Poľsko, ako členský štát Európskej únie, aktívne formuje a implementuje rôzne formy podpory pre rodiny s deťmi, reflektujúc globálne demografické výzvy a potrebu posilniť svoju populáciu. Vlády sa snažia zvrátiť demografický úpadok rôznymi formami podpory. Niektoré stavajú na sociálnych príspevkoch, iné sa snažia motivovať rodičov cez daňové úľavy. Do popredia sa dostáva filozofia prorodinnej politiky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o príspevkoch na dieťa v Poľsku, podmienkach ich získania a súvisiacich aspektoch, pričom zohľadňuje aj širší európsky kontext a nedávne legislatívne diskusie.
Systém prídavkov na dieťa v Poľsku: Program 500+ a jeho vývoj
Stratégia Jaroslawa Kaczyńského po voľbách je jasná. Najskôr dosadil svojich ľudí, kam sa dá, aby nikto nemohol blokovať politiku vlády. Teraz prišiel čas, aby splnil svoje predvolebné sľuby. Poľská vláda ide splniť hlavný volebný sľub. Vďaka nim by jeho strana Právo a spravodlivosť mohla vládnuť aj dlhšie ako štyri roky. Hlavným sľubom je program 500+, o ktorom sa začala v utorok debata v poľskom parlamente. Podľa neho dostane rodina päťsto zlotých na každé druhé, tretie a ďalšie dieťa. Toto opatrenie nadobúda účinnosť k 1. júnu. Za každé druhé a ďalšie dieťa dostanú rodičia do jeho osemnástky 500 zlotých (113 eur) mesačne.
Chudobné rodiny s príjmom do 181 eur na osobu môžu o príspevok požiadať aj na prvé dieťa. Príkladom je rodina Damiana Klimowicza, 32-ročnej hlavy rodiny z Krakova, ktorý je programátorom a zarába v čistom 4800 zlotých (1100 eur). Damian má dve malé deti, štvorročného Mieszka a ročnú Olu. Aj jeho rodina bude medzi 2,7 milióna poľských rodín, ktoré by od apríla mali dostávať od štátu 500 zlotých (113 eur) na druhé a ďalšie dieťa. Damian to však nerieši, lebo hovorí, že sa nemajú zle. „Vôbec som s tým nerátal, ale som rád,“ uviedol.
Financovanie a demografické predpoklady programu
Celkovo to bude stáť od budúceho roku 22 miliárd poľských zlotých, čo je 1,2 percenta HDP. Poľská vláda zverejnila hodnotenie dosahov legislatívy týkajúcej sa prídavkov na deti. Legislatíva vychádza z predpokladu, že počet oprávnených detí sa v roku 2024 priblíži k číslu 6,7 milióna, v roku 2025 klesne na takmer 6,6 milióna a v roku 2026 na asi 6,4 milióna. Z hodnotenia dosahov legislatívy, ktoré zverejnila v piatok poľská vláda, vyplýva, že sa náklady na financovanie vyšších prídavkov budú v ďalších rokoch znižovať vzhľadom na očakávaný pokles počtu obyvateľov vo vekovej kategórii do 17 rokov. V roku 2025 by sa mali náklady pohybovať na úrovni 23,66 miliardy PLN.
Spoločenská odozva a kritika
Program podľa decembrových prieskumov podporuje 41 percent ľudí. Aj preto, na rozdiel od iných krokov novej vlády, ho nekritizuje ani opozícia. Jedným z argumentov vlády je: „Keď mohla minulá vláda dávať na najdrahšie diaľnice, môžeme my rovnako podporovať rodinu.“ Kritici programu však hovoria, že je drahý a neefektívny. 500 zlotých dostanú aj bohatí rodičia (aj keď ich vláda vyzýva, aby sa príspevku zriekli), naopak, smolu má slobodná matka s jedným dieťaťom, ktorá zarába viac ako 400 eur. Portál money.pl však vypočítal, že za desať rokov programu by sa dala postaviť diaľnica z portugalského Lisabonu až do Astany v Kazachstane. Jaroslaw Kaczyński síce nemá žiaden post, no ako líder PiS je momentálne najmocnejší politik v Poľsku.
Podľa demografov by príspevok 500 zlotých ako motivácia mohol fungovať u chudobnejších rodín, kde má táto suma inú hodnotu ako vo Varšave. Vláda ráta, že vďaka programu sa za desaťročie narodí zhruba 280-tisíc nových detí.
Materská a rodičovská dovolenka v Poľsku
Rodičovský príspevok a s ním spojená materská a rodičovská dovolenka sú kľúčovým prvkom sociálneho zabezpečenia v Európskej únii. Cieľom týchto opatrení je umožniť rodičom adekvátnu starostlivosť o deti v prvých rokoch ich života a zároveň im zabezpečiť finančnú podporu. Poľsko v tomto smere disponuje pomerne rozvinutým systémom.
Materská dovolenka (urlop macierzyński)
V Poľsku majú pracujúce tehotné ženy nárok na materskú dovolenku (urlop macierzyński) trvajúcu 20 týždňov, pričom 6 týždňov sa zvyčajne čerpá pred očakávaným termínom pôrodu. V prípade narodenia dvoch detí sa materská dovolenka predlžuje na 31 týždňov, pri troch deťoch na 33 týždňov atď. Matka sa môže vrátiť do práce už po 14 týždňoch, pričom zvyšok materskej dovolenky môže prejsť na otca dieťaťa.
Rodičovská dovolenka (urlop rodzicielski)
Po skončení materskej dovolenky má rodič nárok na rodičovskú dovolenku (urlop rodzicielski) v trvaní 32 týždňov (alebo 34 týždňov v prípade dvojičiek alebo trojičiek). Rodičovská dovolenka trvá 24 týždňov, z ktorých 4 je možné čerpať pred určeným termínom pôrodu. Celkovo štát poskytuje zamestnancom najmenej 52 týždňov platenej dovolenky na starostlivosť o novonarodené dieťa.
Podmienky a ochrana tehotných zamestnankýň
Zamestnávateľ musí byť informovaný o tehotenstve zamestnankyne a musí mu byť predložená lekárska správa, ktorá to potvrdzuje. Zákonník práce zaručuje tehotným zamestnankyniam zvýšenú ochranu, s dôrazom na zabezpečenie zdravého a bezpečného pracovného prostredia. Ak žena vykonáva prácu, ktorú nesmie vykonávať, zamestnávateľ je povinný preradiť ju na menej náročnú pozíciu. Počas materskej a rodičovskej dovolenky poskytuje poľský Zákonník práce rodičom zvýšenú ochranu, ktorá upravuje zákaz výpovede. Pracovný pomer však môže skončiť za podmienok stanovených v Zákonníku práce.
Výpočet a výplata materského (zasiłek macierzyński)
Materské (zasiłek macierzyński) je vyplácané počas materskej dovolenky. Jeho výška závisí od toho, či rodič požiadal o rodičovskú dovolenku:
- 100 % platu počas materskej dovolenky, ak rodič nepožiadal o rodičovskú dovolenku.
- 80 % platu počas trvania materskej aj rodičovskej dovolenky, ak je žiadosť podaná najneskôr do 21 dní po narodení dieťaťa.
- 100 % platu počas materskej dovolenky a 60 % počas rodičovskej dovolenky, ak žiadosť nebola podaná v lehote 21 dní.
- Ak sa rodička rozhodne, že chce dostávať celý rok rovnakú čiastku, potom sa výška materskej dávky vypočíta ako 80 % platu.
Otcovská dovolenka (urlop ojcowski)
Všetci poistení otcovia majú nárok na dvojtýždňovú platenú otcovskú dovolenku (urlop ojcowski), ktorú je možné čerpať až do veku 24 mesiacov dieťaťa. Otcovská dovolenka sa poskytuje na základe písomnej žiadosti zamestnanca a je mu vyplácaná dávka vo výške 100 % platu.
Širší kontext podpory rodiny a demografické výzvy
Európa starne a pôrodnosť prudko klesá. Nízka pôrodnosť je pritom reálny problém, na ktorý demografi upozorňujú už dlhodobo. Poľsko patrí v tomto medzi najhoršie krajiny v Európe, v súčasnosti je tu pôrodnosť 1,3 dieťaťa na matku. Podľa prezidenta Karola Nawrockého čelí Poľsko obrovskej demografickej kríze, čo potvrdzuje aj rekordne nízka pôrodnosť - 1,1 dieťaťa na ženu, čo je povojnové minimum. „Rodinná politika je v Poľsku slabo rozvinutá, iba posledné roky si začínajú elity uvedomovať, že demografické problémy budú jedny z najdôležitejších problémov v budúcnosti,“ hovorí pre Denník N demograf z Lodžskej univerzity Piotr Szukalski. Ešte v roku 2006 dostávala poľská matka od štátu materskú iba 16 týždňov (necelé štyri mesiace) po narodení dieťaťa, potom už nič. Preto sa v Poľsku viaceré matky vracajú do práce už po roku. Rovnako to bolo v prípade Damiana a jeho rodiny, manželka musela ísť pri prvom dieťati späť pracovať krátko po roku. „Asi sme veľa míňali. Teraz sme si pripravili úspory,“ hovorí Damian.
Vysoké mesačné prídavky na dieťa majú viaceré európske krajiny. Väčšinou sú však bohatšie. Ani Viktor Orbán v Maďarsku si netrúfol dávať viac ako 12 200 forintov (40 eur) na jedináčika.
Vek nástupu do školy a vplyv na škôlky
Zároveň však nová vláda zdvihla vek, kedy dieťa začína chodiť do školy. V Poľsku na rozdiel od mnohých iných krajín idú prváci do školy, až keď majú 7 rokov. To znamená, že rodičia budú mať väčšie problémy nájsť miesto pre svoje deti v štátnych škôlkach. V treťom najväčšom meste krajiny v Lodži bolo v minulom roku niekoľko stoviek voľných miest v škôlkach. Dalo sa slobodne vyberať, kam dať dieťa, dokonca brali aj 2,5 ročné deti, normálne sa berie od troch.
Návrh daňovej reformy na podporu rodín
Poľsko sa rozhodlo cez dane podporiť rodičov. Krajina tak reaguje na rekordne nízku pôrodnosť. Vlády sa snažia zvrátiť demografický úpadok rôznymi formami podpory. Poľsko v tejto súvislosti prichádza s prelomovou reformou daňového systému. Prezident Karol Nawrocki podpísal zákon, podľa ktorého rodičia s dvomi a viac deťmi nebudú platiť daň z príjmu. Ak daňová úľava prejde, tak sa bude vzťahovať na biologických, adoptívnych aj pestúnskych rodičov s ročným príjmom do 32 973 eur. Priemerná poľská domácnosť si tak polepší približne o 235 eur mesačne. Podobný systém však existuje aj v Maďarsku.
Úprava je súčasťou širšej daňovej reformy, ktorá zahŕňa zníženie DPH z 23 na 22 percent, zrušenie dane z kapitálových výnosov a zavedenie kvótovej valorizácie dôchodkov. Poľsko tak ukazuje, že rozumie súvislostiam medzi ekonomikou a demografiou. Rozmach krajiny sa totiž bez rastu populácie nezaobíde. Naopak, slabé hospodárstvo znižuje ochotu mladých ľudí zakladať si rodiny. Ako informuje TASR, zatiaľ ide len o návrh zákona, ktorý prezident postúpil do parlamentu, teda musí ešte prejsť riadnym legislatívnym procesom.
Rodinné dávky v Európskej únii a pravidlá koordinácie
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov SR vo vzťahu k možnosti ich pohybu za prácou v rámci štátov EÚ. Mnohí slovenskí rodičia odchádzajú pracovať do iných členských štátov EÚ s cieľom zvýšiť svoju životnú úroveň, pričom nestrácajú nadobudnuté práva v oblasti sociálneho zabezpečenia pri zmene bydliska z jedného štátu do druhého. Slovenskí občania majú možnosť dostávať rodinné dávky v niektorých štátoch EÚ vo vyššej sume, ako sú slovenské dávky. Je dôležité upozorniť, že nárok na dávky majú rodičia aj v prípade, ak majú bydlisko v členskom štáte inom, ako je štát, kde sa nachádza inštitúcia zodpovedná za poskytovanie dávok. Koordinačné predpisy EÚ umožňujú rodičom priznať nárok na rodinné dávky na Slovensku aj v prípade, ak zmenili bydlisko a odsťahovali sa do iného štátu EÚ. Pri určovaní nároku na rodičovský príspevok podľa legislatívy EÚ sa posudzujú obidvaja rodičia dieťaťa, a to aj v prípade, ak nie sú manželia, spolu nežijú, prípadne žijú v rôznych štátoch.
Rodinné dávky sa v rámci Európy značne líšia, čo je spôsobené tým, že krajiny EÚ si určujú vlastné pravidlá týkajúce sa nárokov na dávky a služby. Tento rozdiel môže byť vo výške dávok, ako aj v dĺžke obdobia, počas ktorého sa dávky vyplácajú. Rôznia sa aj typy dávok, vrátane materských a rodičovských dávok, alebo daňových úľav, ktoré zohľadňujú celkový príjem.
Princíp lex loci laboris a pravidlá prednosti
Podľa základného princípu osoba podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná alebo vykonáva samostatne zárobkovú činnosť (princíp lex loci laboris). V takomto prípade nie je podstatné, že žijete na Slovensku, môžete žiť v ktoromkoľvek štáte EÚ, podstatné je, že vám trvá zamestnanie v danom štáte. Nárok na dávky sa posudzuje nielen podľa slovenskej legislatívy, ale aj podľa koordinačných predpisov a nariadení EÚ. O 500 zlotých na dieťa budú môcť podľa návrhu požiadať aj cudzinci, ktorí žijú v Poľsku, vrátane Slovákov. Logika je rovnaká, ako keď Poliaci žiadajú o detské prídavky v Británii. Nesmú však poberať rovnakú podporu doma. Je pritom jedno, či majú v Poľsku trvalý alebo prechodný pobyt.
Pri posudzovaní nárokov na rodinné dávky v rámci EÚ sa uplatňujú tzv. pravidlá prednosti. Primárnou krajinou zodpovednou za výplatu dávok je vo väčšine prípadov krajina, v ktorej jeden z rodičov pracuje alebo kde podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to v prípade, ak tam žijú vaše deti. Ak rodičia pracujú v rôznych krajinách EÚ a deti žijú v jednej z nich, primárnou krajinou je tá, v ktorej žijú vaše deti, ak tam jeden z rodičov pracuje. Ak jeden z rodičov poberá dôchodok, primárnou krajinou je tá, v ktorej žijú vaše deti, ak táto krajina vypláca jeden z dôchodkov. V prípade, že deti žijú v krajine, kde žiaden z rodičov nepracuje ani nepoberá dôchodok, primárnou krajinou bude krajina, v ktorej ste boli poistení alebo mali bydlisko najdlhšie.
Vždy je dôležité mať na pamäti, že nesmiete poberať rodinné prídavky z rôznych krajín súčasne za rovnaké obdobie. Ak máte nárok na dávky vo viac ako jednej krajine, príslušné vnútroštátne orgány posúdia situáciu oboch rodičov a rozhodnú o tom, ktorá krajina je primárne zodpovedná za vyplatenie dávok. Ak primárna krajina vyplatí nižšie dávky, na ktoré máte nárok, sekundárna krajina vyplatí doplatok rovnajúci sa rozdielu medzi týmito dvoma dávkami, čím sa zabezpečí, aby ste dostali dávky, na ktoré máte nárok, v maximálnej výške. O rodinné dávky môžete požiadať v ktorejkoľvek krajine EÚ, v ktorej máte vy alebo druhý rodič na ne nárok. Inštitúcia, ktorej podáte žiadosť, ju postúpi príslušnému orgánu v inej krajine, ak sa vami podaná žiadosť týka tejto inej krajiny. Pamätajte, že lehoty na podanie žiadosti o dávky sú určené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Ak ich nedodržíte, môžete o ne prísť. Vnútroštátne orgány sú povinné navzájom si pomáhať a vymieňať si všetky informácie potrebné na vyriešenie vašej žiadosti, pričom používajú štandardné dokumenty.
Vyskytujú sa prípady, že slovenský rodič je zamestnaný v štáte EÚ, ktorý nemá vo svojej legislatíve uzákonenú charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok. Medzi takéto štáty patria Cyprus, Grécko, Írsko, Litva, Malta, Španielsko, Holandsko, Veľká Británia, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. V niektorých štátoch EÚ sa síce vypláca rodičovský príspevok, ale legislatíva príslušného štátu vymedzuje určité obmedzenia. Napríklad Belgicko vypláca dávku zamestnancom súkromného a verejného sektora iba v prípade, ak prerušia výkon svojej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa. V Českej republike a Rakúsku si rodič môže zvoliť variant dĺžky vyplácania, v Dánsku vyplácajú porovnateľnú dávku ako rodičovský príspevok niektoré obce pre rodičov, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o dieťa.
Príklady z praxe pri uplatňovaní koordinačných predpisov EÚ
Pre lepšie pochopenie uplatňovania koordinačných predpisov EÚ si uveďme niekoľko príkladov z praxe:
Príklad 1: Žena je zamestnaná v Českej republike. Narodilo sa jej dieťa. Manžel je Čech, tiež zamestnaný v ČR. Žijú na Slovensku, nakoľko bývajú v rodinnom dome, ktorý si na Slovensku postavili. Poberá materské z ČR. Pri rodičovskom príspevku sa neskúma príjem rodičov. V tomto prípade je príslušným štátom na výplatu dávok Česká republika, nakoľko obaja rodičia tam pracujú a sú sociálne poistení.
Príklad 2: Žena pracuje v Rakúsku ako zdravotná sestra a poberá tam materské. Narodilo sa jej dieťa v Rakúsku. Manžel je zamestnaný v Bratislave, ale všetci spolu žijú v Rakúsku, kde majú prenajatý byt. Trvalý pobyt majú obaja na Slovensku. Vzhľadom k tomu, že otec dieťaťa je zamestnaný na Slovensku a Slovenská republika je aj štátom bydliska celej rodiny, bude Slovensko vyplácať rodinné dávky.
Príklad 3: Slobodná matka pracuje v Českej republike, pred pôrodom sa vrátila k rodičom na Slovensko a tam aj porodila. Zamestnanie v Českej republike jej stále trvá, avšak žije aj s dieťaťom na Slovensku u rodičov. V tomto prípade je príslušným štátom na výplatu rodičovského príspevku Česká republika. Podstatné je, že jej trvá zamestnanie v ČR, čo ju robí primárne poistenou v Českej republike.
Príklad 4: Žena je zamestnaná na Slovensku a narodilo sa jej tam dieťa. Po skončení výplaty materského na Slovensku jej začali vyplácať rodičovský príspevok na Slovensku. Nakoľko manžel pracuje v Anglicku, odišla za ním aj s dieťaťom. Keďže žijú spolu s dieťaťom a manželom v Anglicku, kde je manžel zamestnaný, kompetentným štátom na výplatu rodinných dávok je Anglicko. Vzhľadom k tomu, že Anglicko nevypláca charakterovo podobnú dávku ako slovenský rodičovský príspevok, nemôže jej takúto dávku vyplácať. Tento príklad ilustruje, že aj keď je jeden rodič zamestnaný v EÚ, nárok na špecifické dávky sa posudzuje podľa legislatívy danej krajiny.
Porovnanie rodičovských dávok v krajinách V4 a OECD
V rámci EÚ existujú výrazné rozdiely v dĺžke materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj vo výške poskytovaných dávok. Tento článok poskytuje prehľad o príspevkoch na dieťa, konkrétne v Poľsku, a uvádza ich do kontextu s ďalšími krajinami EÚ.
Rodičovské príspevky v kontexte krajín V4
Pre porovnanie, pozrime sa na rodičovské príspevky a súvisiace dávky v krajinách V4 (Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko):
Slovensko: Na Slovensku Zákonník práce rozlišuje medzi rodičovskou dovolenkou poskytovanou mužovi v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa (otcovská dovolenka) a rodičovskou dovolenkou poskytovanou žene a mužovi s cieľom prehĺbenia starostlivosti o dieťa. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Počas trvania materskej a rodičovskej dovolenky slovenský Zákonník práce poskytuje rodičom zvýšenú ochranu pred výpoveďou. Materské sa vypočíta ako 75 % z denného vymeriavacieho základu. Od januára 2020 je maximálne materské na úrovni 1 498,70 EUR (pri 30-dňovom mesiaci) alebo 1 548,70 EUR (pri 31-dňovom mesiaci). Doba, počas ktorej žena čerpá materskú dovolenku, sa považuje za pracovný výkon, čo znamená, že aj počas materskej dovolenky vzniká žene nárok na riadnu dovolenku. Peňažná pomoc v materstve je upravená v zákone č. 88/1968 Zb.
Česko: V Českej republike prislúcha zamestnankyni materská dovolenka v trvaní 28 týždňov, ak sa jej narodilo jedno dieťa, a 37 týždňov, ak sa jej narodili dve alebo viac detí. Rodičovská dovolenka prislúcha rodičke ihneď po skončení materskej dovolenky, ale o rodičovskú dovolenku môže požiadať aj otec dieťaťa. Maximálna čiastka materskej je približne 1587 EUR mesačne. Výška rodičovského príspevku je rovnaká pre všetkých, ktorí v roku 2020 nastupujú na rodičovskú dovolenku - 300 000 Kč pre rodičov jedného dieťaťa a 450 000 Kč pre rodičov s viac deťmi. Rodičovský príspevok je možné poskytovať až do štyroch rokov veku dieťaťa, ak sa rodič o toto dieťa osobne celodenne a riadne stará.
Maďarsko: V Maďarsku poberalo v roku 2019 materské dávky približne 64 058 žien a 18 002 mužov. Počas prvých 6 mesiacov starostlivosti o dieťa má zamestnanec nárok pracovať dve hodiny denne a po tomto období jednu hodinu denne, kým dieťa nedosiahne vek 9 mesiacov. Matky majú nárok na jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa (Anyasági támogatás), ktorý zodpovedá jednorazovej paušálnej sume vo výške 225 % minimálneho starobného dôchodku alebo vo výške 300 % na dieťa v prípade dvojčiat. Príspevok na tehotenstvo a pôrod (Terhességi-gyermekágyi segély - TGYÁS), teda „materské“ počas rodičovskej dovolenky, je vyplácané 6 mesiacov a to vo výške 70 % priemernej mzdy a nemôže byť vyšší ako 70 % dvojnásobku minimálnej dennej mzdy. Pre rodičov alebo starých rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do troch rokov, je k dispozícii dávka s názvom Príspevok na starostlivosť o dieťa (Gyermekgondozási segély - GYES).
Porovnanie dĺžky materskej dovolenky v krajinách OECD
Slovensko sa umiestnilo na popredných miestach v rebríčku OECD krajín s informáciami o dĺžke materskej dovolenky:
- Bulharsko - 58,6 týždňa
- Veľká Británia - 52 týždňov
- Grécko - 43 týždňov
- Írsko - 42 týždňov
- Slovensko - 34 týždňov
- Česko - 28 týždňov
- Izrael - 26 týždňov
- Maďarsko - 24 týždňov
- Taliansko - 21,7 týždňa
- Estónsko - 20 týždňov
- Poľsko - 20 týždňov
Materské dávky v krajinách OECD
Nasledujúci prehľad uvádza dĺžku materskej dovolenky a výšku materskej dávky v percentách z predchádzajúcej mzdy v rôznych krajinách OECD:
- Austrália: 18 týždňov, 42 %
- Belgicko: 15 týždňov, 64,1 %
- Bulharsko: 58,6 týždňa, 78,4 %
- Cyprus: 18 týždňov, 75,2 %
- Česká republika: 28 týždňov, 62,6 %
- Čile: 18 týždňov, 100 %
- Dánsko: 18 týždňov, 53,6 %
- Estónsko: 20 týždňov, 100 %
- Fínsko: 17,5 týždňa, 74,4 %
- Francúzsko: 16 týždňov, 94,2 %
- Grécko: 43 týždňov, 54,2 %
- Holandsko: 16 týždňov, 100 %
- Chorvátsko: 30 týždňov, 100 % (krajina nie je členom OECD)
- Island: 13 týždňov, 59 %
- Írsko: 26 týždňov, 34,3 %
- Izrael: 14 týždňov, 100 %
- Japonsko: 14 týždňov, 67 %
- Južná Kórea: 12,9 týždňa, 79,5 %
- Kanada: 17 týždňov, 48,4 %
- Kostarika: 17,3 týždňa, 100 % (krajina nie je členom OECD)
- Litva: 18 týždňov, 100 % (krajina nie je členom OECD)
- Lotyšsko: 16 týždňov, 80 %
- Luxembursko: 16 týždňov, 100 %
- Maďarsko: 27 týždňov, 70 %
- Malta: 18 týždňov, 87 %
- Mexiko: 12 týždňov, 100 %
- Nemecko: 14 týždňov, 100 %
- Nový Zéland: 18 týždňov (plánujú zvýšiť na 22), 42 %
- Nórsko: 13 týždňov, 97,9 %
- Poľsko: 20 týždňov, 100 %
- Portugalsko: 6 týždňov, 100 %
- Rakúsko: 16 týždňov, 100 %
- Rumunsko: 18 týždňov, 85 %
- Slovensko: 34 týždňov, 75 %
- Slovinsko: 15 týždňov, 100 %
- Španielsko: 16 týždňov, 100 %
- Švajčiarsko: 14 týždňov, 56,4 %
- Švédsko: 12,9 týždňa, 77,6 %
- Taliansko: 21,7 týždňa, 80 %
- Turecko: 16 týždňov, 66 %
- Veľká Británia: 52 týždňov, 30,9 % (vypláca sa 39 týždňov)
Špecifické benefity v niektorých krajinách
Každá krajina poskytuje svojim občanom iné benefity v oblasti materstva. Napríklad Holandsko má osobnú sestru, ktorá je žene po pôrode k dispozícii každý deň počas prvého týždňa. Fínsko poskytuje každej tehotnej žene tzv. baby box s kompletnou výbavou pre bábätko. Tieto príklady ukazujú rozmanitosť prístupov k podpore rodín v rámci Európy.
Aktuálne legislatívne zmeny a diskusie ohľadom migrantov v Poľsku
Poľská vláda bude urýchlene rokovať o návrhu, ktorý by obmedzil prídavky na deti migrantov len pre tých, ktorí žijú, pracujú a platia dane v Poľsku, oznámil vo štvrtok premiér Donald Tusk. Návrh priniesol primátor Varšavy a prezidentský kandidát Rafal Trzaskowski z vládnej Občianskej koalície (KO). Opatrenie by najviac zasiahlo ukrajinských utečencov, ktorí tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov v krajine. Od septembra 2024 môžu ukrajinské deti poberať tento prídavok len v prípade, že navštevujú poľské školy.
Návrh je podľa PAP prekvapením, keďže prichádza od tradične liberálneho politika, známeho napríklad svojou podporou varšavského Dúhového pochodu. Podľa PAP je dôvodom snaha získať si voličov hlavného protikandidáta, konzervatívneho Karola Nawrockého, ktorého podporuje opozičné Právo a Spravodlivosť. Táto strana, známa kritickým prístupom k imigrácii, v reakcii na Trzaskowského okamžite predložila podobný návrh. Návrh podporil aj minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, šéf koaličnej Poľskej ľudovej strany (PSL). Naopak, koaličné strany Poľsko 2050 a Ľavica návrh kritizujú. "Nebudeme sa zúčastňovať na protiukrajinských pretekoch s krajnou pravicou. Systém funguje," uviedla strana Poľsko 2050, ktorá návrh považuje za predvolebný ťah. Šéfka poslaneckého klubu Ľavice Anna Maria Zukowská označila návrh za "protiutečenecký populizmus." Návrh však podľa nej zrejme prejde vďaka podpore opozície.
Tieto diskusie odhaľujú komplexné politické a sociálne napätia v súvislosti s migráciou a sociálnymi dávkami, najmä v kontexte veľkého počtu ukrajinských utečencov v Poľsku. Svedčí to o tom, že aj zavedené systémy sociálnej podpory sú neustále pod politickým drobnohľadom a môžu podliehať zmenám ovplyvneným aktuálnou politickou agendou a verejnou mienkou.
Praktické aspekty života a práce v Poľsku
Pre občanov členských štátov EÚ a EHP platia v Poľsku rovnaké podmienky na zamestnanie ako pre poľských občanov, bez potreby získania pracovného povolenia. Prácu je možné hľadať prostredníctvom Siete EURES (Európske služby zamestnanosti), Okresných úradov práce (powiatowy urząd pracy), Dobrovoľníckeho zboru práce (Ochotnicze Hufce Pracy), súkromných agentúr práce alebo internetových portálov.
Občania členských štátov EÚ alebo EZVO si môžu byty prenajať alebo nadobudnúť vlastnícke právo na základe zásad, ktoré platia pre poľských občanov. Voľný pohyb tovaru je jedným zo základných kameňov jednotného európskeho trhu. Zmluva o EÚ dáva členským štátom právo stanoviť limity pre voľný pohyb tovaru, ak existuje špecifický spoločný záujem, ako je ochrana životného prostredia, zdravia občanov alebo verejného poriadku. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou fungovania vnútorného trhu je voľný pohyb kapitálu. Európania teraz môžu spravovať a investovať svoje peniaze v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ. Toto prostredie vytvára priaznivé podmienky pre rodiny, ktoré zvažujú presťahovanie sa a prácu v Poľsku.
tags: #pridavky #na #dieta #v #polsku