Očkovanie pri Narodení a Počas Detstva: Komplexný Sprievodca Pre Rodičov a Verejnosť

Očkovanie, často označované aj ako vakcinácia, predstavuje jeden z najvýznamnejších a súčasne najúčinnejších preventívnych opatrení v udržiavaní zdravia a v predchádzaní šírenia infekcií pre celú populáciu. Nemali by sme zabúdať, že pred zavedením očkovania boli práve infekčné ochorenia najčastejšou príčinou smrti na celom svete. Vďaka očkovaniu sa podarilo mnohé z nich významne obmedziť alebo dokonca úplne eliminovať, čo je jasným dôkazom jeho obrovského prínosu pre modernú medicínu a verejné zdravie. Pred zavedením očkovania boli infekčné choroby najčastejšou príčinou úmrtí, čo podčiarkuje jeho revolučný dopad na spoločnosť a zdravotníctvo.

Na Slovensku má očkovanie dlhú históriu, pričom bolo zavedené už v 50-tych rokoch 20. storočia. Odvtedy sa do imunizačného programu postupne zavádzali nové druhy očkovania, čím sa rozširovala ochrana obyvateľstva pred čoraz väčším počtom chorôb. Od roku 1986 sa riadime jednotným Národným imunizačným programom, ktorý stanovuje jasné pravidlá a odporúčania pre očkovanie. Tento program zabezpečuje systematický a komplexný prístup k ochrane zdravia detí a dospelých.

Vo všeobecnosti platí, že je lepšie predchádzať chorobe očkovaním, ako dostať infekciu. Infikovanie choroboplodným zárodkom môže niektorým ľuďom poskytnúť dlhšie trvajúcu imunitnú odpoveď, ale vždy s oveľa vyšším rizikom vzniku vážnych komplikácií a následkov. Napríklad bakteriálna infekcia Haemophilus influenzae typu B môže viesť k trvalej hluchote, vážnemu poškodeniu mozgu, alebo dokonca k smrti. Vakcinácia chráni deti pred týmito vážnymi chorobami a súvisiacimi komplikáciami, čím minimalizuje riziko trvalého poškodenia zdravia alebo ohrozenia života.

Historický vývoj a úspechy očkovania

Význam a Základné Princípy Očkovania pre Najmenších

Cieľom očkovania je dosiahnuť dlhodobú imunitu organizmu proti konkrétnym infekčným ochoreniam. Proces očkovania funguje na princípe stimulácie imunitného systému k vytvoreniu ochranných protilátok proti danému ochoreniu. Protilátky vytvorené v organizme po očkovaní spolu s ďalšími zložkami imunitného systému infekciu rozpoznajú a efektívne zničia, ak sa s ňou neskôr dieťa stretne. Dĺžka ochrany po očkovaní závisí od viacerých faktorov, ako je typ očkovacej látky, spôsob aplikácie vakcíny a individuálny imunitný stav očkovaného jedinca. Pre dosiahnutie dostatočne silnej a dlhodobej ochrany je často potrebné podanie viacerých dávok vakcíny v určitých časových intervaloch.

Po podaní prvej dávky sa naštartuje odpoveď imunitného systému, avšak ochrana pred infekciou je v tejto fáze ešte nízka. Dostatočnú a plnohodnotnú ochranu zaistí obvykle až druhá a tretia dávka vakcíny, ktoré posilňujú a upevňujú imunitnú odpoveď. Tieto posilňovacie dávky, takzvané boostery, sú kľúčové pre udržanie vysokej úrovne imunity v dlhodobom horizonte. Intervaly podávania jednotlivých druhov vakcín a celkový počet dávok sú starostlivo určené a vedecky podložené tak, aby poskytovali čo najlepšiu a najefektívnejšiu ochranu proti daným ochoreniam.

Infekciami sú najviac ohrozené práve bábätká a deti v najmladšej vekovej skupine. Ich imunitný systém ešte nie je plne vyvinutý a schopný účinne sa brániť mnohým infekciám. Protilátky od matky, ktoré dieťa získa po narodení, rýchlo klesajú, a preto sú práve bábätká najviac ohrozenou skupinou. Tieto infekcie majú u nich často ťažký priebeh, neraz v život ohrozujúcej forme, čo môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Rovnako ani dojčenie nedokáže poskytnúť dostatočnú a plnohodnotnú obranu pred vznikom všetkých infekčných chorôb, a preto je nutné očkovanie zaistiť už v prvých mesiacoch po narodení, aby sa zabezpečila včasná a efektívna ochrana. Je žiaduce, aby boli chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní.

V súčasnosti sa používajú kombinované vakcíny, vďaka čomu sa výrazne znížil počet potrebných vpichov a tým aj traumatizácia dieťaťa. Kvalita súčasných vakcín umožňuje podávať viaceré vakcíny naraz, čo zjednodušuje celý proces a znižuje frekvenciu návštev u pediatra. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz, a pritom dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov, čo je zanedbateľné množstvo v porovnaní s ich prirodzenou imunitnou kapacitou. To dokazuje, že moderné vakcíny sú pre imunitný systém dieťaťa bezpečným a zvládnuteľným stimulom.

Ako vakcíny pomáhajú deťom bojovať s infekciami? | Ako fungujú vakcíny

Očkovací Kalendár na Slovensku: Povinné Očkovanie Detí

Očkovací kalendár na Slovensku je plán s odporúčaniami o tom, ktoré vakcíny by mali vaše deti dostať a kedy by ich mali dostať. Tento kalendár bol vypracovaný v súlade s § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej je v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorá podrobne špecifikuje podmienky a harmonogram očkovania. Vakcíny sú jedným z najdôležitejších spôsobov, ako zabrániť tomu, aby sa deti nakazili niektorými nebezpečnými chorobami, ktoré môžu mať vážne až fatálne následky.

Na Slovensku sa povinne očkuje proti 10 závažným infekčným ochoreniam, ktoré v minulosti spôsobili celosvetové epidémie a boli príčinou veľkého počtu úmrtí. Tieto ochorenia môžu ohroziť zdravie detí a ani dnes ich nie je možné v niektorých prípadoch úspešne liečiť, alebo ich priebeh je natoľko rýchly a agresívny, že aj pri najväčšej snahe nemusíme mať šancu dieťa zachrániť. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti a je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Deti sa očkujú podľa aktuálneho očkovacieho kalendára od 3. mesiaca života, čo zabezpečuje včasnú ochranu proti kriticky nebezpečným patogénom.

Základné očkovanie detí by malo byť ukončené do dovŕšenia roka a pol. Nie je ničím ojedinelým, ak vám lekár očkovanie posunie z dôvodu choroby dieťaťa. V tomto období by malo vaše dieťa absolvovať očkovanie tromi hlavnými typmi vakcín: hexavalentnou, pneumokokovou a MMR vakcínou.

V prípade, ak sa nevykoná očkovanie podľa schémy uvedenej v očkovacom kalendári, postupuje sa v súlade s Prílohou č. 2a vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorá špecifikuje alternatívne postupy a dobiehajúce očkovania.

Prehľad povinného očkovacieho kalendára

Očkovanie Hexavalentnou Vakcínou (DTaP-VHB-Hib-IPV)

Očkovanie hexavalentnou vakcínou je povinné v rámci pravidelného povinného očkovania detí a chráni proti šiestim závažným ochoreniam: záškrt, tetanus, čierny kašeľ (acelulárny), detská obrna, vírusová hepatitída typu B a hemofilové invazívne nákazy. Táto kombinovaná vakcína je dôležitým pilierom ochrany zdravia v ranom detstve.

Schéma očkovania hexavalentnou vakcínou a očkovanie vakcínou proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a 11. mesiaci života. Prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo výskyte čierneho kašľa, čo zaisťuje včasnú ochranu pred týmto vysoko nákazlivým ochorením.Detailný rozpis dávok je nasledovný:

  • 1. dávka: v 3. mesiaci života (od prvého dňa 10. týždňa života)
  • 2. dávka: v 5. mesiaci života
  • 3. dávka: v 11. mesiaci života

Dôležité je aj preočkovanie, ktoré zabezpečuje dlhotrvajúcu ochranu pred ochoreniami, proti ktorým sa očkuje. Preočkovanie tzv. tetravalentnou vakcínou (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna) prebieha v 6. roku života a následne v 13. roku života.Schéma preočkovania:

  • Preočkovanie v 6. roku života: proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne kombinovanou vakcínou (dTap-IPV).
  • Preočkovanie v 13. roku života: proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne kombinovanou vakcínou (dTap-IPV).

Očkovanie Proti Pneumokokovým Invazívnym Ochoreniam (PCV)

Očkovanie detí proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam je taktiež povinné v rámci pravidelného povinného očkovania. Pneumokoky môžu spôsobovať závažné ochorenia ako meningitídu (zápal mozgových blán), otravu krvi (sepsu) alebo ťažké zápaly pľúc, ktoré sú u malých detí obzvlášť nebezpečné.

Schéma očkovania je zhodná s hexavalentnou vakcínou:

  • 1. dávka: v 3. mesiaci života (od prvého dňa 10. týždňa života)
  • 2. dávka: v 5. mesiaci života
  • 3. dávka: v 11. mesiaci života

Rodičia majú v rámci povinného očkovania proti pneumokokom na výber z dvoch vakcín. 10-valentná vakcína chráni proti 10 typom pneumokoka a je plne hradená, teda bez doplatku. Existuje aj 13-valentná vakcína, ktorá chráni proti širšiemu spektru typov pneumokoka a pri ktorej môže byť vyžadovaný doplatok.Jedno dodatočné očkovanie proti pneumokokom sa odporúča deťom so zvýšeným zdravotným rizikom z dôvodu niektorých ochorení a predčasne narodeným bábätkám (narodené pred 38. týždňom tehotenstva), aby sa im poskytla ešte silnejšia ochrana.

Očkovanie proti Osýpkam, Mumpsu a Ružienke (MMR)

Očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke je povinné v rámci pravidelného povinného očkovania a chráni deti pred týmito tromi vysoko nákazlivými a potenciálne nebezpečnými vírusovými ochoreniami.

Schéma očkovania:

  • 1. dávka: najskôr v prvom dni 15. mesiaca života, najneskôr v 18. mesiaci života dieťaťa.
  • 2. dávka (preočkovanie): *Od 1. januára 2020 sa na základe Imunologického prehľadu z roku 2018 menilo povinné pravidelné očkovanie detí proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR). Po novom sa preočkovanie MMR vakcínou presunie z 11. roku života do 5. roku života.
    • Deti narodené od 1. januára 2010 do 31. decembra 2015 sa budú druhou dávkou MMR vakcíny očkovať ešte v 11. roku života.
    • Deti narodené neskôr (od 1. januára 2016) dostanú 2. dávku MMR vakcíny už v 5. roku života.
    • Pre deti narodené do 31. decembra 2015 teda stále platí, že 2. dávku MMR vakcíny dostanú až v 11. roku života.

Ako vakcíny pomáhajú deťom bojovať s infekciami? | Ako fungujú vakcíny

Očkovanie Proti Vírusovej Hepatitíde Typu B (VHB) u Novorodencov s Rizikom

Pre väčšinu detí je očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B zahrnuté v hexavalentnej vakcíne. Existujú však špecifické prípady, kedy je potrebné očkovať už novorodencov.Ak je matka HBsAg (povrchový antigén hepatitídy B) pozitívna, alebo ak nie je známy stav HBsAg matky, deti sa majú očkovať už ako novorodenci podľa nasledujúcej schémy:

  • 1. očkovanie: maximálne do 12 hodín po narodení, prípadne súčasne s imunoglobulínom proti hepatitíde B (špeciálne sérum s protilátkami proti hepatitíde B), ktorý poskytuje okamžitú pasívnu ochranu.
  • 2. očkovanie: o mesiac neskôr.
  • 3. očkovanie: 6 mesiacov po prvom očkovaní.Tento urýchlený a intenzívny očkovací program je nevyhnutný na ochranu novorodenca pred prenosom vírusu z matky.

Preočkovanie Dospelých proti Záškrtu a Tetanu

Preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu sa vykonáva kombinovanou očkovacou látkou každých 15 rokov. Toto preočkovanie je dôležité pre udržanie ochrany v dospelosti, pretože imunita získaná v detstve postupne klesá.V prípade prekročenia odporúčaného intervalu sa preočkovanie proti záškrtu a tetanu vykoná vždy len jednou dávkou, pokiaľ je v zdravotnej dokumentácii pacienta dokumentované základné očkovanie tromi dávkami očkovacej látky proti tetanu.Základné očkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu tromi dávkami sa vykoná len v prípade, ak nie je dôveryhodná dokumentácia základného očkovania v minulosti, čím sa zabezpečí vytvorenie adekvátnej imunitnej ochrany.

Odporúčané (Nepovinné) Očkovania pre Dodatočnú Ochranu

Okrem povinného očkovania poznáme aj odporúčané očkovania, ktoré môžeme my alebo naše deti absolvovať. Tieto dobrovoľné odporúčané očkovania nie sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Pri niektorých preto treba rátať s doplatkami za vakcíny. Je na dohode medzi detským lekárom a rodičom, ktoré z nasledujúcich odporúčaných očkovaní s dieťaťom absolvovať. Každé očkovanie má svoje špecifiká, preto sa o nich vždy poraďte so svojim pediatrom. Niektoré očkovania prešli z pôvodne povinného očkovania do odporúčaného očkovania, napríklad očkovanie proti tuberkulóze.

Tuberkulóza

Očkovanie proti tuberkulóze bolo plošné očkovanie novorodencov, ktoré bolo zrušené dňom 1. januára 2012. V súčasnosti je toto očkovanie odporúčané pre novorodencov so zvýšeným rizikom nákazy, a to najmä pre tých, ktorí majú v rodine osobu s tuberkulózou alebo žijú v oblasti s vysokým výskytom tohto ochorenia.

Meningokokové Infekcie

Meningokokové infekcie sú závažné bakteriálne ochorenia, ktoré môžu viesť k meningitíde alebo sepse. Očkuje sa od 2 mesiacov veku dieťaťa, čo poskytuje včasnú ochranu pred týmito rýchlo progredujúcimi a život ohrozujúcimi stavmi.

Rotavírusové Ochorenia

Rotavírusové ochorenia sú častou príčinou ťažkých hnačiek a dehydratácie u dojčiat a malých detí. Očkovanie je orálne (kvapky do úst) a je potrebné ho ukončiť do 24, respektíve 32 týždňov veku dieťaťa, v závislosti od konkrétnej vakcíny. Je to preto, lebo imunologická odpoveď je najúčinnejšia v tomto ranom období života.

Chrípka

Chrípka je často podceňované, no v skutočnosti závažné vírusové ochorenie, ktoré sa rýchlo šíri a môže mať u detí, najmä v najmladšej vekovej skupine, ťažký priebeh. Očkovanie proti chrípke sa odporúča u detí vo veku od 6 mesiacov do 3 rokov, nakoľko vtedy patria k najrizikovejším skupinám. Odporúča sa tiež očkovať deti (od 6 mesiacov), dospievajúcich a dospelých so zvýšeným zdravotným rizikom v dôsledku základného ochorenia, ako sú napríklad chronické ochorenia dýchacích orgánov (napríklad astma).Ďalším špecifickým príkladom je očkovanie proti chrípke, kedy je však nutná vakcinácia každý rok pred chrípkovou sezónou. Vírus chrípky veľmi rýchlo podlieha genetickým zmenám a imunita získaná po prechádzajúcej chrípkovej infekcii alebo po očkovaní nemusí byť dostatočná. Očkovacia látka sa každý rok aktualizuje, aby poskytla ochranu proti najnovším modifikáciám vírusu chrípky, ktoré cirkulujú vo svete v danej sezóne. Poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne za očkovanie neplatia, vakcínu im poisťovňa uhradí v plnom rozsahu bez obmedzenia veku, čo zvyšuje dostupnosť tohto dôležitého očkovania.

Kiahne (Varicella)

Kiahne sú bežné, ale vysoko nákazlivé ochorenie. Očkuje sa od 9 alebo 12 mesiacov veku dieťaťa. Pre deti vo veku od 9 mesiacov do 13 rokov je dostačujúce jedno očkovanie na zabezpečenie ochrany. Odporúča sa štandardné očkovanie pre všetkých dospievajúcich, ktorí ešte neprekonali ovčie kiahne alebo ešte neboli očkovaní proti ovčím kiahňam. Ak sa rodičia rozhodnú pre očkovanie proti kiahňam, môžu sa opýtať detského lekára na možnosť zaočkovať dieťa v rámci MMR očkovania, tzv. Priorix Tetra alebo MMRV. Nemuselo by tak absolvovať dve očkovania (MMR a proti kiahňam), ale by bolo pichnuté len raz.

Žltačka Typu A (VHA)

Žltačka typu A je vírusové ochorenie pečene, ktoré sa prenáša fekálno-orálnou cestou a je často spojené s cestovaním alebo nedostatočnou hygienou. Očkuje sa od 1 roka veku. Odporúčané očkovanie proti VHA je v súlade s § 9 ods. 4 písm. b) vyhlášky MZ SR č. 585/5007 Z. z., čo podčiarkuje jeho dôležitosť v rámci prevencie.

Kliešťová Encefalitída

Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie prenášané kliešťami, ktoré môže spôsobiť zápal mozgu a miechy. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa odporúča u detí od 3 rokov alebo pred pobytom (doma/dovolenka) v rizikovej oblasti, kde je vysoký výskyt infikovaných kliešťov. Základné očkovanie pozostáva z dvoch očkovaní v 1 - 3 mesačnom intervale a následnej 3. dávky, ktorá posilňuje imunitu.

HPV (Human Papillomavirus)

Očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi (HPV), sa aplikuje v 13. roku veku a je hradené zdravotnou poisťovňou. Ideálne by sa malo očkovať ešte pred prvým pohlavným stykom, keďže HPV je sexuálne prenosná infekcia, ktorá môže viesť k vzniku niektorých typov rakoviny (napr. rakoviny krčka maternice). Catch-up očkovanie proti infekciám, ktoré sú spôsobené humánnymi papilomavírusmi, sa môže aplikovať adolescentom v 14. a 15. roku veku (13-ročným a 14-ročným adolescentom), pokiaľ boli prekážkou očkovania v 13. roku. To zabezpečuje, že aj tí, ktorí z nejakého dôvodu zmeškali prvé očkovanie, majú možnosť ochrániť sa pred týmito závažnými infekciami.

Tabuľka odporúčaných očkovaní a vekových skupín

Bezpečnosť Očkovania a Vyvrátenie Mýtov

Téma nežiaducich účinkov vakcín je medzi ľuďmi posledné roky veľmi diskutovaná, avšak nemusíte sa báť. Očkovacie látky sú pred ich schválením a uvedením na trh podrobené prísnym klinickým testom a dlhodobému monitoringu. Bežné nežiaduce účinky po očkovaní sú zvyčajne mierne a krátkodobé. Medzi ne patria lokálne reakcie v mieste vpichu (bolesť, začervenanie, opuch) alebo celkové príznaky ako zvýšená teplota, podráždenosť, ospalosť, alebo strata chuti do jedla. Tieto reakcie sú znakom toho, že imunitný systém dieťaťa reaguje na vakcínu a buduje si ochranu. Závažné alergické reakcie sú extrémne zriedkavé a zdravotnícky personál je školený na ich okamžité zvládanie.

Jedným z najrozšírenejších a najškodlivejších mýtov spojených s očkovaním je tvrdenie, že vakcíny spôsobujú autizmus. Roky výskumu hovoria jasne: Vakcíny nespôsobujú autizmus. Viac ako tucet štúdií sa pokúšalo nájsť spojenie medzi autizmom a očkovaním, ale ani jedna nedokázala nájsť prepojenie. Samotná debata ohľadom autizmu sa začala v roku 1998, keď britský vedec zverejnil dokument, v ktorom sa uvádzalo, že MMR vakcína spôsobuje autizmus. Spomínaná štúdia sa však zamerala na výskum iba u 12 detí, bola vedecky nepodložená a neskôr úplne stiahnutá a jej autorovi bola odobratá lekárska licencia pre podvod. Nanešťastie však vyvolala veľa diskusií o bezpečnosti vakcín, ktoré bohužiaľ pokračujú dodnes a neúmerne zaťažujú rodičov aj zdravotnícky systém. Očkovanie bežnými vakcínami taktiež nespôsobuje diabetes - ani jedna vedecká štúdia nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. Naopak, ukazuje sa, že niektoré druhy vakcinácie môžu mať ochranný vplyv pred diabetom 1. typu, čo je ďalší dôkaz o komplexných prínosoch očkovania.

V súčasnosti sa rodičia dostávajú k protichodným informáciám o očkovaní, ktoré čerpajú z viacerých zdrojov - od známych, priateľov, lekárov, ako aj z internetu. Dostupné sú nielen objektívne informácie zo strany odborníkov, ale aj názory osôb odmietajúcich očkovanie, zväčša neodborníkov, ktorí boli väčšinou sami v minulosti očkovaní. Vedci, epidemiológovia a lekári majú potrebné odborné vzdelanie i prax na to, aby poskytli starostlivosť a poradenstvo na základe najnovších vedeckých poznatkov. Preto je dôležité vždy konzultovať otázky ohľadom očkovania s dôveryhodnými zdravotníckymi pracovníkmi.

Nežiaduce účinky vs. riziká ochorenia

Kolektívna Imunita a Legislatívne Zmeny v Očklovaní

Očkovanie poskytuje ochranu nielen očkovaným jedincom, ale prispieva aj k vytvoreniu takzvanej kolektívnej imunity. Kolektívna imunita znamená ochranu očkovaných, ale aj neočkovaných osôb v populácii. Čím viac ľudí je zaočkovaných a chránených proti infekčným ochoreniam, tým viac sa znižuje možnosť šírenia mikroorganizmov a vyvolania závažných infekčných ochorení. Tento fenomén chráni aj tých, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať, ako sú napríklad deti po transplantácii, s onkologickým ochorením, alebo deti s oslabeným imunitným systémom. Očkovacie látky tiež nie sú stopercentne účinné, teda aj napriek očkovaniu môže 1-2 % detí zostať po očkovaní voči nákaze vnímavých. Tieto deti sú rovnako ohrozené, ak klesá kolektívna imunita.

Pri poklese zaočkovanosti pod hranicu 95 %, ktorá je potrebná na dosiahnutie kolektívnej imunity, sa začínajú vytvárať predpoklady pre šírenie ochorení v nezaočkovanej populácii a môže dôjsť ku vzniku epidémie. Priaznivá epidemiologická situácia vo výskyte infekčných ochorení ovplyvniteľných očkovaním v Slovenskej republike viedla verejnosť v ostatných rokoch k domnienke, že ak sa ochorenie u nás nevyskytuje, očkovanie proti nemu je zbytočné. Avšak pri súčasnom pohybe obyvateľov medzi krajinami, či už za prácou, alebo cestovaním, nie je zavlečenie akéhokoľvek infekčného ochorenia do Slovenskej republiky vylúčené. Príkladom sú epidémie osýpok v roku 2018 a 2019 na východnom Slovensku, ktoré jasne ukázali dôsledky klesajúcej zaočkovanosti. Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje zaočkovanosť detskej populácie za posledný rok pod 95 %, teda pod hranicou potrebnou na dosiahnutie kolektívnej ochrany populácie na krajskej úrovni, a to v rámci základného očkovania proti MMR v 15. - 18. mesiaci života a taktiež v rámci preočkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne v 6. a 13. roku života.

Infografika kolektívnej imunity

Legislatívny Návrh pre Prijímanie Detí do Predškolských Zariadení

Ministerstvo zdravotníctva SR a Úrad verejného zdravotníctva SR preto po takmer ročnej veľmi dôslednej odbornej diskusii prichádzajú s legislatívnym návrhom, ktorý uvádza zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu. V záujme ochrany najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva navrhujú, aby bolo do predškolského zariadenia prijaté iba zaočkované dieťa. Kolektívne zariadenie vytvára podmienky, ktoré uľahčujú zavlečenie a šírenie nákazy. Deti v predškolských zariadeniach budú podľa pripravovaného nového legislatívneho znenia efektívnejšie chránené pred zavlečením závažných infekčných ochorení do kolektívu.

V súčasnosti môže byť do predškolského zariadenia prijaté aj dieťa, ktoré neabsolvovalo povinné očkovanie. Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť plne podporuje povinnosť očkovania pred nástupom do predškolského zariadenia. V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické. Neočkované deti ohrozujú deti, ktoré si aj napriek očkovaniu nevytvorili ochrannú hladinu protilátok. To môže byť z dôvodu, že očkované dieťa má oslabený imunitný systém, alebo má chronické ochorenie.Rovnako podporujú zrušenie pokút za odmietnutie povinného očkovania, pretože zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni. Vzhľadom na zvýšený výskyt ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním (najmä osýpok) v SR, ale aj celej Európe, je veľmi žiadúce zaviesť navrhované opatrenie. Ochorenia proti ktorým sa v SR očkuje v rámci povinného očkovania majú často závažný priebeh, alebo závažné komplikácie. Mnohé deti však vzhľadom na ich zdravotný stav nemôžu byť očkované. Ochranu pred týmito ochoreniami im mala zabezpečiť kolektívna imunita (vysoký počet zaočkovaných detí zabráni šíreniu ochorenia). Keďže zaočkovanosť detí v SR proti niektorým ochoreniam klesá, nevieme dostatočnú kolektívnu imunitu zabezpečiť. Nezaočkované dieťa, najmä v kolektívnom zariadení, môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia. Je potrebné, aby verejnosť vnímala toto opatrenie nie ako opatrenie represívne, ale naozaj preventívne, s cieľom ochrániť mnohé deti pred závažnými ochoreniami. Treba si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť.

Súčasťou legislatívneho návrhu je aj zrušenie sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu, ktoré v súčasnosti môžu byť uložené v celkovej súhrnnej výške 331 eur. Sankcie by sa zrušili po 12-tich rokoch od zavedenia do praxe. Zrušenie sankcií má zmierniť napätie a obavy rodičov, zároveň však zdôrazňuje dôležitosť kolektívnej ochrany. MUDr. prof. MUDr. "Pri súčasných zdravotných hrozbách ako sú napríklad osýpky, v krajinách EÚ ako aj na Slovensku odborníci zdôrazňujú nevyhnutnosť zabezpečiť kolektívnu imunitu pred infekčnými ochoreniami. Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie nám zabezpečí ochranu pre všetkých ľudí. Z tohto dôvodu je potrebné realizovať aj zmeny v oblasti prijímania detí do predškolského zariadenia na základe ich očkovacieho statusu."

Ako vakcíny pomáhajú deťom bojovať s infekciami? | Ako fungujú vakcíny

Zaočkovanosť na Slovensku a Najčastejšie Odmietané Očkovania

Od zavedenia očkovania sa na Slovensku celková zaočkovanosť detí proti ochoreniam v rámci povinného očkovania pohybovala výrazne nad 95 % - pri väčšine ochorení dosahovala hranicu 98 % až 99 %. Vysoká zaočkovanosť zabezpečila, že na Slovensku bol eliminovaný až vyhubený výskyt niektorých infekčných chorôb, ako napríklad detská obrna. Napriek tomu v súčasnosti zaznamenávame nárast odmietaní očkovania z rôznych osobných či názorových dôvodov rodičov. To vedie k výskytu epidémií ochorení, proti ktorým je očkovanie účinné, a teda zbytočne nám chorejú neočkované deti.

Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR vakcína), a to v priemere 1 700 odmietnutých očkovaní každý rok. V roku 2018 je zaznamenaný mierny pokles odmietnutí očkovania, ale celkový trend je znepokojujúci. Ďalej je to odmietanie očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam, a to v priemere 1 200 odmietnutých očkovaní každý rok. Očkovanie hexavalentnou vakcínou odmieta v priemere 1 100 rodičov každý rok. Počet rodičov odmietajúcich očkovanie sa pohybuje každý rok približne na tej istej úrovni pri všetkých druhoch očkovania.MUDr. prof. MUDr. "Počas epidémie osýpok na Slovensku boli choré najmä malé deti. Častokrát išlo o vážny zdravotný stav. Infekčné ochorenia nepoznajú hranice štátov. Môžu sa nebezpečne šíriť." Z tohto dôvodu je udržanie vysokej zaočkovanosti kľúčové pre ochranu celej spoločnosti.

V oblasti stratégie očkovania si každá krajina určuje sama, aký druh očkovania implementuje do svojho národného imunizačného programu. Presadzovanie povinného očkovania je jednou zo stratégií, ktoré mnohé krajiny prijali (Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Malta, Belgicko, Slovinsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko). V niektorých krajinách sa diskutuje o jeho dôležitosti. Dokonca v krajinách ako Francúzsko a Nemecko, v ktorých bol dlhé roky zavedený systém dobrovoľného očkovania, pristúpili k povinnej vakcinácii - napríklad proti osýpkam, a to z dôvodu rozsiahlych epidémií až úmrtí, ktoré sa v týchto krajinách vyskytli. Tieto príklady zdôrazňujú, že ignorovanie dôležitosti očkovania môže mať vážne dôsledky pre verejné zdravie.

Mapa zaočkovanosti v Európe

tags: #ockovanie #pri #narodeni

Populárne príspevky: