdravie detí.
Materské mlieko je pre dieťa najideálnejšou formou výživy. Keď sa laktácia rozbieha, matka potrebuje podporu okolia, ktorá spočíva aj v tom, že si bude môcť dopriať dostatok spánku, odpočinku a tekutín. V prvom polroku života je optimálnym zdrojom výživy materské mlieko podľa potreby dieťaťa, ďalej následne dojčenie so zavedením príkrmov. Obdobie medzi 4. až 6. mesiacom je tzv. „imunologickým oknom“ a je ideálnym časom pre vytvorenie imunologickej stopy. V tomto období sa odporúča zoznámiť detský organizmus so všetkými bežnými potravinami, napríklad ovocie, zelenina, cereálie, ktoré sú z nášho geografického okolia.
tags: #moze #rocne #dieta #parok