Príchod nového člena rodiny znamená veľkú zmenu nielen pre rodičov, ale aj pre súrodencov. Rodičia často riešia otázku, ako svoje dieťa čo najlepšie pripraviť, aby proces prijatia nového bábätka prebehol hladko a bez väčších trápení. Je dôležité dieťa pochopiť a včas ho pripraviť na zmeny, ktoré ho čakajú. Rozšírenie rodinky je často veľkou skúškou najmä pre starších súrodencov. Tí už nie sú v takom centre pozornosti, preto začínajú robiť scénky, prostredníctvom ktorých chcú na seba upútať pozornosť. Vaše prispôsobenie sa životu s bábätkom bude do značnej miery závisieť od rôznych faktorov: od veku staršieho súrodenca, od počtu súrodencov, od vašej osobnosti, obetavosti, od vašich potrieb atď. Zároveň je potrebné uvedomiť si, že tieto epizódy žiarlivosti u detí sú také časté, ako je to nevyhnutné.
Načasovanie a komunikácia: Kedy a ako oznámiť príchod bábätka?
Rodičia si často kladú otázku, kedy je najvhodnejší čas povedať dieťaťu, že čakáme bábätko. Deti nemajú rovnaký vzťah k času ako dospelí. Pre dvojročného je „za päť mesiacov" rovnako abstraktný pojem ako „za milión rokov". Preto nemá zmysel oznámiť tehotenstvo príliš skoro a potom mesiace odpovedať na otázku „A kedy už to bábätko príde?", ktorá sa bude opakovať približne stotridsaťkrát denne. Odporúčame počkať, kým je tehotenstvo isté a riziko komplikácií je nižšie, zvyčajne ku koncu prvého trimestra. U batoliat a predškolákov sa osvedčuje počkať zhruba do druhého trimestra, keď je bruško viditeľné a dieťa má k čomu vztiahnuť svoju predstavivosť. Detský psychológ a autor knihy Siblings Without Rivalry Adele Faber kedysi poznamenal, že najlepšou prípravou na súrodenca nie je vykresľovanie ružovej budúcnosti, ale vytvorenie priestoru pre všetky emócie - vrátane tých nepríjemných.
Buďte pripravení na rôzne reakcie - nadšenie, ľahostajnosť, žiarlivosť. Všetky sú prirodzené, dieťaťu poskytnite priestor zdieľať svoje emócie. Odporúčame spojiť oznámenie o tehotenstve s pozitívnym zážitkom - napríklad spoločné prezeranie fotografií bábätiek alebo kníh o súrodencoch. Prehliadanie spoločných fotiek môžete doplniť knihami, ktoré sú určené priamo na tento účel, ako sú Mamička má bábätko alebo Terka a bábätko. Umožnite dieťaťu klásť otázky a jednoducho mu vysvetlite zmeny, ktoré ho čakajú. Ak dieťa reaguje negatívne alebo sa bojí, zostaňte pokojní a netlačte naň, že sa musí tešiť. Dajte mu čas.
Keď už príde ten správny moment, oplatí sa byť konkrétny a úprimný. Vety typu „Budeš mať kamaráta na hranie" znejú krásne, ale sú to de facto klamstvá - novorodenec sa nebude hrať, nebude komunikovať a väčšinu času bude kričať, spať alebo jesť. Oveľa férovejšie je povedať niečo ako: „Bábätko bude spočiatku veľmi malé a bude potrebovať veľa starostlivosti. Bude plakať, pretože inak nevie povedať, čo potrebuje. A my ťa budeme stále milovať úplne rovnako." Znie to jednoducho, možno až banálne, ale deti potrebujú počuť práve tú poslednú vetu - opakovane a v rôznych obmenách. Hoci popri starostlivosti o bábätko a zároveň o vlastné, neraz zanedbávané potreby, je náročné vtlačiť do programu ešte niečo ďalšie, majte na pamäti jednu vec: deti nemajú vnímanie času rovnaké ako my. Preto aj 10 minút je stále lepšie než nič.
Emocionálna príprava a predchádzanie žiarlivosti: Pochopenie vnútorného sveta dieťaťa
Najčastejšou emóciou, ktorú dieťa zažíva a ktorá rodičov najviac trápi, je žiarlivosť. Tá je úplne normálna, pretože dieťa môže nový prírastok vnímať ako konkurenciu o lásku a pozornosť rodičov. Je dôležité pocity dieťaťa chápať a prijať. Dieťa, ktoré bolo doposiaľ jediné v rodine, prvorodený syn alebo dcéra, nemuselo sa deliť o pozornosť rodičov, o hračky ani sa nikomu prispôsobovať. S príchodom brata alebo sestry sa však všetko prirodzene zmení a to sa mu nemusí páčiť.
Dieťaťu jasne povedzte, že vaša láska k nemu sa nezmení a že v rodine bude láska pre všetkých. Vysvetľujte, že bábätko potrebuje viac starostlivosti, pretože nevie chodiť, rozprávať a potrebuje pomoc. Rodičia sa často cítia preťažení, keď sa popri starostlivosti, ktorú novorodenec vyžaduje, staršie dieťa vracia k prejavom správania alebo zvykom, ktoré sa zdali už nadobudnuté a prekonané. Môže to byť veľmi frustrujúce. Z tohto dôvodu je dôležité, aby boli rodičia na tieto príznaky pripravení a vedeli, ako ich efektívne riešiť. Učte svoje dieťa rozpoznávať emócie, hovorte s ním otvorene o jeho pocitoch a obavách. Používajte jednoduché označenia emócií („vidím, že si smutný“, „chápem, že ťa to trápi“). Pomáha, keď mu dáte priestor emócie vyjadriť - kreslením, hrou alebo rozhovorom. Pre škôlkara je dôležité, aby ste sa s ním zahrali hru, v ktorej sa staráte o novorodené bábätko, a prostredníctvom hry mu ukážete, akú všetku starostlivosť bábätko vyžaduje. Popri tom môžete spomenúť, že aj ono, keď bolo malé, dostávalo všetku túto starostlivosť. Môžete sa zahrať na unavenú či zaneprázdnenú maminku, ktorá keď sa postará o bábätko, príde povedať druhému dieťatku, že ho stále veľmi ľúbi. Môžete si vymeniť roly. Spoločné hry môžete obmieňať podľa aktuálnych situácií vo svojej domácnosti. Vaše možnosti sú v tomto neobmedzené.
Ako pomôcť bábätku posilniť svaly: Prirodzený vývoj štvornožkovania bez zásahov
Syndróm zosadeného princa nie je nič iné ako žiarlivosť, ktorá vzniká u dieťaťa pri narodení sa nového súrodenca. Narodenie nového člena rodiny možno prežívať s veľkou radosťou a nadšením. Tieto negatívne pocity staršieho dieťaťa, ktoré vidí, že výlučná pozornosť, na ktorú bolo zvyknuté, je vážne ohrozená, sa môžu prejavovať mnohými rôznymi spôsobmi - v závislosti od veku a povahy dieťaťa. Predstavte si, že ste kráľovskou dcérou či synom na svojom kráľovskom dvore. Žijete väčšinou spokojným a šťastným životom. Možno ste si už stihli zvyknúť na to, ako to na dvore chodí. A zrazu - do kráľovstva vstúpi nový človek… A nielen tak hocikam. Idete sa naobedovať - je tam a je to hlučné, idete sa porozprávať s kráľovskou matkou či otcom - nemajú čas, pretože sa práve z nejakého nepochopiteľného dôvodu venujú tomu novému človeku. Idete na prechádzku - musíte čakať a prispôsobovať sa režimu toho nového človeka. No a vrchol je - keď sa idete aspoň pohrať do svojej izby - do toho, zdá sa, jediného, čo už na svete zostáva iba pre vás, a zistíte, že ten prišelec vám slintá VAŠE VLASTNÉ hračky. A keď podávate právoplatné sťažnosti, povedia vám, že sa máte podeliť, máte mať prišelca rád, nemáte byť zlý, či dokonca požadujú, aby ste im s tým „zlodejom rodičov a dobrého života“ pomáhali. Humor bokom, skúste si na chvíľku zavrieť oči a predstaviť si to na vlastnej koži.
Praktické kroky pred narodením: Pripravte domov aj myseľ
Ak chcete zmierniť stres dieťaťa, zapojte ho aktívne do praktickej prípravy. Zaujímavú stratégiu opisuje detská psychologička Dr. Laura Markham na svojom webe Aha! Parenting, kde odporúča zapojiť staršieho súrodenca do príprav spôsobom, ktorý zodpovedá jeho veku a záujmom. Nejde o to, aby dieťa vyberalo farbu detskej izby (aj keď prečo nie), ale skôr o to, aby malo pocit, že má v celom procese svoju rolu. Trojročné dievčatko môže „pomôcť" roztriediť oblečenie pre bábätko. Päťročný chlapec môže nakresliť obrázok, ktorý sa zavesí nad postieľku. Sedemročná môže vybrať plyšáka, ktorého bábätko dostane „od nej". Spoločná aktivita pomôže dieťaťu pochopiť, čo sa okolo deje, a cítiť sa zahrnuté v novej situácii.
Existujú skvelé knihy a hry na tému príchodu súrodenca - čítanie príbehov s touto tematikou dieťaťu pomôže pochopiť zmeny, ktoré prídu. Hrajte sa na starostlivosť o bábätko, kúpte dieťaťu bábiku alebo plyšovú hračku, s ktorou môže trénovať starostlivosť a cítiť sa ako „veľký brat” alebo „veľká sestra”. Po príchode domov z pôrodnice dovoľte svojmu prvorodenému dieťaťu pomáhať, zamestnajte ho, dajte mu dôležitú úlohu (priniesť plienku, uterák, namazať bábätko, zozbierať mu hračky zo zeme). Ukážte mu, ako veľmi ho potrebujete, ale nenúťte ho, pokiaľ pomáhať nechce. Jeho pomoc komentujte slovami: „Ďakujem, to mi veľmi pomohlo!“. Odolajte potrebe svoje staršie dieťa neustále korigovať „Takto nie, prosím ťa nesiahaj na neho!“, ale povzbuďte ho skôr, ako to má robiť správne: „Bábätku sa páči, keď ho pohladíš takto po čelíčku. To ti ide naozaj dobre.“
Dôležitým aspektom je aj časové nastavenie. Vzhľadom na to, že batoľa ešte nemá predstavu o čase, odporúča Harvey Karp začať pripravovať batoľa na príchod bábätka tak dva mesiace pred pôrodom. Najlepšie je to formou hry s bábikou, šepkanie do bruška a prvé náznaky komunikácie. Ak už bábätko v brušku kope, naučte batoľa zhlboka dýchať a pomôcť tak sebakontrole aj uvedomeniu svojich emócií. Rozhodne nepremiestňovať ani nesťahovať v tejto dobe batoľa do inej izby, pokiaľ ste to nestihli skôr. Ak máte postieľkové dieťa, NEPREKLADAJTE HO EŠTE DO VEĽKEJ DETSKEJ POSTIEĽKY s cieľom dať jeho postieľku bábätku. Spôsobí nielen problémy so zaspávaním a spánkom (ak má dieťa menej ako 3 roky), ale aj možnú žiarlivosť. Kúpte radšej druhú postieľku a vaše „postieľkové“ dieťatko ponechajte v postieľke.
Osobne veľmi odporúčam pripraviť batoľaťu darček od bábätka po jeho narodení, prípadne darček batoľaťa pre bábätko, ktoré si navzájom odovzdajú v pôrodnici, pri prvom kontakte. Toto sa úžasne osvedčilo. Po príchode domov z pôrodnice, kedykoľvek je to možné, dovoľte svojmu prvorodenému dieťaťu pomáhať, zamestnajte ho, dajte mu dôležitú úlohu (priniesť plienku, uterák, namazať bábätko, zozbierať mu hračky zo zeme).
Život s novorodencom: Zmeny v správaní staršieho súrodenca
Príchod súrodenca znamená veľké zmeny - nové nároky na rodičov aj staršie dieťa. Bez ohľadu na únavu a zaneprázdnenosť si nájdite čas len na staršie dieťa, aspoň krátke chvíle počas dňa. Individuálna pozornosť staršiemu dieťaťu pomáha znížiť žiarlivosť a podporuje pozitívne súrodenecké vzťahy. Po narodení bábätka sa môžu objaviť zmeny správania staršieho dieťaťa - regres, vzdor alebo podráždenosť. Zostaňte trpezliví. Dieťa potrebuje vedieť, že je stále milované a že je pre vás stále dôležité.
Najčastejšie reagujú deti po narodení súrodenca tým, že na seba neustále upútavajú pozornosť rodičov, kladú časté a dotieravé otázky. V skutočnosti je za tým túžba po potvrdení lásky rodičov voči staršiemu súrodencovi, pretože zrazu je tu aj niekto iný, komu túto lásku venujú. Dieťa potrebuje uistenie, že s príchodom bábätka sa nič nezmenilo. Že rodičovskej lásky je tu dosť pre každé dieťa. Okrem toho sa môžu opäť stať malými drobcami a pokúšajú sa hrať na bábätká. No prečo to robia?
Deti sú vynikajúci pozorovatelia. Či majú pätnásť, päť alebo dva roky, vždy dokážu intuitívne vytušiť, ako sa správať, aby získali to, čo najviac chcú. Niekedy je to až prekvapujúce, ako nás dokážu prekabátiť už tak malí drobci. Presne to isté robia aj po narodení mladšieho súrodenca. Veľmi rýchlo pochopia, že teraz už nevenujete pozornosť im, preto sa to snažia nejako zvrátiť v ich prospech. Sledujú, že ich braček alebo sestrička len zaplačú a už ste pri nich. Taktiež vnímajú, ako nadšené ste z prvých úsmevov alebo malých drobností, ktoré bábätká robia. Staršie detičky si preto v hlave spoja všetky súvislosti a prídu na to, že by sa tak mali teda správať aj oni a potom budú opäť v centre vášho záujmu. Chcú si jednoducho vziať späť to, čo predtým patrilo im.
Ten kto sa naučí na život na výslní, tak sa nevie zmieriť s tým, že zrazu bude hrať druhé husle. Platí to o nás dospelých a nemyslite si, že inak to budú zvládať naše deti, ktoré všetko prežívajú emotívnejšie. Preto keď boli naše staršie deti veľkými hviezdami rodiny, musia sa zrazu naučiť na úplne nový pocit, že teraz sa o pozornosť delia s niekym novým. Preto na nás skúšajú rovnaké triky, ako ich mladší súrodenec. Maznajú sa, plačú, zabúdajú všetko, na čo sme ich naučili. Niekedy máme pocit, že všetka doterajšia snaha bola márna, pretože zrazu ako keby neplatilo nič, čo ste si dovtedy povedali. A to všetko len kvôli tomu, že už nie sú hlavnými hviezdami rodiny.
Hraním sa na malé dieťa prejavujú naši potomkovia aj žiarlivosť. Jednoducho nechcú, aby ste sa starali aj o niekoho iného, pretože chcú byť pre vás tí najvzácnejší. Všimnite si, že podobné scénky robia najmä mamám, ktoré sa snažia takto emotívne vydierať. No v ich hlavičke je všetko nastavené tak, že pokiaľ sa budú správať rovnako ako niekto, komu venujeme toľko pozornosti, tak len vtedy vyhrajú a dostanú sa na svoju pôvodnú pozíciu. Žiarlivosť ich dotlačí k veľkým výkonom, pri ktorých ich niekedy vôbec nespoznávame.
Príchod nového člena rodiny znamená mnoho príjemných povinností a krásnych chvíľ. No musíme uznať, že v určitej miere to predstavuje aj stres z toho, koľko starostí sa nám zrazu nahrnie a aby sme neurobili náhodou niečo nesprávne. Naši starší potomkovia to vnímajú prostredníctvom nás. Zrazu nemajú svoj režim, všetko sa deje inak ako na to boli zvyknutí a pri nočnom plači sa budia často aj oni sami. V určitej miere to pre nich znamená poriadnu dávku stresu, ktorá ich zneisťuje a potrebujú to nejakým spôsobom uvoľniť. U niektorých to je uzavretie sa do seba, občas sú prehnane citliví, agresívni, alebo zo seba robia kópiu mladších súrodencov. Dôvod takéhoto správania môže byť v skutočnosti oveľa jednoduchší, ako by sme si mysleli. Jednoducho sa im cnie za tými časmi, keď ste ich stále nosili na rukách, šantili a nemali toľko povinností. Tak si zaspomínajú na staré časy a pokúsia sa ich vrátiť aspoň prostredníctvom takéhoto správania. Skúšajú, či sa na to chytíte a doprajete im ešte chvíľku tieto radosti.
Ďalšie prejavy žiarlivosti, ktoré môžete pozorovať, zahŕňajú:
- Napriek tomu, že je dieťatko už v istom veku, používa jazyk z predošlého vývinového štádia. Napríklad môže začať šušlať, vyslovovať L namiesto už dávno zvládnutého R, vydávať zvuky ako bábätko, smiať sa ako bábätko, používať skomolené slová. Zároveň si všimnite prejav v jeho tvári - rozšírené očká, otvorenejší výraz.
- Dieťa, ktoré už dlhšiu dobu bez problémov ovláda svoj močový mechúr, sa môže začať znova pocikávať. Podobne ako v predošlom bode ide o návrat do predošlého vývinového štádia. Pri narodení dieťatka sa u staršieho súrodenca môže opäť objaviť obdobie pomočovania (enuréza) či pokakávania (defekácie). Táto záležitosť je veľmi nepríjemná nielen pre rodičov, ale hlavne aj pre dieťa samotné.
- Dieťa odmieta spoluprácu, resp. vytrvalo vyjednáva požiadavky zo strany rodičov.
- Je možné, že dieťa prezentuje správanie, ktoré ste uňho ešte nezažili. Môže ísť napríklad o agresívne správanie, silný vzdor, nervozitu, nepokoj, odmietanie jedla či spánku a i. V súvislosti so správaním je dôležité spomenúť aj záchvaty hnevu, ktoré deti mávajú.
- Dieťa sa správa, akoby súrodenec neexistoval.
Ako pomôcť bábätku posilniť svaly: Prirodzený vývoj štvornožkovania bez zásahov
Ako reagovať na zmeny a posilňovať súrodenecký vzťah
Rodičia sa často cítia preťažení, keď sa popri starostlivosti, ktorú novorodenec vyžaduje, staršie dieťa vracia k prejavom správania alebo zvykom, ktoré sa zdali už nadobudnuté a prekonané. Môže to byť veľmi frustrujúce. Z tohto dôvodu je dôležité, aby boli rodičia na tieto príznaky pripravení a vedeli, ako ich efektívne riešiť.
Zo začiatku to všetko pretočte na srandu. Berte to ako nevinnú hru, zasmejte sa na tom spoločne, zahovorte ich a prejdite k iným činnostiam. U niektorých detí pomáha, že podobné výstupy jednoducho ignorujete. Ak vám to robia doma, odíďte do inej miestnosti a nechajte ich, aby sa upokojili. Keď nič z toho nezaberie, potom si s nimi pohovorte. U tých menších veľmi dobre funguje, že už konečne môžu byť „skoro ako dospeláci“ a na rozdiel do mladšieho súrodenca majú viac možností. Povedzte im, že pokiaľ budú malými bábätkami, tak prídu o všetky tie výhody, ktoré si obľúbili, pretože všetko má svoje plusy, ale aj mínusy.
Po narodení nového dieťatka sa v rodine veľa vecí zmení. Spočiatku sa všetko prispôsobuje bábätku, čo je živná pôda na pocity žiarlivosti zo strany staršieho súrodenca. Je to celkom prirodzené, o to dôležitejšie je však nezabúdať na spoločné rituály so starším dieťaťom a zavedenú rutinu. Skúste si každý deň vyhradiť špeciálny čas len pre vás dvoch, keď mu venujete plnú pozornosť a užívate si vzájomnú prítomnosť. Hoci popri starostlivosti o bábätko a zároveň o vlastné, neraz zanedbávané potreby, je náročné vtlačiť do programu ešte niečo ďalšie, majte na pamäti jednu vec: deti nemajú vnímanie času rovnaké ako my. Preto aj 10 minút je stále lepšie než nič. Odporúčam si vyčleniť tento čas pravidelne na dennej báze, podľa režimu bábätka, a aj na týždennej báze (napríklad vždy v stredu idem s maminkou na ihrisko a tatinko zatiaľ kočíkuje bračeka). Opakovanie dáva deťom pocit istoty a bezpečia. Individualizovaná pozornosť je pre staršie dieťa ako kyslíková maska v lietadle - a presne ako v lietadle platí, že si ju musíte nasadiť najskôr sami, než pomôžete ostatným.
Staršie dieťa sa môže cítiť odstrčené, keď novorodenec vyžaduje veľa starostlivosti a času. Snažte sa začleniť staršieho súrodenca do činností okolo bábätka - priniesť plienky, pomôcť s kúpaním alebo len byť nablízku. Nepodceňujte prvé chvíle. Objatie, maznanie a spoločná hra sú pre neho veľmi dôležité. Nemali by ste bábätko izolovať, ale nechať staršieho súrodenca si ho pod rodičovským dohľadom pochovať a pomaznať sa s ním. Dovoľte staršiemu bratovi/sestre drobca pohladkať či pomôcť s prebaľovaním - pozor však na to, aby to nevnímali ako nepríjemnú povinnosť.
Keď sa začne znovu pocikávať, zostaňte vecní. Dajte mu suché oblečenie, ale nenadávajte mu. Dieťa môže po narodení súrodenca zažívať až neovládateľný pocit frustrácie, pocit, že už nie je rodičmi milované a že jeho miesto zaplnil niekto iný. Vašou úlohou je mu tento pocit dôležitosti opäť vrátiť, aby sa z takého emočne vypätého podhubia nestala živná pôda pre choroby, alergie všetkého druhu či negatívne postoje do budúcnosti.
V súvislosti s narodením súrodenca sa tiež môže prejaviť žiarlivosť na bábätko, prípadne až naštvanie a pocit, že za to môže mama. Dieťa jej potom robí naschvály, nedokáže odpustiť a zvyšuje sa tým aj pravdepodobná väčšia fixácia na druhého z rodičov. Pokúste sa zachovať chladnú hlavu a vrelé srdce. Čo sa týka detských emócií vo všeobecnosti, je potrebné dať deťom priestor na vyjadrenie pocitov, aj tých negatívnych. Regresia v správaní je u starších súrodencov bežná a dobre zdokumentovaná. Výčitky typu „Ty si predsa už veľký/á" sú pochopiteľné v momente totálneho vyčerpania, ale pôsobia presne opačne, než je zámer - utvrdzujú dieťa v tom, že byť veľký znamená byť odsunutý. Oveľa účinnejšie je pomenovať emóciu: „Vidím, že ti je smutno. Chýba ti, keď som stále s bábätkom, však?“. A ak si potrebuje vybiť hnev, vymedzte jasné hranice (napr.: biť a kričať nie, ale môžeš udierať do pohovky alebo môžeš počarbať veľký papier červenou voskovkou). Nebojte sa, hnev a aj každá iná detská emócia, ktorá má voľný priechod, prejde rýchlo. A po nej ho okúpte vo svojej láske a prijatí. Je v poriadku presne také, aké je.
Karolína, matka trojročného Mateja a novorodenej Elišky, opísala v jednom rodičovskom fóre situáciu, keď Matej po príchode z pôrodnice vzal plyšového medveďa a hodil ho do postieľky so slovami „To je pre bábätko, ja už plyšáky nepotrebujem." Znelo to dojemne, ale za týždeň začal Matej systematicky schovávať všetky hračky pod posteľ, aby ich „bábätko nemohlo vziať". Karolína namiesto trestania zaviedla jednoduchý systém - Matej dostal jednu poličku, kam si mohol dať veci, ktoré sú „iba jeho" a nikto na ne nesmie siahať. Tento jednoduchý akt rešpektovania hraníc dramaticky znížil napätie v domácnosti.
Ako pomôcť bábätku posilniť svaly: Prirodzený vývoj štvornožkovania bez zásahov
U nás doma sa mi osvedčila ešte ďalšia vec, ktorú by som tu uviedla - vylepšite uspávací rituál, obohaťte spoločné zaspávanie. Batoľaťu prečítate rozprávku, po zhasnutí svetla potom spoločne zaspievajte bábätku pesničku. Od určitého veku vás prekvapí, že sa potom mladšie batoľa pridáva k rytmizácii pesničky samo, ak ste tento rituál zaviedli skôr a spievate napríklad dve pesničky stále rovnako každý deň pred spaním. Je úžasné sledovať, ako spoločný uspávací rituál obe deti zbližuje.
Časté chyby rodičov a ako sa im vyhnúť
Bežnou chybou je domnienka, že dieťa automaticky prijme nového súrodenca s nadšením. V skutočnosti emócie dieťaťa môžu byť zložité. Netrestajte dieťa za negatívne prejavy emócií voči bábätku - porozumenie je lepšou voľbou. Neporovnávajte deti medzi sebou („Tvoj braček nikdy nevyvádza ako ty“). Takéto správanie posilňuje rivalitu. Pokúste sa pristupovať k materstvu či rodičovstvu číslo dva (či viac) ako k novému jedinečnému zážitku. Je predsa jedno, kto sa kedy postavil a kto mal kedy prvý zúbok. Aj to, kto je lepší v matike a kto v jazykoch. Porovnávanie bolí aj dospelých. Porovnávaním škatuľkujeme ľudí do určitých rolí. Je to ako v rozprávkach, kde sú ľudia zakliati do kameňa. Nemôžu sa ani hnúť, vtlačili im obraz, v ktorom ustrnuli. Nielenže tým narušujeme vzťah dieťaťa k sebe samému, ale narušujeme tým aj budúci vzťah súrodencov.
Vaše malé deti dnes možno ešte mentálne nerozumejú tomu, čo hovoríte, ale vnímajú a cítia a takýmto spôsobom obsiahnu veľké množstvo dojmov a informácií. Zároveň sa im tieto informácie bez mentálneho filtra ukladajú priamo do nevedomia. Nevedomie je tá časť z nás, ktorá ovláda naše správanie, citové prežívanie, vzťah k sebe samému a k svetu aj v dospelosti. Nevytvárajte falošné sľuby („Budete sa stále spolu hrať“). Môže to viesť k zbytočnému sklamaniu. Stratégie ako ignorovanie, snaha o potlačenie emócie či presunutie pozornosti sú nesmierne deštruktívne. Deti sa prostredníctvom nich (okrem iného) naučia: ignorovať svoje pocity, utlmovať bolesti (napr. pomocou alkoholu či iných znecitlivujúcich a omamných látok) alebo sa nenaučia rozoznávať jednotlivé emócie a budú neskôr stratené vo vlastnom vnútornom chaose. V krehkom svete detskej duše môžu byť takéto stratégie pretlmočené ako: „Nemajú ma radi. Ľúbia ma, iba keď sa usmievam. Som zlý.“ a pod.
Veľakrát je kameňom úrazu problém vzájomného nepochopenia. Keď si vzájomne nerozumejú, viazne komunikácia a objavuje sa frustrácia na oboch stranách. Tento odsek sa týka už o niečo starších súrodencov. Rodičia sa snažia dávať svojim deťom rovnako, a predsa počúvajú vety ako: „On má viac! Jeho máš radšej!“ Takéto spory sa medzi súrodencami môžu ťahať až do dospelosti. V skutočnosti však nejde o to, že ste Janíkovi naozaj dali o niečo viac. O čo tu ide naozaj? Zahrajte sa na detektíva. Ktoré potreby má teraz toto dieťa nenaplnené? Čo potrebuje? Sústreďujte pozornosť naspäť k dieťaťu, ktoré prejavuje nespokojnosť, a zamerajte sa na jeho potreby. Namiesto obhajoby: „Veď som vám dala rovnako,“ sa môžete spýtať: „Čo ti chýba? Si ešte hladný? Rád by si si pridal?“ Učíte ho tak uvedomovať si a naplňovať vlastné potreby, namiesto ukazovania prstom na druhých.
Výzvy v rodine a podpora okolia: Zvládanie choroby a posilnenie vzťahov
Niekedy prichádzajú do rodiny aj nečakané výzvy. „Som ešte v nemocnici, v pondelok sa nám narodil novorodenec a muž je doma so starším, ten ale dostal nádchu. Pravdepodobne nič strašné, má soplik priesvitný, tečie mu z nosa. Teplotu ani nič iné zatiaľ nemá. Asi je zahlieneny takze nechuti mu jesť a ťažšie sa mu dýcha. Bojím sa aby novorodenec nechytil niečo od staršieho. Mali ste niekto podobnú skúsenosť? Čo robiť?“ Takéto otázky sa často objavujú v rodičovských fórach.
Skúsenosti iných rodičov môžu priniesť upokojenie. „Ahoj, nič sa malemu babu nestane, mam prax. prisla som tiez v takom stadiu domov. a to som mala rizikove novorodenia a nebol kojeny a zvladol to uplne v pohode.“ Ďalšia matka zdieľa: „U nas to bolo podobne. Pred rokom ja v porodnici a za tu dobu starsi ochoreli. Normalne sme doma fungovali, deti nosili rúška ked chceli ist kuknut malu ale snazili sa co najmenej k nej aj ked sa to niekedy nedalo. Malinka bola v pohode nic nechytila.“ Iná skúsenosť: „My sme to mali tiez tak isto. Mladsia mala 2 tyzdne a starsia dostala chripku. Malu som mala vo vajicku pri vani a starsiu sprchovala,aby som jej zrazila teplotu. Mladsej nic nebolo,bola aj kojena. Zvladnete to,nemusis sa bat❤“. A ďalšia pridáva: „Moj treti sa narodil 5.9. cize prvy skolsky den.. najstarai siel prvy krat do skolky, ked som prisla z porodnice uz lezal. doma s teplotou.. priznavam. bol to velmi narocny rok pre najmladsieho z pohladu chorobnosti, - uz v 2m mal silny zapal priedusiek.. .ale najstarsi tam chodil prvy krat.. najmladsi je po roku na imuno liekoch a trocha sa mu polepsilo.. ale inak sa to spravit neda, bacile su vsade a je vlastne jedno ci ich chyti od surodenca alebo inde.. choroby tu jednosucho su, ja som sa s nimi zmierila a je mi odvtedy lahsie ako. ked som. sa trapila co zase.. samozrejme ak nejde o vazne choroby to je ine..“
Vo všeobecnosti, pri chorobe staršieho súrodenca, najmä ak ide o novorodenca, je dôležité obmedziť kontakt, aby starší nepusinkoval novorodenca a nebol pri ňom príliš blízko. Hygiena je kľúčová - umývanie rúk po smrkaní alebo kašľaní. Ak je novorodenec kojený, je chránený materským mliekom, čo dodáva rodičom istotu. Niektorí rodičia volia aj izoláciu chorého dieťaťa v samostatnej izbe, ak je to možné, a nosenie rúšok v spoločných priestoroch. V takejto situácii pomáha, ak jeden z rodičov spí so starším dieťaťom v inej izbe, zatiaľ čo druhý sa stará o novorodenca.
Príklad z praxe: „Malý mal 3 mesiace, keď dcéra dostala vysoke horúčky, mala vtedy nejaký vírus, z krvi jej zistili vnútorný herpes, nakoniec skončila v nemocnici. Pri prvý prejavoch sme ju izolovali v samostatnej izbe, v spoločných priestoroch nosila rúško, aj my všetci, keď sme boli v styku s malým.“ V prípade zistenia závažnejšej infekcie, ako napríklad pneumokok u 2-mesačnej sestričky, je nevyhnutné dodržiavať pokyny lekára, ktoré často zahŕňajú čistenie nosa a obmedzenie kontaktu. Hoci riziko infekcie vždy existuje, mnohé rodiny to zvládajú bez komplikácií pre novorodenca.
Prvé stretnutie staršieho súrodenca s bábätkom je moment, na ktorý sa oplatí sa pripraviť, ale zároveň nemá zmysel ho režírovať do posledného detailu. Niektoré pôrodnice umožňujú návštevy súrodencov, iné nie - v každom prípade je dobré, aby prvý kontakt prebehol v pokojnom prostredí, ideálne bez publika desiatich príbuzných, ktorí napäto sledujú reakciu a komentujú ju. Praktický tip, ktorý koluje medzi skúsenými rodičmi a má oporu aj v odbornej literatúre: keď staršie dieťa príde na návštevu, majte bábätko odložené v postieľke, nie v náručí. Mama tak môže najskôr objať svojho prvorodeného, a až potom spoločne „objaviť" novorodenca.
Dohovorte si vopred so starými rodičmi, príbuznými a návštevami, aby sa po príchode venovali najskôr staršiemu dieťaťu, vhodné je priniesť drobnosť aj staršiemu dieťaťu, ak nesú darček aj pre bábätko. Čas sama pre seba - je veľmi dôležité popri všetkých starostiach a radostiach s deťmi nájsť si čas aj sama pre seba. Nájdite si spôsob, ako sa odreagovať, načerpať nové sily, zdravo sa stravovať. Z času na čas požiadajte niekoho (partner, starí rodičia), nech vás zastúpi, aby ste sa mohli stretnúť s priateľmi, zájsť do spoločnosti alebo si len tak oddýchnuť. Starostlivosť o viacero detí je mimoriadne náročná a staršie deti sa môžu cítiť odstrčené. Obzvlášť náročné je zvládnuť menšie dieťa, ktoré ešte nenavštevuje škôlku, keď do rodiny pribudne novorodenec.
Dlhý maratón, nie šprint: Budovanie vzťahu v čase
Je lákavé merať úspech prípravy na súrodenca podľa prvých týždňov. Ale skutočný súrodenecký vzťah sa buduje mesiace a roky, nie dni. A buduje sa paradoxne skôr v momentoch, keď rodičia nie sú prítomní, než v tých inscenovaných chvíľach „podaj bábätku cumlík". Výskumy publikované v časopise Child Development opakovane ukazujú, že kvalita súrodeneckého vzťahu koreluje oveľa silnejšie s celkovou emočnou klímou v rodine než s konkrétnymi prípravnými technikami. To neznamená, že príprava nemá zmysel. Má obrovský zmysel - ale nie ako jednorazový projekt s jasným začiatkom a koncom, skôr ako priebežný proces počúvania a prispôsobovania. Niektoré deti potrebujú viac fyzického kontaktu s rodičmi, iné potrebujú viac verbálneho uistenia. Niektoré spracovávajú zmenu cez hru, iné cez kresby, ďalšie cez rozhovory pred spaním. Obava z konkurencie malého súrodenca je celkom prirodzená, ale je dobré, ak ich vopred pripravíme na príchod ďalšieho člena rodiny. Usilujte sa, aby v rodine pretrvávala pohoda, citlivo vnímajte aj ostatné deti (obzvlášť tie menšie), snažte sa im rovnako venovať.
Starší súrodenci zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pre svojich mladších súrodencov - sú vzormi, učiteľmi, spoluhráčmi, ochrancami, opatrovateľmi atď. Hlavne sa nesnažte o dokonalosť. To je ilúzia. Pamätajte, že vy, vaše staršie dieťatko aj bábätko budete potrebovať čas, aby ste si mohli na novú situáciu zvyknúť a objaviť pozitíva tejto veľkej životnej zmeny. S trpezlivým a láskyplným prístupom sa čoskoro stane bratovým či sestriným najlepším parťákom. A vy sa možno postupom času čoraz častejšie dočkáte tých vytúžených momentov, keď sa spolu zahrajú. Dobré súrodenecké vzťahy sú veľmi cenné. Nič to však nemení na tom, že príchod súrodenca je pre staršie dieťa zásadným zlomom, ktorý môže vyvolať zmiešané až nepríjemné pocity. Prípravu na súrodenca určite so starším dieťaťom zvládnete! Veľmi veľa detí na nového súrodenca žiarli. Žiarlivosť môže mať viacero podôb. Kým ste porodili druhé dieťa, jeho starší súrodenec bol stredobodom celého vesmíru. Doprajte mu pocit výnimočnosti a poprezerajte si s ním fotografie, na ktorých je ono samo ako maličké bábätko. Poukazujte na podobnosti, ktoré u nich oboch nájdete. Starší súrodenci niekedy s tými mladšími zaobchádzajú trochu hrubo. Neuvedomujú si, aké zraniteľné je maličké dieťatko. Môže mu priniesť nejakú mäkkú hračku alebo mu spočítať pršteky. Potuľkajte a pomaznajte sa s ním, ak si to vyžaduje.
Príchod druhého dieťaťa je jednou z najväčších premien, ktorými rodina prechádza. Nie je to vždy krásne, nie je to vždy ľahké a rozhodne to nie je vždy podľa plánu. Ale s úprimnosťou, trpezlivosťou a ochotou prijať aj tie nepríjemné emócie sa z toho môže vykľuť niečo, čo jedného dňa - možno za dvadsať rokov pri vianočnom stole - budete vnímať ako jeden z najlepších darčekov, ktoré ste svojim deťom dali. Nie dokonalý, ale skutočný.
tags: #novorodenec #a #starsi #surodenec