Nie každá mamina má šťastie na malého papkáča, ktorý už od úplného malinka sedí pekne pri jedení za stolom a ochotne zje každý zdravý výmysel. Väčšina rodičov sa stretáva s nejakým problémom súvisiacim so stravou, či už je to prieberčivosť, odmietanie zeleniny alebo pitie sladených nápojov. Tieto situácie dokážu v rodičovi vyvolať pocity frustrácie, úzkosti i bezmocnosti. Či už ide o jednohubky na desiatu alebo starostlivo pripravenú večeru, výsledok býva niekedy rovnaký: "Nechcem to". Mnohí rodičia sa trápia s nechutenstvom v špecifickom veku, napríklad od jedného do troch rokov. Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. Dôležité je rozpoznať bežné výkyvy od varovných signálov a vedieť, ako ako rodičia môžete reagovať - bez tlaku, hádok a napätia. Na najčastejšie „papkacie“ problémy a hlavne ich riešenie sa pozrieme z pohľadu odborníčok na detské stravovanie, lektorky a nutričnej poradkyne, RNDr. Barbary Svieženej, PhD., a pediatričky Moniky Antošovej, ktoré sa s nimi stretávajú bežne vo svojej praxi. A náprava možno nebude až taká náročná, ako sme si mysleli.
I. Špecifické výzvy pri detskom stravovaní a ich praktické riešenia
Väčšina rodičov sa potýka s konkrétnymi situáciami, ktoré narúšajú ich predstavu o ideálnom stravovaní. Pozrime sa na najčastejšie z nich a na osvedčené stratégie, ako ich efektívne riešiť.
1. Keď dieťa je iba pri pozeraní do tabletu či na TV
Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete alebo mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu ani konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Svet je pre deti fascinujúci, a pri jedle sa tak často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo len tým, čo sa deje okolo nich. Jedlo je pre ne zrazu menej dôležité ako všetko ostatné.
Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom popísaným vyššie, snažme sa:
- Stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole, pričom sa nerozptyľujeme. Keď sa je, tak sa je.
- Komunikovať s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorme rozprávky vzájomne. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik.
- Pripravovať jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby sme si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky či príbehy. Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky.
- Vysvetliť dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma, čo je.
- Dohodnúť sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
2. Dojčenie a nízky príjem potravy u bábätka
Mnoho mamičiek sa obáva, ak dojčené dieťa konzumuje "veľmi málo". Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne (endokrinne) a neskôr autokrinne. Odborníci zdôrazňujú, že niečo ako slabé materské mlieko alebo nedostatok mlieka neexistuje. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy.
Svetová zdravotnícka organizácia doporučuje výhradné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa, a pokiaľ je to možné, pokračovať v dojčení až do dvoch rokov veku dieťaťa. Pre výživu novorodencov a dojčiat je materské mlieko najprirodzenejšou a najvýhodnejšou stravou z hľadiska zastúpenia a kvality živín. Dôležité upozornenie pre spotrebiteľov k 5. 2. je, že dojčenská výživa by mala byť používaná len na základe odporúčania lekára alebo osoby kvalifikovanej v oblasti výživy ľudí, farmácie alebo starostlivosti o matku a dieťa. Vždy majte na pamäti, že rozhodnutie prestať dojčiť môže byť nevratné. Prechod na dojčenskú výživu má i zvýšené finančné a sociálne dopady oproti dojčeniu. Pre zdravie dojčaťa je dôležité dôsledne dodržiavať doporučený postup prípravy, dávkovanie a použitie dojčenskej výživy uvedený na obale.
Predstavenie jedla bábätku – Prechod vášho dieťaťa z materského mlieka na jedlo – Dr. Berg
3. Extrémna prieberčivosť v jedle
Prieberčivosť dieťaťa, často označovaná ako „picky eating“, môže byť vážnejší problém ovplyvnený viacerými faktormi. Patrí sem vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatok niektorých minerálov (napríklad zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne.
U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete. Ak dieťa je, rodičia sú spokojní a ochotní tolerovať jeho rozmary. Horší scenár však nastáva vtedy, keď dieťaťu prestane chutiť a nechce jesť vôbec nič. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo. To, či deti konzumujú dostatok zeleniny a ovocia, počúvame snáď z každej strany. Hovoria o tom médiá, lekári i naši známi. Ovocie i zelenina sú prirodzené zdroje nielen vitamínov, ale aj mnohých minerálnych látok, ktoré majú vo výžive človeka veľký význam, obzvlášť u detí. Keďže sa detský organizmus neustále vyvíja, má vysoké nároky na príjem potrebných živín. Práve to je dôvod, prečo je vzdelávanie sa v oblasti konzumácie ovocia a zeleniny, ako aj formovanie správnych stravovacích návykov tak veľmi dôležité. Deti však zjedia len to, čo dobre poznajú a čo im chutí. Nejeden rodič každý deň bojuje s tým, aby jeho dieťa ochutnalo niečo nové.
Riešením je venovať dieťaťu viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať, a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili, a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Monike Antošová radí využiť fantáziu a jedlá pre dieťa zaujímavo aranžovať, často to robí priam divy. Skúste mu navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
4. Neschopnosť dieťaťa sedieť pri jedle
Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Rodičia často zabúdajú, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať. Je zaujímavé, že tam to funguje inak.
Dieťaťu treba vysvetliť, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina, a potom ho odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole. Tento prístup učí deti disciplíne a rešpektu k stolovaniu.
5. Odmietanie zeleniny
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba však podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak dieťa neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov, ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov.
Pre základ zdravého stravovania a životného štýlu je zelenina i ovocie nesmierne dôležité. Najmä ak ide o zeleninu a ovocie, to veru nejde vždy dokopy s novými chuťami. Ovocie i zelenina sú prirodzené zdroje nielen vitamínov, ale aj mnohých minerálnych látok, ktoré majú vo výžive človeka veľký význam. Najmä u detí, keďže sa detský organizmus neustále vyvíja, má vysoké nároky na príjem potrebných živín.
6. Neustála chuť na sladké a jedenie po večeri
Ak má dieťa neustále chuť na sladké alebo chce jesť aj po večeri a po umytí zubov, treba zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti. Dôležité je zamyslieť sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje, a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín.
7. Vplyv starých rodičov na stravovacie návyky
Často sa rodičia stretávajú s tým, že starí rodičia kŕmia deti nezdravými vecami. Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí. Je dôležité dbať na formovanie správnych stravovacích návykov už od malička.
8. Pocit, že dieťa zje príliš veľa
Rodičia majú niekedy pocit, že dieťa zje toho veľmi veľa a nevie, kedy má dosť. Avšak, zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená:
- ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka,
- ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie,
- ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti,
- ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť,
- ak dieťa žije v stresujúcom prostredí,
- ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie.Pokiaľ máme pocit, že dieťa je veľa, píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje, a dĺžku trvania takého obdobia. Opačným problémom môže byť, ak dieťaťu veľmi chutí, zje veľa, má nadváhu a perspektíva zdravej životosprávy je vzdialená. Aj tu treba najskôr vylúčiť zdravotné dôvody, či zvládnuť ich za pomoci lekára. Následne zostavovať jedálniček tak, aby sa v ňom nachádzali veku primerané potraviny, s dôrazom na ich menšiu kalorickú hodnotu; sýtejšie druhy nahrádzať menej výdatnými, dopĺňať viac tekutín. Stravovanie dieťaťa by malo byť rozdelené do obvyklých piatich jedál (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera). Okrem toho je samozrejme možné pridať drobné maškrty, ktoré ale nezasýtia natoľko, že nasledujúce jedlo dieťa kvôli tomu nezvládne.
Predstavenie jedla bábätku – Prechod vášho dieťaťa z materského mlieka na jedlo – Dr. Berg
9. Odmietanie čistej vody
Niektoré deti odmietajú piť čistú vodu. V tomto prípade im môžeme ponúkať ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, alebo odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďme viac vodou, dávajme menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode. Dôležité je dbať na dostatočný pitný režim, ktorý je kľúčový pre zdravý vývoj.
II. Hlbšie dôvody, prečo deti odmietajú jedlo: Komplexný pohľad
Za tým, že dieťa nechce jesť, sa často skrývajú dôvody, ktoré nesúvisia s hladom alebo jedlom samým. Pochopenie týchto komplexnejších príčin je kľúčové pre efektívne riešenie problémov.
1. Zdravotné príčiny a ich vylúčenie
Nechutenstvo môže súvisieť so zmenou zdravotného stavu dieťaťa. Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Medzi možné dôvody, prečo dieťa nechce jesť, patria:
- Choroba: Nechutenstvo môže byť spôsobené ochorením tráviaceho traktu, ale tiež neurologickými príčinami či vrodenými nepoznanými poruchami (metabolické poruchy, ochorenie srdca a obličiek a pod.). Nechuť ako prejav choroby je vždy varovným signálom. Kolísanie apetítu je bežné, no v prípade, že sa k nechutenstvu pridajú aj iné príznaky, je načase vyhľadať lekára.
- Alergie a intolerancie: Možnou príčinou môže byť tiež neznášanlivosť nejakej zložky potravy alebo alergia (celiakia, alergia na bielkovinu kravského mlieka a pod.). Rodičia si môžu všimnúť, či dieťa nemá zdravotné problémy po jednej konkrétnej potravine.
- Prerezávanie zúbkov: Prerezávanie zubov je samostatná kapitola, ktorú majú všetci rodičia veľmi dobre prečítanú. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a, hádate správne, nechutí im. Keď dvojročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť.
- Infekcie: Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla.
2. Vývojové štádiá a objavovanie individuality
Dieťa v určitých fázach vývoja prechádza zmenami, ktoré ovplyvňujú jeho vzťah k jedlu.
- Objavovanie individuality: Druhým obdobím, keď dieťa môže odmietať stravu, je vek okolo troch rokov, keď dieťa začína objavovať svoju individualitu a presadzovať sa voči rodičom. Problémy s jedlom môžu byť súčasťou tohto vymedzenia sa. Malé dieťa si začína uvedomovať, že o niektorých veciach môže rozhodovať samo - a jedlo je jednou z mála oblastí, kde môže svoju vôľu uplatniť. Odmietanie tak nemusí byť prejavom vzdoru voči rodičom, ale túžbou po samostatnosti.
- Rýchly vývoj a únava: Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo. Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo.
- Kolísanie chuti do jedla: Chuť k jedlu prirodzene kolíše. V obdobiach, keď sa spomaľuje rast alebo dieťa nie je tak fyzicky aktívne, jeho telo jednoducho nepotrebuje toľko energie - a dá to najavo tým, že nemá hlad. Kolísanie príjmu je bežné. Deti majú schopnosť intuitívne regulovať, koľko energie potrebujú.
3. Senzorické vnímanie jedla a neofóbia
Jedenie je zmyslový zážitok, a pre batoľa obzvlášť. Detské chuťové a senzorické vnímanie je oveľa citlivejšie ako u dospelých.
- Textúry a chute: Možno mu nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne. Čo dospelým chutí príjemne, môže byť pre dieťa príliš horké, kyslé, alebo len zvláštne voňajúce. Niekedy nejde o chuť, ale o textúru - mazľavé, tvrdé alebo „vŕzgavé“ jedlo môže v dieťati vyvolať odpor. Deti sú citlivé na nové chute a textúry. Ak mu ponúknete jedlo, ktoré mu nevyhovuje, môže ho odmietnuť - a niekedy sa mu vyhnúť aj pri ďalšej príležitosti.
- Neofóbia: Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo. Neochota ochutnať niečo nové je bežná, zvlášť medzi druhým a štvrtým rokom.
4. Psychologické a environmentálne faktory
Prostredie a psychický stav dieťaťa, ako aj interakcie s okolím, majú zásadný vplyv na stravovanie.
- Protest: Odmietanie jedla sa môže objaviť aj v iných súvislostiach. Napríklad pri nástupe do škôlky ako protest dieťaťa. Ak vycíti, že rodičom na jedle veľmi záleží, ešte viac ho odmieta. Ak sa rodičia v škôlke pred dieťaťom stále pýtajú personálu, čo a koľko zjedlo, výsledkom môže byť vydieranie rodiča práve jedlom. Dieťa napríklad dúfa, že ak nebude jesť, nemusí ísť do škôlky.
- Stres a tlak: Ak počas jedla cíti napätie, či už z hádok pri stole alebo nútenia dojesť každý kúsok, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť. Ak si jedlo spojí so stresom, prirodzene ho začne odmietať. Atmosféra pri stole má priamy vplyv na chuť k jedlu. Ak je prítomný zhon, napätie, alebo dieťa cíti tlak, môže sa u neho spustiť obranná reakcia - odmietanie jedla. Keď nad dieťaťom počas jedla niekto stojí, pozoruje ho alebo sleduje každý kúsok, môže to v ňom vyvolať tlak. Aj dobre mienené otázky typu „prečo to neješ?“ alebo neustále pobádanie narúšajú pocit bezpečia.
- Depresia: Áno, aj deti môžu trpieť depresiou, ktorá môže byť ďalšou príčinou nechutenstva.
5. Vplyv rodičovského správania
Niekedy rodičia sami svojím správaním prispejú k tomu, že dieťa odmieta jedlo.
- Nútenie do jedla: Často ho do konzumácie pokrmov nútia, čím v ňom môžu vypestovať odpor. Dávať za prázdny tanier odmenu tiež nie je dobrá cesta, pretože potom nebude dieťa jedenie vnímať ako prirodzenú súčasť života, ale ako niečo, čo si zaslúži odmenu - a aj ju bude „tvrdo“ vyžadovať.
- Ponúkanie alternatív: Chyba je aj nahrádzať jedno jedlo druhým, dieťa by sa tak mohlo stať veľmi prieberčivým a naučiť sa jesť len zopár svojich obľúbených jedál. Ak dieťa z rôznych dôvodov (alebo bezdôvodne) odmieta jesť to, čo ste pripravili, neponúkajte mu v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou, a budú neustále vymýšľať.
- Nepravidelnosť a snacky: Chybou tiež je podávať medzi jedlom sladké nápoje či sladkosti, ďalej neustále chrumkanie rôznych malých jedál, ako sú rožok, chrumky či piškóty, alebo odpútavanie pozornosti pri jedle televízorom či mobilom. Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny. Dieťa, ktoré nemá jasne stanovený režim, môže jednoducho zabudnúť, že je čas jesť, alebo si navykne na snacky namiesto plnohodnotného jedla.
- Porovnávanie: Rodičia by sa mali vyvarovať aj porovnávania s ostatnými deťmi, pretože každé má inú potrebu jedenia a zje iné množstvo potravy.
- Naháňanie s jedlom: Nie je dobré behať za dieťaťom s jedlom po celom byte alebo ho kŕmiť počas hry. Toto všetko môže prispieť k tomu, že dieťa začne jedlo odmietať.
- Vety typu „dokiaľ to nezješ, nikam nejdeš“ môžu viesť k psychickému napätiu a obrannej reakcii. Úplatky sladkosťami typu „zjedz zeleninu, dostaneš čokoládu“ učia dieťa, že hlavné jedlo je nepríjemná povinnosť.
III. Osvedčené stratégie pre zlepšenie stravovacích návykov
S cieľom podporiť zdravý vzťah k jedlu a zmierniť problémy s nechutenstvom, je dôležité zaviesť premyslené a trpezlivé stratégie, ktoré zohľadňujú individuálne potreby dieťaťa.
1. Nastavenie rutiny a príjemného prostredia
Dôležité je do stravovania zaviesť určitý systém, pravidelnosť, a to nielen kvôli výchovným momentom, ale prispieva to tiež k návykom zdravého stravovania.
- Pravidelné stolovanie: Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť. Medzi jednotlivými jedlami sa snažte udržiavať trojhodinové intervaly a neponúkajte mu medzi tým niečo rýchle na zahryznutie - najmä ak ide o bagetu a podobné jedlá.
- Pokojné prostredie: Postarajte sa o to, aby dieťa jedlo v pokojnom prostredí, kde ho nebude nič vyrušovať. Jedlo by nemalo byť sprevádzané zhonom, obrazovkami alebo napätím. Vytvorte bezpečné prostredie pri stole. Jedlo sa môže stať utrpením, ak rodičia potomka neustále kritizujú, že svoju porciu nezjedlo.
- Spoločné jedenie: Naučte deti stolovať. Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle.
- Malé porcie: Dôležité je vziať do úvahy aj množstvo ponúkaného jedla, veľkosť porcií a frekvenciu ich podávania. Veľkosť porcií volíme spočiatku skusmo - radšej menšie, pridať môžeme podľa potrieb. Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Použite veľký tanier s menšou porciou jedla. Dieťaťu na tanier naložte jedlo vo veľkosti jeho pästičky. To mu úplne postačí a nebude mať nepríjemný pocit, že musí zjesť plný tanier.
2. Zapojenie dieťaťa do procesu prípravy jedla
Ak dieťa pomáha krájať, miešať alebo aspoň vyberať potraviny, získava k jedlu vzťah.
- Nakupovanie a príprava: S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla.
- Výber jedla: Vy ako rodičia určujete, čo dáte dieťaťu na tanier, ale dieťa by sa malo samo rozhodnúť, čo a aké množstvo si z ponuky vyberie. Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich.
- Zapojenie do rozhovoru: U starších môže zabrať rozhovor o potrebe správneho stravovania, vysvetlenie, čím je ktorá potravina dôležitá pre zdravý rast a rozvoj.
3. Ponúkanie pestrej stravy a rešpektovanie chutí
Monika Antošová radí, aby ste dieťa do jedla nenútili. Ak nezje, nechajte ho tak, nekomentujte to. Určite si príde vypýtať neskôr, keď vyhladne.
- Pestrosť a experimentovanie: Dieťaťu ponúknite pestrý jedálny lístok. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Akceptujte, že dieťa neznáša napríklad brokolicu, a ponúknite mu niečo iné, čo mu zachutí. Nechutia mu zemiaky? Nevadí, skúste cestoviny. Nechutí mu ryža? Dajte mu zemiakovú kašu. Nechce piť mlieko? Dajte mu jogurt alebo mu uvarte detský puding. Nemá rado zeleninu? Skúste ju rozmixovať a pridať do polievky tak, aby to dieťa nezistilo.
- Trpezlivosť s novými jedlami: Nevzdávajte sa. Skúšajte mu novú potravinu ponúknuť viackrát, a to aj napriek tomu, že ju najskôr odmietne. Dospelému človeku stačí menej pokusov na akceptovanie novej potraviny ako dieťaťu. Chce to len trpezlivosť. Batoľatá často potrebujú ochutnať novú potravinu aj viac než 10-krát, než si získa ich dôveru. Než sa váš drobec rozhodne, či má niečo rád alebo nie, môže vás to stáť niekoľko pokusov. Prvá negatívna reakcia by nemala znamenať, že nejaké jedlo mu už neponúknete nikdy viac. Skúšate nový pokrm a nemal úspech? O dva tri týždne ho skúste ponúknuť znovu v trošku inej podobe.
- Respektovanie sýtosti: Dieťa niekedy naozaj nemá hlad. Tlačiť na „dojedenie taniera“ môže spôsobiť, že sa prestane riadiť vlastnými pocitmi. Ponúkajte, ale nenúťte. Jedlo by malo byť k dispozícii, ale bez podmienky, že ho dieťa musí zjesť.
4. Význam fyzickej aktivity
Podporujte fyzickú aktivitu. Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali. Aktívnejšie dieťa má spravidla aj väčšiu chuť do jedla, pretože spáli viac energie a telo si ju potrebuje doplniť.
5. Ako sa vyhnúť chybám pri riešení nechutenstva
V dobrej viere siahame niekedy po metódach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú funkčne - ale v skutočnosti môžu problém prehlbovať.
- Žiadne tresty a nútenie: Deti nikdy netrestajte a nenúťte ich zjesť, čo im nechutí! Skúste potlačiť svoje znepokojenie z toho, že tanier opäť zostal takmer plný. Vyvarujeme sa nútenia do jedla, striktného či úzkostného dodržiavania času na obed, večeru, nervozite, ak dieťa vymýšľa, trucuje, plače. U malého dieťaťa tiež nemusí fungovať, ak mu na jedenie vymedzíme čas, napríklad päť desať minút a postavíme pred neho hodiny: „Dojedz to, kým ručička príde sem…“ Dieťa sleduje pohyb ručičky a úplne zabúda jesť.
- Rodič ako vzor: Aj v stravovaní by sme mali ísť dieťaťu „vzorom“ - jedávať podobným systémom. Postačuje, ak dieťa vidí, že rodičia jedia zdravo a s chuťou.
- Kritickosť a nové informácie: Názory a odporúčania čo, ako a kedy jesť sa menia aj podľa aktuálnych poznatkov. Takže v tejto oblasti odporúčame predovšetkým zachovať si kritickosť, sledovať nové informácie, ale riadiť sa aj vlastnými skúsenosťami a overenými postupmi.
IV. Kedy je potrebné vyhľadať lekára alebo odborníka
Hoci je odmietanie jedla u detí v mnohých prípadoch prechodnou fázou, existujú situácie, keď je nutné vyhľadať odbornú pomoc, aby sa predišlo vážnejším zdravotným problémom.
1. Varovné signály a symptómy
Monika Antošová vymenúva niekoľko situácií, ktoré by mali viesť k návšteve lekára, pretože môže ísť o nejaký zdravotný problém, napríklad celiakiu alebo intoleranciu zložky potravy. Odmietanie jedla u detí spôsobuje rodičom vrásky, a to hlavne vtedy, keď už trvá pridlho. Keď štvorročné dieťa nechce jesť, ale očividne je v úplnom poriadku, možno je iba prejedené alebo má s jedlom krátkodobý osobný problém. Niekedy sa však k nechutenstvu pridajú aj iné príznaky, a vtedy je načase vyhľadať lekára.
Príznaky, ktoré by mali viesť k návšteve lekára:
- Dieťa nerastie alebo dochádza k strate váhy či spomaleniu rastu. Aj mierny pokles hmotnosti alebo stagnácia rastu môže signalizovať, že telo nedostáva dostatočnú výživu.
- Dieťa je unavené a bledé.
- Zmenená farba alebo konzistencia stolice.
- Vracanie (aj občasné).
- Časté bolesti bruška.
- Zdravotné problémy po konzumácii konkrétnej potraviny.
- Je extrémne obmedzený výber potravín (napríklad len 2-3 konkrétne jedlá). Stravovanie sa obmedzuje na veľmi úzke spektrum jedál a dieťa opakovane odmieta čokoľvek mimo „svojho zoznamu“. Takéto správanie môže postupne zhoršovať výživový stav aj vzťah k jedlu všeobecne.
- Pri jedle vzniká úzkosť alebo panika. Hoci dieťa môže odmietnuť jedlo, stolovanie ako také by nemalo byť zaťažené napätím. Ak dieťa opakovane prejavuje silný odpor alebo strach z jedla.
- V prípade, že sa u vášho drobca nevyskytujú žiadne z týchto ťažkostí, no aj tak už niekoľko dní odmieta jesť, poraďte sa s lekárom.
2. Dôležitosť konzultácie s pediatrom
Pokiaľ sa rodičia obávajú, či dieťaťu niečo nechýba, je vhodné navštíviť pediatra. Niekedy sa úplne zbytočne stresujete len preto, že dieťa nezje, čo mu dáte na tanier. Pritom je zdravé, veselé a plné energie. V takomto prípade je takmer isté, že mu nič nechýba. Ak však chcete mať istotu, navštívte pediatra, ktorý vás upokojí a prípadne navrhne, ako postupovať.
Prvým krokom je obvykle pediater, ktorý posúdi vývoj dieťaťa a v prípade potreby odporučí návštevu nutričného terapeuta alebo detského psychológa. Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie - naopak.
3. Rozdiel medzi prieberčivosťou a chorobným podkladom
„Iba u desiatich percent detí má nechutenstvo chorobný podklad. Nemýľme si nechutenstvo s prieberčivosťou. Ak dieťa normálne rastie, je spokojné, živé a šťastné, nie je unavené a nemá iné problémy, určite netrpí nedostatkom potravy. Za týmto nechutenstvom sa väčšinou skrýva chybný prístup rodičov,“ upozorňuje Monika Antošová. Väčšina detí má obdobie, keď je menej, vyberavo alebo úplne odmietavo. Môže to byť prechodná reakcia na zmenu, rastové spomalenie alebo vývojová etapa, keď dieťa testuje hranice. Takéto výkyvy sú bežné. Ak dieťa odmieta nové potraviny, ale je známe jedlá, a jeho hmotnosť aj rast zodpovedajú veku, nie je nutné sa znepokojovať.
A rada na záver: jedlo by sa podľa lekárky Moniky Antošovej nemalo stať ústrednou témou debát v rodine, niečo, čo sa neustále rieši a okolo čoho sú stále nejaké problémy. Dieťa môže v tejto situácii šikovne manévrovať a celú situáciu ešte len zhoršovať. Keď dieťa neje, nie je to len o kalóriách alebo prázdnom tanieri. Je to o vzťahu k sebe samému, k okoliu, k pohodliu i pocitu bezpečia. Prístup, ktorý stavia na porozumení, ponuke a dôvere, prináša väčšinou lepšie výsledky ako tlak, nátlak alebo kontrola. Neexistuje jeden správny postup pre všetkých. Ale ak sa rodič prestane sústrediť len na to, koľko dieťa zje, a začne vnímať, ako sa pri jedle cíti, často sa veci dajú do pohybu.
tags: #preco #dieta #nechce #jest