Vo víre každodenných povinností a neustáleho zhonu často zabúdame na to najdôležitejšie - ako sa správame k našim deťom a čo im denno-denne odovzdávame. Pritom práve slová, ktoré vyslovujeme, a hranice, ktoré stanovujeme, tvoria základ pre zdravý vývoj, sebavedomie a šťastie našich potomkov. Psychológovia neustále zdôrazňujú, že dieťa je naším zrkadlom a odzrkadľuje správanie v rodine. To, aké je, ovplyvňuje mnoho vecí, okrem iného temperament a povaha, ale veľa z toho dokážeme ovplyvniť naším správaním. Ak je šťastná mama, tak je šťastné i dieťa, pretože jednoducho všetky naše emócie sa prenášajú na dieťa, či chceme, alebo nie. Je nesmierne dôležité si uvedomiť, že slová vedia mať veľkú váhu a deti sú veľmi citlivé a vnímajú všetko, čo sa okolo nich deje, a to takmer od narodenia. Pre ich správny vývoj a pocit bezpečia je kľúčové nastaviť jasné pravidlá, komunikovať s láskou a pochopením a byť im vzorom.
Sila Slov a Význam Vedomého Dialógu v Rodine
V mnohých rodinách sú krik, hádky a výčitky, žiaľ, na dennom poriadku, čo však nie je vhodné prostredie pre výchovu. Namiesto toho by sme mali oveľa viac používať slová ako ďakujem, prosím či verím ti. Každý rodič by mal vedieť, že dieťa k svojmu správnemu vývoju potrebuje pochvalu a lásku. Ak deti nepočujú od svojich rodičov pochvalu alebo niečo pozitívne, tak sú demotivované a majú pocit, že nedokážu nič urobiť poriadne. Netreba sa premáhať a chváliť deti za to, čo neurobili, no pozitívne naladenie dokáže viac ako napríklad krik. Často si pri zhone a všetkých povinnostiach veľmi nezamýšľame nad tým, ako sa k deťom správame. Niekedy im iba rozdávame rozkazy, príkazy, snažíme sa ich usmerňovať, aby si splnili všetko, čo mali, a na konci dňa zaľahli pokojne do postele my i ony. Avšak pre krásny vzťah s deťmi je nevyhnutné nezabúdať im povedať základné slová, ktoré potrebuje počuť každé dieťa. Sú to jednoduché, a predsa tak silné slová, na ktoré by žiadny rodič nemal zabúdať. Pár milých slov adresovaných dieťatku predsa nestojí až tak veľa energie, ako by sa mohlo zdať, a majú obrovský vplyv na jeho duševný stav a vývoj.
Kľúčové Slová Pre Každodennú Komunikáciu s Dieťaťom
Existuje trinásť dôležitých vecí, ktoré by ste mali svojmu dieťaťu povedať každý deň. Tieto slová a vety by mali patriť ku každodennej komunikácii medzi vami a dieťaťom, nech bol aj pre nás rodičov akokoľvek ťažký.
Vyjadrenie lásky a prijatia:
- „Ľúbim ťa.“ Svoje deti sa snažíme učiť, že láska je v živote veľmi dôležitá. Chceme im vštepiť, aby ľúbili mamu, ocka, starých rodičov, súrodencov. Na to, aby mohla ľudská bytosť prejavovať lásku a posielať ju ďalej, ju potrebuje cítiť od niekoho iného. Skúste aspoň raz za deň, napríklad pred spaním, pozrieť svojmu dieťatku do očí a povedzte mu, ako ho ľúbite. Ono vám vyznanie rozhodne opätuje a môže sa z toho stať napríklad krásny večerný rituál. Dieťa by malo vždy vedieť, že je milované, bez ohľadu na okolnosti.
- „Si pre mňa naozaj dôležitý.“ Každý rodič miluje svoje dieťa, no nie vždy to dáva patričným spôsobom najavo. Nemusíte dieťaťu neustále opakovať, ako ho ľúbite, stačí, ak pocíti, že je pre vás naozaj dôležité. Často to deti pochopia zo skutkov a z nášho správania k nim.
- „Som hrdá na to, že som tvoja mama.“ Každá z nás je hrdá na svoje dieťa. Mali by sme oceniť svoje dieťa a povedať vetu, ktorá povzbudí každého.
- „Bolo mi za tebou veľmi smutno.“ Napríklad aj vtedy, keď sa vráti zo školy či škôlky.
Podpora a budovanie dôvery:
- „Verím ti.“ Dieťa potrebuje mať v rodičoch oporu a potrebuje si byť vedomé, že ho rodič rešpektuje a verí mu.
- „Samozrejme, že ti pomôžem.“ Na to, aby sa z dieťaťa stala plnohodnotná sebavedomá ľudská bytosť, potrebuje cítiť oporu a pevnú pôdu pod nohami. Práve rodina je miesto, kde dieťa potrebuje cítiť, že sa môže na členov spoľahnúť. Preto, ak vás dieťa prosí o pomoc, určite mu ju v žiadnom prípade neodmietnite.
- „Budem tu chvíľu s tebou.“ Či ide o malé dieťa, alebo o dospievajúceho pubertiaka, každé potrebuje pozornosť rodiča. Stačí naozaj chvíľa, ktorú venujete len jemu, a bude cítiť vašu blízkosť a záujem.
- „Sľubujem.“ Pocit istoty je jednou z najdôležitejších vecí v živote. Deti bezvýhradne veria svojim rodičom a veria v to, že ak niečo sľúbia, tak to i dodržia. Hovorte preto slovo sľubujem, ale berte ho s plnou vážnosťou, nie iba ako slovo, ktoré poviete len tak do vetra, aby sa dieťa utíšilo, keď niečo chce. Hovorte sľubujem iba v prípade, že viete, že to dokážete splniť.
Pochopenie, empatia a rešpekt:
- „Počúvam ťa.“ Deti počas dňa zažívajú množstvo vecí, o ktoré by sa s rodičmi chceli ihneď podeliť. Nie vždy je na to najvhodnejšia doba, no určite by sme si mali vyčleniť čas na to, aby sme mohli povedať: „Počúvam ťa, povedz mi všetko, čo je pre teba dôležité.“ Deti majú množstvo problémov, ktoré sú pre nás dospelých banality, ale pre dieťa sú nesmierne dôležité. Ak si chcete vybudovať vzťah plný dôvery, nezosmiešňujte a neberte na ľahkú váhu, keď vám vaše dieťa o niečom rozpráva. Nájdite si pár minút, vypočujte ho, prípadne vyjadrite svoj názor alebo mu poraďte. Hlavné je, aby ste počúvali. Ak si vytvoríte takýto vzťah a budete počúvať malé problémy, môžete si byť takmer istá, že keď bude mať dieťa veľký problém, zdôverí sa vám, pretože vie, že nájde vo vás pochopenie.
- „Je prirodzené, že si sklamaný, zostanem chvíľu pri tebe.“ Deti, rovnako ako my dospelí, zažívajú rôzne sklamania. Často ich prežívajú viac a oveľa horšie, preto potrebujú od svojich najbližších cítiť podporu.
Učenie sa zodpovednosti a odpúšťania:
- „Ďakujem.“ Často chceme od detí za všetko počuť to „čarovné slovíčko“ a snažíme sa do nich hustiť základné pravidlá slušného správania. Avšak, sme im dobrým príkladom? Keď je to potrebné, používame vždy „čarovné slovíčko“? Ak chceme od dieťaťa počuť ďakujem, nemali by sme zabúdať, že ideme deťom príkladom. Deti nás učia mnohým novým veciam, sú úprimné a milujúce. Skúste im poďakovať - za to, aké sú, za to, že vôbec sú, a že dávajú vášmu životu zmysel.
- „Robiť chyby je prirodzené, všetci ich robíme.“ Samozrejme, všetci robíme chyby. My dospelí často chceme od detí, aby boli perfektné, no asi si neuvedomujeme, že deti sa veľa vecí ešte len učia a musíme im dať priestor. Veď všetci sa učíme aj na vlastných chybách.
- „Odpúšťam ti.“ Často sa na svoje deti hneváme, no zväčša sú to maličkosti. V ťažkých chvíľach si uvedomíme, že veľa vecí je nepodstatných a sú to malichernosti. Preto, keď na dieťa nakričíte a vidíte, že ho to mrzí a príde s ospravedlnením, odpustite mu.
- „Prepáč mi.“ Ak chceme, aby sa naše deti vedeli ospravedlniť, musíme im to ukázať najskôr my. Rodičia tiež nebývajú neomylní, často sa i my zmýlime a robíme chyby. Ruku na srdce, koľkokrát ste neprávom z niečoho obvinili dieťa, nakričali naň, a neskôr ste prišli na to, že to bolo neprávom? Ospravedlniť sa bolo ťažšie. Dávate tým príklad aj svojmu dieťaťu.
Motivácia a ocenenie:
- „Si veľmi šikovný“ / „Výborne!“ Deti milujú pochvalu. Cítia sa, že sú dôležité a aj šikovné. Treba ich veľa chváliť, aby vedeli, že to, čo robia, robia dobre a má to zmysel. Materiálne veci nedokážu dieťaťu nahradiť lásku a záujem rodiča. Deti často robia veci iba kvôli tomu, aby ich rodičia pochválili, aby uznali, že sú šikovné. Ak najbližšie príde dieťa s tým, že dosiahlo nejaký úspech, niečo sa mu podarilo, hoci i maličkosť, vychváľte ho do nebies. Tie iskričky v očiach, tie sú na nezaplatenie.
Nastavovanie Hraníc a Pravidiel pre Bezpečný Rozvoj Dieťaťa
Slovo hranica vyvoláva predstavu istého obmedzenia. Hranice vymedzujú priestor a ľudia si zvykli toto slovo používať aj v kontexte so správaním, obliekaním, stolovaním, skrátka všade tam, kde sa jedná o pravidlá, zásady a zvyky. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že hranice sú na to, aby ľudí limitovali. Tieto limity ich však okrem obmedzovania aj ochraňujú. A práve takto by sa na hranice mali pozerať aj rodičia, z ktorých mnohí ešte stále spochybňujú ich význam v rodičovstve. Zábradlie na jednej strane dieťa limituje, na druhej strane ho chráni pred pádom zo schodiska. Poistka na šuplíku dieťaťu bráni otvoriť ho, súčasne ho chráni pred ostrým nožom. Prvé hranice dieťa pocíti už ako bábätko, keď sa mama od neho na chvíľu vzdiali, keď je hladné, lebo ešte nie je hotový obed, alebo keď ho zobudí starší brat, ktorého už prestalo baviť byť potichu. Hoci potreby bábätka udávajú rytmus rodiny a zo začiatku sa točí svet okolo neho, aby malo pravidelný prísun útechy, opatery a lásky, sú situácie a okolnosti, kedy musí aj ono počkať. Hranice sa dajú chápať aj ako pravidlá a pravidlá ako zvyky. Tie si vytvára každá rodina sama na základe svojich hodnôt, skúseností a kultúry, v ktorej žije. Bábätká majú pravidlá rady. Sú to práve známe zvyky, tradície a rituály, ktoré im poskytujú pocit bezpečia, lebo sú pre ne známe a vďaka nim sa vedia orientovať. Ako dieťa rastie a začína byť živšie a pohyblivejšie, nové obmedzenia pribúdajú.
Ako Efektívne Nastavovať a Udržiavať Pravidlá
Pri malých deťoch nastavujú hranice dospelí. Je dôležité, aby boli zrozumiteľné, jednoduché, spravodlivé a rešpektujúce. Nemali by sa meniť príliš často, aby si na ne dieťa mohlo privyknúť. Ak napríklad rodičia vidia, že je dieťa unavené, keď sa vráti z tréningu, je namieste v týchto dňoch posunúť čas odchodu do postele. Občas je dobré pravidlá aj trochu povoliť, napríklad keď rodina ostane dlhšie na návšteve, lebo sa deti výborne zabávajú. Flexibilita robí ľudí spontánnymi a život pestrým. Rodičia by však mali obozretne narábať s výnimkami. Čím častejšie sa robia, tým ľahšie si na ne dieťa zvyká. Preto treba dobre zvážiť, pri ktorých pravidlách je nutné byť zásadoví. Sú to najmä pravidlá súvisiace s bezpečím dieťaťa: „Pred každou cestou sa musíš zastaviť!“, alebo so zdvorilosťou: „Takéto výrazy doma nepoužívame.“
V mnohých prípadoch môže rodič ponúknuť dieťaťu možnosť voľby. Možnosti by však mal navrhnúť tak, aby žiadna z nich neprekračovala dohodnuté pravidlá, nech už si dieťa zvolí akúkoľvek možnosť. Napríklad: „Môžeme dnes vynechať čítanie rozprávky, ak si želáš dokresliť obrázok, no o ôsmej sa zhasína.“ Či hovoríme o hraniciach: „Nikto v našej rodine nechodí spať bez vyčistených zúbkov,“ alebo o pravidlách: „Ráno aj večer si čistíme zuby, aby žiarili ako perličky,“ vždy ide o prijímanie návykov. Čím skôr sa pravidlo stane zvykom, tým ľahšie ho dieťa prijme ako súčasť svojho života. Je preto dôležité, aby sme dodržiavanie pravidiel od dieťaťa vyžadovali hneď, ako je toho schopné. „Túto skrinku bezo mňa neotváraj. Hračky upratujeme sem. S vodou sa môžeš hrať iba v kúpeľni.“ Pravidlá by sme mali neustále prispôsobovať veku a schopnostiam dieťaťa, ako aj potrebám zabezpečujúcim bezpečie a fungovanie rodiny. Neznamená to však, že by pravidlá mali byť striktne nemenné. Deti ani rodičia nie sú stroje. Denný program aj situácie sú rôzne, a preto aj okolnosti môžu byť odlišné.
Keď je dieťa staršie, je dôležité tvoriť pravidlá spolu s ním. Dieťa ľahšie rešpektuje pravidlá, ak sa podieľalo na ich tvorbe, lebo vníma, že spoločne vytvorené pravidlá rešpektujú názory a potreby všetkých zúčastnených, teda aj jeho. Keď sa nastavujú hranice v pokoji, je väčšia šanca, že dieťa pochopí ich význam. Konečnú podobu pravidiel má v kompetencii dospelý, či už je to rodič, učiteľ, tréner. Má viac skúseností a nesie za dieťa zodpovednosť. Je pravdepodobné, že nie všetky pravidlá sa budú dieťaťu páčiť. Dospelí by mali svoje rozhodnutie dieťaťu odôvodniť a ak si za ním stoja, tak aj vyžadovať. Staršie deti o pravidlách rady diskutujú, snažia sa ich zmierniť a často dávajú za príklad svojich rovesníkov.
Dôslednosť a Prirodzené Dôsledky
Dieťa sa učí rešpektovať hranice a pravidlá vďaka dôsledkom, ktoré po ich prekročení zažíva. Najužitočnejšia životná lekcia je pre dieťa vlastná skúsenosť. Prirodzené dôsledky dieťa učia, ako to v živote chodí. Ak si zle zatvorí fľašu s vodou, bude mať v školskej taške mokré zošity a učebnice. Ak si v škole zabudne učebnicu, nebude sa mať z čoho učiť na písomku. Dieťa, ktoré svojím konaním sebe alebo druhým spôsobilo problémy, musí nájsť riešenie, ako sa so situáciou vysporiadať. Správanie dieťaťa si niekedy vyžaduje prijať nové pravidlá, posunúť hranice, nájsť logické dôsledky. Ak dieťa napríklad opakovane nosí zlé známky a súčasne dlhé hodiny vysedáva pred počítačom, bude nutné tento čas skrátiť aspoň dovtedy, kým sa v škole nezlepší. Pri presadzovaní pravidiel je podstatná dôslednosť. Pravidlá, ktoré platia iba niekedy alebo iba pri niekom, strácajú svoju váhu a dieťa rýchlo zistí, kedy sa dajú porušovať. Hranice sú kľúčové pre odolnosť dieťaťa. Vďaka nim sa učí, že nemôže mať všetko, povedať všetko ani robiť všetko, čo si zaumieni. Učí sa nachádzať hranice medzi svojimi potrebami a potrebami druhých, teda miesto, kde končí jeho sloboda a kde začína sloboda niekoho iného.
Harmonické Spolužitie: Pravidlá doma a v spoločnosti
Máte doma dieťa, ktoré je v škôlke anjelik a doma vystrája? Stáva sa to často. Učitelia sa stretávajú s prípadmi, že dieťa, ktoré sa v škôlke alebo v škole správa dobre, spolupracuje a rešpektuje pravidlá, to doma vôbec nerobí. Rodičia často nevedia, prečo, a odpoveď je jasná - doma nie sú nastavené pravidlá a netrvá sa na ich dodržiavaní tak, ako v škôlke či v škole. Deti potrebujú vedieť, čo sa stane, ak urobia to či ono. Dáva im to istotu, že svet funguje, že veci, na ktorých ste sa s nimi dohodli, sú nastavené a všetci ich dodržiavate. Rituály, hranice a limity, tie by mala mať nastavená každá rodina. Ideálne je, ak si ich určíte spolu s deťmi - čo sa týka napríklad času stráveného na mobile, pri sledovaní TV a podobne, rovnako domáce povinnosti a prijateľné správanie. Vysvetlite deťom, prečo je dôležité, aby napríklad išli spať pred ôsmou hodinou, prečo by si mali ustieľať posteľ, vynášať smeti, nepoužívať nadávky alebo hrubé výrazy. Už od predškolského veku je potrebné, aby deti vnímali pravidlá v rodine, dajte im príležitosť, aby sa na ich vytvorení podieľali. Deti často testujú pevnosť pravidiel prostredníctvom drobných (ne)činností a skúšajú, či TO stále platí. Svojim konaním sa len potrebujú uistiť, že sú veci, ktoré platia.
Niekedy sa však rodičia stretnú so situáciou, keď sa prístup k pravidlám a očakávaniam u detí líši. Napríklad, keď navštívi kamarátka s dieťaťom, ktoré sa správa v cudzom prostredí veľmi „uvoľnene“ a rodič nezasiahne. V takom prípade je dôležité uvedomiť si, že každé dieťa je iné a má rozdielne povahy a výchovu. Ak dieťa hostí prekracuje hranice, ktoré sú v našej domácnosti zavedené (napr. otváranie skriniek, skákanie po nábytku), je namieste jemne, ale dôsledne pripomenúť platné domáce pravidlá. Dôležité je zachovať pokoj a vyhnúť sa hádkam, najmä ak sa rodičia dieťaťa na situáciu pozerajú inak. Priamy, ale zdvorilý rozhovor s kamarátkou o rozdielnych prístupoch k výchove môže pomôcť, no ak to nevedie k zhode, je niekedy lepšie obmedziť návštevy, aby sa predišlo opakovaným konfliktom a chránilo sa domáce prostredie a psychické zdravie.
Vedomé Používanie Digitálnych Zariadení a Sociálnych Sietí
V dnešnej dobe čelíme v súvislosti s mobilnými telefónmi našich detí mnohým výzvam. Dlhé vysedávanie pri televízii, počítači či mobile je pre deti veľkým lákadlom. Tento sedavý spôsob života však môže viesť k obezite, hypertenzii (vysokému krvnému tlaku) a iným zdravotným problémom. Rovnako so sebou prináša viaceré negatívne javy, ktoré sú pre vývin detí škodlivé, ako nedostatok času na spánok, čítanie, domáce úlohy, či aktívnu hru. Niekedy možno tápeme v tom, ako dobre nastaviť hranice v ich používaní.
Vekové Odporúčania a Pravidlá pre Digitálne Zariadenia
- Predškoláci a prváci (do 6 rokov): Vo väčšine prípadov takéto malé deti (šesť - sedemročné) vlastný mobil nepotrebujú. Do školy a na krúžky ich zvyčajne odprevádza niekto dospelý alebo starší súrodenec. Nad prvým telefónom preto stačí uvažovať až v čase, keď začnú tieto cesty absolvovať samy. No aj vtedy postačí, aby sme im vybrali jednoduchý tlačidlový mobil. Všetko, čo v ňom naša ratolesť potrebuje mať, je volanie a prijímanie hovorov a posielanie esemesiek.
- Deti navštevujúce základnú školu (6 - 10 rokov): Tieto deti môžu potrebovať čas navyše, najmä ak sa venujú nejakému projektu (programovanie, tvorba webstránok) alebo je práca na počítači súčasťou domácej úlohy. V iných prípadoch by mal byť čas obmedzený.
- Staršie školské deti (10 - 15 rokov): Rodičia môžu povoliť hodinu denne počas týždňa. Súčasťou toho by samozrejme mala byť adekvátna doba na školskú prácu a dlhodobé projekty, ak je to potrebné. Ak by ste sa chceli inšpirovať príkladom, ako môžu také pravidlá vyzerať, u nás doma používa syn zdedený smartfón od jedenástich rokov, internet od dvanástich. V rovnakom veku sme mu stiahli do mobilu jednu futbalovú hru. Dohodli sme sa, že túto hru bude hrať maximálne dvadsaťpäť minút denne. Onedlho oslávi trináste narodeniny a tak sme mu jeho „denný prídel hry“ na skúšku zvýšili na štyridsať minút denne.
- Stredná škola: Priemerne 2 hodiny by mali stačiť. Niekedy dlhšie, inokedy kratšie. Dodatočný čas môže byť pridelený domácim úlohám a konštruktívnym aktivitám (napr. online podnikanie).
Stratégie pre Zodpovedné Používanie Elektroniky
Limitovať čas vašich detí strávený s elektronikou je výzvou. Nikto nemusí zúriť, ani plakať, ak sa nastaví správny prístup.
- Detské izby bez obrazovky: Televízie, počítače a videohry by mali byť umiestnené mimo detských izieb. Tak sa deti nemôžu na niekoľko hodín vytratiť z dohľadu. Náročnejšie to môže byť s prenosnými zariadeniami. Dá sa dohodnúť na pravidle, aby sa nabíjali iba v noci a nie v detských izbách. Neobmedzí to používanie cez deň, ale môže to mať svoje výhody.
- Zábavné alternatívy: Okrem klasických aktivít ako šport, hudobné nástroje a iné hobby môžu rodičia pouvažovať nad spoločným časom stráveným pri spoločenských hrách. Na Slovensku sa už týmto moderným hrám otvoril trh a k dispozícii je oveľa viac než len nepodarené napodobeniny hry Dostihy a stávky. Vždy sa dá pripomenúť aj dôležitosť fyzického pohybu, bez ohľadu na to, koľkokrát to rodič povie.
- Príklad rodiča: To, čo rodič robí, pôsobí na deti oveľa viac ako to, čo rodič hovorí. Naše počínanie, úspechy aj nezdary sú ostro sledované. Už malí školáci nám vedia výborne nastaviť zrkadlo na všetko, čo robíme. Ak zdieľame domácnosť aj s tínedžerom, určite máme nejednu skúsenosť s jeho neľútostnou kritikou. Darmo by sme od svojich detí vyžadovali dodržiavanie (akýchkoľvek) pravidiel, keď ich sami obchádzame. Ak teda napríklad platí, že pri jedálenskom stole sa do mobilu neťuká, platí to pre všetkých. Alebo ak chceme, aby náš školák trávil čas v prírode, vybehnime tam s ním. Prípadne ak chceme, aby náš adolescent nespával s mobilom pod vankúšom, sami nechajme mobil pred dverami spálne.
- Pocit kontroly u dieťaťa: Pokiaľ to nebude v rozpore s vyhradeným časom, deti by mali mať dovolené rozhodnúť sa, kedy a ako využijú počítač. Pred vypršaním času je dobré ich vždy najprv upozorniť. Rodičia by nemali vypínať zariadenia uprostred hry či obľúbeného programu. Nie vždy je možné hru uložiť manuálne a na počkanie. Preto sa môže rodič s dieťaťom dohodnúť na predĺžení na moment, kedy sa dá hra ukončiť čo najskôr. Samozrejme bez toho, aby sa narušil ich zážitok alebo postup.
- Vysvetlenie limitov: Je veľmi dôležité, aby deti porozumeli, prečo je ich čas pri počítači obmedzený. Nie je zlé otvorene sa s nimi porozprávať. S dospievajúcimi deťmi môže byť dobré nastavenie pravidiel na jednej strane náročnejšie. Na druhej strane si však mladí často uvedomujú nástrahy, ktoré so sebou mobily prinášajú. Preto k nim môžeme byť úprimní. Opýtajme sa na ich názor, koľko času je v poriadku tráviť na mobile a na čo všetko ho potrebujú používať.
- Podpora produktívnych online aktivít: Ak si dieťa nájde produktívnu aktivitu, ktorá sa odohráva online - tvorba webstránok, vlastné videá, podnikanie a podobne - určite bude potrebovať podporu svojich rodičov. Zvýšenie voľného času za obrazovkou sa v takomto prípade určite zíde.
Mobilné Telefóny, Sociálne Siete a Bezpečnosť Detí
Nedajme sa oklamať. Keď sa rozhodneme kúpiť mobil svojmu tínedžerovi, skúsme sa nenechať ovplyvniť jeho smutnými očami a vetou „všetci v triede ho majú“. Vieme, že títo naši dospievajúci potomkovia považujú názor svojich rovesníkov za veľmi dôležitú vec. Chcú sa im vo všetkom vyrovnať. Mobilné zariadenia nie sú výnimkou. Ak by to bolo v ich moci, väčšina by si vybrala ten najdrahší a najmodernejší telefón na trhu. Len preto, aby zapadli. Dokonca aj sami rodičia majú tendenciu ospravedlňovať kúpu tohto alebo tamtoho produktu tým, že nechcú, aby ich deti boli iné, jediné, ktoré to nemajú. Tu je na mieste opýtať sa, prečo sa toho tak obávame? Prečo by naše deti mali byť ako všetky ostatné? Nebolo by lepšie naučiť ich, že ľudská hodnota nespočíva vo veciach, ktoré vlastnia, a že nezapadnúť nemusí byť nevyhnutne zlé? Keď ich k tomu budeme viesť od rovnakého momentu, ako sa učia obúvať papučky či obliekať pyžamo, bude to pre nich rovnako prirodzené a normálne. Preto, hoci naši tínedžeri mobil relevantne využívajú, ani oni nemusia mať najlepší typ s neobmedzeným paušálom a množstvom dát.
Na pravidlách používania mobilného telefónu by sme sa mali dohodnúť s dieťaťom v akomkoľvek veku, a to od prvého momentu, kedy ho drží v ruke, alebo ešte aj o pár minút skôr. Obe strany - deti aj ich rodičia - by si mali ujasniť, na čo má mobil dieťaťu predovšetkým slúžiť, koľko času denne ho môže používať na iné činnosti ako telefonovanie, ktoré hry a aplikácie si môže stiahnuť a kedy ich môže používať. Pravidlá sa môžu meniť, niekedy prirodzene s vekom a vývojom dieťaťa, inokedy ako dôsledok porušenia dohody.
Veľkou výzvou býva aj používanie sociálnych sietí. Osobne by som minimálne školopovinné deti rada uchránila od tohto virtuálneho priestoru, a to z viacerých dôvodov. Kyberšikana, dezinformácie, nevhodný sexuálny obsah, online predátori, „hate speech“ (nenávistná komunikácia) je len vrcholom ľadovca. Nebezpečenstiev na sociálnych sieťach a internete je omnoho viac. Ak chceme deťom nastaviť hranice naozaj dobre, mali by sme sa uistiť, že sami ich máme nastavené adekvátne. Je na mieste spytovať si svedomie, či je naše zaobchádzanie s mobilným telefónom hodné nasledovania.
Keď si nastavíme pravidlá, ktoré nám majú pomôcť určiť správne hranice v používaní mobilov, musíme počítať ešte s jednou vecou. Je ňou dôvera. Musíme sa naučiť odolať nutkaniu kontrolovať svoje deti. Do istého veku (cca 14 - 15 rokov) je určite správne používať rodičovskú kontrolu a vedieť heslá na ich kontá. Po vzájomnej dohode ich pravdaže môžeme vedieť aj vo vyššom veku. Ale „nabúrať sa“ do súkromia svojich ratolestí by sme mali naozaj len v nevyhnutných prípadoch. Vytvorme si doma prostredie, v ktorom sa nebudú báť prísť za nami s hocičím.
Rodičovské Plány a Právo na Informácie v Rodinách po Rozchode
V situáciách, keď rodičia žijú oddelene, je rovnako dôležité jasne stanoviť pravidlá a zabezpečiť stabilné prostredie pre dieťa. Plán by sa mal zakladať na možnostiach a potrebách konkrétnej rodiny. Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Informačná Povinnosť a Súdne Konanie
V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súd. Predtým sa, samozrejme, odporúča vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby vás o dieťati informoval. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinností a nemusí byť riešená v osobitnom konaní. Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVAR).
Príklady Rodičovských Plánov pre Oddelených Rodičov
Nasledujúce plány môžete použiť buď ako návod, alebo len ako inšpiráciu na zostavenie vlastného plánu, ktorý sa bude prispôsobovať dynamike vašej rodiny a potrebám dieťaťa.
- Plán s týždenným striedaním po 5 a 7 dňoch: Tento plán sa môže po týždni obmieňať tak, že dieťa/deti začiatok týždňa (pondelok a utorok) strávi s otcom a potom piatok, sobotu a nedeľu. V ďalšom týždni strávia začiatok týždňa s matkou (pondelok a utorok) a potom piatok, sobotu a nedeľu. Tento plán je možné využiť s úspechom tam, kde vzdialenosť hrá veľkú rolu. Aj pre rodičov zvyknutých veľa cestovať alebo pre rodičov majúcich zamestnanie, ktoré im umožňuje cestovať po republike. Tento plán možno využiť pre dieťa/deti od 4 rokov (pre nižší vek je potrebné zvážiť schopnosti dieťaťa), ale aj pre staršie deti až do veku 10 - 12 rokov. Výmena dieťaťa/detí prebieha v nedeľu. Obdobia po piatich a siedmich dňoch sa pravidelne striedajú.
- Predškolský plán s obmenou po 14 dňoch: Pre predškolský plán možno tento plán po štrnástich dňoch (po mesiaci) meniť tak, že krátky týždeň bude dieťa tráviť s oboma rodičmi (to isté platí o dlhom týždni).
- Školský plán pre rodičov žijúcich blízko seba: Tento plán možno tiež použiť ako plán pre školské deti v prípade, že rodičia žijú blízko seba a sú schopní sa spolu dohovoriť. Pre školský plán je treba počítať s „krúžkami“ dieťaťa/detí a mimoškolskými aktivitami.
- Plán s pravidelne sa striedajúcimi periódami po dvoch týždňoch: Tento plán je vhodný pre rodičov, ktorí sa chcú podieľať na každodennej starostlivosti o dieťa/deti, tráviť s ním večery a noci. Vzdialenosť hrá úlohu - tento plán možno úspešne využiť tam, kde sú rodičia od seba vzdialení.
- Flexibilný plán pre adolescentov: V podstate každý plán možno využiť pre dieťa/deti v tomto veku, len je treba pamätať na to, že dieťa/deti v tomto veku radi trávia čas so svojimi kamarátmi, takže plán by mal byť dostatočne pružný, aby dieťaťu/deťom umožnil rozvoj sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi.
Užívať si každú jednu chvíľu je kľúčové. Deti rastú neuveriteľne rýchlo. Ak máte viac detí, určite presne viete, ako vám ubehol ten krátky čas, kým bolo dieťa ešte bábätkom. Hovorili ste si, koľko vecí spolu stihnete, zažijete. No potom prišlo na rad množstvo povinností a ako dni plynuli, niektoré veci zostali zabudnuté. Čas však beží rýchlo a mnoho rodičov sa pozrie na svoje veľké deti a povzdychne si, kedy to všetko tak ušlo. Preto si užívajte čo najviac chvíle, keď sú deti malé, snažte sa mať čo najviac spoločných aktivít, vytvorte si zážitky a spomienky. Keď raz deti vyletia z rodného hniezda, nebudete spomínať na pracovné úspechy, chvíle strávené na gauči pred televíziou. Bude to o vzťahoch, láske a spoločne prežitých chvíľach.
tags: #pravidla #na #kazdy #den #dieta