Ochrana záujmov maloletého dieťaťa predstavuje základný pilier rodinného práva v Slovenskej republike. Tento koncept, často skloňovaný pod pojmom „najlepší záujem dieťaťa“, nie je len abstraktným právnym pojmom, ale dynamickým kritériom, ktoré musí súd, ako aj samotní rodičia, aplikovať v každej situácii zasahujúcej do života dieťaťa. Vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Interpretácia pojmu „najlepší záujem dieťaťa“
Pojem „najlepší záujem dieťaťa“ je nevyhnutné prispôsobiť okolnostiam každého individuálneho prípadu. Deti sú jedinečné a to, čo je najlepšie pre jedno, nemusí vyhovovať inému. Pri posudzovaní je potrebné zohľadniť osobnú situáciu, potreby a kontext dieťaťa, ktoré sú kľúčové pre jeho zdravý vývoj. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (napr. I. ÚS 216/2018) zdôrazňuje, že v každom prípade je nevyhnutné zhodnotiť technické predpoklady, ktorými sú napríklad bytové podmienky, dochádzka do školy, lekárska starostlivosť alebo voľnočasové aktivity, ale aj emocionálne predpoklady, tak pozitívne ako aj negatívne.
Úroveň starostlivosti o dieťa sa chápe v kontexte aktuálnej a budúcej možnosti sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Možno ním chápať právo dieťaťa na ochranu pred všetkými formami duševného a telesného násilia, ubližovania alebo zneužívania. Tiež ako ochranu pred sexuálnym násilím, tlakom rovesníkov, šikanovaním, ponižovaním, vykorisťovaním, drogami, nedovolenou prácou a ďalším. Bezpečnosť a integritu je nevyhnutné posudzovať v danom čase. Ochrana zdravia a tiež všeobecné právo na najvyššiu možnú úroveň ochrany zdravotného stavu je ústrednou úlohou pri posudzovaní záujmu dieťaťa.
Právo dieťaťa na názor a účasť v konaní
Medzi záujem dieťaťa je radené aj právo dieťaťa na vyjadrenie názoru a zohľadnenie tohto názoru. To všetko s prihliadnutím na vek a úroveň vyspelosti dieťaťa. V rámci názoru dieťaťa je nevyhnutné zohľadniť aj možné vystavenie dieťaťa konfliktu lojality a prípadnému pocitu viny. Typickým príkladom je žiadosť o názor dieťaťa na jeho preferenciu rodiča. Predpokladom je, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem výnimočných prípadov, kedy je potrebné v zmysle zákona a na základe úradného rozhodnutia takéto oddelenie, lebo je v najlepšom záujme dieťaťa. Aj v prípade núteného oddelenia, či už od jedného alebo oboch rodičov, má dieťa právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma rodičmi, ak to neodporuje jeho najlepším záujmom.
Rodičovská dohoda ako preferovaný nástroj
Napriek tomu, že súdy rozhodujú na základe dôkazov a odborných posudkov, rodičia sú tí, ktorí vedia, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. A aj keď rodičom komunikácia pri rozchodoch zlyháva, zákon podporuje predovšetkým zmierlivé riešenia a uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s dieťaťom. Každý uvedomelý rodič vie, že ani rozhodnutie súdu nie je vždy zárukou skončenia sporu. Rodičov k boju o svoje deti motivuje nielen potreba zachovania vzťahu s dieťaťom, ale často aj potreba pomsty bývalému partnerovi. V rámci konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je súd povinný viesť rodičov predovšetkým k zmierlivému riešeniu.
V prípade, ak sa rodičia dohodnú o úprave styku s maloletým, výživnom a ďalších sporných bodoch, takáto dohoda podlieha schváleniu súdom. Súd bude dohodu skúmať iba v rozsahu, či neodporuje záujmu maloletého. Z dôvodu, že súd pri rozhodovaní musí prihliadnuť aj na vôľu a schopnosť rodičov dohodnúť sa o svojich deťoch, odporúča sa pred samotným podaním návrhu na súd pokúsiť sa o dosiahnutie rodičovskej dohody prostredníctvom mediátora.
Úprava rodičovských práv a povinností po rozpade vzťahu
Rozchod rodičov, ktorý zakladá potrebu úpravy rodičovských práv a povinností k deťom súdom, treba rozumieť stav, kedy rodičia spolu nežijú. Takéto spolužitie si však treba vykladať v širšom zmysle slova. Nejde len o prípady, kedy rodičia spolu prestanú žiť v spoločnej domácnosti, ale aj o prípady, kedy síce rodičia spolu žijú v jednej domácnosti, ale nie ako rodina. Vyporiadanie majetku, ktorý ste spoločne nadobudli počas trvania manželstva, neriešte skôr, ako vyriešite starostlivosť o maloleté deti. V čase, kedy je podstatné sa dohodnúť na úprave práv a povinností k dieťaťu, nie je vhodné sa súčasne dohadovať aj na majetku.
Súd môže mal. dieťa zveriť jednému z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Pri posudzovaní pojmu záujem dieťaťa sa berie do úvahy najmä názor dieťaťa, doterajší spôsob fungovania dieťaťa a jeho vzťah k rodičom, vzdialenosť bydlísk, možnosti rodiča postarať sa o dieťa a v neposlednom rade súd posudzuje schopnosti rodičov vzájomne komunikovať.
Výživné a ekonomické zabezpečenie dieťaťa
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť na takej úrovni ako jeho rodičia. Uvedené teda znamená, že rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, bude prirodzene zaviazaný platiť viac, ako rodič, ktorý zarába pár stoviek eur a to bez ohľadu na výšku výdavkov. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami.
Výživné I. - Návrh na určenie výživného
V zmysle Zákona o rodine v súčasnosti neexistuje konkrétny vzorec pre výpočet výšky výživného. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Minimálne výživné je určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery. Zákon o rodine však pripúšťa, v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, že toto určené byť nemusí, avšak v prípade ak sa rodičia na tom dohodnú alebo je v ich príjmoch výrazný nepomer, súd aj počas trvania striedavej starostlivosti výživné určiť môže.
Styk s dieťaťom a jeho význam
Styk s dieťaťom sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej starostlivosti a slúži na vytvorenie, udržanie a rozvoj vzájomných citových väzieb rodiča s dieťaťom. Právo dieťaťa a rodiča „byť spolu“ je jedným zo základných prvkov rodinného života, a to aj v prípade, že sa vzťah rodičov rozpadol. Štátne orgány sú povinné prijať všetky opatrenia smerujúce k rozvoju existujúceho puta medzi dieťaťom a jeho rodičom a naviazaniu styku medzi nimi.
Odovzdávanie a preberanie dieťaťa by malo prebiehať bez vzájomných konfliktov, nakoľko tieto zanechávajú výraznú stopu na maloletom dieťati. Súdne rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k deťom možno zmeniť ak sa zmenia pomery, resp. ak sa rozhodnutie nerealizuje alebo úprava v zmysle rozhodnutia nefunguje a nie je v záujme dieťaťa.
Návratové konania podľa Haagskeho dohovoru
Účelom konania podľa nariadenia rady, ako aj podľa Haagskeho dohovoru, je okamžitý návrat uneseného dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, a tým obnovenie stavu pred porušením, resp. vrátenie dieťaťa do pôsobnosti jeho zákonného sudcu, aby ten mohol rozhodnúť o opatrovníckom práve. Najlepší záujem dieťaťa v návratovom konaní je vždy prvoradý. K naplneniu tejto axiómy Haagsky dohovor pracuje s vyvrátiteľnou domnienkou, že návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu je pri neoprávnenom premiestnení dieťaťa alebo jeho neoprávneného zadržania v krajine únosu v najlepšom záujme dieťaťa.
Nenariadenie návratu dieťaťa je možné v prípadoch, ak hrozí riziko vzniku vážnej psychickej traumy. Vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť. Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa, a preto toto tvrdenie musí byť preskúmané vo svetle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru.
Zásahy do rodičovskej zodpovednosti
Pozbavenie rodičovskej zodpovednosti je najtvrdším zásahom do vzťahov medzi rodičmi a deťmi. K naplneniu skutkovej podstaty musí byť splnená skutočnosť, že rodič svoju rodičovskú zodpovednosť alebo jej výkon zneužíva alebo ho závažným spôsobom zanedbáva. Za zneužívanie rodičovskej zodpovednosti je predovšetkým považované ohrozenie telesného a duševného vývoja detí, umožnenie im páchať trestnú činnosť, zvádzanie k nemorálnemu spôsobu života, týranie detí a podobne.
Zásah musí byť súčasne „jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa", potreba jeho vykonania musí v každom konkrétnom prípade prevážiť nad právom dieťaťa na rodinný život, zachovanie rodinných zväzkov, na starostlivosť rodičov a osobný kontakt s nimi. Za závažné zanedbávanie rodičovských povinností je konštantnou judikatúrou považované najmä dlhodobé neplnenie rodičovských práv a povinností k maloletému, trvalé ponechanie dieťaťa vo výchovnom zariadení spojené s nezáujmom o toto dieťa, nemorálny spôsob života rodičov či sústavné neplnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu.
Kolízny opatrovník ako garant záujmov dieťaťa
Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča; len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov.
Praktické odporúčania pre rodičov
Pri riešení sporov o deti je dôležité mať na pamäti, že konflikty dospelých by nemali zaťažovať detský svet. Deťom treba vysvetliť situáciu primerane ich veku a uistiť ich o ich bezpečnosti. Rodičia by sa mali snažiť o konštruktívnu komunikáciu a vzájomný rešpekt. V prípade akýchkoľvek nejasností týkajúcich sa úpravy styku, výživného alebo zverenia do starostlivosti, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc advokáta, ktorý dokáže pomôcť pri určovaní priorít a právnej ochrane záujmov dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú rodičovi zachované i vtedy, ak mu súd predbežným opatrením nariadi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označil súd, a aby platil výživné na dieťa v nevyhnutnej miere. Je nevyhnutné, aby rodičia viedli dieťa k bezpečnému a stabilnému prostrediu, pričom v prípade rozchodu je prioritou zachovanie kontinuity vzťahov s oboma rodičmi, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa.
Všetky úkony, či už ide o podanie návrhu na rozvod, úpravu rodičovských práv alebo exekučné konanie na vymoženie výživného, musia byť podriadené jedinému cieľu: zabezpečeniu zdravého telesného a duševného vývoja dieťaťa v prostredí, ktoré je preňho podnetné, bezpečné a naplnené láskou oboch rodičov. Právo dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia a zneužívania ostáva prioritou právneho poriadku, ktorý v každom bode svojho rozhodovania kladie dôraz na ochranu tých najzraniteľnejších členov spoločnosti.
tags: #najlepsi #zaujem #dieta #zakon #o #rodine