Narodenie Ježiša Krista, ústredná udalosť pre miliardy ľudí po celom svete, je dodnes predmetom hlbokého záujmu, historického bádania a teologických úvah. Hoci jeho život, učenie a posolstvo ovplyvnili ľudstvo nesmiernym spôsobom, presné okolnosti jeho príchodu na svet - najmä dátum a niektoré detaily miesta - sú zahalené do historických otázok a postupne sa vyvíjajúcich tradícií. Tento článok sa ponorí do dostupných informácií, ktoré pomáhajú osvetliť, čo vieme o tomto kľúčovom momente v dejinách.
Historický Kontekst Narodenia Ježiša
Ježiš sa narodil v období, keď bola Judea pod rímskou nadvládou a panoval tu Herodes Veľký. Táto doba bola plná politického napätia a neistoty, čo malo vplyv na udalosti spojené s Ježišovým narodením. Herodes bol známy svojou krutosťou a despotizmom, a to sa prejavilo aj v jeho krvavej reakcii na správy o narodení Ježiša. Predpokladá sa, že Ježiš sa narodil nie v roku 0, ale o 4 - 6 rokov skôr, na základe historických záznamov o Herodesovej vláde a astronomických úkazoch, ako je betlehemská hviezda. V Biblii nie je uvedený konkrétny rok Ježišovho narodenia. Presný rok sa pokúsili kresťania vypočítať až dodatočne, no zdá sa, že sa pritom trochu zmýlili.
Ježišovi rodičia sa podľa biblických záznamov volali Mária a Jozef. Žili v Nazarete, v severnej časti dnešného Izraela. Keď sa blížil Máriin pôrod, začalo v krajine sčítanie obyvateľstva. Všetci ľudia sa mali zaregistrovať tam, odkiaľ pochádzali ich predkovia. Jozef a Mária museli teda ísť do Betlehema, ktorý bol od Nazareta vzdialený cca 140 km. Po namáhavej ceste - zvlášť pre ženu v poslednej fáze tehotenstva - sa Ježiš narodil v Betleheme.
Miesto Narodenia: Betlehem, Dávidovo Mesto
Betlehem, malé mestečko v Judei, má významné miesto v židovskej tradícii. Nachádza sa asi 7 km na juh od Jeruzalema, na palestínskom území. Podľa proroka Micheáša malo byť miestom narodenia Mesiáša. Biblia nazýva Betlehem Dávidove mesto, lebo z neho pochádzal rod izraelského kráľa Dávida, ktorý panoval približne v rokoch 1010-970 pred Kristom. Do ľudskej histórie sa mesto zapísalo predovšetkým ako miesto narodenia Ježiša Krista.
Najčastejším miestom vstupu zo židovského na palestínske územie je prechod - „checkpoint“ neďaleko Ráchelinej hrobky, ktorá pripomína udalosť zo Starého zákona. Na tomto mieste patriarcha Jakub pochoval svoju milovanú manželku Ráchel, ktorá mu porodila najmladšieho syna Benjamína (porov. Kniha Genezis 35,16-20).
Jasličky a Tradičné Umiestnenie Narodenia
Betlehem bol v čase sčítania ľudu plný ľudí. Nevieme, kde sa Jozef a Mária ubytovali, ale na Máriu čoskoro prišli pôrodné bolesti. Keďže sa v jednom z evanjelií spomína, že malý Ježiš bol uložený do jasličiek (kŕmidla pre zvieratá), podľa tradície sa Ježiš narodil v maštali. Je to však len predpoklad. Mohli ich prichýliť príbuzní, čo by bolo v súlade s blízkovýchodnými zvykmi. V tej dobe neexistovali obchody s detským tovarom a bábätká sa bežne ukladali do jasličiek, ktoré boli v každej domácnosti.
Otázka Dátumu Narodenia: Historické a Teologické Hľadiská
Presný dátum, kedy sa Ježiš narodil, nepoznáme. Táto neistota viedla k rôznym výpočtom a tradíciám v ranom kresťanstve.
Najstaršie Dátumy a Skepsa
Najstaršie správy o sviatku Narodenia Pána sú z Egypta, zhruba z roku 200, od Klementa Alexandrijského (Stromata). Klement spomínal výpočty niektorých egyptských teológov, ktorí uvádzali 20. mája alebo 20. apríla ako dátum Kristovho narodenia, a on sám pochyboval o ich správnosti. Klement sám určil dátum na 28. marca. Epifanius zo Salamis (Panarion, 4. storočie) hovorí, že Kristus sa narodil 6. januára. Efrém Sýrsky tiež uvádza, že to bolo trinásť dní po zimnom slnovrate, teda 6. januára.
Pútnička Eteria, ktorá v 4. storočí putovala do Svätej zeme, aby videla miesta, kde žil Ježiš, bola mimoriadne uchvátená liturgiou narodenia Pána, ktorá sa tiež konala 6. januára (Peregrinatio Sylviae). Táto liturgia však mala mnohé prvky z liturgie Zjavenia, teda sa zdá, že oba sviatky boli vtedy ešte spojené.
Vznik a Rozšírenie 25. Decembra
Na Západe sa v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Rímsky doklad je v tzv. Filokalovom (Philocalus) kalendári z roku 354, v občianskom kalendári je 25. decembra zaznamenané "Natus Christus in Betleem Iudeæ" (narodil sa Kristus v Betleheme Judskom). Niektorí historici ako Július a Tertulián spomínali dátum 25. decembra, ale nezdá sa, že by sa to hneď uviedlo do praxe. Existuje aj text Hippolyta (170-235), ktorý sa našiel na Chalki, v ktorom stojí: „Lebo prvý príchod nášho Pána v tele, v ktorom bol splodený v Betleheme sa uskutočnil 25. decembra, štvrtý deň týždňa, za vlády Augusta (v štyridsiatom druhom roku) v roku 5500 (od Adama). A trpel vo svojom tridsiatom treťom roku (25. marca).“ No, kázeň pápeža Liberia I., spomínajúca tento dátum, naznačuje, že 25. december sa nezačal sláviť hneď. Až od polovice 4. storočia sa decembrový dátum pevne zaviedol a do začiatku 5. storočia si našiel cestu do všetkých kalendárov na Západe. V Konštantínopole sa tak stalo pravdepodobne po roku 379. Dá sa povedať, že od 5. storočia sa sviatok všade oslavuje 25. decembra.
Teórie o Výbere Dátumu: Synkretizmus a Astronomické Výpočty
Jednou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinne - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka, konkrétne Natalis Solis Invicti (Narodenie Neporaziteľného Slnka). Tento pohanský sviatok sa slávil 25. decembra a súvisel so zimným slnovratom, ktorého popularita vyvrcholila za cisára Aureliana v roku 274. Podľa tejto teórie kresťania pôvodne pohanský sviatok použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov, ktoré Krista označujú ako "Slnko spravodlivosti". Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra nebolo náhodné. Táto teória však nie je bez kritiky. Niektorí patristickí a duchovní autori, ako pápež Lev I. (Serm. 22, s. 4), odsudzujú spájanie Krista so Slnkom a vyvracajú predstavu, že kresťania uctievajú pohanské Neporaziteľné Slnko. Odsudzovali napríklad zvyk niektorých veriacich uctievať vychádzajúce slnko.
Teóriu, že Vianoce sú pozostatok alebo istá úprava Saturnálií, dnes pretláčajú ateistickí autori s cieľom znevážiť význam Kristovho narodenia, a je vonkoncom nezmyselná. Jednak preto, že Saturnálie sa začínali 17. decembra, čo je týždeň pred Vianocami. Saturnálie sa oslavovali nemiernym pitím, hazardom a bujarými oslavami a neviazanosťou, čo je v príkrom rozpore s duchom ticha, pokory a svätej radosti, ktoré sú typické pre zbožné prežívanie sviatku Narodenia Pána.
Fakty o Vianociach. Odkiaľ pochádza vianočný stromček a sú Vianoce naozaj pohanský sviatok ?
Ďalšia teória, často označovaná ako „astronomická“, spája dátum narodenia s dátumom počatia. Duchesne (Les origines du culte chrétien) predkladá „astronomickú“ teóriu, ktorá datuje ukrižovanie na 25. marca, čo nie je historicky schodné, ale má to tradíciu siahajúcu až k Tertuliánovi (Adversus Judaeos). Cit veriaceho ľudu pre symboliku si žiadal presné počty a okrúhle čísla, tak Počatie stanovil na rovnaký deň ako Ukrižovanie. Zvestovanie Pána sa všeobecne slávilo 25. marca, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou. S deväťmesačnou graviditou by potom narodenie pripadlo na 25. decembra. Túto teóriu najlepšie potvrdzuje skutočnosť, že podľa Sozomena (Cirkevné dejiny) niektorí montanisti slávili Veľkú noc 6. apríla. Tak by sa dali vysvetliť oba dátumy 25. decembra aj 6. januára. To by sa zhodovalo s argumentáciou založenou na matematike, astronómii a „vhodnosti“, ktoré boli vtedy také populárne. Bohužiaľ, neexistujú nijaké dôkazy, žeby sa Zvestovanie Pána pred 4. storočím slávilo 25. marca.
Pokusy o Určenie Dátumu z Evanjelií
Evanjelium sv. Lukáša ponúka určité indície. Zaznamenáva, že Mária počala šesť mesiacov po tom, ako počala Alžbeta. Alžbeta bola manželkou Zachariáša, kňaza z Abiášovej kňazskej triedy, a bola z Áronových dcér. Podľa Lukáša, Zachariáš obetoval v chráme v čase kadidlovej obety, keď sa mu zjavil anjel Gabriel a oznámil, že jeho modlitba bola vyslyšaná a jeho manželka Alžbeta, hoci boli v pokročilom veku, porodí syna, ktorému dá meno Ján. V tom čase sa vonku modlilo množstvo ľudu. Keď sa Zachariáš vrátil domov, Alžbeta počala.
Kňazské triedy slúžili v Chráme v Jeruzaleme v presne stanovenom poradí. Bolo ich 24 a striedali sa v týždenných službách. Abiášova trieda slúžila ôsmy týždeň. Ak by sme chceli extrapolovať možné dátumy Pánovho narodenia, potrebovali by sme poznať presný začiatok cyklu. Problémom je, že poriadok služieb bol prerušený napríklad počas babylonského zajatia a opäť upravený za Makabejcov. Židovský historik Jozef Flavius však uvádza údaj bližší k Ježišovej dobe, podľa ktorého bol chrám zničený za služby Jojaribovej triedy, ktorá bola prvou z 24 tried. Z tohto by sa dalo odvodiť, že Jojaribova trieda bola v službe 9. Ab (18. júla). Abiášovci slúžili ôsmy týždeň po Jojaribovcoch, čo by mohlo viesť k možnému dátumu. Avšak kňazi mohli slúžiť aj mimo regulérnych časov, napríklad počas veľkých sviatkov (Pascha, Turíce, sviatok Stánkov), keď v chráme obetovali všetky triedy naraz. Ak by sa služba Abiášovej triedy časovala, prvé počatie Jána Krstiteľa by mohlo pripadnúť na január, apríl, jún, júl, august, september, október alebo november v závislosti od východiskového bodu. Následne by sa dalo šesť mesiacov pridať pre počatie Ježiša a ďalších deväť pre narodenie. Tieto výpočty vedú k rôznym možným dátumom, kde 25. december je jedným z možných, hoci nie definitívne potvrdených dátumov.
Symbolika Dátumu a Jeho Význam
Hoci by bolo pekné vedieť, kedy presne sa Kristus narodil, nie je to napokon dôležité. Dôležité nie je ani kedy presne zomrel. Dôležité je, že nezostal v hrobe, ale vstal z mŕtvych a tak vyslobodil ľudstvo spútané mocou démonov a dal mu slobodu. Slobodu, ktorú teraz zneužíva na to, aby ho urážalo a vysmievalo sa z oslavy Jeho narodenia, označovalo Vianoce za pohanské sviatky, za saturnálie a odmietalo prijať Ho ako Spasiteľa.
Ježiš Kristus je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách ľudstva. Jeho život, učenie a posolstvo ovplyvnili miliardy ľudí po celom svete. Jeho narodenie oslavujeme na Vianoce, jeho smrť a vzkriesenie si pripomíname na Veľkú noc. O jeho učení sa dočítame v Biblii a jeho existenciu potvrdzujú aj sekulárne zdroje. Deň aj rok Ježišovho narodenia sú len symbolické. Oveľa dôležitejšie je jeho posolstvo a to, čo s ním urobíš ty. Ježišov príchod je znakom nového začiatku, preto si jeho narodenie na Vianoce dodnes pripomíname. Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies.“ Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Do vianočnej symboliky patrí dar a obdarovanie. Je to preto, že Kristus bol darom od Boha Otca pre celý svet. Dar sa dáva i prijíma dobrovoľne, no odmietnutie dokonalého daru, ktorý dáva dokonalý Darca, má svoje dôsledky.
Bazilika Narodenia Pána v Betleheme: Svedectvo Dejín
Prvé tri storočia po Kristovi kresťania nemohli verejne praktizovať svoju vieru. Týkalo sa to aj návštevy a úcty svätých miest. Zmena nastala až v roku 313, keď cisár Konštantín udelil kresťanstvu slobodu kultu. Na naliehanie svojej matky Heleny nechal cisár Konštantín postaviť nad jaskyňou narodenia Ježiša Krista baziliku. Prvé svedectvo o tejto stavbe pochádza z pera anonýmneho pútnika z Bordeaux, ktorý v roku 333 po Kristovi píše: „Na mieste, kde sa narodil Ježiš Kristus, bola postavená bazilika na príkaz cisára Konštantína.“ Pútnička Etéria pri opise svojej púte po Palestíne (okolo roku 390) hovorí o bohatej výzdobe betlehemskej baziliky. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Za panovania cisára Justiniána (483-565) bola bazilika prestavaná kvôli poškodeniam, ktoré utrpela počas vzbury Samaritánov. Bazilika unikla zničeniu počas nájazdu Peržanov v roku 614. Legenda hovorí, že Peržania ušetrili baziliku z toho dôvodu, že našli na jej stenách maľby mudrcov od východu, ktorí boli vyobrazení v typických perzských odevov. Okolo roku 550 ju cisár Justinián opravil a vyzdobil.
V rokoch 1165-69 bola prevedená rekonštrukcia baziliky. Boli vymenené poškodené časti podlahy, opravená strecha a opravená jaskyňa narodenia pod bazilikou. V roku 1853 bola pod oltárom Narodenia Ježiša Krista umiestnená hviezda, ktorá nahradila inú - už časom opotrebovanú hviezdu s nápisom „Hic de Virgine Maria Jesus Christus natus est - Na tomto mieste sa narodil z Panny Márie Ježiš Kristus.“ V súčasnosti bazilika patrí trom cirkevným komunitám: Gréckej ortodoxnej cirkvi, Arménskej ortodoxnej cirkvi a Katolíckej cirkvi.
História Betlehema v priebehu storočí je bohatá na udalosti, ktoré ovplyvnili aj baziliku:
- 637: Príchod arabských dobyvateľov znížil počet kresťanov, ale bazilika bola ušetrená.
- 1009: Kalif el-Hakim prenasledoval kresťanov, ale bazilika prežila.
- 1099: Križiacke vojská sa zmocnili Betlehema a baziliky.
- 1347: Františkáni získali jaskyňu narodenia a baziliku od sultána.
- 1517: Palestína padá pod vládu Osmanskej ríše, začína sa zápas o vlastníctvo baziliky.
- 1917: Betlehem prechádza pod britskú správu.
- 1948-67: Betlehem patril Jordánskemu kráľovstvu.
- Dnes: Betlehem je v správe Palestínskej autonómie.
Liturgické Slávenie Vianoc a Vianočné Obdobie
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári (Štedrý deň 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána 7. januára).
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z roku 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra.
Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.
Vianočné Obdobie a Jeho Sviatky
Vianočné obdobie má svoju osobitnú oktávu (osem dní). Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána, nedeľou Krstu Pána.
Počas vianočného obdobia Cirkev slávi niekoľko dôležitých sviatkov:
- 26. decembra: Svätý Štefan, prvý mučeník. Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Pri jeho múdrosti strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Štefan sa však uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha.“ Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel.
- 27. decembra: Svätý Ján, apoštol. Svätý Ján, apoštol, Pánov miláčik, tvorca štvrtého evanjelia a troch listov (ako aj Apokalypsy) zomrel vo vysokom veku v Efeze. Aj jeho meno sa spomína v tento deň v sýrskom breviári z 5. storočia.
- 28. decembra: Sviatok Svätých neviniatok, mučeníkov. Sviatok Svätých neviniatok je už v Hieronymovom martyrológiu: Betlehem natale sanctorum infantium et lactantium qui sub Herode pro Christo passi sunt. Sviatok sa mohol sláviť už koncom 4. storočia. Je v úzkom spojení s Vianocami. Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
- Nedeľa po Narodení Pána: Sviatok Svätej rodiny (Ježiša, Márie a Jozefa). Tento sviatok sa od roku 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol svätý František Saleský (1567 - 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako pozemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo Francúzsku. Svätú rodinu predstavovali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej časti Kanady veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine bol quebecký biskup Francois de Montmorency Laval (1623 - 1708). Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži bl. Pius IX. (1846 - 1878) a Lev XIII. (1878 - 1903), ale až Benedikt XV. ho ustanovil pre celú Cirkev.
- 31. decembra: Svätý Silvester I., pápež. Svätý Silvester, rodený Riman, bol pápežom v rokoch 314 až 335. Spravoval Cirkev po Milánskom edikte (roku 313), ktorým kresťanstvo dostalo slobodu a plnoprávnosť. Za 21 rokov jeho pôsobenia vznikli v Ríme chrámy: Bazilika svätého Spasiteľa v Lateráne, Bazilika svätého Petra vo Vatikáne, svätého Pavla za hradbami a svätého Vavrinca za hradbami. Za pápeža Silvestra I. sa roku 325 konal Nicejský všeobecný koncil, ktorý odsúdil Áriovo učenie. Zomrel 31. decembra 335.
- 1. januára: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára, a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola - 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým šíriteľom bol sv. Bernardín Sienský (1380 - 1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach. Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami svätého Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy…“ (Gal 4,4).
- 6. januára: Zjavenie Pána (Traja Králi). Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-22 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom). Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.
- Nedeľa po Zjavení Pána: Krst Pána. Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i svätý Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od roku 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána.
Vianočné Tradície a Symboly
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá svätý František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v roku 1223. Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole svätého Mikuláša obci Oberndorf bei Salzburg. Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu (narodil sa 11. decembra 1792 v Salzburgu). Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi a - pretože organ mal poruchu - so sprievodom gitary.
Kozmická a Teologická Dimenzia Narodenia Pána
Odporúčanie ohlásiť narodenie Ježiša práve spevom kalendy na začiatku slávenia vianočnej svätej omše má za cieľ vyjadriť kozmickú a teologickú dimenziu Narodenia Pána a jej zakorenenie v histórii. Text sa začína stvorením sveta, pokračuje významnými udalosťami a osobnosťami náboženských i svetských dejín a ústi do udalosti narodenia Ježiša Krista. Ide o nádhernú rekapituláciu všeobecného očakávania dňa, ktorý už prišiel a ktorý je naplnením Adventu. Veľkonočný chválospev ospevuje radosť sveta z vykúpenia uskutočneného Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním, zatiaľ čo kalenda ospevuje dovŕšenie očakávania Starého zákona a celej histórie sveta. Toto oznámenie sa koná pred slávením svätej omše v noci. Predtým ho lektor alebo iný vhodný laik môže uviesť vysvetľujúcim textom, ktorý je uvedený v direktóriu: „Dvadsiateho piateho decembra, po uplynutí nespočetných vekov od stvorenia sveta, keď na počiatku stvoril Boh nebo i zem a človeka utvoril na svoj obraz; po premnohých stáročiach, keď po potope sveta Najvyšší položil oblúk v oblakoch ako znamenie zmluvy a pokoja; dvadsaťjeden storočí po tom, ako Abrahám, náš otec vo viere, odišiel z chaldejského Uru; po uplynutí trinástich storočí, ako Izrael pod vedením Mojžiša vyšiel z Egypta; po asi tisícich rokoch od pomazania Dávida za kráľa; v šesťdesiatom piatom týždni podľa proroctva Daniela; v stodeväťdesiatom štvrtom roku olympijských hier; v sedemstopäťdesiatom druhom roku od založenia mesta Ríma; v štyridsiatom druhom roku vlády cisára Oktaviána Augusta; keď bol pokoj po celom zemskom okruhu, Ježiš Kristus, večný Boh a Syn večného Otca, chcel svojím láskyplným príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po deviatich mesiacoch od počatia: narodil sa z Márie Panny v judskom Betleheme a stal sa človekom.“
Slávnosť Narodenia Pána je pre kresťanov momentom hlbokého zamyslenia nad tajomstvom Božieho vtelenia, nad príchodom Spasiteľa, ktorý je darom od Boha Otca pre celý svet. Odmietnutie dokonalého daru, ktorý dáva dokonalý Darca, má svoje dôsledky a my ich čoraz bolestnejšie pociťujeme. Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista. Sú to sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce oslávia na celom svete dve miliardy veriacich.
Fakty o Vianociach. Odkiaľ pochádza vianočný stromček a sú Vianoce naozaj pohanský sviatok ?
tags: #narodenie #krista #v #akom #state