Nosenie detí je téma, ktorá často vyvoláva otázky a pochybnosti u rodičov, najmä tých, ktorí sa s ňou stretávajú po prvýkrát. Mnohí sa pýtajú, či je nosenie vhodné, či im neškodí a aké sú jeho prospešné stránky. Hoci sa môže zdať, že nosenie detí je akýsi novodobý trend, nie je to pravda. Nosenie detí je prirodzený spôsob starostlivosti od počiatku ľudstva, hlboko zakorenený v ľudskej prirodzenosti a vrodených vlastnostiach, ktorý sa dotýka samotného základu budovania ľudskej osobnosti. Novorodené bábätko je úplne závislé od matky a keďže sa samo nedokáže premiestňovať, potrebuje byť nosené. Dôvodov, prečo nosiť dieťa, je mnoho a siahajú oveľa hlbšie, než len k praktickým aspektom každodenného života.
Nosenie - Prirodzená Potreba Dieťaťa a Historické Korene
Nosenie dieťaťa má svoje hlboké korene v histórii ľudstva. Už v tehotenstve dieťa vníma matkine nálady a pocity, počuje tlkot jej srdca, cíti rytmus kolísavých pohybov. Toto vzájomné prepojenie pokračuje aj po pôrode. Nosenie je vlastne prirodzeným pokračovaním života dieťatka po jeho narodení. Novorodenec bol deväť mesiacov nosený v tele matky a po príchode na tento svet nosenie teda opäť očakáva. Bábätko je fyziologicky pripravené na nosenie ihneď po narodení. Jeho očakávaná poloha je prirodzene na matkinom tele. Vrodené reflexy, ktoré sú viditeľné už po narodení, slúžia k prežitiu, teda k dostaniu sa na matkinu hruď a k dojčeniu. Rovnako aj novorodenecké postavenie končatín, rúk aj nôh, slúži na pridŕžanie sa na tele mamy. Či s nosiacou pomôckou alebo bez nej, dieťatku je poloha bruchom k mame prirodzená a inštinktívna.
Túto prirodzenú potrebu bábätka je možné pozorovať aj pri jeho manipulácii. Pri položení na rovnú podložku, napríklad na chrbátik, je dieťatko veľmi nestabilné, vytáča sa, padá na strany, ľaká sa a cíti sa zraniteľné. Naopak, na brušku na rovnej podložke je dieťa oveľa stabilnejšie, hoci sa nachádza v takzvanej polohe „kurčaťa v mrazáku“, so skrčenými nohami aj rukami, podsúva nohy pod seba a hlávku proti gravitácii zdvíha len ťažko. Na rozdiel od tohto stavu, na hrudníku mamy vďaka miernemu sklopeniu ťažiska hlávku krátkodobo zdvíha na prisatie. Odpoveď na otázku, od akého veku je možné a vhodné nosiť bábätko, je teda jasná: dieťatko je na nosenie prispôsobené hneď po narodení. Viac-menej je to skôr otázka, kedy je rodič pripravený. Nosiace pomôcky sú pomocníci pre rodičov, aby túto potrebu dieťatka vedeli pohodlne naplniť. Nosenie je označované aj krásnym pomenovaním „fáza v náručí“, čo je prirodzené obdobie, kedy dieťatko ešte nevie chodiť a vyžaduje blízkosť.
Psychologické a Emocionálne Benefity Pre Bábätko
Blízky kontakt s matkou, ktorý nosenie poskytuje, dáva dieťatku pocit istoty a bezpečia - a to je to najdôležitejšie, čo potrebuje, aby mohlo zdravo rásť a rozvíjať sa. Vzťah medzi matkou a dieťaťom určuje všetky jeho budúce vzťahy, čo má zásadný vplyv na kvalitu jeho života v budúcnosti. Pokiaľ sú spolu v neustálom kontakte, vytvárajú si hlboký vzájomný vzťah, podporený tým, že maminka reaguje na jeho potreby. Keď je dieťa v tesnom kontakte s maminkou, tá dokáže ľahšie čítať jeho signály a okamžite na ne reagovať. Je vedecky dokázané, že deti, ktoré rodičia nosia, sú spokojnejšie a plačú menej. Má to jednoduché vysvetlenie: dieťatko sa rodí ešte veľmi nezrelé a pocit istoty a bezpečia z bruška nahradí úplne nové prostredie s množstvom neznámych podnetov. Pokiaľ je im vystavené samo, cíti sa opustené a ohrozené. V takomto stave stúpa hladina stresového hormónu - kortizolu, plače a volá „o záchranu“. Ak je však na tele svojej maminky, je v známom prostredí - cíti známu vôňu, počuje jej srdce - upokojí sa, upraví sa mu srdcový rytmus a hladina kortizolu sa mu zníži. Uvoľňuje sa oxytocín, hormón lásky, ktorý je kľúčový pre budovanie vzťahu.
Mnoho rodičov sa obáva, či nosením dieťa „nerozmazná“. Koniec 20. storočia bol pre deti v Európe poznačený trendmi, ktoré vyslovene zakazovali kontakt s dieťaťom, odporúčalo sa dieťa len nakŕmiť, obliecť a nechať na pokoji. Cieľom bolo, aby sa dieťa naučilo byť samostatné a nemanipulovalo rodičov svojim plačom. Je to však práve naopak. Pokiaľ reagujeme na potrebu bábätka a poskytneme mu istotu a bezpečie, učí sa, že svet je bezpečné miesto, kde bude počuté a jeho potreby naplnené. Len vďaka tomu, že vie, že sme tu pre neho, sa bude neskôr vedieť osamostatniť a skúmať svet s dôverou. Dieťa rodičovi nemanipuluje, len volá o pomoc s naplnením potrieb, ktoré si zatiaľ nevie samé naplniť. Potreba kontaktu, blízkosti a bezpečia je úplne rovnako základná životná potreba ako jesť či spať. Deti, ktorých plač je dlhodobo ignorovaný, síce časom naozaj stíchnu - nenaučili sa však samé upokojiť, naučili sa len, že tu nikto pre nich nie je a tak nemá zmysel o pomoc volať.
Dieťa pri nosení vidí svet takmer z matkinej perspektívy, čo mu uľahčuje spoznávať toto nové a cudzie prostredie z úplného bezpečia. Sú tak aj otvorenejšie v poznávaní nových vecí a ľudí. Je dôležité zdôrazniť, že rodič pôsobí ako určitá bariéra, cez ktorú sa k bábätku dostane len obmedzené množstvo podnetov. Tak môže dieťa spoznávať svet v náručí rodiča, ktorý reguluje nevhodné podnety a pomáha mu zvládnuť jeho vnútornú neistotu. Toto je veľmi dobrá prevencia prestimulovania dieťaťa, ktoré sa zvykne prejavovať dlhým neutíšiteľným plačom.
Mnoho rodičov tiež pozná situáciu, keď sa hovorí „Spinká ako bábätko“ a myslí sa tým dlhý, hlboký a neprerušovaný spánok. Nuž, mnoho rodičov by nesúhlasilo. Uspať dieťatko je niekedy zdĺhavé, náročné a keď sa to konečne podarí, preložíme ho do postieľky, prejde pár minút a je po spaní. Súvisí to s tým, že dieťatko ucíti, že je samé, stratí pocit bezpečia a prebudí sa. Ak ho však necháme spať na mamičke, pokojne prespí aj dlhšiu dobu a zobudí sa spokojné a oddýchnuté. Nosené deti majú omnoho lepší a zároveň hlbší spánok, ako ich nenosení rovesníci. Opäť v tom zohráva dôležitú úlohu prítomnosť a bezprostredná blízkosť rodiča, na ktorého je dieťatko naviazané v šatke alebo v ergonomickom nosiči.
Fyzický Rozvoj a Zdravotné Výhody Pre Bábätko
Nosenie má pre dieťa nielen terapeutický, ale aj psychomotorický vplyv a deje sa počas neho veľmi veľa prospešných procesov. Pohybom nosiacej osoby sú stimulované všetky receptory kože dieťaťa a neustále sa pri ňom dráždi vestibulárny aparát, teda mozgové centrum zodpovedné za rovnováhu. To vyvoláva u detí takzvanú vestibulárnu slasť, pocit bezpečia a pokoja, a stimuluje rozvoj motoriky, čo vedie k vyspelejším spánkovým cyklom. Vestibulárna stimulácia dokáže znížiť stres, bolesť, depresiu, zlepšiť spánok, normalizovať srdcový tep aj krvný tlak a zlepšuje kognitívne schopnosti. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová sa kedysi vyjadrila, že nosenie je vlastne jediná aktivita, kedy je dieťa aktívne aj napriek tomu, že nič nerobí.
Dôležitou súčasťou správneho nosenia je abdukčno-flexná poloha, kedy sú kolienka vyššie ako zadoček, nožičky vytvárajú písmeno M, chrbátik je zaguľatený a pripomína písmeno C. Táto poloha zabezpečuje správny vývin bedrových kĺbov a chrbtice. Mnohí svetoví ortopédi a ich výskumy nosenie v šatke odporúčajú ako prevenciu problémov s bedrovými kĺbmi. Ak však je problém pri centrácii bedrového kĺbu alebo nevyvinutým jadierkam, môže nosenie výrazne pomôcť práve kvôli centrujúcemu, ale zároveň mobilnému postaveniu kĺbov v nosiacej pomôcke pri vhodnom podsadení. V takýchto prípadoch môže nosiaca pomôcka nahradiť aj balenie alebo viazanie naširoko, pričom preventívne balenie naširoko je už prežitok a skôr vedie k menšej pohyblivosti kĺbov a obmedzeniu pohybu bábätka.
Okrem ortopedických výhod nosenie tiež stabilizuje, teda reguluje fyziologické procesy v tele bábätka, ako sú termoregulácia, tep srdca, dýchanie (často vedie k lepšej saturácii kyslíkom a vyššiemu podielu kyslíka v krvi). Zlepšuje sa aj efektívnejšie trávenie a priberanie na váhe, čo je kľúčové pre rast novorodencov. Blízkosťou a dotykom počas nosenia uvoľňujeme do tela celý rad hormónov, vrátane hormónu lásky - oxytocínu. Dotyk zvyšuje level dopamínu a sérotonínu v tele a tým priamo znižuje napätie, stres, bolesť a stimuluje mozog k uvoľňovaniu endorfínov (hormónov šťastia). Teplo nosiaceho a jeho pohyby zároveň stimulujú svalstvo dieťatka.
Dokáže nosenie predchádzať kolikám? V kultúrach, kde je nosenie dieťatka na tele dospelého normou, nič také ako naše bežné „dojčenské koliky“ nepoznajú. Dieťatko je na vašom tele dokonale zregulované, to znamená, že všetky jeho životné funkcie sa nachádzajú v optimálnej norme - dýchanie, srdcový tep, teplota tela. Obom sa pri kontakte uvoľňuje do tela oxytocín, nosenie vo vertikálnej polohe pomáha zmierňovať reflux a je prirodzenou masážou bruška. Nedostatok kontaktu v priebehu dňa môže viesť k disregulácii životných funkcií bábätka, hromadeniu stresu, čo sa následne môže - a nemusí - prejaviť aj plynatosťou, nadúvaním a bolesťami bruška. Toto všetko môže večer, najmä pred spaním, vyústiť do dlhotrvajúceho, neutíšiteľného plaču bábätka. Intenzívnym kontaktom, aj, ale nielen počas nosenia dieťatka v priebehu dňa, viete do veľkej miery napĺňať základné potreby a reguláciu jeho životných funkcií, a tým predchádzať prestimulácii a nadmernému plaču vo večerných hodinách.
Nosenie dieťatka nespomaľuje jeho psychomotorický vývoj. V podstate dieťatko v nosiacej pomôcke vždy len kopíruje určitú fázu motorického vývoja. Keď dieťatko pasie koníčky, opiera sa o lakte aj v pomôcke a rotuje hlavičku. Keď sa dieťatko na podložke zdvíha do druhého vzpriamenia, odtláča sa aj pri nosení, vyťahuje ruky z pomôcky. Keď pivotuje a točí sa na podložke okolo osi, rotuje chrbticu, skúša to aj v nosiacej pomôcke. Aj krivky chrbtice, tak ako sa postupne tvarujú, nosiaca pomôcka kopíruje a neobmedzuje. Naopak, vďaka tomu, že dieťatko má viac priestoru na sledovanie, jeho vnútorná motivácia je silnejšia, preto niekedy rýchlejšie napreduje, no nie je to pravidlo. Jeden aspekt je psychický - dieťa si totiž nosenie na tele rodiča vôbec nespája so sedením, teda mimo nosiacej pomôcky smeruje prirodzene jeho vývoj k dosiahnutiu samostatného sedu. Ten je totiž vrcholom všetkých schopností, ktoré dieťatko skúša počas vývoja na podložke. Ak je pasívne posadzované a obkladané vankúšmi, stráca prirodzenú schopnosť objavovať pohyby. Naopak, nosenie jeho vnútornú motiváciu zvyšuje vďaka podnetom, ktoré vníma v bezpečí tela rodiča. Fyzický aspekt je rozdiel v zaťažení chrbtice a kĺbov, pričom pri podsadení je váha hlavičky prenášaná mimo stavcov a naopak pri pasívnom podsadení dochádza k ich útlaku. V pasívnom sede je priamo zaťažená krížová oblasť, zatiaľ čo pri nosení je táto oblasť zaguľatená, teda odľahčená, a váhu tela prenáša nosiaca pomôcka.
Špeciálny význam má nosenie aj pre predčasne narodené deti, ktoré prišli o niekoľko týždňov času v brušku. Nosenie im pomáha tento čas doplniť, nakoľko sa pri kontakte koža na kožu s novorodencom stabilizuje jeho tlak, srdcová frekvencia i telesná teplota.
Výhody Nosenia Pre Rodičov
Nosenie je nielen praktickým spôsobom starostlivosti o dieťa, ktorý rodičom uľahčuje život, ale prináša aj množstvo ďalších benefitov. Pokiaľ s nosením začínate, určite oceníte, že vďaka nemu získate voľné ruky, a tak sa dokážete venovať aj inej činnosti. Pochopiteľne, s narodením dieťatka mamičke nekončia ostatné povinnosti, a tak nie je celkom možné, aby ho mala neustále na rukách a „v kontakte“. S použitím nosiacej pomôcky však môže súčasne dieťatku poskytovať kontakt, bezpečie, dopriať mu kvalitný spánok a zároveň urobiť mnoho z činností, ktoré by inak odkladali na neskôr. Nie sú to však len domáce práce, ktoré nosenie uľahčuje.
Pri nosení je veľmi jednoduché dieťa aj dojčiť, vďaka čomu nie je potrebné dieťatko pred kŕmením z nosiča vyberať a môže pritom aj pokojne zaspať. Najlepšie to ide v oblečení špeciálne určenom na dojčenie, ktoré je pre dojčenie v nosidle ešte nevyhnutné ako kdekoľvek inde. Mamičke stačí povoliť šatkový úväz či ramenné popruhy nosiča, aby malo dieťa priestor dostať sa k bradavke. Mamička pritom nemusí rýchlo, a často hlavne vo frekventovanom centre mesta či v prírode aj zúfalo, hľadať miesto na sedenie, kde by mohla v pokoji a nerušene nakŕmiť svoje plačúce a hladné bábätko.
Pohyb po vonku je s noseným dieťaťom úplne neobmedzený. Nie je potrebné riešiť, či je nejaké miesto prístupné s kočíkom. Nezaskočia vás ani schody a pokojne sa môžete vydať aj na turistiku. Nosenie nie je nijako limitované ani v zimnom období. Na trhu je už k dispozícii množstvo mikín a búnd na nosenie, ktoré môžete obliecť cez seba a dieťa, ktoré máte v nosiči. Dieťa potom stačí obliecť ako seba, teda ho nemusíte nijako špeciálne navliekať. Odporúčajú sa len viac zatepliť nožičky a hlava. Nosenie má pozitívny vplyv nielen na bábätká, ale aj na ich rodičov. Nosiaci rodičia sa totiž dokážu ľahšie naladiť na ich potreby a naplniť ich skôr, ako sa dostanú do veľkej nepohody. To pomáha aj psychickému zdraviu rodičov - málokedy zažívajú pocit, že nerozumejú svojmu dieťaťu a nedokážu mu pomôcť. Nosenie tiež pomáha predchádzať rozvoju popôrodnej depresie u matiek. Vďaka noseniu sa mama dokáže postarať o bábätko, staršie deti aj domácnosť. S bábätkom v nosiči sa dostane aj na miesta, kde by to bolo s kočíkom náročné, vďaka čomu sa necíti izolovane od spoločnosti. Šatka či nosič sú tiež nenahraditeľnými pomocníkmi pri zdravotných problémoch bábätka, refluxe, kolike či horúčkach.
Ako Nosiť Správne: Výber Pomôcky a Ergonomické Princípy
Pre zdravé a bezpečné nosenie je kľúčové dodržiavať ergonomické princípy a vybrať si vhodnú pomôcku. Dieťa môžete nosiť už od narodenia, nezáleží ani na jeho veľkosti. Medzi vhodné pomôcky patria samozrejme správne naviazané šatky a ergonomické nosiče. Pre najmenšie detičky sú ideálne šatky, pretože najlepšie kopírujú telo drobného dieťatka. Niekedy sa však v začiatkoch prikláňa k šatke, pretože k tej netreba žiadne špeciálne skúšanie, nastavovanie. Uviažeme s hocijakou a pasuje dieťatku a aj rodičovi, či je vysoký alebo nízky, chudý alebo objemnejší. Malinké bábätko vie roztiahnuť nôžky obmedzene a šatka len kopíruje toto postavenie, ktoré sa každým dňom mení. Pre rodičov, ktorí hľadajú jednoduchú a rýchlu manipuláciu, páči sa im šatka ako materiál, ale nechcú viazať, je ideálnou voľbou šatkový nosič - teda nosič vyrobený z baby šatky. Pre novorodencov je možné zvážiť aj nosič s novorodeneckou vložkou, ktorý využijú najmä oteckovia.
Dôležité je dbať na fixovanie hlávky, kedy šatku treba primerane utiahnuť v tejto oblasti, alebo krčný lem vyplniť kúskom plienky. Podsadenie, teda zaguľatenie chrbátika, je odľahčujúce pre chrbátik dieťatka a súvisí s dobrým zapadnutím do šatky alebo ergonosiča. Kvalitné ergonomické nosiče by mali spĺňať pre najmenšie bábätká možnosť nastavenia rozpätia medzi nôžkami na úplné minimum, mäkkosť, aby tam bábätko mohlo zapadnúť a dobre sa podsadiť, zaguľatiť chrbátik, a nastavenie výšky chrbtovej opierky, aby nebola zakrytá hlávka (oči a nos), aby bola voľne pohyblivá do rotácie, ale zároveň istenie krku proti pohybom dozadu, keď ešte dieťatko nedrží pevne hlávku. A veľmi dôležité je jednoduché nastavovanie, aby to začínajúcich nosiacich rodičov neodradilo. Nosiče Be Lenka sú kvalitne zhotovené a spĺňajú všetky ergonomické požiadavky. Vyvýšená chrbtová opierka zabezpečuje ideálnu oporu hlavy dieťaťa, bedrový pás podporuje správne podsadenie. Dieťatko je pri ergonomickom nosení uložené naširoko v mäkkej, príjemnej šatkovine, čo nahrádza klasické nosenie remencov a na maminke je navyše omnoho spokojnejšie.
Okrem dobrého podsadenia, opory hlávky a prirodzeného roznoženia, treba dávať pozor na voľný pohyb prstov na dolných končatinách. Vyhýbať sa treba tesným dupačkám a overalom, tak isto popruhy viazať mimo chodidla, aby sa u dieťatka nepodporoval odrazový reflex. Pevným naviazaním a vycentrovaním bábätká na stred tela rodiča zabránime skrúcaniu tela dieťatka do písmena C, ktoré by mohlo podporovať asymetrické nevhodné zapájanie svalov. Pomáha tiež sledovať a korigovať postavenie rúk. Buď ich má bábätko hore alebo dole vedľa tela. Ak je jedna ruka hore a druhá dole, často dochádza k prepadávaniu na jednu stranu.
Je dôležité si uvedomiť, že nie všetko, čo sa tvári ako nosič, je pre dieťatko vhodné a správne. Na trhu je množstvo nosičov, ktoré sú pre správny vývoj dieťatka nevhodné. Obzerajte sa len po ergonomickej nosiacej pomôcke. V nosičskej komunite sú veľmi dobre známe takzvané „visítka“, klokanky a nosiče, ktoré nespĺňajú podmienky ergonomického nosenia. Nereflektujú správne zaoblenie chrbátika a dostatočné podsadenie zadočka a nožičiek do tvaru M. Kvalitný ergonomický nosič vôbec nie je lacnou záležitosťou, preto sa odporúča nosič si pred kúpou jednoducho požičať. Môžete si ho požičať od kamarátky, či známej, alebo využiť služby oficiálnej požičovne nosičov. Táto služba je už dostatočne rozšírená a stačí zistiť, či máte požičovňu vo vašom okolí. Odporúča sa zorientovať sa v takzvaných nosičských skupinách na sociálnych sieťach. Nosenie pri správnom uväzovaní je pre bábätká už od narodenia bezpečné, treba však vedieť, ako na to. Neobávajte sa, ak budú vaše prvé pokusy neohrabané a viac sa pri nich spotíte!
Najčastejšie Otázky a Mýty o Nosení
Okolo nosenia detí koluje mnoho otázok a mýtov. Je dôležité rozlíšiť, čo je prospešné a čo môže byť potenciálne škodlivé.
Nosenie tvárou do sveta (čelom do sveta) - prečo nie?
Poloha dieťaťa tvárou do sveta je často prezentovaná ako možnosť pre zvedavé bábätká, no z hľadiska ergonómie a fyziológie dieťaťa sa zásadne neodporúča. Existuje niekoľko kľúčových dôvodov, prečo sa takejto polohe vyhnúť:
Neprirodzený vývin chrbtice a bedrových kĺbov: Chrbtica novorodenca a malého dieťaťa sa v priebehu prvého roka vyvíja a prechádza zo stavu totálnej kyfózy do stavu takzvanej lordózy. Zjednodušene povedané, chrbtica novorodenca pripomína písmeno C a staršieho dieťatka a dospelého zasa písmeno S. Ak chceme podporiť správny vývin chrbtice u dieťatka v období prvého roka života, nosíme ho vždy len v pozícii tvárou k nám, nie tvárou do sveta. V polohe tvárou do sveta totiž chrbátik dieťatka nemôže zostať prirodzene zaguľatený, ale je neprirodzene narovnaný a núti bábätko zbytočne sa vystierať, ba až sa prehýbať do luku. Taktiež nie je možné v tejto pozícii podsadiť dieťatko v šatke či nosiči tak, aby sme dosiahli žiadúcu M-pozíciu s nôžkami naširoko roztiahnutými a kolienkami vyššie, než je zadoček. Tým pádom uhol, ktorý zvierajú bedrové kĺby, nie je požadovaných a ortopédmi odporúčaných 100 stupňov. Nožičky celou svojou váhou smerujú nadol, bedrové kĺby sa namáhajú, nôžky dieťatka nepríjemne visia a zavadzajú aj nosiacej osobe.
Nedostatočná opora hlávky a krku: Keď je bábätko v pozícii tvárou k nosiacej osobe, je dobre podsadené, má nožičky vyššie než zadoček a zaujíma fyziologickú polohu. Jeho chrbátik je prirodzene zaguľatený, a tak pomerne ťažká hlavička môže pokojne spočívať na hrudi matky v takej pozícii a uhle, ktorý nezaťažuje žiadnym tlakom krčnú chrbticu dieťatka. Nedochádza tak k žiadnemu zbytočnému predrážďovaniu nervovej sústavy, dieťatko je schopné relaxovať. Ak sa však nachádza v nosítku v polohe tvárou do sveta, jeho chrbtica nemôže zaujať prirodzenú zaguľatenú polohu, nakoľko ju hruď nosiacej osoby núti vyrovnať sa, ba až prehýbať sa do neprirodzeného luku, pri ktorom nie je možné, aby si dieťatko položilo hlávku na hruď nosiacej osoby. Ak bábätko ešte nemá dobrú kontrolu hlávky a krku (teda nedrží dobre hlavičku, približne do 3. - 4. mesiaca), neostáva mu v polohe tvárou do sveta nič iné, než odpočívať v neprimeranom uhle v záklone na hrudi rodiča, respektíve sa spoľahnúť na to, že mu rodič hlávku bude celý čas držať, čo asi ani nosiacej osobe nie je veľmi pohodlné.
Nepríjemný tlak na genitálie: Nakoľko je priestor medzi nohami u nosítok podporujúcich nosenie tvárou do sveta pomerne úzky, nie je možné dosiahnuť polohu s naširoko roztiahnutými nôžkami (ktoré dosiahneme tým, že látka nosítka vedie od kolienka po kolienko). Preto v takomto type nosítka dieťatko v podstate visí celou svojou váhou za genitálie. Tento tlak je mu zrejme veľmi nepríjemný, veď si stačí predstaviť, ako nepríjemné by bolo nám visenie za rozkrok. Hlavne pre chlapcov je táto pozícia veľmi nepríjemná. Dieťatku je oveľa príjemnejšie vo fyziologickej polohe s naširoko roztiahnutými nôžkami a podsadeným zadočkom. V tejto polohe dieťatko v nosítku nesedí, nevznikajú žiadne tlaky na citlivú oblasť genitálií a dieťatko môže pokojne relaxovať alebo pozorovať svet okolo.
Nepohodlie pre nosiacu osobu: Pre pohodlné nosenie je dôležité, aby ste mali váhu dieťatka v nosítku dobre rozloženú. Je oveľa jednoduchšie nosiť v nosítku dieťa, ktoré k vášmu telu dokonale priľne a dobre ho kopíruje. Toto nie je možné dosiahnuť v pozícii tvárou do sveta z jednoduchého dôvodu - dieťatko sa od vášho tela odkláňa, dotýkate sa v podstate len malou časťou vašich tiel, a to z časti chrbátikom či zadočkom dieťaťa a z časti vašim bruchom / hruďou. Dolné končatiny dieťatka vás neobopínajú, ale visia nadol a zavadzajú vám v pohybe. V pozícii tvárou k nosiacej osobe v ergonomickom nosítku máte oveľa väčší a užší kontakt so svojim dieťaťom - jeho ruky a vnútorné časti stehien vás objímajú a dotýkate sa hruďou aj bruškami po celej dĺžke. Jednoducho, dokonalé splynutie. Nakoľko nemáte dobre rozloženú váhu, máte tendenciu tento nedostatok vyrovnávať zbytočným a fyzicky náročnejším zakláňaním sa, čo sa odzrkadlí skôr či neskôr na vašom chrbáte, pričom sa môžu objaviť nepríjemné bolesti chrbta. Telíčka bábätiek sú prirodzene uspôsobené na nosenie tvárou k nám.
Nedostatok pohodlia pre spiace bábätko: Veľakrát sa stáva, že si dieťatko potrebuje zdriemnuť či pospať, jednoducho oddýchnuť si v nosiči či šatke. Unavené pozorovaním okolia zaspí. Ak je v pozícii tvárou k nosiacej osobe, stačí mu pokojne si položiť hlávku na hruď nosiacej osoby a nechať sa ukolísať hojdavou chôdzou mamy, tlkotom jej srdca, známymi hlasmi a zvukmi z okolia. Hlávka v prirodzenom uhle spočíva na hrudi matky. Avšak, ak zaspí v pozícii tvárou do sveta, ak vôbec zaspí pri tomto diskomforte, hlavička mu neprirodzene visí. Pritom môže hroziť to, že si bábätko bude príliš tlačiť bradou o hruď, čo môže viesť až k sťaženému dýchaniu. Toto je veľmi závažný jav, ktorému sa chceme v každom prípade vyhnúť. Je dôležité, aby malo dieťatko pri spánku v šatke či ergonosiči mierne zaklonenú hlávku a otvorené a ničím neprekryté dýchacie cesty. Či už novorodenci alebo aj staršie bábätká s dobrou kontrolou hlavy potrebujú v čase spánku oporu hlavičky, a tú najprirodzenejšiu oporu im poskytne v pozícii tvárou k nosiacej osobe práve telo matky.
Nemôžete reagovať na potreby bábätka: Ak je bábätko v pozícii tvárou do sveta, je veľmi obtiažne kontrolovať jeho reakcie, respektíve mať jeho reakcie pod dohľadom po celý čas. Jednou zo zásad nosenia detí je mať dieťa po celý čas pod dohľadom, to znamená mať pod dohľadom jeho dýchanie, náladu, potreby, prehĺtanie, emócie atď. Chýba vizuálny kontakt, ktorý by vám potvrdil, že je bábätko po celý čas v poriadku. Takisto vzájomná komunikácia je pri takomto spôsobe nosenia znemožnená. Hrozí vyššie spomínané sťažené dýchanie bábätka. Ak praktizujete bezplienkovú komunikačnú metódu, je náročnejšie odsledovať signály dieťatka. Nie je nad pocit, že máte tvár svojho dieťatka vždy na dohľad a viete povedať, ako sa v ktorom momente cíti a prejavuje. Takto viete vždy promptne zareagovať na jeho potreby a zakročiť ihneď, ako si to situácia vyžaduje.
Núti bábätko zotrvávať v neprirodzenej polohe dlhší čas: Pri nosení tvárou do sveta nie je bábätko v nosítku vo fyziologickej polohe. Nemá dobre podoprené stehná, ba naopak, v nosítku visí a aj jeho dolné končatiny neprirodzene visia a zavadzajú nosiacej osobe v chôdzi. Jeho chrbtica a boky nemajú žiadnu oporu a bábätko nemá ako a kde sa pohodlne „posadiť“. Chrbtica je v neprirodzenom uhle, je násilne „narovnávaná“, ba až prehýbaná do luku. Dieťatko sa nemá čoho bezpečne uchytiť a držať, má oslabené abdominálne svaly a prehnuté lopatky a plecia. Jeho panva je naklonená smerom dozadu a je nútená niesť nielen váhu svojho vlastného tela, ale aj pohlcovať silu každého jedného kroku, ktorý nosiaca osoba urobí. Deti v pozícii tvárou do sveta si tento nepríjemný fakt zvyknú kompenzovať aspoň tým, že sa snažia oprieť sa o telo nosiacej osoby, čo ešte zvýrazní neprirodzenú prehnutú pozíciu chrbtice a čo im ale neposkytuje komfort na dlhší čas. To neznamená, že ak chcete svoje dieťa poponášať len na krátky čas, môžete praktizovať pozíciu tvárou do sveta. Oveľa vhodnejšia je na to pozícia na boku alebo na chrbte v nosítkach, ktoré bábätku zaručia potrebný komfort či už na dobu kratšiu alebo aj dlhšiu.
Termoregulácia: Pri nosení sa nosiaca osoba aj dieťa vzájomne hrejú alebo naopak, prirodzene sa ochladzujú. Pozícia, ktorú bábätko zaujme na tele matky, keď je v nosítku uložené smerom k nej, sa javí efektívnejšia pri uchovávaní si tepla, než keď bábätko smeruje hruďou von. Dieťa má okrem toho viac tukových buniek na chrbátiku, čiže je vhodnejšie, ak smeruje práve chrbátik do sveta. Ak má bábätko vysokú teplotu, ktorú potrebujete zraziť, môže pomôcť aj nosenie. Účinnejšie bude, ak budete dieťa ochladzovať čo najväčšou plochou svojho tela, čo najľahšie docielite tesným kontaktom s dieťaťom v pozícii bruško na bruško. Aj pri klokankovaní sa využíva termoregulačný benefit vzájomného kontaktu matky a dieťaťa. Predčasne narodené deti sa ukladajú na hruď matiek v pozícii tvárou k nim namiesto výhrevných lôžok či inkubátorov, čím sa stabilizuje ich telesná teplota.
Príliš veľa stimulov, pred ktorými sa nedokáže ukryť: Mnoho nosiacich rodičov uprednostňuje pozíciu tvárou do sveta z dôvodu, že ich dieťa je zvedavé, chce vidieť dianie v okolí, chce sa pozerať a odmieta byť v polohe tvárou k nim. Keď je však dieťatko nosené v pozícii tvárou do sveta, môže sa stať, že na neho vplýva viac podnetov, než je ono schopné absorbovať a spracovať. Nervový systém novorodenca je ešte nezrelý. Keď je dieťa preťažované podnetmi z okolia, väčšinou si potrebuje od nich oddýchnuť a pospať si. V spánku sa zregeneruje a je schopné fungovať ďalej. Ak je teda dieťa presýtené podnetmi z okolia a je uložené v nosítku v pozícii tvárou k nosiacej osobe, dokáže sa schúliť na hrudi matky a ukryť sa tam, nájsť si pokojné a známe útočisko. Ak je však v pozícii tvárou do sveta, nemá kam sa ukryť či schúliť. Dieťa môže byť plačlivé, nervózne, vystresované.
Ako dlho nosiť a čo s tým súvisí?
Neodporúča sa dávať pevné odporúčania, ako dlho nosiť. Dieťatko má prirodzenú potrebu hýbať sa, objavovať a je geneticky naprogramované na rozvíjanie motorických pohybových schopností. Takže pokiaľ rodičia sledujú a rešpektujú potreby bábätká, tak to s nosením nemôžu prehnať. Ako dieťatko rastie, viac a viac je schopné tráviť čas mimo tela rodiča a jeho túžba objavovať je silná, preto vám ako rodičovi dá jasne najavo, že už dosť nosenia, idem na zem a naopak. Keď je fyzicky alebo psychicky unavené, dá vám jasne najavo, že potrebuje si oddýchnuť na Vašej hrudi. Každé dieťatko je iné, niektoré v nosiči trávi spánok, ale na bdenie je radšej mimo tela. Naopak niektoré deti spia radšej mimo nosiacej pomôcky a rady sa ponosia v rámci záujmu, keď sú bdelé a môžu sledovať. A tieto preferencie sa postupom týždňov menia. Základ je striedať aktivitu s odpočinkom, nosenie s objavovaním čo telo dokáže aj mimo tela rodiča. Množstvo času, ktoré dieťa trávi v nosiči, tiež závisí od viacerých faktorov - veku, temperamentu a jeho aktuálnych vývinových potrieb. Pokiaľ rodič dieťaťu dostatočne načúva a riadi sa jeho potrebami, dieťa bude nielen spokojné, ale aj obohatené možnosťami, ktoré nosenie poskytuje.
Je vhodné, aby cez deň bábätko spalo v šatke alebo v nosiči? Je vertikálna poloha vhodná na spánok bábätka?
Spánok na tele matky je v prvých týždňoch základom na vybudovanie vzťahu a hlavne komunikácie medzi rodičom a dieťaťom. V ergonomickej polohe - v nosiacej pomôcke, je spánok dieťatka v poriadku, dokonca často spia bábätká lepšie a pri prebúdzaní sa ochotne dojčia. Nosené deti majú omnoho lepší a zároveň hlbší spánok, ako ich nenosení rovesníci.
Čo môže byť problémom a kedy dieťa nosenie neznáša dobre?
Nosenie je teoreticky možné u všetkých bábätiek, niekedy ich je však potrebné korigovať do správneho postavenia chrbátika. Niekedy sa však stane, že dieťatko v nosiacej pomôcke aj napriek všetkým ergonomickým zásadám nie je spokojné, odtláča sa, plače. Treba to rešpektovať. Často sú to bábätká, ktoré majú zvýšené svalové napätie a je pre nich obtiažne schúliť sa v ergopolohe. Sú to deti, ktoré môžu mať skrátené vnútorné svaly stehna a pri podsadení ich to môže bolieť. Sú to deti, ktoré majú vrodenú skoliózu, ktorú ani vhodným podsadením nevieme zrušiť. Môžu to byť deti s poškodeným centrom rovnováhy a nosenie vertikálne im neumožňuje vyhodnocovať senzorické podnety správne. Za bolesti a nepohodlie rodiča je často zodpovedný jeho stav svalstva ešte pred dieťatkom a pred nosením. Ak však siahnete po ergonomickom nosiči a máte ho správne nastavený (v prípade šatky správne uviazanú), váha bábätka sa rozloží na rôzne časti tela a váš chrbát trpieť nebude.
